Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-94-2012.pdf
PDF · 104.34 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/94/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanému: AXA pojišťovna a.s., Lazarská 13/8, Praha, IČO: 281 95 604 vo veci organizačnej zložky AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Kolárska 6, Bratislava, IČO: 36 857 521 právne zast.: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 584 972 v konaní o zaplatenie 1.729,11 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.01.2012 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.729,11 eur spolu s príslušenstvom.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.10.2010 okolo 10:00 hod došlo na Letnej ulici v Košiciach k dopravnej nehode tak, že vodička motorového vozidla EČV: P.-XXXET I. Q. nedodržala bezpečnú vzdialenosť za pred ňou odbočujúcim motorovým vozidlom EČV: P.-XXXHG, patriacim p. U., pričom došlo k ich zrážke a poškodeniu tohto motorového vozidla. Vlastníkovi motorového vozidla bola v dôsledku poistnej udalosti spôsobená škoda na vozidle v celkovej výške 1.895,08 eur. Majiteľka motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená p. Q., mala v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca v danej veci poukázal z havarijného poistenia svojmu poistenému (poškodenému) poistné plnenie vo výške 1.729,11 eur po odpočítaní 5 % spoluúčasti, prevodom na jeho účet dňa 10.11.2010. S poukazom na § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy listami zo dňa 10.11.2010 a 24.11.2010, na čo žalovaný odmietol regresnú pohľadávku uspokojiť z dôvodu nedostatočného preukázania zavinenia poistenej, napriek existencii správy o nehode, ktorú obaja účastníci dopravnej nehody súhlasne podpísali a napriek existencii poverenia vinníčky k likvidácii predmetnej poistnej udalosti adresovanej žalovanému. Žalobca si tiež žalobou uplatnil úroky z omeškania z dlžnej sumy.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril vo svojom podaní doručenom súdu dňa 13.11.2012. Uviedol, že škodová udalosť mu bola nahlásená p. U. ako aj p. Q.. Na základe jednotlivých hlásení dospel žalovaný k záveru, že za vzniknutú škodu nezodpovedá jeho poistenec - pani Q., ale ku škode došlo zavinením pána U.. Žalovaný predložil súdu na cd nosiči záznamy všetkých telefonických rozhovorov medzi žalovaným a účastníkmi škodovej udalosti. Podľa názoru žalovaného zo záznamov telefonických
rozhovorov vyplýva, že vodič p. Horváth svojím konaním porušil ustanovenia § 10 ods. 6 ako aj § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Z telefonických vyjadrení pani Q. vyplýva priebeh škodovej udalosti ako aj to, že k podpísaniu záznamu o škodovej udalosti došlo pod nátlakom a záznam nezodpovedá skutočnému nehodovému deju. Žalovaný má za to, že škoda vznikla výlučne zavinením p. U. a súhlas p. Q. s poskytnutím poistného plnenia z jej povinného zmluvného poistenia bol na základe vynútenia zo strany žalobcu.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.11.2017. Na uvedenom pojednávaní poukázal žalobca na listinný dôkaz - Správa o nehode, spísaný a podpísaný účastníkmi dopravnej nehody a na hlásenie žalobcovho poisteného, ktorý popísal priebeh škodovej udalosti tak, že počas odbočovania doprava mu motorové vozidlo idúce za ním narazilo do zadných pravých dverí. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že p. Q. počas likvidácie poistnej udalosti viackrát menila svoje stanovisko, ako došlo k nehode, nakoľko prvotne si priznala zavinenie. Následne dala súhlas žalovanému, aby plnil z jej zákonného povinného poistenia. Až následne na základe výzvy žalobcu začala účelovo meniť svoje stanovisko. Najskôr uviedla, že išlo spoluvinu a neskôr, že vinník bol p. U..
