Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-98-2017.pdf
PDF · 111.45 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/98/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.530,67 EUR s príslušenstvom, pod sp. zn. EX 7330/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/187/2015-20 zo dňa 5. mája 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/187/2015-20 zo dňa 5. mája 2016 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z ust. §§ 52, 53 a 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“). Súd prvej inštancie na základe žiadosti súdneho exekútora opätovne preskúmal spisový materiál a zistil, že oprávnený a povinný uzavreli v rovnaký deň zmluvu o úvere a aj rozhodcovskú zmluvu. Súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský zmluvný vzťah. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o postavení oprávneného ako dodávateľa, pretože jeho predmetom podnikania je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o postavenie povinného ako dlžníka, tento mal preukázateľne postavenie spotrebiteľa. V zmluve síce bolo uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania, avšak uvedené súd vyhodnotil ako formalistický pokus vyňať predmetný zmluvný vzťah spod pôsobnosti príslušných noriem na ochranu spotrebiteľa. Oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli povinnému poskytnuté na účel zamestnania. Súd prvej inštancie mal ďalej z obsahu rozhodcovskej zmluvy za preukázané, že išlo o štandardnú vopred naformulovanú zmluvu. Rozhodcovská zmluva nebola jednotlivým zmluvným dojednaním, a to ani sama osebe, ani vo vzťahu k zmluve o úvere, ale naopak sama rozhodcovská zmluva pozostáva z jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré ju ako osobitnú zmluvu tvoria. Do predmetnej zmluvy bolo možné doplniť len údaje o označení dlžníka a ručiteľa a údaje o zmluve o úvere. Ostatné dojednania boli vopred naformulované, pričom obsah zmluvy nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Dlžník nemal možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu a ani nemal možnosť identifikovať okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť. Súd prvej inštancie mal tak za to, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté v čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie nesmie byť obchádzané spôsobom, že umožňuje zmluvnej strane, ktorá podáva žalobu, rozhodnúť sa
medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Podstatou rozhodcovskej zmluvy je tak dohoda o právomoci rozhodcovského súdu a po podaní žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ stratil možnosť voľbu dodávateľa zvrátiť. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva obsahuje rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a vyvoláva pochybnosti o inštitucionálnej nezávislosti rozhodcovského súdu voči oprávnenému, ktorý opakovane uplatňuje svoje pohľadávky na tom istom rozhodcovskom súde. Vzhľadom na to súd ustálil, že rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná. V dôsledku toho rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi konania rozhodnúť. Z toho dôvodu exekučný titul nenadobudol materiálnu a formálnu vykonateľnosť a nie je spôsobilým exekučným titulom.
2. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v bode 13 Všeobecných obchodných podmienok boli na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vystavené dve blanko zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane splatný celý dlh. Súd prvej inštancie uvedenú dohodu medzi účastníkmi konania vyhodnotil ako jednu z neprijateľných zmluvných podmienok. Predmetnou zmenkou sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal veriteľovi ako remitentovi zaplatiť okrem zmenkovej sumy aj zmenkový úrok 0,25 % denne. Zmenka bola vystavená v rovnaký deň ako zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva. Samotná dohoda o vyplnení zmenky bola obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zaplatením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené možno v kontexte posudzovaného právneho vzťahu považovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za také, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) OZ požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Rozhodcovský súd priznal oprávnenému ako náhradu za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne s úrokom zo sumy 184,28 EUR od 12.07.2014 do zaplatenia tak, ako si ho oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil. Sadzba 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je v tejto výške v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného vyhlásil súd prvej inštancie exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a podľa tohto ustanovenia exekúciu zastavil.
3. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). V odvolaní oprávnený razantne odmietol spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu. Namietol, že zmluva o úvere bola uzavretá a úver bol poskytnutý na účel povolania, čo povinná deklarovala v zmluve a túto skutočnosť potvrdila svojim podpisom. Pre kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru bol úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Oprávnený bol preto v dobrej viere, že nejde o spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ bolo potrebné chrániť dobrú vieru druhej zmluvnej strany a túto obligáciu bolo možné charakterizovať ako obchod. Povinný vyhlásil, že údaje uvedené v zmluve sú pravdivé. Oprávnený neskúmal, akým spôsobom bol úver použitý, pretože to bola pre neho nepodstatná informácia. Povinná dokonca takúto informačnú povinnosť voči oprávnenému nemala. Na zmluvu podľa jeho názoru nebolo možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch a OZ, pretože nejde o spotrebiteľský právny vzťah. Rozhodujúce bolo na aký účel bol úver poskytnutý, v tomto prípade na výkon povolania, a nie na aký účel bol úver následne použitý. V prípade, ak by súd napriek vyššie uvedenému považoval vzťah medzi oprávneným a povinnou za spotrebiteľský, trval oprávnený na tom, že dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky bola vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom, pričom takýto postup nemožno oprieť ani o extenzívny výklad a uplatnenie priameho účinku smernice 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože v prípade zmenkového nároku nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Smernica tak bola neaplikovateľná na zmenky. Zákonodarca riešil v § 17 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch túto situáciu zodpovednosťou veriteľa z takéhoto zmenkového uplatnenia voči dlžníkovi zodpovednosťou za škodu. Takúto námietku in personam pre porušenie zákonného zákazu mohol dlžník v rozhodcovskom konaní uplatniť. Rozhodca nemohol prihliadnuť na nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu zmenkou, pretože povinný vznik škody netvrdil a ani ho nepreukazoval. Okrem toho zákaz zmenky nemohol spôsobiť jej nevykonateľnosť, pretože zmenka je cenný papier a jej vznik nemožno poprieť. Prihliadať na to, že jej vznik je zakázaný, voči zmenke samotnej nie je možné. Bez relatívnej námietky dlžníka (na
náhradu škody) súd ex offo nemohol prihliadať na zákaz zmenky, pretože ten ex offo môže prihliadať len na neplatnosť právnych úkonov, t. j. na neplatnosť zmluvy o úvere.
4. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve oprávnený uviedol, že išlo o bezvýhradnú rozhodcovskú zmluvu, pretože rozhodcovská zmluva nevyžadovala od spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru oprávneného, prijatie argumentácie súdu by znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania, pričom z ust. § 53 ods. 1 písm. r) OZ v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Podľa jeho názoru bolo úplne nepochybné, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj v zmysle smernice č. 93/13/EHS. Oprávnený ďalej poukazoval na to, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, a preto rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná. Čo sa týka samotnej zmluvy o úvere, tú uzatvorili zmluvné strany podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „OBZ“) na účely poskytnutia úveru na výkon povolania. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne na zmenke nebola neprimeraná a nebola v rozpore s poctivým obchodným stykom. Záverom oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnej na vyjadrenie, ktorá sa k odvolaniu oprávneného v stanovej lehote nevyjadrila.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody:
7. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekúcia bola vedená na základe exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 04623/14 zo dňa 30.09.2014, ktorým rozhodcovský súd priznal peňažné plnenie, ktoré bolo predmetom exekúcie na podklade zmenky. Zmenka slúžila na zabezpečenie splnenia povinnosti povinnej ako dlžníka zo zmluvy o úvere uzavretej s oprávneným dňa 30.08.2011, s ktorou bola súčasne uzavretá v rovnaký deň aj rozhodcovská zmluva. Následne súdny exekútor na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, spísaného dňa 05.02.2015 u súdneho exekútora, podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 22.07.2015 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. k. 11Er/187/2015-16. Oprávnený dňa 21.01.2016 doplnil u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
11. Podľa § 52 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
15. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), považuje odvolaním napadnuté uznesenie za vecne správne. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s predloženými argumentmi účastníkov konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
17. Súd prvej inštancie správne ustálil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľským právnym vzťahom. Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že oprávnený vstupoval do zmluvného vzťahu v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je poskytovanie úverov a pôžičiek. Povinná bola v zmluve o úvere ako aj v rozhodcovskej zmluve označená ako fyzická osoba
- nepodnikateľ. Z obsahu zmluvy o úvere nevyplýva, že by malo ísť o podnikateľský úver alebo úver poskytnutý za účelom povolania. Z obsahu listín a dokumentov nevyplýva, aké povolanie mala povinná vykonávať a za akým účelom teda úver potrebuje. Samotné zaškrtnutie políčka v zmluve, že úver bol poskytnutý za účelom výkonu povolania pre ustálenie záveru, že išlo o nespotrebiteľský právny vzťah, nepostačuje. Pokiaľ oprávnený pri poskytnutí úveru túto informáciu od povinnej požadoval, mal si dostatočne overiť, aké povolanie povinná v tom čase vykonávala. V prípade, ak malo ísť o bezúčelový úver pre výkon povolania, mala byť táto skutočnosť riadne uvedená v príslušnej zmluve.
