Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-58-2017.pdf
PDF · 100.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/58/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, Košice, IČO 36 570 460 proti žalovanému: Košický golfový klub, Alejová 11, Košice, IČO 31 309 372 zastúpenému advokátom JUDr. Rudolfom Bezákom, Krmanova 14, Košice o zaplatenie 1 463,66 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 6.2.2017 č. k. 35Cb/306/2015-52 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 463,66 eura s 0,1% denným úrokom z omeškania zo sumy 1 112,28 od 2.10.2012 do zaplatenia a zo sumy 351,38 eura od 26.10.2012 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že žalobca ako predávajúci a právny predchodca žalovaného (Basketbalový klub Technickej univerzity Košice) ako kupujúci uzavreli zmluvu č. 01/271/95 o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou na základe Obchodného zákonníka a platných právnych predpisov od 19.10.1995 na dobu neurčitú. Žalobca podpísal zmluvu dňa 1.3.1996 a právny predchodca žalovaného 19.10.1995. K tejto zmluve strany uzavreli dodatky dňa 17.9.1996, 26.2.1998, 9.5.2001 a 15.1.2003. Za poskytnuté dodávky žalobca vyúčtoval právnemu predchodcovi žalovaného (Športový klub Cassosport Košice) faktúrou č. 2116351249 sumu 1 112,28 eura splatnú 1.10.2012 za obdobie od 27.6.2012 do 8.9.2012 a faktúrou č. 2116453180 sumu 351,38 eura splatnú 25.10.2012 za obdobie od 9.9.2012 do 2.10.2012, ktoré odberateľ neuhradil. Žalovaný v konaní namietal, že zmluva nebola s jeho právnym predchodcom nikdy uzavretá, pretože žalobca podpísal zmluvu 5 mesiacov potom, čo ju podpísal právny predchodca žalovaného, teda po uplynutí primeranej lehoty na prijatie návrhu zmluvy a vzniesol námietku premlčania a tiež tvrdil, že žalobca nepreukázal reálnu dodávku vody za fakturované obdobie.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 1 a 2, § 409 ods. 1, § 447, § 365, § 340, § 369 ods. 1, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 392 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka a s námietkou žalovaného, že zmluva o dodávke vody nebola s jeho právnym predchodcom uzavretá sa nestotožnil. Uviedol, že nie právny predchodca žalovaného,
ale žalobca bol tým subjektom, ktorý doručoval návrh zmluvy právnemu predchodcovi žalovaného, čo nesporne vyplýva z toho, že ide o predtlač koncipovanú žalobcom svojim zmluvným partnerom. Tým, že právny predchodca žalovaného tento návrh prijal podpisom k 19.10.1995, vyjadril s návrhom zmluvy súhlas. Za neprimeranú nepovažoval súd prvej inštancie ani podpísanie zmluvy žalobcom dňa 1.3.1996, t. j. 5 mesiacov po podpise zmluvy právnych predchodcom žalovaného s prihliadnutím na rýchlosť prostriedkov, ktoré boli k dispozícii v roku 1995 - 1996. Podľa názoru súdu prvej inštancie o platnosti zmluvy svedčí aj to, že zmluvné strany následne uzatvárali s odvolaním sa na túto zmluvu aj dodatky. Za dôvodnú nepovažoval súd prvej inštancie ani žalovaným vznesenú námietku premlčania. Uviedol, že aj keď právny predchodca žalovaného nebol subjektom vymedzeným v § 261 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka umožňuje stranám dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, takáto dohoda vyžaduje písomnú formu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že takáto dohoda zmluvných strán bola uvedená v záhlaví písomnej zmluvy, preto na skutkové zistenia je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka vrátane ustanovení o premlčaní. Uviedol, že sporné faktúry boli splatné 1.10.2012 a 25.10.2012 a keďže žalobca podal žalobu dňa 21.12.2015, podal ju v rámci 4-ročnej premlčacej doby, ktorá by uplynula 2.10.2016, resp. 26.10.2016, teda k premlčaniu práva žalobcu nedošlo. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal reálnu dodávku vody za fakturované obdobie, súd prvej inštancie uviedol, že nemožno jednoduchým vyhlásením bez ďalšieho preniesť bremeno dôkazu o plnení na žalobcu. Zdôraznil, že žalovaný v priebehu celého konania neoznačil, resp. nepredložil dôkaz, z ktorého by malo vyplývať, že žalobca nedodal fakturované množstvo vody, resp. neodviedol odpadové množstvo vody a že túto skutočnosť žalovaný, príp. jeho právny predchodca reklamoval či inak namietal.
