Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/12/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávnených: 1. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX W. V. 2. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX B. nad I. 3. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX W. V., 4. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XXX, proti povinnému: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, o vymoženie 5127,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnených v 1. a 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.: 7Er/842/2014-27 zo dňa 14.12.2015, jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje sa uznesenie a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) vyhovel námietkam povinného proti exekúcii v celom rozsahu, keď na základe aplikácie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku mal preukázané, že po vzniku exekučného titulu, avšak pred začatím exekučného konania nastala skutočnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku. Dlh povinného vymáhaný v exekučnom konaní zanikol splnením ešte pred začatím exekučného konania v celom rozsahu dňa 29.06.2007, čo vyplýva z potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov na ktorom je pripojená pečiatka, ako aj podpis právneho predchodcu oprávnených. Dospel k záveru, že v čase začatia exekučného konania vymáhaná pohľadávka neexistovala a na podanie návrhu na vykonanie exekúcie nebol daný právny dôvod.

Obsah odvolania

2. Proti tomuto uzneseniu podali osobitnými podaniami podanými v zákonnej lehote odvolania oprávnená v 1. rade a oprávnený v 3. rade. V odvolaní uviedli, že považujú za nepravdivé tvrdenia povinného, že jeho otec za prítomnosti jeho matky previedol úhradu v hotovosti ich právnemu predchodcovi a že obaja spísali potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov. Nie je pravdivé, že povinný k svojím námietkam pripojil potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov, keďže súdnemu exekútorovi žiadne potvrdenie k námietkam nebolo pripojené a preto by súd nemal prihliadať na predložený dôkaz. Mali za to, že dodatočne predložené potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov je falzifikát, pravdepodobné ide o farebnú fotokópiu vyrobenú fotomontážou podpisov, ktorého dokladu pravosť namietajú, pričom súd vyhovel námietkam bez toho, aby sa pravosťou takéhoto potvrdenia vôbec nezaoberal. Ďalej uviedli, že tvrdenia povinného sú nepravdivé aj z dôvodu, že rozhodnutím vo veci samej bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu oprávneného. Poukázali aj na samotné konanie povinného, ktoré taktiež súd vôbec neskúmal, keď v roku 2008 povinný podal návrh na obnovu konania vo veci samej, v konaní 8Cb/130/2003, ako mimoriadny opravný prostriedok. Ak by povinný predmetné finančné prostriedky ešte v roku 2007 vyplatil a mal o tom ako to tvrdí potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov, na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v roku 2008 by už nemal

žiadny dôvod. Na základe uvedených skutočnosti žiadali, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v plnom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu oprávnených sa vyjadril povinný. Podľa jeho názoru oprávnení čakali do posledného možného dňa na podanie exekúcie a dúfali, že v uvedenej veci možno z jeho strany nebude evidovať písomnosť o prevzatí finančných prostriedkov (účtovne doklady sa evidujú 5 rokov) a im prejde fiktívna exekúcia a oni sa obohatia na úkor jeho osoby. Namietal, že tvrdenia oprávnených o nepriložení potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov sú nepravdivé. Potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov bolo prílohou podanej námietky a bolo podané v zákonnej lehote tak exekútorovi, ako aj na súd prvej inštancie. Vo vzťahu k vyjadreniu, že sa súd nezaoberal overením pravdivosti potvrdenia, uviedol, že súdu predložil na požiadanie originál potvrdenia, aby si súd overil, či je zhodná predložená čiernobiela fotokópia pri podaní námietky s predloženým originálom. O tom, že predložené potvrdenie je originálne, súd vydal potvrdenie, že sa jedná o originál potvrdenia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie.

Hodnotenie odvolacieho súdu

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p. a nasl., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu napadnutého uznesenia.

5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

7. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

8. Exekučným titulom v danej veci bol vykonateľný rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Cb/130/03-59 zo dňa 03.06.2004 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Cb/130/03-68 zo dňa 07.09.2004 a č.k 8Cb/130/03-71 zo dňa 18.10.2004 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2Cob 77/04-82 zo dňa 26.01.2005, ktorým bola uložená povinnosť povinnému zaplatiť Q. W., právnemu predchodcovi oprávnených trovy konania vo výške 5.330,-Sk (176,92 eur), trovy právneho zastúpenia vo výške 145.150,-Sk (4.818,09 eur) a trovy odvolacieho konania 3.983,- Sk (132,21 eur), celkovo 154,463,- Sk (5127,23 eur) v stanovenej lehote. Súd prvej inštancie ako exekučný súd dňa 30.09.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe uvedeného exekučného titulu proti povinnému na vymoženie povinnosti 5.127,23 eur.

9. Povinný predložil dňa 06.11.2014 súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii. Súdny exekútor doručil dňa 10.11.2014 súdu prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii. Svoje námietky povinný odôvodnil tým, že z jeho strany došlo ešte v roku 2007 voči právnemu predchodcovi oprávnených k splneniu záväzku, keď dňa 29.06.2007 X. O., otec povinného osobne v kancelárii firmy DUBEX, s.r.o., Vranov previedol úhradu v sume 154.465,-Sk právnemu predchodcovi oprávnených k súdnemu konaniu 8Cb/130/03. O vykonanej úhrade podpísali otec povinného a právny predchodca oprávnených „Potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov“.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že na č.l. 16 sa nachádza čiernobiela fotokópia listiny pod označením „Potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 29.06.2007“. Z úradného záznamu zo dňa 30.11.2015 na č.l. 26 zase vyplýva, že povinný predložil na základe výzvy súdu prvej inštancie originál „Potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov“, pričom súd konštatoval, že kopia predložená v spise súhlasí s originálom.

11. Oprávnená v 1. rade a oprávnený v 3. rade však namietajú pravosť povinným predloženého Potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov, ktorou sa podľa ich názoru súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Vychádzajúc z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súd sa nevyrovnal žiadnym spôsobom s tvrdeniami oprávnených, ktorí spochybňujú pravosť podpisu ich právneho predchodcu na listine, ktorou preukazuje povinný splnenie svojho záväzku a popierajú splnenie dlhu. Pri existencii listiny predloženej povinným, ktorá má preukázať tvrdenia povinného o tom, že dlh uhradil po vzniku exekučného titulu a tvrdeniami oprávnených spochybňujúcich pravosť podpisu ich otca na predmetnej listine bolo povinnosťou exekučného súdu nariadiť pojednávania a tieto skutkové okolnosti ozrejmiť.

12. „Exekučný súd na prejednanie námietok povinného nenariadil pojednávanie. Uvedeným postupom ale povinnému neodňal možnosť konať pred súdom, pretože v čase jeho rozhodnutia tu neboli žiadne skutkové okolnosti, ktoré by sa museli zisťovať procesným dokazovaním vykonávaným na pojednávaní. Pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii, v ktorých sa tvrdilo, že k čiastočnému splneniu dlhu došlo pred vydaním exekučného titulu, nebolo potrebné vykonať dokazovanie, či záväzok povinného sčasti zanikol splnením. Relevancia prípadného zistenia o čiastočnom splnení dlhu sa skončila vydaním platobného rozkazu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Mcdo/12/2007 zo dňa 30.04.2008).

13. V súvislosti s námietkami sťažovateľa, že okresný súd nenariadil pojednávanie a neumožnil vykonať dokazovanie o splnení jeho záväzku voči oprávnenému, ústavný súd uvádza, že exekučný súd koná a rozhoduje o námietkach spravidla bez pojednávania. Pojednávanie nariadi vtedy, ak rozhodnutie o námietkach závisí od skutkových okolností, ktoré sa musia zisťovať procesným dokazovaním za primeraného použitia ustanovení procesného predpisu, ktorým bol do 30. júna 2016 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) - § 251 ods. 4 OSP. (porovnaj uznesenie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 597/2016-18)

14. Vo vykonávacom štádiu konania vo všeobecnosti platí, že súd nevykonáva dokazovanie, keďže je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, najmä zo založených listín. Uvedený výkon súdnych a iných rozhodnutí, vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky preto všeobecné súdy musia dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný (porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 164/04 z 13.januára 2005).

15. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Úlohou exekučného súdu v ďalšom konaní je nariadiť pojednávanie a pri svojom rozhodnutí o námietkach povinného sa musí vyrovnať s tvrdeniami oprávnených o existencií dlhu povinného, vzhľadom k tomu, že popierajú pravosť podpisu svojho právneho predchodcu, svoje tvrdenia však musia preukázať. Exekučný súd im takúto možnosť musí poskytnúť musí v súlade s ich základným právom na súdnu ochranu.

17. V závere ešte odvolací súd poukazuje na nesprávne označenie priezviska oprávnenej v 1. rade v záhlaví napadnutého uznesenia, keď súd prvej inštancie označil oprávnenú v 1. rade ako U. W., pričom správne má byť U. W..

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.