Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_41C-342-2015.pdf
PDF · 104.21 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/342/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: KOMUNALNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom v S., Štefánikova 17, proti žalovanému: M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v I., S. XXXX/X, toho času v ÚVTOS v Košiciach, Floriánska 18, o náhradu poistného plnenia v sume 351,58 EUR príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.7.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 351,58 EUR s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný bol dňa 22.4.2013 účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej spôsobil škodu spoločnosti Inžinierske stavby, a.s. (poškodený). Vlastník motorového vozidla K.: I., ktoré v čase dopravnej nehody viedol žalovaný, Slavomír Sidor, mal so žalobcom uzavretú poistnú zmluvu č. 6813037094 o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla so začiatkom poistenia od 16.1.2013. Dňa 24.4.2013 si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia žalovaného, ktorým bola poškodenému spôsobená škoda. Žalobca ako poistiteľ vyplatil poškodenému dňa 14.2.2013 sumu 315 EUR. Následne žalobca listom zo dňa 15.7.2013 vyzval žalovaného na úhradu sumy 351,58 EUR, ktorú žalobca za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a to z dôvodu, že sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. Žalobca si taktiež uplatňuje úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty na zaplatenie uvedenej vo výzve na úhradu. Okresný súd Košice vo veci vydal dňa 24.11.2015 platobný rozkaz sp.zn.č. 41C/342/2015-42. Platobný rozkaz spolu so žalobou a procesným poučením bol žalovanému doručený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody na ul. Floriánska 18 v Košiciach dňa 3.3.2016. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti predmetnému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že vzniknutá škoda bola žalobcovi uhradená zo zákonného poistenia vozidla Mazda 6 a poukázaná na účet žalobcu v mesiaci august 2015. Žalovaný tiež uviedol, že nakoľko sa nachádza v ÚVTOS, po doručení ním vyžiadaného potvrdenia o úhrade toto okamžite doručí konajúcemu súdu. Vo vyjadrení žalobcu k odporu podanom žalovaným zo dňa 15.4.2016 tento uviedol, že obsah odporu je po právnej stránke irelevantný, nakoľko predmetom nároku nie je „škoda žalobcu“, ale zákonný nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia v zmysle ust. § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňa 26.4.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom žalovaný uvádza, že nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, je obtiažne zaslať šek o zaplatení , nakoľko ten sa nachádza
v jeho autodielni, ktorá je zaplombovaná políciou. Teda po odplombovaní zo strany polície vie súdu doručiť doklad o tom, že dlžná suma bola uhradená v plnej výške. Žalovaný tiež uviedol, že šek o zaplatení doručí konajúcemu súdu v čo najkratšom čase. Výzvou zo dňa 10.8.2016 konajúci súd vyzval žalovaného, aby uviedol, kedy bude mať k dispozícii listiny preukazujúce jeho tvrdenia o zaplatení dlžnej sumy. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 16.8.2016. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval. Súd opätovne vyzval žalovaného dňa 5.9.2016, aby uviedol, kedy bude mať k dispozícii listiny preukazujúce jeho tvrdenia o zaplatení dlžnej sumy. Predmetná výzva - urgencia bola žalovanému doručená dňa 11.11.2016, žalovaný však ani na túto nijako nereagoval. Podľa § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 eur, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.9.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom a to: Poistná zmluva zo dňa 28.1.2015, Poistka číslo: XXXXXXXXXX, Uplatnenie nároku na náhradu škody, Relácia dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody, Spis poistnej udalosti, Oznámenie o poistnom plnení, Výpis inkasného účtu poistnej zmluvy, výpočet poistného plnenia, dodací list č. 181/03/2013, Výzva na zaplatenie náhrady poistného plnenia, doručenka, a zistil tento skutkový stav: 1. Žalovaný dňa 22.4.2013 šoféroval motorové vozidlo zn. Mazda 6 , EČV: KE923IC. Prevádzkou tohto vozidla bola spôsobená škoda na prenosnom zvislom dopravnom značení a tam nachádzajúcich sa betónových zábran spoločnosti Inžinierske stavby, a.s. (poškodený), pričom žalovaný túto dopravnú nehodu zavinil a podľa relácie dopravnej polície Policajného zboru o priebehu dopravnej nehody bol vodič (žalovaný), uznaný vinným zo spáchania prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) a prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. 