4. Nárok žalobcu považoval súd prvej inštancie z týchto dôvodov za opodstatnený, preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi uplatnenú istinu spolu s úrokmi z omeškania, ktorých výšku si zmluvné strany dohodli v zmluve, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do zaplatenia.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Basketbalovým klubom Technickej univerzity Košice (ďalej len BK TU) nikdy nedošlo, pretože návrh zmluvy bol zo strany žalobcu podpísaný po uplynutí primeranej lehoty na prijatie návrhu zmluvy urobeného BK TU, pričom BK TU nikdy ústne ani odoslaním správy nedeklaroval, že neskoré prijatie akceptuje a považuje ho za včasné, a teda majúce účinky uzavretia zmluvy o dodávke vody. Žalovaný uviedol, že táto námietka mala význam z hľadiska posúdenia existencie právneho titulu, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok. ak totiž neexistuje zmluva o dodávke vody a žalobca by preukázal, že právnemu predchodcovi žalovaného dodal to, čo deklaruje, právnym dôvodom nároku žalobcu by podľa žalovaného bola náhrada škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako to vyplýva z § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Žalovaný zdôraznil, že námietku premlčania vzniesol preto, že aj v prípade existencie nároku žalobcu by sa tento premlčal podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka najneskôr 12.9.2014, resp. 8.10.2014. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval zmluvu o dodávke vody za platnú preto, že oferentom má byť žalobca, pretože zmluva o dodávke vody je vyhotovená na formulárovej predtlači, ktorej autorom je žalobca, žalovaný zastával názor, že takýto záver súdu prvej inštancie nevyplýva z vykonaných dôkazov. Uviedol, že zmluva o dodávke vody mala byť uzatvorená v písomnej forme a v listinnej podobe, pričom je nevyhnutné, aby ňou nielen žalovaný, ale aj žalobca prejavil právne relevantný súhlas (podpísal osobou na to oprávnenou). Podľa žalobcu preto neobstojí záver súdu prvej inštancie, že zmluva o dodávke vody bola uzavretá iba podpisom zo strany právneho predchodcu žalovaného a že nebol potrebný aj podpis žalobcu. Za nesprávny považoval žalovaný aj záver súdu prvej inštancie o platnosti zmluvy o dodávke vody, ak ho odôvodnil tým, že doba 5 mesiacov je primeraná s prihliadnutím na rýchlosť prostriedkov, ktoré boli k dispozícii v roku 1995 - 1996. Súd prvej inštancie totiž neoznačil
žiadne prostriedky, ktoré boli natoľko pomalé, aby umožňovali akceptovať dobu 5 mesiacov na prijatie zmluvy a okrem toho, v roku 1995 - 1996 prostriedky na uzatvorenie písomnej zmluvy neboli odlišné od prostriedkov používaných v súčasnosti, t. j. písomnú ofertu alebo akceptáciu v listinnej podobe bolo možné urobiť osobne alebo prostredníctvom poštového doručovateľa, rovnako ako dnes. Ani z existencie dodatkov k zmluve o dodávke vody nemožno podľa žalovaného vyvodiť jej platnosť, pretože nemožno odvodzovať platnosť právneho úkonu z právnej skutočnosti, ktorá nastane až potom, čo bol (neplatný alebo neexistentný) právny úkon urobený. Uviedol, že neexistentný právny úkon, ktorý je platným právom SR daný na roveň absolútne neplatného právneho úkonu, nie je možné konvalidovať. Z tohto dôvodu je preto potrebné podľa žalovaného za neplatné považovať aj dodatky k zmluve o dodávke vody. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca nedodal jeho právnemu predchodcovi vyúčtované plnenie a žalobca nepredložil jediný dôkaz o tom, že tieto plnenia skutočne poskytol. K záveru súdu prvej inštancie uviedol, že neprihliadol na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, ktorej podstata spočíva v tom, že žalovaný nemôže preukázať, že mu niečo nebolo dodané (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/81/2010 z 31.5.2010).
