Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/180/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne X. S., S.. X.X.XXXX, M. R., X. XX, zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, so sídlom Rožňava, Nám. 1. mája 11, proti žalovanému U. W., S.. X.X.XXXX, M. R., X. XX, zastúpenému JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou, so sídlom Rožňava, Akademika Hronca 9, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 24.3.2017 č.k. 9C/84/2016-272 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením prerušil konanie do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 7Ps/11/2017.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný navrhol, aby súd prerušil konanie z dôvodu, že dcéra žalobkyne X. D. podala na tamojší súd návrh na obmedzenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony. Na dôkaz prítomnosti duševnej poruchy navrhla vypracovať znalecký posudok a navrhla, aby sa znalec vyjadril k spôsobilosti žalobkyne aj ku dňu podania návrhu vo veci. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa vedie pod sp. zn. 7Ps/11/2017. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 164 a uviedol, že návrhu žalovaného na prerušenie konania vyhovel z dôvodu, že v inom súdnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať zásadný význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci a konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania pod sp. zn. 7Ps/11/2017.

3. Proti uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Namieta, že neboli splnené procesné podmienky, nesprávnym procesným postupom sa strane znemožnilo, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa považuje uznesenie za nezákonné, nespravodlivé a neobjektívne.

4. V dôvodoch odvolania uvádza, že až z doručeného uznesenia sa dozvedela o tom, že bol podaný akýsi návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, ktorý jej do času podania odvolania nebol doručený. Pred rozhodnutím súdu jej tiež nebol doručený návrh na prerušenie konania, aby s ak nemu mohla vyjadriť. Rozhodnutie považuje za jednostranné a neobjektívne, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Už len tým, že žalobkyňa o žiadnom návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nemala vedomosť, súd nezákonne prerušil konanie, pretože samotné začatie konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nemá za následok prerušenie prebiehajúceho súdneho konania. Naopak, žalobkyňa až do právoplatného skončenia súdneho konania

má spôsobilosť konať pred súdom v plnom rozsahu a naviac, ak je účastník zastúpený advokátom, už vôbec nie je splnená procesná podmienka ako prekážka, kedy by súd nemal vo veci meritórne konať. Zo strany osoby, ktorá podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ide zjavne o neodôvodnený návrh, voči žalobkyni so všetkými dôsledkami s tým spojenými a ujmou, ktorá jej vznikla. Poukazuje na ustanovenia Ústavy SR, ktoré mali byť takýmto návrhom porušené. Tvrdí, že netrpí duševnou poruchou, je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, celý život pracovala na pozícii, kde sa vyžadujú vysoké erudované odborné predpoklady a schopnosti ekonomického charakteru. Aj v súčasnosti zastáva úzko špecifikovanú odbornú pozícii v zamestnaní, ktorá predpokladá celoživotné vzdelávanie, prácu so štátnymi prostriedkami. Žalobkyňa sa ostro ohradzuje k tvrdeniam žalovaného v podaní zo dňa 17.3.2017 a vyhradzuje si, aby súdu boli produkované žalovaným ničím nepodložené závery o zdravotnom stave žalobkyne.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zastáva stanovisko, že nie je naplnený žiaden z odvolacích dôvodov namietaných žalobkyňou. Skutočnosť, že žalobkyňa nevedela o konaní 7Ps/11/2017, ako aj skutočnosť, že súd rozhodol o prerušení konania bez možnosti žalobkyne vyjadriť sa k návrhu nie je možné považovať za porušenie procesných podmienok, ani za porušenie práva na spravodlivý proces. Existencia konania je nepochybná, tiež je nepochybné, že rozhodnutie súdu o procesnej spôsobilosti žalobkyne má zásadný význam pre konanie, pričom skutočnosť, že žalobkyňa je právne zastúpená je z hľadiska jej prípadnej procesnej nespôsobilosti irelevantná. Návrh na obmedzenie spôsobilosti bol podaný na základe lekárskej správy, preto nie je možné ho v danom štádiu hodnotiť ako zjavne bezdôvodný. Navrhuje preto uznesenie potvrdiť.

6. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného poukazuje na svoje vyjadrenie v konaní pod sp. zn. 7Ps/11/2017, ktoré v prílohe prikladá. Žalovaný sa odvoláva na návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony na základe konkrétnej lekárskej správy z r. 2012. Žalobkyňa namieta porušenie zákona v súvislosti s odtajnením jej zdravotnej dokumentácie, na čo nedala žiadnemu z blízkych osôb súhlas. Dcéra žalobkyne tiež predložila lekársku správu z r. 2012, ktorá sa nezhoduje s originálom správy. Vyjadrila sa tiež k tomu, že bolo vážnym spôsobom zasiahnuté do jej duševnej integrity a súkromia.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože na jeho nariadenie nebol daný dôvod uvedený v § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal odvolanie v rozsahu, ktorý vyplýva z ust. § 379 a 380 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prerušil konanie podľa § 164 do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 7Ps/11/2017. Ide o konanie, v ktorom sa prejednáva podnet dcéry žalobkyne X. D.Z. na obmedzenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony.

10. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že návrh na prerušenie konania podal žalovaný písomným podaním zo dňa 20.3.2017 a súd prvej inštancie o tomto návrhu rozhodol uznesením z 24.3.2017. Odvolací súd z obsahu spisu ďalej zistil, že žalobkyni nebol doručený návrh na prerušenie konania a nebolo jej umožnené sa k nemu vyjadriť. Tým došlo k porušeniu procesných práv žalobkyne, konkrétne práva rovnosti zbraní v civilnom súdnom konaní, ktoré je jednou zo súčastí práva na spravodlivý súdny proces. Porušenie tohto práva však nie je takej intenzity, aby tu bol dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia, pretože sa žalobkyni umožnilo vyjadriť sa k návrhu v rámci riadneho opravného prostriedku, ktorý proti uzneseniu podala.

11. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil podmienky pre prerušenie konania a teda nesprávne aplikoval v tejto veci ust. § 164 CSP.

12. Podľa § 164 ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

13. Citované ustanovenie upravuje možnosť fakultatívneho prerušenia konania. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, čo bez akýchkoľvek pochýb vyplýva priamo z textu uvedeného ustanovenia. Jedine v prípade, ak iné vhodné opatrenia nie je možné vykonať, prípadne takéto opatrenia zlyhajú je možné konanie prerušiť. Je možné zároveň konštatovať, že prerušenie konanie je skôr reštriktívnou výnimkou ako pravidlom (porov. Števček M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s.629).

14. Dôvodom pre prerušenie konania môže byť riešenie prejudiciálnej otázky, ktorá patrí do právomoci iného orgánu verejnej moci, ktorú však inak súd je oprávnený posúdiť sám. Rovnako môže byť dôvodom pre prerušenie konania konanie, v ktorom sa rieši taká otázka, ktorú súd prejudiciálne nemôže sám vyriešiť.

15. V prejednávanej veci dôvodom na prerušenie konania bola skutočnosť, že dcéra žalobkyne podala návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony. Samotná existencia takéhoto konania nie je a nemôže byť dôvodom na prerušenie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva.

16. Spôsobilosť na právne úkony je predpokladom tzv. procesnej spôsobilosti, ktorá je upravená v ust. § 67 CSP. Podľa tohto ustanovenia každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. V prípade, ak fyzická osoba nemá úplnú procesnú spôsobilosť, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník (§ 68 ods. 1 . Podľa § 69 súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade posudzovania procesnej spôsobilosti sa vychádza z hmotnoprávnej úpravy spôsobilosti na právne úkony podľa § 8 OZ. Pritom je potrebné vychádzať z toho, že ak ide o plnoletú osobu, má úplnú spôsobilosť na právne úkony až do okamihu, kým táto spôsobilosť nie je rozhodnutím súdu obmedzená. Aj takáto osoba však je oprávnená vykonávať procesné úkony prostredníctvom svojho zákonného zástupcu alebo opatrovníka.

18. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa má plnú procesnú subjektivitu. Navyše je dôležitá okolnosť, že je v konaní zastúpená advokátom, ktorý v jej mene vykonáva procesné úkony. To znamená, že tu niet žiadnej prekážky, ktorá by súdu bránila vo veci konať, vykonávať dokazovanie a ďalšie procesné úkony.

19. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ust. § 164 CSP, keď prebiehajúce konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony považoval za prekážku, pre ktorú je možné konanie prerušiť.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 a návrh na prerušenie konania zamietol.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.