5. Žalovaný sa na vyššie uvedenom pojednávaní pridržal svojho písomného vyjadrenia. Uviedol, že p. Q. nikdy nemenila priebeh škodovej udalosti. Z telefonický záznamov vyplýva skutočnosť, že p. Q. podpísala záznam o dopravnej nehode pod nátlakom, a tak isto z týchto záznamov vyplýva, z akého dôvodu p. Q. poslala písomný list, v ktorom súhlasí s vyplatením plnenia zo svojej poistky. Dôvodom bol uplatnený regres zo strany žalobcu, kde sa bála, že to bude musieť uhradiť ona sama. Z priebehu nehodového deja nevyplýva zavinenie p. Q. a preto nie je dôvod poskytnúť plnenie z poistenia zodpovednosti.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.09.2017. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 26.09.2017. V doručenom ospravedlnení opätovne poukázal na Správu o nehode podpísanú oboma účastníkmi, ktorá potvrdzuje zavinenie škodovej udalosti p. Q.. Následne popieranie svojho zavinenia danou účastníčkou nehody považoval žalobca za účelové správanie. Druhý účastník nehodovej udalosti volal k udalosti aj políciu, avšak následne to zrušil práve z dôvodu, že mu p. Q. prisľúbila podpísať správu o nehode. K podpisu predmetnej správy nedošlo priamo na mieste nehody, ale až následne, v čom sa obaja účastníci zhodujú. Preto mal žalobca za to, že p. Q. nemohla konať pod nátlakom respektíve v časovom strese a mala priestor na zváženie svojho zavinenia. Ďalej žalobca poukázal na listinný dôkaz Súhlas s úhradou poistnej udalosti podpísaný p. Q., ktorým súhlasí so zaplatením plnenia poškodenému z jej povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento súhlas je nedatovaný, ale podľa odtlačku pečiatky došiel žalovanému dňa 14.02.2011, teda štyri mesiace po škodovej udalosti, čo je dostatočný časový priestor pre zváženie svojho zavinenia a následkov z toho plynúcich.
7. Žalovaný na pojednávaní nariadenom na deň 28.09.2017 namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalobca si svoj nárok uplatnil v zmysle § 8213 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako regres na náhradu škody, ktorý smeruje priamo voči škodcovi a nie voči poisťovateľovi teda žalovanému. Nejedná sa v tomto prípade o priamy nárok na poistné pnenie v zmysle § 15 zákona o PZP. Z uvedeného dôvodu nie je daná pasívna legitimácia žalovaného.
8. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
9. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
10. Podľa ust. § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
11. Podľa ust. § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
12. Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
13. Súd vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinnými dôkazmi: hlásenie škodovej udalosti poškodeným zo dňa 05.11.2010, fotokópia správy o nehode, fotokópia súhlasu p. Q. o úhradu poistnej udalosti zo dňa 14.02.2011, fotokópia faktúry vystavenej dňa 29.10.2010, fotokópia oznámenia o poukázaní poistného plnenia zo dňa 09.11.2010, fotokópia dokladu o výplate poistného plnenia dňa 10.11.2010, fotokópia listov žalovanému zo dňa 10.11.2010 a 24.11.2010, fotokópia listu žalovaného zo dňa 24.11.2010, predloženým cd nosičom s telefonickými nahrávkami a spisom žalovaného týkajúcim sa poistnej udalosti, výsluchom svedkov, predloženou fotodokumentáciou Letnej ulice v Košiciach, písomnými vyjadrenia strán konania a ústnymi prednesmi strán konania na pojednávaniach nariadených v predmetnej veci.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 10.04.2010 došlo na Letnej ulici v Košiciach k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi bola p. I. Q. - vodička motorového vozidla EČV: P.-XXXET a p. U. - vodič motorovým vozidla EČV: P.-XXXHG.
