Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6Co-276-2017.pdf
PDF · 81.43 KB
Case nature
Subarea
6Co/276/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobkyne: J. W., M.. Q. B. X, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, zastúpená JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou so sídlom Nám. Biely kríž 3, P. O. Box 39, 830 03 Bratislava proti žalovanému: I.. J.. A. V., M.. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX Q., zastúpený Mgr. Monikou Martonovou, advokátkou, Vajnorská 8/A, Bratislava, o zaplatenie 1.776,14 eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 23C/82/2014, takto
rozhodol:
Späťvzatie žaloby sa p r i p ú š ť a , rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo 14. marca 2016, č. k. 23C/82/2014 - 119 sa z r u š u j e a konanie sa z a s t a v u j e.
Žalobkyni sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1.776,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 626,27 eur od 08.05.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.149,87 eur od 29.03.2014 do zaplatenia. Rozhodnutie o trovách konania si súd prvej inštancie vymienil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je vlastníkom nebytového priestoru č. X-XXX F. P. Q. R. P. X F. Q.. Správu domovej nehnuteľnosti, v ktorej sa nebytový priestor vo vlastníctve žalovaného nachádza, vykonáva na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 20.12.2004, žalobkyňa. Žalovaný pristúpil k uvedenej zmluve o výkone správy, čo potvrdil svojim podpisom na uvedenej zmluve. Z vyúčtovania za rok 2012 mal súd za preukázané, že žalovanému vznikol nedoplatok na mesačných preddavkoch za poskytovanie služieb spojených s užívaním nebytového priestoru, preddavkoch do Fondu opráv a údržby a odmeny za výkon správy vo výške 998,90 eur. Nedoplatok bol splatný ku dňu 07.05.2013. Z vyúčtovania za rok 2013 mal súd za preukázané, že žalovanému vznikol nedoplatok na mesačných preddavkoch za poskytovanie služieb spojených s užívaním nebytového priestoru, preddavkoch do Fondu opráv a údržby a odmeny za výkon správy vo výške 1.005,87 eur. Nedoplatok bol splatný ku dňu 28.03.2014. Z vyúčtovania ďalej vyplynulo, že nedoplatok žalovaného za rok 2012 bol vo výške 626,27 eur. Zo zápisníc zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov P. X zo dňa 30.09.2011 a zo dňa 27.11.2014 založených v spise vyplynulo, že k uskutočňovaniu rekonštrukčných prác na bytovom dome dochádzalo, čo vyplývalo aj z rozpisu vykonaných rekonštrukčných práci založených v spise (č.l. 41). Zo zápisníc založených v spise nevyplývala žiadna dohoda žalovaného o tom, že nemá povinnosť uhrádzať platby vyplývajúce z jeho vlastníckeho práva k nebytovému priestoru. Naopak z uvedených zápisníc jednoznačne vyplynulo, že žalovanému bolo vytýkané, že si neplní povinnosť vyplývajúcu mu z jeho vlastníckeho práva, ako aj to, že v bytovom dome neplatič- žalovaný sťažuje vykonávanie rekonštrukčných prác z dôvodu, že poskytnutie úveru bolo podmienené tým, že v dome nesmie byť neplatič. Ďalej zo zápisnice zo stretnutia vlastníkov bytov (č. l. 73) vyplynulo,
že žalovaný listom žalobkyni oznámil, že dlžnú čiastku žiada považovať za čiastočnú kompenzáciu za škody, ktoré mu boli spôsobené. Žalovaný v konaní vzniesol vzájomný návrh, ktorý súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 8b ods. 1, § 8a ods. 2, § 10 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa, ako správca domu na P. E.. X F. Q. dňa 17.04.2013, vyúčtovala žalovanému, ako vlastníkovi nebytového priestoru č. X-XXX F. P. tohto bytového domu, náklady za poskytnuté služby za rok 2012 s nedoplatkom vo výške 626,27 eur a za rok 2013 vo výške 1.005,87 eur. Medzi stranami sporu nebola sporná výška nedoplatkov, ktoré za rozhodné obdobie vznikli žalovanému, nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný mesačné preddavky za poskytovanie služieb spojených s užívaním nebytového priestoru, preddavky do Fondu opráv a údržby a odmeny za výkon správy v uvedenom období neuhrádzal vôbec a ani skutočnosť, že ich v súlade so Zmluvou o výkone správy bol povinný uhrádzať. