Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/553/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobcu: MUDr. Miloš Lampert, nar. 13.09.1965, bytom Nové Zámky, Nám. republiky 1, zastúpený: Mgr. Jozef Vida, advokát, so sídlom Turecká 36, Nové Zámky, proti žalovaným: v l. rade: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., W.. republiky 1, zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, v 2. rade: R. V., nar. XX.XX.XXXX, W. A., Y. XXXX/XX, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o návrhu žalobcu na prerušenie konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/325/2013-50 zo dňa 17. mája 2016 jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c), § 110, § 170 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len "Občiansky súdny poriadok" alebo "OSP"). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že dňa 17.05.2016 právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd konanie prerušil z toho dôvodu, že vo veci spojenej s predmetom tohto konania bolo vznesené obvinenie aj voči žalovanému v l. rade, vec je vedená pod číslom ČVS: KRP-21/2-VIS-NR-2014. Národná kriminálna agentúra bude v uvedenej veci vykonávať procesné úkony, vedie rozsiahle šetrenie. Mal za to, že ak by v trestnej veci došlo k odsúdeniu žalovaného v l. rade pre trestný čin podvodu, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, mohlo by to mať význam pre civilné právne konanie, pretože žiadna zmluva nemôže byť uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Právna zástupkyňa žalovaného v l. rade s návrhom na prerušenie konania nesúhlasila. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s návrhom na prerušenie konania. Súd prvej inštancie v danej právnej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu v konaní v trestnej veci, v ktorom konaní má byť posúdená vina alebo nevina žalovaného v l. rade, ktorý má byť obvinený z trestného činu podvodu, nemusí mať nevyhnutne vplyv na rozhodnutie súdu o určení platnosti alebo neplatnosti zmlúv, ktoré žalovaný podpísal. Poukázal tiež na skutočnosť, že súd ani nemal za dostatočne preukázané, v akom štádiu sa konanie nachádza. S poukazom na skutočnosť, že konanie vo veci sa začalo dňa 5.12.2013 a vo veci nebolo otvorené pojednávanie, mal za to, že strany sporu sú v stave právnej neistoty, čo je z hľadiska zásad občianskeho civilného konania neprípustné. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v prípade ak súd nerozhodne o prerušení konania, bude žalobca navrhovať vykonanie dôkazu pripojením kópie trestného spisu, ktorý je veľmi rozsiahly, bol súd toho názoru, že s trestným spisom sa v konaní bude nevyhnutné oboznámiť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa trestné konanie nachádza.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na prerušenie konania vyhovel a prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na KR PZ Nitra pod ČVS: KRP-21/2-VYS-NR-2014. Namietal, že je nepochybné, že v tomto civilnom konaní bude nepochybne povinnosťou súdu zisťovať aj skutočnosti obsiahnuté v trestnom spise. Na druhej strane súd v civilnom konaní nemôže prejudikovať závery v trestnom konaní, t.j. otázku viny alebo neviny, resp. či sa skutok stal a či je trestným činom. Je zrejmé, že ak konanie žalovaného, ktoré je predmetom nielen v tomto konaní, ale aj predmetom vyšetrovania pod vyššie označeným ČVS, bude posúdené ako trestný čin a bude uznaná jeho vina, tak žiadne konanie posúdené ako trestný čin nemôže v súlade s dobrými mravmi. Nesúlad s dobrými mravmi je pritom skutočnosťou, o súlade a existencii ktorého rozhoduje súd v civilnom konaní. Účastníci v civilnom konaní pritom nemajú k dispozícii také prostriedky na zabezpečenie dôkazov ako orgány činné v trestnom konaní. Konštatoval, že ak súd v civilnom konaní bude konať paralelne s trestným konaním a nepreruší konanie až do právoplatného skončenia trestnej veci, je možné, že v čase vydania rozhodnutia v civilnom konaní ešte nebudú známe výsledky trestného konania, a ak trestné konanie skončí uznaním viny žalovaného v 1. rade, môže to spôsobiť existenciu dôvodu na obnovu konania, čo je takisto v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Skutočnosť, že konanie popísané v žalobe a notárska zápisnica spísaná pod číslom N 562/2013 u notára Mgr. Petra Dancziho, je predmetom vyšetrovania v trestnej veci, nepoprel ani samotný žalovaný v 1. rade. K odvolaniu prikladá fotokópiu zápisnice o výsluchu notára Mgr. Dancziho, z ktorej zápisnice vyplýva, že táto notárska zápisnica, resp. okolnosti jej spísania sú predmetom trestného konania pod vyššie uvedeným ČVS, kde bolo vznesené obvinenie okrem iného aj žalovanému v 1. rade.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že by súd týmto rozhodnutím prejudikoval otázku viny, či neviny žalovaného v 1. rade, prípadne otázku toho, či sa skutok stal. Tieto otázky sú záležitosťou výlučne trestného konania, keď predmetom konania vedenom pod sp. zn. 5C/325/2013 je určenie neplatnosti právneho úkonu, čo v žiadnom prípade neprejudikuje otázky riešené v rámci trestnej veci vedenej pod ČVS: KRP-21/2-VYS-NR-2014. Z toho vyplýva, že predmet trestného konania nie je totožný s predmetom tohto civilného súdneho konania a výsledky týchto konaní nie sú podmienené. K námietke žalobcu, týkajúcej sa hospodárnosti konania z dôvodov uvedených žalobcom poukázal na prezumpciu neviny.

4. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP"), prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

6. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.04.2013 na Notárskom úrade Mgr. Petra Dancziho pod číslom N 562/2013, NZ 11023/2013 a určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.04.2013 na Notárskom úrade Mgr. Petra Dancziho pod číslom N 562/2013, NZ 11023/2013. Ďalej sa domáha určenia, že záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.04.2013 na Notárskom úrade Mgr. Petra Dancziho pod číslom N 562/2013, NZ 11023/2013 nevzniklo a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 02.10.2013 na Notárskom úrade Mgr. Petra Dancziho po číslom N 1416/2013, NZ 34100/2013. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.04.2013 na Notárskom úrade Mgr. Petra Dancziho do notárskej zápisnice pod číslom NZ 11023/2013 uzavrel zmluvu o pôžičke, uznanie dlhu a zmluvu o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky zo strany žalovaného v 1. rade ako veriteľa žalobcovi ako dlžníkovi v sume 12.000 eur s tým, že pôžička bude vrátená najneskôr do 05.08.2014, ktorá pôžička bola zabezpečená záložným právom, ktoré zriadil žalobca ako vlastník nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, pre obec, katastrálne územie W. A., zapísanej na LV č. XXXX, parc. reg. C, ako parc. č. XXXX - 275 m2- zast. plochy a nádvoria, bytový dom súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX, byt č. XX, na X. posch., vchod č. X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v 4029/260728 v prospech žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa. V skutočnosti k žiadnemu prevzatiu peňazí z jeho strany nedošlo, keďže sa jednalo o peňažnú pôžičku pre T. Z., ktorému následne na Notárskom úrade Mgr. Petra Dancziho do notárskej zápisnice pod číslom NZ 11024/2013 zo dňa 05.04.2013 už ako veriteľ požičal sumu 12.000 eur, pričom do tejto zápisnice bola pojatá aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX, v kat. úz. W. A., ktorý byt v tom čase vôbec nebol na mene T. Z., nie je ani v súčasnosti, ale ten ho ubezpečil, že vykonal všetky právne úkony potrebné k tomu, aby tento nadobudol do vlastníctva. Žalovaný v 1. rade predložil na stôl u notára Mgr. Petra Dancziho dňa 05.04.2013 pri podpísaní notárskych zápisníc nejakú finančnú hotovosť, túto mu však neodovzdal a peniaze hneď uschoval T. Z.. On to ani neriešil, keďže podľa jednej notárskej zápisnice peniaze prevzal a následne hneď druhou notárskou zápisnicou ich odovzdal. Žalovaný sa mu začal vyhrážať, že ak fiktívnu pôžičku nevráti, tak si uplatní záložné právo z notárskej zápisnice NZ 11023/2013 k jeho nehnuteľnosti. Vtedy si uvedomil, že založil svoju nehnuteľnosť pre pôžičku, ktorú nikdy neprevzal a zistil, že T. Z. nemal a nemá na mene žiadnu nehnuteľnosť, ktorá by mala súžiť ako zábezpeka pre prípad nevrátenia pôžičky zo strany T. Z., teda že bol uvedený do omylu a stal sa obeťou podvodu. Preto podal trestné oznámenie na políciu. Medzitým zistil, že žalovaný začal výkon záložného práva priamym predajom tretej osobe, pričom uzavrel aj zmluvu o prevode jeho nehnuteľnosti a toto konanie je vedené na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor pod č. V 5502/2013. Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 13.11.2013 pod č. V 5502/2013- 15 zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dňa 17.05.2016 žalobca požiadal súd prvej inštancie o prerušenie konania z dôvodov uvedených vyššie a súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, ktoré je predmetom odvolacieho konania.