15. Z výsluchu p. U. vyplynulo, že čase poistnej udalosti šiel autom po Letnej ulici smerom od Amfiteátru ku Technickej univerzite v Košiciach. Podľa vyjadrenia p. U. je tam cesta s jedným jazdným pruhom a p. Q. šla v pruhu, ktorý je vyhradený pre autobusy, pretože je tam autobusová zástavka. Určite dal znamenie o smere jazdy pri presune. Keďže bočil do podchodu, šiel asi 30 km/h, pani Q. šla rýchlejšie, podľa jeho odhadu viac ako 50 km/h. Škodová udalosť bola nahlásenia poisťovni AXA pri obhliadke P. U. zavolal políciu avšak p. Q.Z.T. mu navrhla, že sa veľmi ponáhľa a preto mu podpíše správu o nehode. Stretli sa v reštaurácii Rubikon a tam spísali všetky potrebné informácie. Večer mu pani Q. volala, aby sa dohodli na spoluúčasti s tým, že bude vyplatená poistka 50 na 50, ak nie potom to zruší. Následne o dva dni mu volali z autoservisu, že p. Q. v poisťovni AXA uviedla, že podpísala správu o nehode pod nátlakom. Pri dopravnej nehodené bolo poškodené jeho auto a to pravé zadné alebo predné dvere, presne si nepamätal a pravdepodobne bol poškodený aj predný blatník. Na aute p. Q. nevidel žiadne vonkajšie poškodenia. Neskôr mu mala volať, že má zničené celé auto a chladič. Pred podjazdom v ktorom odbočoval nie je žiadny zákaz odbočenia, vo vnútri v podchode sú parkovacie miesta pre ľudí, ktorí bývajú v obytnom dome. Svedok ďalej uviedol, že ak by p. Q. išla za ním, k dopravnej nehode by nedošlo.
16. Z výsluchu svedkyne p. Q. vyplynul rozpor pokiaľ ide o počet jazdných pruhov, keď p. Q. uviedla, že tam boli dva jazdne pruhy, pričom ona išla v pravom pruhu a p. U. v ľavom pruhu, keď jej náhle vošiel do jazdného pruhu, keďže odbočoval do podchodu, pretože tam býva. Svedkyňa nestačila ubrzdiť a zachytila mu bok auta. Nakoľko sa ponáhľala do roboty, zavolala svojmu synovi, aby prišiel na dané miesto. Nemala veľké škody takže políciu nevolali. Podľa jej vyjadrenia netušila, že si p. U. nepriznáva vinu, bola v tom, že on jej skrížil cestu a je vinný. K tomu, že je vinná by nepristúpila. Jej syn to mal doriešiť s p. U. s tým, že jej povedal, že podpísala správu o nehode a je vinná z dopravnej nehody. S tým však nechcela súhlasiť. Poobede zavolali políciu, ale polícia to nechcela riešiť s poukazom na to, že mali volať políciu hneď po dopravnej nehode. V deň nehody alebo v nasledujúci deň, svedkyňa nevedela určiť kedy presne, za ňou prišiel p. U. a spísali spolu správu o nehode, pričom svedkyňa si neuvedomila, že keď podpísala správu o nehode, že to pôjde z jej havarijnej poistky. Telefonicky ju kontaktoval žalovaný, ktorému opísala nehodu, pričom jej oznámil, že podľa popisu nehody nemôže byť vinná, keďže je p. U. skrížil cestu. Na aute mala poškodenú prednú masku a chladič a p. Horváth mal zatlačené zadné dvere. Vozidlo p. U. neregistrovala, musel byť za ňou, videla ho až vtedy, keď bol pred ňou. Políciu zavolali okolo 17:00 - 18:00, pri obhliadke s políciou boli prítomný obidvaja. So zmluvným poisťovateľom volala asi dvakrát telefonicky, poistnú udalosť nehlásila, pričom mu opísala len priebeh nehody.
17. Sporným v predmetnom konaní teda ostala otázka zavinenia škodovej udalosti, keďže obaja účastníci dopravnej nehody namietali svoju vinu, ako aj otázka pasívnej legitimácie žalovaného, ktorú žalovaný namietol na pojednávaní konanom dňa 28.09.2017.
18. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 9 ObZ „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“
Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 ObZ „Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.“
Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj ako „OZ“) „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 2 OZ „(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.“
Podľa ustanovenia § 427 OZ „(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.“
Podľa ustanovenia § 428 OZ „Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.“
Podľa ustanovenia § 431 OZ „Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.“
Podľa ustanovenia § 797 ods. 3 OZ „Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“
Podľa ustanovenia § 789 ods. 2 OZ „Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).“ Týmto právnym predpisom je zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“).