2. Žalobca tvrdil, že vlastník motorového vozidla EČV: KE923IC, ktoré v čase dopravnej nehody viedol žalovaný, Slavomír Sidor, mal so žalobcom uzavretú poistnú zmluvu č. 6813037094 o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla so začiatkom poistenia od 16.1.2013. Dňa 24.4.2013 si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia žalovaného, ktorým bola poškodenému spôsobená škoda. Žalobca ako poistiteľ vyplatil poškodenému dňa 14.2.2013 sumu 315 EUR. Následne žalobca listom zo dňa 15.7.2013 vyzval žalovaného na úhradu sumy 351,58 EUR, ktorú žalobca za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a to z dôvodu, že sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že vzniknutá škoda bola žalobcovi uhradená zo zákonného poistenia vozidla Mazda 6 a poukázaná na účet žalobcu v mesiaci august 2015, o čom však nevedel predložiť doklad z dôvodu, že t.č. je umiestnený v ÚVTOS.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona: Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 511 ods. 3 OZ ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak a)spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, b)viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, c)spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, d)vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, e)porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou, f)v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného, g)spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/>, h)sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 18. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak a)spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, b)spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene, c)viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, d)spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, e)vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, f)porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou, g)spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/>, h)sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 19. Podľa § 15 zák. č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 20. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 21. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 22. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 23. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu 24. Podľa §185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 26. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Na základe zisteného skutkového z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 27. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v tomto v spore nepreukázal, resp. k žalobe nepripojil listiny, z ktorých by bolo zrejmé, že skutočne došlo k platnému uzavretiu zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla medzi ním a žalovaným, resp. medzi žalobcom a vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Žalobca súdu predložil poistku č. XXXXXXXXXX kde je ako poistník uvedený Slavomír Sidor (vlastník motorového vozidla), avšak nepreukázal, že poistník podal návrh na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý bol žalobcom akceptovaný vydaním poistky č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 16.1.2013, nepreukázal ani doručenie poistky poistníkovi. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že dňa 24.4.2013 si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia žalovaného, avšak nepripojil k žalobnému návrhu ani poistnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca v žalobnom návrhu taktiež uviedol, že ako poistiteľ vyplatil poškodenému sumu 315 EUR dňa 14.2.2013. Súd považuje toto za rozporné, nakoľko podľa tohto tvrdenia žalobca vyplatil poškodenému náhradu škody dňa 14.2.2013, pričom poškodený si nárok uplatnil až 24.4.2013. Navyše, žalobca k žalobe pripojil výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 15.7.2013 adresovanú žalovanému, v ktorej je uvedené, že žalobca ako poisťovateľ vyplatil poškodenému poistné plnenie za žalovaného z poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným č. 6813037094. Číslo poistnej zmluvy je však totožné s číslom uvedeným na poistke predloženej žalobcom, v ktorej je však ako poistník uvedený vlastník motorového vozidla, nie žalovaný. Súdu teda nie je zrejmé z akej poistnej zmluvy (či zo zmluvy uzavretej medzi vlastníkom vozidla a žalobcom alebo zo zmluvy uzavretej medzi žalovaným a žalobcom) teda došlo k vyplateniu náhrady škody poškodenému. 28. Žalobca taktiež nepreukázal vyplatenie sumy 315 EUR poškodenému (napr. výpisom z účtu žalobcu). V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že ako poistiteľ vyplatil poškodenému sumu 315 EUR. Následne však uvádza, že listom zo dňa 15.7.2013 vyzval žalovaného na uhradenie sumy 351,58 EUR, ktorú žalobca za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spise poistnej udalosti ako aj v oznámení o poistnom plnení, ktoré predložil žalobca je uvedená suma 351,58 EUR. V dodacom liste č. 181/03/2013 zo dňa 18.3.2013 ako aj vo vyčíslení škody zo dňa 23.4.2013, ktoré predložil žalobca je škoda vyčíslená na sumu 423,60 EUR. Žalobca túto sumu bližšie nešpecifikoval a v dodacom liste nie je uvedená suma jednotlivých položiek tovaru dodaného poškodenému dodávateľom, spoločnosťou TRIS, spol. s r.o. 29. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca sa domáha voči žalovanému tzv. postihového práva v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. V konaní bolo nesporné, že žalovaný ako vodič zavinil dopravnú nehodu, že motorové vozidlo viedol pod vplyvom návykových látok a že pri nehode došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Súd však považuje za sporné to, či žalobca nahradil poškodenému vzniknutú škodu v žalovanej sume formou poskytnutia poistného plnenia na základe riadne uzavretej poistnej zmluvy. 30. Podmienkou prechodu nároku žalobcu na náhradu škody, ktorý má poškodený voči škodcovi, je preukázanie, že došlo k zaplateniu škody. Dôkaz o platbe musí spĺňať náležitosti dokladu v súlade so zákonom o účtovníctve. Predložený počítačový výťah navrhovateľky - č . listu 13 spisu neslúži ako účtovný doklad. Žalobca nepredložil príjmový, výdavkový účtovný doklad o zaplatení náhrady škody, resp. výpis zúčtu, z ktorého by bolo zrejmé, z ktorého účtu, na ktorý účet, komu účet patril, kedy zaplatil danú sumu. Tým žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, pretože nepreukázal, že zaplatením škody prešlo právo na náhradu škody resp. nároku na náhradu za poistné plnenie na žalobcu. 31. Pre žalobcom uplatňovaný nárok je podstatný poistný vzťah medzi žalobcom a vlastníkom motorového vozidla, ďalej skutočnosť, že vozidlom bola spôsobená škoda, pričom žalovaný porušil ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení. Skutkovým i právnym základom jeho nároku je vzťah medzi ním (ako poisťovateľom) a vlastníkom motorového vozidla (ako poistníkom) založený zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Uvedené tvrdenie však v konaní nepreukázal - nepredložil zmluvu o povinnom zmluvnom poistení uzavretú medzi ním a vlastníkom motorového vozidla, resp. žalovaným. Z písomností pripojených k návrhu na začatie konania (neskôr už žiadne ďalšie dôkazy navrhovateľ nepredložil, resp. neoznačil) nemožno vyvodiť záver o existencii tohto právneho vzťahu ku dňu dotknutej dopravnej nehody, resp. ku dňu plnenia žalobcu osobe pri tejto nehode poškodenej. Inými slovami, žalobca nepredložil dôkaz o tom, že medzi ním a vlastníkom motorového vozidla, resp. žalovaným existoval v rozhodnom čase vzťah zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Za riadne preukázanie existencie vzťahu o povinnom zmluvnom poistení medzi účastníkmi nemožno považovať len písomnú výzvu žalobcu žalovanému na zaplatenie nárokovanej čiastky, v ktorých jediných sa aspoň „spomína“ predmetný zmluvný vzťah poistenia medzi žalobcom a žalovaným, ako aj medzi žalobcom a vlastníkom motorového vozidla. Súd nemôže vychádzať iba z akejsi (eventuálnej) úvahy v tom smere, že žalobca by zrejme nepožadoval od žalovaného zaplatenie v konaní uplatňovanej sumy, keby neexistoval medzi nimi vzťah zmluvného poistenia. Takýmto prístupom by totiž dochádzalo k porušovaniu princípu rovnosti účastníkov konania, ako jedného z nosných princípov občianskeho súdneho konania, ktorý má okrem zákonného rámca (čl. 6 Civilného sporového poriadku) zároveň i ústavnoprávny rozmer (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR). Fakticky by totiž nebolo požadované od žalobcu plnenie jeho procesných povinností, osobitne dôkazného bremena v zmysle čl. 8 a § 132 ods. 3 Civilného sporového poriadku a bez zodpovedajúceho stavu v konkrétnom procese dokazovania by dochádzalo k neopodstatnenému prenášaniu dôkazného bremena na protistranu. Súčasne sa nejedná o výnimočnú situáciu podľa označeného zákonného ustanovenia, keďže s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je dôvodné predpokladať, že žalobca disponuje písomnou zmluvou o povinnom zmluvnom poistení uzatvorenou medzi účastníkmi, resp. inou písomnosťou bez pochybností jej existenciu preukazujúcou. Keďže nebol preukázaný vzťah povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla medzi účastníkmi, nie je prípustné uložiť žalovanému povinnosť plniť žalobcovi, ktorý na základe tohto (tvrdeného, ale v konaní nepreukázaného) poistného vzťahu mal plniť poškodenému. 32. Uvedené skutočnosti vyplývajú z hmotného práva a podľa § 160 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd nemôže poskytovať poučenie o hmotnom práve účastníkom konania, pretože by narušil ústavnú zásadu rovnosti účastníkov konania. Z týchto dôvodov súd nevyzýval žalobcu k predloženiu takýchto dôkazov, dôkazné bremeno má žalobca. Žalobca má povinnosť tvrdiť a preukázať, že jeho žaloba proti označenému žalovanému je dôvodná. 33. Preukázanie skutkových tvrdení je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. 34. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdia. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky. 35. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol takto : 36. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
38. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (nakoľko bol v spore v celom rozsahu úspešný).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).