10. Podľa § 109 ods.1 písm. b) OSP účinného do 30.06.2016, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

11. Podľa § 109 ods.2 písm. c) OSP účinného do 30.06.2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

12. Podľa 162 ods. 1 súd konanie preruší, ak: a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

13. Podľa § 164 ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

14. Pôvodná a aj terajšia právna úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP, ktoré vymedzuje obligatórne dôvody pre prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu. Postup súdu v intenciách tohto ustanovenia je výsledkom procesu tvorby jeho vlastného právneho názoru na prejednávanú vec a len v prípade, ak sám dospeje k názoru o potrebe výkladu určitých právnych otázok, príp. rozhodnutia o určitej právnej otázke v intenciách písm. a), b) alebo c), obligatórne preruší konanie a iniciuje ďalší procesný postup. Pokiaľ k takémuto záveru nedospeje, hoci bol podaný návrh niektorou stranou, neodníma prípadným zamietnutím návrhu na prerušenie konania možnosť sporovej strane konať pred súdom. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP, v zmysle ktorého ako jediný fakultatívny dôvod prerušenia konania normuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Rozhodnutie súdu môže často závisieť od otázky, ktorá patrí do právomoci iného orgánu ako súdu alebo v kontexte ktorej prebieha konanie na inom súde. Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením konania, do skončenia iného správneho alebo súdneho konania, môže prísť k predĺženiu konania na dlhú dobu. Na druhej strane ale nie je vhodné, aby dva súdy rozhodli o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, nakoľko to významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty. Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania.

15. V danej právnej veci súd prvej inštancie dôvod prezentovaný žalobcom neuznal za taký dôležitý, aby bolo opodstatnené konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, účinného do 30.06.2016. Dôvod uvádzaný žalobcom súd prvej inštancie neakceptoval a zvážil, že aj napriek prebiehajúcemu trestnému konaniu , možno vo veci konať a rozhodnúť. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie citovaných procesných ustanovení rešpektoval súdom prvej inštancie zvolený postup so záverom, že dôvod na prerušenie konania uvádzaný žalobcom nie je relevantný a argumentácia súdu prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. S ohľadom na to odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovane správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 387 ods.2 CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že hoci v zmysle ustanovenia § 193 je súd okrem iného viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom kto ho spáchal, pričom viazanosť sa vzťahuje len na výrok (z výroku o vine je nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť), nie na odôvodnenie rozhodnutia, v danom prípade si súd prvého stupňa môže posúdiť platnosť napadnutých právnych úkonov a zistené závery vyhodnotiť sám bez čakania na výsledok trestného konania, a to najmä s ohľadom na hospodárnosť konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .