Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-239-2016.pdf
PDF · 85.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/239/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, F., o vymoženie sumy 791,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. augusta 2014 č. k. 11Er/1352/2013-8, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“). V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie, keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 05919/12 zo dňa 14.02.2013. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva č. 240025995 zo dňa 14.02.2013 uzatvorená medzi účastníkmi, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému finančné prostriedky. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky úveru, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku. Podľa nej „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo o jej zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.“. Súd ďalej uviedol, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súd dospel k záveru, že úver poskytnutý oprávneným spĺňal charakteristiku spotrebiteľského úveru. Dodal, že súčasťou zmluvy o úvere boli bez pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, pričom v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneným vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku, keď rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Súd vyjadril názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňovala voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musel mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Súd bol toho názoru, že vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd nemohol akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Na základe toho žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci na základe toho, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Okrem toho súdy podľa oprávneného zastávajú na základe nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM nesprávny názor, že uvedené rozhodnutie ukladá exekučnému súdu členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Súdny dvor nemal podľa oprávneného úmysel uložiť exekučným súdom členských štátov aby zrušili rozhodcovské nálezy so silou res iudicata v prípadoch, kedy na takýto postup podľa domáceho práva členského štátu nie je možný. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenie Smernice 93/13/EHS v prílohe 1 písm. q), nakoľko interpretácia súdov vychádza z nesprávneho prekladu. Dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Oprávnený vyjadril tiež názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Oprávnený poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011.
3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
4. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
5. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) po predložení veci 26.09.2016 preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 16.09.2013, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 05919/12 zo dňa 14.02.2013. Súdny exekútor doručil dňa 09.05.2012 súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, dokladom o generálnom plnomocenstve a dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 21.07.2010. Následne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. To znamená, že v danom prípade je potrebné účinky podania odvolania posudzovať podľa právnej úpravy stanovenej vo vtedy platnom Občianskom súdnom poriadku.
11. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. Podľa § 167 ods. 2 OSP, v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
15. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
16. Napriek tomu, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene právnej úpravy, požiadavka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia zostala zachovaná.
17. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie oprávneného dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné a predčasné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Týmto postupom súdu bola účastníkom exekučného konania odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, účastník exekučného konania nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.
18. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva zo dňa 14.02.2013 uzatvorená medzi účastníkmi, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému finančné prostriedky. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že úver poskytnutý oprávneným spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. Tiež mal za to, že súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, a tiež, že oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov. Okrem toho konštatoval, že spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Úverovým zmluvným podmienkam spoločnosti, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Žiadna z uvedených skutočností však z obsahu spisu nijakým spôsobom nevyplýva. V spise sa nenachádza zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a povinným, na základe ktorej by súd prvej inštancie mohol posúdiť predmetný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský. Okrem toho rozhodcovský súd neodvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 21.07.2010.
19. V ďalšom konaní sa bude musieť súd prvej inštancie zaoberať posúdením právneho vzťahu účastníkov exekučného konania s dôrazom na preskúmanie a dostatočné odôvodnenie záverov, či medzi nimi išlo o spotrebiteľský právny vzťah. V prípade zistenia, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, posúdi formu a znenie príslušnej rozhodcovskej doložky (vyplývajúcej z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach) a jej prípadnej (ne)prijateľnosti ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Pri právnom posudzovaní aplikuje právne predpisy vzťahujúce sa na právny vzťah účastníkov a následne posúdi splnenie zákonných podmienok na vydanie poverenia, či na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
20. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, vysporiadať sa s argumentmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).