Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-643-2016.pdf
PDF · 78.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/643/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcov : 1. M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XXX, 2. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Marián Rojko, so sídlom 017 01 Považská Bystrica, Železničná 90/12, proti žalovaným: 1. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. nad R., C. č. XX, t. č. na adrese A. G. č. XXX, 2. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. nad R., C. č. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Pavol Koczán, so sídlom 943 01 Levice, ul. Ľ. Štúra 33, o zaplatenie 3.450,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/66/2013-101 zo dňa 8. marca 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 3.450,-- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.000,-- eur od 29.9.2012 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade, na účet ich právneho zástupcu, náhradu trov konania vo výške 2.016,24 eur, ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 447,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.569,24 eura a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 657, § 658 ods. 1, § 544 ods. 1,2 a 3, § 545 ods. 1, § 511 ods. 1,2 a 3, § 144, § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcov je vo vzťahu k obom žalovaným dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania prijal záver, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako veritelia, požičali žalovaným v rade 1. a 2. rade ( v tom čase manželom), ako dlžníkom 6.000,- eur s tým, že dlžníci mali požičané peniaze vrátiť veriteľom do 2-och mesiacov od podpísania dohody, t.j. do 15.7.2012. Uvedenú dohodu súd prvej inštancie právne posúdil ako zmluvu o pôžičke, uzavretú podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť , že zmluvu o pôžičke uzavreli žalovaní ako manželia ( dlžníci zo zmluvy o pôžičke), vznikol v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka na ich strane spoločný a nerozdielny teda solidárny záväzok voči žalobcom ( veriteľom zo zmluvy o pôžičke) . Na tomto závere nič nemaní ani tá skutočnosť, že po uzatvorení zmluvy o pôžičke došlo k rozvodu u manželstva žalovaných. že po zániku ich manželstva došlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva. Ich solidárny záväzok vznikol zo zákona / § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka/ a tento naďalej trvá. Preto majú žalobcovia zákonné právo domáhať sa plnenia zo zmluvy od oboch solidárnych dlžníkov a plnením ktoréhokoľvek z nich zaniká záväzok aj druhého, ale len v rozsahu tohto plnenia. Pokiaľ teda žalovaná
v 2. rade polovicu pôžičky žalobcom zaplatila v rozsahu tohto plnenia zanikol záväzok aj žalovaného v 1. rade . Poukázal aj na to, že v zmluve o pôžičke zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu vo výške 5% z celkovej sumy za každý mesiac omeškania. Konštatoval, že uzavretie zmluvy o pôžičke vo vyššie uvedenom znení ani jeden z žalovaných nijakým spôsobom nespochybnil. Za nesporné považoval aj to, že žalovaná v 2. rade vrátila dňa 5.9.2012 žalobcom polovičku dlžnej sumy, t.j. 3.000,- eur a 150,- eur zaplatila titulom zmluvnej pokuty. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia v tomto konaní uplatnili jednak zvyšok nezaplatenej pôžičky vo výške 3.000,- eur a tiež zmluvnú pokutu 450,- eur. Žalobcovia výzvou zo dňa 21.8.2012/ č.l. 5/ vyzvali žalovaných na vrátenie dlhu 6000,- eur a súčasne žiadali zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 300,- eur. V tom čase boli žalovaní už mesiac v omeškaní so splnením si svojho záväzku zo zmluvy o pôžičke, pretože jej splatnosť nastala 15.7.2012. Zmluvná pokuta 5 % z dlžnej sumy 6.000,- eur za 1 mesiac predstavuje 300,- eur. Zohľadnil, že žalovaná v 2. rade uhradila obom žalobcom dňa 5.9.2012 polovicu zo sumy uvedenej vo výzve a to sumu 3.150,- eur/ 3.000,-eur titulom pôžičky a 150,- eur titulom zmluvnej pokuty. Doposiaľ žalovaní nezaplatili titulom pôžičky sumu 3.000,- eur a titulom zmluvnej pokuty sumu 450,- eur. Zároveň priznal žalobcom úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne (o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania, pretože zmluvný vzťah vznikol do 31.1.2013 a to odo dňa 29.9.20012, kedy boli žalovaní už nepochybne v omeškaní. V omeškaní boli totiž odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti záväzku. Záväzok bol podľa zmluvy splatný 15.7.2012, t.j. od 16.7.2012 sú žalovaní v omeškaní. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, t. j. navrhovateľom v rade 1 a 2. V konaní neúspešní odporcovia sú povinní zaplatiť celkové trovy konania vo výške 2.016,24 eur.
2. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 2. rade, ktorá navrhla vo vzťahu k nej zamietnuť žalobcu v celom rozsahu a žiadala uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania. Žalovaná v 2. rade v dôvodoch svojho odvolania uviedla, že si svoj záväzok voči žalobcovi v 1. a 2. rade splnila, svoju časť dlhu uhradila. Je toho názoru, že v čase trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú obaja manželia voči tretím osobám zodpovední solidárne, avšak rozvodom manželstva dochádza zo zákona k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bránila sa tým, že pred súdom prvej inštancie preukázala, že svoju časť dlhu voči žalobcom splnila, nie je možné teda spravodlivo požadovať od dlžníka, ktorý svoju časť dlhu uhradil, aby plnil za dlžníka, ktorý sa plneniu žiaľ zrejme úspešne vyhýba. Žiadala zohľadniť , že so žalovaný v 1. rade sú bývalí manželia, ich manželstvo bolo rozvedené v auguste 2012, pričom ona svoj dlh vo výške 3.450,-eur voči žalobcom vyrovnala, o čom svedčí potvrdenie zo dňa 5.9.2012.
3. K odvolaniu žalovanej v 2. rade sa písomne vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pretože odvolacie námietky žalovanej v 2. rade nie sú dôvodné. Poukázali na skutočnosť, že nie je pravdou, že žalovaná v 2. rade svoju časť dlhu uhradila, pretože podstatou solidárneho záväzku je, že každý zo žalovaných zodpovedá za celý dlh. Čiastočným plnením sa žalovaná v 2. rade nezbavila zostatku dlhu. Žalovaná v 2. rade si nemohla vyrovnať svoj podiel na dlhu, pretože právnym následkom pasívnej solidarity je to, že veritelia sú oprávnení požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný poskytnúť celé plnenie. Podľa ich názoru ani zánik BSM na tomto závere nič nemení, pretože zánik BSM a jeho následne vyporiadanie po rozvode a nároky z neho sú výlučne vecou rozvedených manželov a v žiadnom prípade sa nedotýkajú tretích osôb. Solidárna zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade nezanikla (ani sa nezmenila na delenú zodpovednosť) rozvodom manželstva, ani vyporiadaním BSM, ani uplynutím 3 ročnej lehoty od rozvodu manželstva.
4. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalovanej v 2. rade písomne nevyjadril. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť. 6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal dňa 08. marca 2016, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18. novembra 2013 č.k. 5C/66/2013-57. V dôsledku žalobcami podaného odvolania odvolací súd uznesením zo dňa 24. júla 2015 č.k. 7Co/195/2015-85 rozsudok súdu prvej inštnacie zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie. 8. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vec po právnej stránke aj správne právne posúdil, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v dôvodoch uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 24. júla 2015 č.k. 7Co/195/2015-85. 9. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že v konaní úspešným žalobcom priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) . 10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP) . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) .