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že k väčšine tvrdení, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní, sa vyjadril vo svojom podaní zo dňa 6.2.2017, ktoré bolo doručené aj žalovanému. Mal za to, že zmluva č. 01/271/95 bola uzavretá medzi právnymi predchodcami strán sporu platne. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho právny predchodca predložil návrh na uzavretie predmetnej zmluvy a že právny predchodca žalobcu tento návrh na uzavretie zmluvy neprijal včas, žalobca zastával názor, že je na žalovanom aby preukázal, že návrh nebol prijatý včas, lebo nie je zrejmé, kedy tento návrh na uzavretie zmluvy bol žalobcovi predložený. S odkazom na § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že ak by sa odvolací súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že návrh na uzavretie zmluvy bol predložený právnym predchodcom žalovaného a že tento návrh bol právnym predchodcom žalobcu prijatý neskoro, žalobca zastával názor, že konanie žalobcu, a to dodávka vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd a zrážkových vôd do verejnej kanalizácie na odbernom mieste Alejová - hala 2, VS, Košice v čase podpisu zmluvy právnym predchodcom žalovaného, je včasným konaním právneho predchodcu žalobcu, z ktorého možno vyvodiť súhlas s prijatím návrhu zmluvy. Žalobca poukázal na to, že s podaním zo dňa 6.2.2017 predložil aj faktúry za dodávku vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd na odbernom mieste Košice, Alejová - Hala 2, na odbernom mieste Košice, Alejová, výmenníková stanica za obdobie od 1.1.1995 do 16.4.1996, z ktorých vyplýva, že konanie žalobcu spočívajúce v dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd a zrážkových vôd na dohodnutom odbernom mieste je včasným prijatím návrhu zmluvy. Žalovaným namietané premlčanie uplatneného nároku nepovažoval žalobca za dôvodné, pretože právny vzťah založený zmluvou č. 01/271/95 sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a svoj nárok uplatnil na súde v štvorročnej premlčacej dobe. Žalobca zdôraznil, že dodávku vody a odvádzanie odpadových a zrážkových vôd realizoval riadne, a to v množstve, ktoré prešlo vodomerom tak, ako je to uvedené vo faktúrach. Uviedol, že právny predchodca žalovaného nespochybnil množstvo dodanej a odvedenej vody, a preto nie je zrejmé, ako dospel žalovaný k záveru, že žalobca nedodal na predmetné odberné miesta vodu z verejného vodovodu a neodviedol odpadové a zrážkové vody do verejnej kanalizácie, pričom nie je zrejmé, odkiaľ si žalovaný inak zabezpečil dodávku vody a odvádzanie odpadových a zrážkových vôd. Citujúc ustanovenie § 28 a 29 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách žalobca uviedol, že na odbernom mieste určil odber vody podľa stavu na meradle. Žalobca teda dodával právnemu predchodcovi žalovaného vodu, inak by vodomer nenameral žiadne množstvo vody. Odpadová voda odvedená do verejnej kanalizácie bola v množstve zodpovedajúcom vode dodanej.
8. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu, že právny predchodca žalovaného prijať návrh zmluvy včasným konaním, z ktorého údajne možno vyvodiť jeho súhlas, pretože žalobca mal dodávať vodu právnemu predchodcovi žalovaného v období od 1.1.1995 do 16.4.1996, o čom svedčia predložené faktúry, uviedol, že táto argumentácia žalobcu neobstojí. Poukázal na to, že ak žalobca dodával právnemu predchodcovi žalovaného vodu od 1.1.1995 a návrh žalovaného bol urobený 19.10.1995, potom konanie žalobcu - dodávka vody, nebola reakciou na návrh právneho predchodcu žalovaného na uzatvorenie zmluvy o dodávke vody, ktorý urobil 19.10.1995, teda viac ako 10 mesiacov potom, ako žalobca mal začať s dodávkou vody. Žalovaný poukázal na to, že zmluva o dodávke vody je formulárovou zmluvou žalobcu, ktorý vypĺňal žalobca, aj keď ju ako prvý podpísal právny predchodca žalovaného.
Podľa žalovaného mal jeho právny predchodca zrejme podpísať zmluvu dňa 19.10.1995 u žalobcu, čo možno vyvodiť z čl. 9 zmluvy, podľa ktorého bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú od 19.10.1995, teda odo dňa, kedy zmluvu podpísal právny predchodca žalovaného. Zotrval na svojom právnom názore, že ani podpísanie nasledujúcich dodatkov k spornej zmluve nemôže konvalidovať neplatný právny úkon. Žalovaný opätovne namietal, že žalobca nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že jeho právnemu predchodcovi vodu nedodal, nepredložil v konaní žiaden záznam z meradla, ktorý by dokazoval, že k plneniu z jeho strany skutočne došlo.
9. Žalobca v nasledujúcom vyjadrení poukázal na svoju skoršiu argumentáciu a uviedol, že právny predchodca žalovaného nereklamoval faktúry, ktoré sú predmetom súdneho konania, teda nepopieral, že mu bola zrealizovaná dodávka vody a odvádzané odpadové vody a vody z povrchového odtoku v množstve uvádzanom v sporných faktúrach. Poukázal na to, že stav na vodomere, vodné a stočné, uvedené vo faktúre č. 2116453180, uviedol samotný právny predchodca žalovaného v čase, kedy došlo k zmene odberateľa a tento stav bol potvrdený pôvodným aj novým odberateľom a žalobcom. Súčasne predložil žiadosť o zmenu odberateľa zo dňa 3.10.2012, z ktorého tieto údaje vyplývajú. Zastával názor, že ak žalovaný na základe zmluvy o predaji podniku nadobudol všetky pohľadávky a záväzky predávajúceho - právneho predchodcu žalovaného súvisiace s podnikom, s touto skutočnosťou bol uzrozumený. Z predloženej listiny vyplýva, že žalobca dodal právnemu predchodcovi žalovaného množstvo vody do stavu 5 064 m3, pričom právny predchodca žalovaného nezaplatil faktúry od stavu na vodomere 4 820 m3 do 5 064 m3, t. j. vodné a stočné 244 m3 a zrážkovú vodu v množstve 814,42 m3.
10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie v predmetnom spore zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, keďže strany sporu vo svojich prednesoch ani na pojednávaní nemali návrhy na vykonanie dokazovania, jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil.
12. Odvolacie námietky žalovaného smerovali proti záveru súdu prvej inštancie o platnosti zmluvy uzavretej stranami sporu a tiež namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že plnenia, ktoré vyúčtoval spornými faktúrami, skutočne poskytol.
13. Podľa § 43a ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
14. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
15. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím (§ 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka).
16. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
17. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
18. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon vzniká dosiahnutím konsenzu, t. j. úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Vznik zmluvy tak predpokladá existenciu troch postupne za sebou idúcich úkonov - 1. návrh - ponuka, oferta, 2. prijatie návrhu - akceptácia a 3. vzájomná zhoda vôle subjektov - konsenzus.
19. Žalovaný v konaní namietal, že k uzatvoreniu zmluvy o dodávke vody medzi právnymi predchodcami strán sporu nikdy nedošlo, pretože návrh právneho predchodcu žalovaného Basketbalového klubu TU (ďalej len BK TU) podpísal právny predchodca žalobcu až o 5 mesiacov neskôr, teda po uplynutí primeranej lehoty na prijatie návrhu zmluvy, pričom BK TU ústne ani odoslaním správy nedeklaroval, že neskoré prijatie akceptuje a považuje ho za včasné.
20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľom (oferentom) je v prípade spornej zmluvy právny predchodca žalobcu. Vyplýva to z predtlače formulárovej zmluvy, kde sú uvedené údaje, ktoré BK TU ako odberateľ nemohol sám určiť (stanovené množstvo odobratej vody a stanovené množstvo vypúšťanej odpadovej vody za určité obdobie, stanový druh a množstvo znečisťujúcich látok, teplota vypúšťaných vôd) a predtlač obsahuje aj nevyplnené časti (vlastná spotreba v technologickom procese do výrobku alebo odparom činí na jednotku výrobku ...), ktoré BK TU, ak by bol navrhovateľom zmluvy, nemal dôvod ani uvádzať, lebo sa netýkali jeho činnosti. Žalobca, resp. jeho právny predchodca však predtlač zmluvy používal pre neurčitý okruh odberateľov - právnické osoby, výrobné i nevýrobné spoločnosti, čomu zodpovedal aj rozsah v tlačive uvádzaných podmienok pre odber vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou.