18. Dôvody použitia úveru na výkon zamestnania sú všeobecne značne obmedzené. Z charakteru výkonu zamestnania je okruh dôvodov, pre ktoré si dlžník berie úver na výkon zamestnania zjavne zúžený. Nie je povinnosťou zamestnanca, aby si za účelom plnenia pracovných povinností bral úver alebo pôžičku, pretože všetky jeho zamestnanecké materiálne potreby uspokojuje z povahy pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ. V zmluve o úvere dôvody použitia úveru na zamestnanie nie sú bližšie rozvedené. Naopak, sú tam dané len možnosti pre zaškrtnutie, na aký účel sa úver poskytuje (zamestnanie, povolanie, podnikanie, iný účel). To celkovo vyvoláva dojem, že dôvody poskytnutia úveru sú uvedené zo strany veriteľa (oprávneného) len účelovo, aby sa prípadne vyhol aplikácii kogentných ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.
19. Oprávnený uvádza, že ako poskytovateľ úveru neskúma, či poskytnuté peňažné prostriedky skutočne boli použité na deklarovaný účel, pretože je to pre neho nepodstatná informácia. V danom prípade tak na jednej strane vyžaduje uvedenie využitia úveru a na strane druhej ho neskúma. Potom je bez akéhokoľvek hospodárskeho účelu (kauzy), aby tento údaj od povinnej v zmluve vyžadoval, ak v skutočnosti nie je jeho zámerom poskytnúť povinnej úver na uvedený výkon zamestnania. V takom prípade ide o úver bezúčelový, na ktorý sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Z postoja oprávneného vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom znení. Takýto postup oprávneného potiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od podnikateľov. Ustanovenie zmluvy o úvere týkajúce sa účelu použitia úveru tak nemá pre oprávneného materiálny význam. Vzbudzuje to naopak dojem, že účelom vyššie uvedeného ustanovenia je len snaha vyhnúť sa aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ. To predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), porušenie princípu ochrany spotrebiteľa. Z toho dôvodu vyššie uvedené konanie oprávneného ochranu nepožíva. Vytvára totiž pochybnosti o hospodárskej kauze poskytnutého
plnenia (§ 495 OZ), teda, že skutočným dôvodom zo strany oprávneného bolo poskytnutie úveru pre dlžníka za účelom jeho povolania, a nie bez vymedzeného účelu.
20. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach platí výklad, ktorý je spotrebiteľa priaznivejší, čo spôsobuje, že na zmluvu o úvere je potrebné aplikovať príslušné spotrebiteľské právne normy. Na doplnenie odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. I ÚS 243/07, podľa ktorého: „Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala.“
21. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, teda zmluvné strany dohodli pre daný prípad tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne išlo o oprávneným tvrdený obchodno-právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď si zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnej v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnej obsah zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.
22. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou tak je spotrebiteľským právnym vzťahom, v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). Súdny dvor EU v rozhodnutí vo veci C-76/2010 zo dňa 16.11.2010 uviedol, že vnútroštátny súd je povinný aj vo fáze výkonu rozhodnutia aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom.