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dokazovanie zamerané na preukázanie výšky nedoplatkov, počiatku omeškania vzhľadom na účelnosť, hospodárnosť ako aj kontradiktórnej zásady civilného sporového konania nevykonával, nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy nebolo potrebné dokazovať veci, ktoré medzi procesnými stranami sporné neboli. Námietky žalovaného, prečo neuhrádza mesačné preddavky za poskytovanie služieb spojených s užívaním nebytového priestoru, preddavky do Fondu opráv a údržby a odmeny za výkon správy v uvedenom období, spočívali v argumentácii, že žalobkyňa si už viac ako desať rokov neplní svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy o výkone správy a preto nemôže svoj nebytový priestor užívať na obchodné účely, z dôvodu, že sa opravy na jeho nebytových priestoroch nevykonávali a z dôvodu, že rekonštrukčné práce mali byť zle a neodborne vykonané a žalobkyňa mala zanedbať pri nich svoju povinnosť náležitej a odbornej starostlivosti. Súd prvej inštancie považoval uvedené námietky žalovaného za účelové, nedôvodné a v časti si protirečiace, keď na jednej strane žalovaný namietal, že neboli vykonané rekonštrukčné práce, čím odôvodňoval nespornú skutočnosť, že preddavky neplatí a na druhej strane argumentoval tým, že práce boli vykonané neodborne, čím malo dôjsť k zanedbaniu povinnosti zo strany žalobkyne a teda nemal povinnosť uhrádzať platby, ktoré sú predmetom konania. Zo zápisníc zo stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov P. X založených v spise vyplývalo, že k uskutočňovaniu rekonštrukčných práci na bytovom dome dochádzalo, čo vyplynulo aj z rozpisu vykonaných rekonštrukčných práci založených v spise (č.l. 41). Zo zápisníc založených v spise nevyplynula žiadna dohoda žalovaného o tom, že nemá povinnosť uhrádzať platby vyplývajúce z jeho vlastníckeho práva k nebytovému priestoru. Naopak z uvedených zápisníc jednoznačne vyplynulo, že žalovanému bolo vytýkané, že si neplní povinnosť vyplývajúcu mu z jeho vlastníckeho práva, ako aj to, že v bytovom dome neplatič- žalovaný sa sťažuje na vykonávanie rekonštrukčných prác z dôvodu, že poskytnutie úveru je podmienené tým, že v dome nesmie byť neplatič. Ďalej zo zápisnice zo stretnutia vlastníkov bytov (č.l. 73) vyplynulo, že žalovaný listom žalobkyni oznámil, že dlžnú čiastku žiada považovať za čiastočnú kompenzáciu za škody, ktoré mu boli spôsobené. Súd prvej inštancie potom argumentáciu žalovaného, prečo nie je povinný uhrádzať platby, považoval za nedôvodnú a navyše za rozpornú so zákonom, v zmysle ktorého je vlastník povinný prispievať na chod a údržbu bytového domu vrátane spoločných častí a zariadení. Žalovaný vyúčtovaný nedoplatok nezaplatil, preto ho súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom na úhradu vyúčtovaného nedoplatku zaviazal. O príslušenstve žalovanej pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Rozhodnutie o trovách konania si vymienil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016).
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy, pričom napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odmietal, že by zabezpečenie a vykonanie listinných dôkazov, ktoré navrhol, bolo nehospodárnym. Súd prvej inštancie nesprávne odvodil obsah zápisníc z iných stretnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Poukázal na ustanovenie § 10 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby opráv, úhrady za plnenia a platby za správu. Z uvedeného zákonného ustanovenia a contrario potom vyplýva, že v ostatných prípadoch (ktorými argumentoval v tomto súdnom konaní) sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže domáhať upustenia od povinnosti
uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu. Žalovaný sa v zmysle uvedeného domáhal na stretnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov dočasného upustenia od jeho povinnosti uhrádzať preddavky a toto mu bolo prisľúbené. Preto žalovaný považuje za mimoriadne dôležité preukázať pravdivosť tohto tvrdenia, avšak môže tak urobiť iba dôkazmi, ktorými v zmysle zákonnej povinnosti disponuje výlučne žalobkyňa. 5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. Žalobkyňa podaním z 02.02.2017 vzala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody so žalovaným, predmetom ktorej bola o. i. aj úhrada trov žalobkyne. Z tohto dôvodu navrhla konanie zastaviť s tým, že žiadnej strane nebude priznaná náhrada trov konania. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.
7. Žalobkyňa vzala žalobu späť v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale pred tým, ako rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Preto odvolací súd postupoval podľa ust. § 370 C.s.p., pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
6. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu žalobkyni (ktorá nezavinila zastavenie konania) nepriznal, keďže táto si náhradu trov konania neuplatnila.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).