21. Predpokladom vzniku zmluvy je prijatie návrhu oblátom včasným vyhlásením, alebo včasným iným konaním, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s týmto návrhom. Zmluva vznikne v okamihu, keď včasné prijatie návrhu adresátom nadobudne účinnosť, t. j. okamihom, keď včasné vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
22. Právny predchodca žalobcu predložil právnemu predchodcovi žalovaného (BK TU) návrh na uzavretie zmluvy, ktorý BK TU ako kupujúci podpísal dňa 19.10.1995, teda v deň, odkedy sa podľa bodu 9. zmluva uzatvárala na dobu neurčitú. Žalovaný uviedol, že jeho právny predchodca zmluvu podpísal zrejme u právneho predchodcu žalobcu. Zmluva bola podpísaná právnych predchodcom žalovaného bez zmien a doplnkov, čím došlo k zmluvnému konsenzu, teda k zhode vôle navrhovateľa (oferenta) a adresáta (obláta), ktorý má právotvorné účinky na vznik zmluvy. Za tohto stavu je nepochybné, že k vzniku zmluvy došlo v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť. Na tomto momente vzniku zmluvy nič nemení ani to, že zmluvu podpísal žalobca až neskôr 1.3.1996, pretože pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu (§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
23. Z uvedeného vyplýva, že strany sporu, resp. ich právni predchodcovia uzavreli platne zmluvu o dodávke vody, z ktorej vyplývajú pre zmluvné strany a tiež pre ich právnych nástupcov záväzky - žalobcovi poskytovať v zmluve dohodnuté plnenia a žalovanému povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu.
24. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca nepreukázal poskytnutie plnení jeho právnemu predchodcovi v rozsahu sporných faktúr a vytýkal súdu prvej inštancie, že nemôže preukázať to, čo mu nebolo dodané, odvolací súd aj túto odvolaciu námietku považuje za nedôvodnú. Z faktúr žalobcu nepochybne vyplýva obdobie, za ktoré vyúčtoval poskytované plnenia, druh a rozsah plnení, je uvedené odberné miesto a číslo vodomeru. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie okrem tvrdenia,
že žalobca neposkytol fakturované plnenia, neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by neposkytnutie vyúčtovaných plnení vyplývalo, napríklad netvrdil, že jeho právny predchodca sporné faktúry vrátil právnemu predchodcovi žalobcu, pretože plnenie nebolo dodané a faktúry sú nedôvodné; netvrdil, že objekt, ktorého sa dodávky týkali, nebol v rozhodnom období využívaný, a preto nebola odoberaná voda ani odvádzaná odpadová voda; netvrdil, že mal vlastnú studňu, z ktorej využíval pre svoje potreby vodu a vlastnú žumpu, do ktorej odvádzal odpadovú vodu, netvrdil, že má iného dodávateľa vody a pod.
25. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
26. Žalovaný ani v odvolaní neuviedol žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie, že plnenie podľa sporných faktúr nebolo jeho právnemu predchodcovi dodané. Pokiaľ uviedol, že žalobca nepredložil záznam z meradla, ktorý by preukazoval plnenie, odvolací súd poukazuje na bežnú prax pri odpise vodomeru, ktorá sa uskutočňuje zvyčajne bez súčinnosti odberateľa a ani v zmluve strán sporu, resp. ich právnych predchodcov nebol dohodnutý iný postup. To znamená, že akýkoľvek výstup žalobcu v tomto smere by bolo možné spochybniť. Odvolací súd poukazuje na to, že záväzkový vzťah medzi právnymi predchodcami strán sporu trval niekoľko rokov (1995 - 2012), pričom žalovaný okrem sporných faktúr v konaní nespochybnil poskytovanie plnení žalobcom za toto obdobie.
27. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 386 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy odvolacieho konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
29. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).