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 381/2001 „(1) Tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).“
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 pís. b, c, d a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z cit: !(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej
udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“
Podľa ustanovenia § 813 ods. 1 OZ „Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.“
Podľa ustanovenia §15 zákona č. 831/2001 Z.z.“(1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“
19. Súd sa v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca podal žalobu podľa ust. § 813 ods. 1 OZ ako regres na náhradu škody, ktorý smeruje priamo voči škodcovi a nie voči žalovanému ako poisťovateľovi, v dôsledku čoho žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaným subjektom. Súd poukazuje na to, že Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany konania nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany konania a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Žalobca preukázateľne poukázal z havarijného poistenia svojmu poistenému (poškodenému) poistné plnenie vo výške 1.729,11 eur. Právo na náhradu škody teda na základe § 813 OZ prešlo na žalobcu - poistiteľa poškodeného v rozsahu poistného plnenia, ktoré bolo poškodenému poskytnuté. S právom na náhradu škody spôsobenú poistnou udalosťou prešli na poistiteľa všetky nároky, ktoré je možné z práva vyvodzovať a tento vstúpil do právneho postavenia poškodeného. Nakoľko poistený (škodca) má v zmysle vyššie uvedeného ust. § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 4 ods. 4 zákona o PZP právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody a aby za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak k škodovej udalosti, pri ktorej škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti a zároveň poškodený je v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, súd zastáva názor, že žalobca mohol uplatniť svoj nárok tak voči poistenému - škodcovi ako aj žalovanému.
20. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a s cieľom spravodlivého rozhodovania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, teda neboli jednoznačne preukázané jeho tvrdenia ohľadom zavinenie dopravnej nehody p. Q. a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Súd konštatuje, že v predmetnom konaní nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, kto zavinil dopravnú nehodu. Výsluchy svedkov si v tomto smere odporovali, keď sa výpovede svedkov rozchádzajú v otázke počtu jazdných pruhov v mieste nehody ako aj v otázke samotného zavinenia dopravnej nehody. Dôkazy predložené žalobcom za účelom preukázania viny p. Q., konkrétne spáva o nehode a súhlas p. Q. s úhradou poistnej udalosti boli následne rozporované výpoveďou svedkyne, súd preto na ne nemohol bez výhrady prihliadať. Žalobca na výzvu súd vo svojom podaní doručenom súdu dňa 11.12.2014 uviedol, že nedisponuje správou o nehode príslušného Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR. Súd preto sám vykonal dopyt na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach so žiadosťou o poskytnutie informácii o riešení dopravnej nehody ako aj o predloženie fotodokumentácie týkajúcej sa dopravnej nehody, pričom dňa 06.11.2015 obdržal odpoveď, že Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach neeviduje žiadnu dopravnú nehodu, ktorej účastníkmi by boli p. Q. a p. U.. Zároveň následným podaním doručeným súdu dňa 16.06.2017 oznámilo Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, že nedisponuje údajmi týkajúcimi sa stavu a dopravného značenia vozovky v čase poistnej udalosti, teda nebolo možné zistiť, či v mieste nehody bol len jeden jazdný pruh pre motorové vozidlá a jeden vyhradený len pre autobusy ako to tvrdil svedok p. U., alebo dva jazdné pruhy ako to tvrdila svedkyňa p. Q., z čoho nebolo možné vyvodiť možný rozpor vo výpovedi jedného alebo druhého svedka ako aj prípadné zavinenie dopravnej nehody jedným zo svedkov. Uvedené skutočnosti nebolo možné zistiť ani z fotodokumentácie predloženej žalobcom
respektíve Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Košiciach. Súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že dopravnú nehodu zavinila p. Q., a teda že na žalovaného sa tým pádom vzťahuje povinnosť refundovať žalobcovi sumu vo výške 1.729,11 eur. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).