23. Odvolací súd po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že uzavretá rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinnej). Uvedená rozhodcovská zmluva mala rovnako ako zmluva o úvere formulárový charakter. Spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej spotrebiteľskej zmluvy ovplyvniť, bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere a povinný ako spotrebiteľ nebol poučený o tom, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Zároveň povinný nemal možnosť od rozhodcovskej zmluvy jednostranne odstúpiť, keďže sa rozhodcovská zmluva mohla meniť a rušiť výlučne len dohodou zmluvných strán s úradne overenými podpismi. Spornosť o vyvážení nerovnomerného právneho vzťahu je daná priamym určením rozhodcovského súdu v predtlačenej rozhodcovskej zmluve. Je zjavné, že ten bol vybratý veriteľom (oprávneným), ktorý rozhodcovskú zmluvu spotrebiteľovi vypracovanú predložil. Spotrebiteľ si nemohol v zmysle zmluvnej autonómie vybrať alebo navrhnúť iný rozhodcovský súd, ktorý by prípadný spor zo zmluvy o úvere prejednal a rozhodol.
24. Pokiaľ bol spotrebiteľ oprávnený obrátiť sa v prípade sporu na všeobecný súd, odvolací súd uvádza, že oprávnený ako veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovskom súde zmaril naplnenie článku 2 ods. 2 rozhodcovskej zmluvy. V zmysle rovnakého ustanovenia rozhodcovskej zmluvy je totiž uvedené, že vyššie uvedené sa neuplatní, ak bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Po podaní žaloby na rozhodcovský súd už spotrebiteľ/dlžník nemal možnosť obrátiť sa so svojim prípadným nárokom na všeobecný súd, čím fakticky a právne došlo k zmareniu možnosti podať návrh na začatie konania pred nezávislým a nestranným všeobecným súdom garantovaným článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Takto formulovaná a uzavretá rozhodcovská zmluva preto jasne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a núti spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, obdobne ako v ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere.
25. V predmetnej veci tvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku rozhodcovská zmluva, nie rozhodcovská doložka tak, ako je to upravená v § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Rozdiel medzi rozhodcovskou zmluvou a rozhodcovskou doložkou je v tom, že v prípade rozhodcovskej doložky je rozhodcovská zmluva súčasťou inej zmluvy, v tomto prípade by to bolo súčasťou zmluvy o úvere, t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej (hlavnej) zmluvy. Ide o inú formu rozhodcovskej zmluvy. Podstata a účel rozhodcovskej zmluvy alebo doložky je v oboch prípadoch rovnaký. V ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ je výslovne upravená ako neprijateľná podmienka, len rozhodcovská doložka, čo ale neznamená, že rozhodcovská zmluva nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v § 53 ods. 4 OZ nie je taxatívny. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je možné považovať každé ustanovenie zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Z toho vyplýva, že súd môže ustáliť neprijateľnú zmluvnú podmienku aj vtedy, ak nie je výslovne vymenovaná v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v § 53 ods. 4 OZ a spĺňa podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd má za to, že predmetná rozhodcovská zmluva tvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku, a je preto podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
26. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bez právomoci má charakter "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Rozhodnutie súdu o nevykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného titulu znamená, že nie je ďalej sa potrebné zaoberať prípadnými hmotno-právnymi dôvodmi predmetného právneho vzťahu, akým je neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Napriek tomu odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie, ktorý sa zaoberal aj s neprijateľnosťou dohody o vyplnení zmenky s poukazom na neprimeraný zmenkový úrok.
27. Vo vzťahu k námietkam oprávneného odvolací súd ešte uvádza, že oprávnený netvrdil a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili záver súdu o tom, že išlo o spotrebiteľský právny vzťah, a že rozhodcovská zmluva bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
28. Procesná nečinnosť odvolateľa bola dôvodom, pre ktorý odvolací súd nevyhodnotil námietky odvolateľa ako relevantné. Pokiaľ odvolateľ namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k právnym dôvodom, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na prejednanie veci, nemá táto námietka odvolateľa právne opodstatnenie. Oprávnený mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým vo veci rozhodujúcim otázkam podaním odvolania, čo aj využil. Aj podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde prvého stupňa, môže byť korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven a De Meyere v. Belgicko zo dňa 23. júna 1981, Adolf v. Rakúsko zo dňa 26. marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko zo dňa 29. mája 1986; porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 1/2013 zo 16. januára 2013).
29. Záverom tak odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil, pretože zistil existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to v podobe neplatnej rozhodcovskej zmluvy.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)