Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Co-436-2016.pdf
PDF · 114.87 KB
No categories available
16Co/436/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Pozemkové spoločenstvo lesného urbariátu s právnou subjektivitou, so sídlom Kľačany, 966 11 Trnavá Hora, zapísané v registri pozemkových spoločenstiev SR pod č. R-0020/ZC, IČO: 37 97 882, právne zastúpeného Advokátska kancelária Krnáč s. r. o. so sídlom Banská Bystrica, Porges Palota, Horná 65A, IČO: 47 232 293 proti žalovanému P.. U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX N. nad M., právne zastúpenému JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava 1, v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby a uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/184/2014-177 zo dňa 04. 05. 2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/184/2014-183 zo dňa 01. 06. 2016, takto
rozhodol:
I. Zmenu žalobcu n e p r i p ú š ť a .
II. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
III. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú stavbu s pevným základom postavenú na časti spoločnej nehnuteľnosti, na pozemku parcely registra „E“ určeného operátu, č. X/X o výmere 2801 m2 - trvalé trávnaté porasty, zapísaná na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom N. nad M., obec S. M., k. ú. O.. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť uviesť do pôvodného stavu časť spoločnej nehnuteľnosti, pozemok parcely registra „E“ určeného operátu č. X/X o výmere 13 m2, trvalé trávnaté porasty, č. X/X o výmere 2801 m2 - trvalé trávnaté porasty, č. XXX/Xj o výmere 337 m2 - ostatné plochy, zapísané na LV č. XXXX vedený Okresným úradom N. nad M., obec S. M., k. ú. O..
2. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že v čase podania návrhu žalobcom bola na LV č. XXXX pre k. ú. O. evidovaná spoločná nehnuteľnosť podľa zák. č. 97/2013 Z. z. ako EKN parcela č. X/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 13 m2, EKN parcela č. X/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 2801 m2, EKN parcela č. XXX/X (v žalobe nesprávne označená ako XXX/Xj) - ostatné plochy o výmere 337 m2. Zo stanov (dodatku) žalobcu okresný súd zistil, že žalobca vykonáva činnosť riadneho hospodára na spoločnom majetku evidovanom na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX pre k. ú. O.. Na LV č. XXX pre k. ú. O. v čase podania žaloby boli evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, okrem iných CKN parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 381 m2, CKN parcela č. XX/X o výmere 390 m2 - zastavané plochy a nádvoria a CKN parcela č. XXX/X o výmere 124 m2 - záhrady. Zároveň mal okresný súd za preukázané, a to z výpisu LV č. XXXX zo dňa 20. 07. 2015 pre
k. ú. O., že žalovaný je výlučným vlastníkom CKN parcely č. XXXX - ostatné plochy o výmere 868 m2 na základe rozhodnutia Okresného úradu N. nad M., pozemkový a lesný odbor č. OU-ZH-PLO/2015/000497 zo dňa 30. 04. 2015.
3. Okresný súd vzhľadom na žalobu formulovanú žalobcom a na ním poukázaný skutkový stav žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, z akej časti spoločnej nehnuteľnosti by mal žalovaný odstrániť podľa jeho tvrdenia neoprávnenú stavbu a ani ktorú konkrétnu časť spoločnej nehnuteľnosti by mal reálne žalovaný uviesť do pôvodného stavu. Zdôraznil, že žalobca v priebehu konania nepodal ani prípadný návrh na zmenu žalobu s doložením geometrického plánu, resp. ani iným spôsobom nešpecifikoval svoje nároky. Keďže petit formulovaný žalobcom nepovažoval okresný súd za určitý, v dôsledku toho i vykonateľný, nakoľko presne neuvádza, v ktorej konkrétne časti spoločnej nehnuteľnosti sa má žalovaný zdržať zásahov do nehnuteľností. Ak sa teda žalobca domáhal nároku k časti nehnuteľnosti, mal presne vymedziť, v ktorej konkrétne časti tak, aby predmetné rozhodnutie bolo určité a vykonateľné. K takto neurčitému petitu, neurčito vymedzenej časti nehnuteľnosti, preto žalobca neosvedčil svoj nárok vo veci samej a s poukazom na uvedené, ako i hospodárnosť konania následne okresný súd ďalšie dokazovanie nevykonával.
4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „OSP“).
5. Okresný súd Žiar nad Hronom pod č. k. 9C/184/2014-183 zo dňa 01. 06. 2016 vydal opravné uznesenie, ktorým opravil rozsudok okresného súdu zo dňa 04. 05. 2016 tak, že II. výrok mal správne znieť, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu žalovaného JUDr. Samuela Baránika, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 576,55 EUR a iných trov vo výške 49,- EUR v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V ostatných častiach zostal rozsudok okresného súdu nezmenený. Opravné uznesenie okresný súd odôvodnil poukazom na zrejmú nesprávnosť, a to v označení JUDr. Samuela Baránika, kde súd uviedol, že je právny zástupca žalobcu, pričom správne malo byť, že ide o právneho zástupcu žalovaného.
6. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Spochybnil právny názor okresného súdu vyjadrený v rozsudku, nakoľko konajúci súd sa dôkladne neoboznámil so skutkovým stavom veci a vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s procesnými zásadami, t. j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, keďže súd nevykonával ďalšie dokazovanie napriek návrhom zo strany žalobcu. Zároveň považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nepresvedčivé, a to aj z dôvodu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca v odvolaní s poukazom na právny názor spočívajúci v tom, že nepreukázal, z akej časti spoločnej nehnuteľnosti by mal žalovaný odstrániť neoprávnenú stavbu, ani ktorú konkrétnu časť spoločnej nehnuteľnosti by mal reálne žalovaný uviesť do pôvodného stavu, podal návrh na zmenu žaloby, ktorú považoval za prípustnú v zmysle konštantnej judikatúry Z IV strana 765 a navrhol, aby odvolací súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú stavbu s pevným základom, postavenú na spoločnej nehnuteľnosti - na pozemku parcely registra „E“ určeného operátu, č. X/X o výmere 2801 m2 - trvalé trávne porasty, zapísané na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom N. nad M., obec S. M. pre k. ú. O., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne, aby žalovanému bola uložená povinnosť uviesť do pôvodného stavu spoločnú nehnuteľnosť
- pozemok parcely registra „E“ určeného operátu č. X/X o výmere 13 m2, trvalé trávne porasty, č.X,X o výmere 2801 m2, trvalé trávne porasty, č. XXX/X o výmere 337 m2, ostatné plochy, zapísané na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom N. nad M., obec S. M., k. ú. O., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Ďalším odvolacím dôvodom bola najmä skutočnosť, že okresný súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval žalobca, najmä aby vykonal miestnu obhliadku za účelom oboznámenia sa so skutočným stavom veci na mieste samom, ktoré doposiaľ napriek návrhu žalobcu nevykonal s odvolaním sa na hospodárnosť konania. V tejto súvislosti žalobca predložil geometrický plán na obnovenie hraníc celej pôvodnej parcely č. X/X, XXX/X (nové parcelné číslo XXX/X), ktorý si pre účely tohto konania vyžiadal od autorizovaného geodeta a vo fotokópii ho predložil. Má za to, že z takto predloženého geometrického plánu vyplýva, že pozemky parcely č. KN „E“ X/X v k. ú. O., na ktorých žalovaný zrealizoval stavbu
terasy sa nachádza na spoločných pozemkoch žalobcu. Pôvodne projekt rátal s výstavbou terasy len na pozemkoch žalovaného, pričom navrhovaná šírka bola 1,5 m od obvodových múrov stavby. V skutočnosti šírka žalovaným zrealizovanej terasy presahuje 7 m od obvodových múrov stavby a nepochybne tak zasahuje pozemky žalobcu.
9. Pokiaľ ide o navrátenie do pôvodného stavu spoločnej nehnuteľnosti - pozemku - parcely registra „E“ určeného operátu č. X/X o výmere 13 m2, trvalé trávne porasty, č. X/X o výmere 2801 m2, trvalé trávne porasty, č. XXX/X o výmere 337 m2 - ostatné plochy zapísané na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom N. nad M., Obec S. M. pre k. ú. O., tieto žalovaný znehodnotil, ktorá skutočnosť vyplýva aj z oznámenia skutočností, zistených na Štátnom stavebnom dohľade a podnet na ďalšie správne konanie zo dňa 09. 09. 2014, ktorý adresovala Obec S. M. vykonávajúca štátny stavebný dozor Okresnému úradu N. nad M.. Žalovaný tak vykonáva práce, ktoré sú v rozpore so stavebným povolením, vydaným dňa 19. 12. 2000. Poukázal na to, že odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a OSP.
10. Na záver namietal žalobca i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania, resp. jeho nesprávne vyčíslenie, a to v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „vyhláška“) hotové výdavky, a to náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 04. 05. 2016, cesta Bratislava - Žiar nad Hronom a späť, 10 polhodín, pričom cesta Bratislava - Žiar nad Hronom a späť trvá 3 hodiny 34 minút, čo predstavuje 8 polhodín.
11. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho žalobe formou návrhu na zmenu žaloby vyhovie v celom rozsahu, alternatívne aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nereagoval na právny názor vyslovený odvolacím súdom ohľadom neurčitosti formulácie petitu vo veci samej napriek tomu, že žalobca zastúpený advokátom mal dostatočný časový priestor na to, aby tak spravil v konaní pred okresným súdom, ktoré nedostatky sa snaží napraviť až v odvolacom konaní, kde navrhuje zmenu žalobu a predkladá ďalšie listinné dôkazy. Žalobca návrh na vykonanie ďalších dôkazov na pojednávaní dňa 04. 05. 2016 nenavrhol a odvolacie konanie neslúži na to, aby žalobca korigoval svoj žalobný petit a dopĺňal dôkazné návrhy. Naviac súd všeobecne vykonáva jedine tie navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci a keďže žalobca je dominus litis, on formuloval petit, teda sám si nesprávnou formuláciou petitu zapríčinil to, že súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz ako dôkaz nadbytočný, vzhľadom na zlý petit. Pokiaľ aj žalobca predkladal odvolaciemu súdu nový dôkaz, nie je zrejmé, na základe čoho malo byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
13. K žalobcom predloženému geometrickému plánu uviedol, že žalobca bol účastníkom konania o pozemkových úpravách, pričom bolo aj jemu známe, že pozemok parcela č. CKN XXXX bude v zmysle schválených zásad pre umiestnenie nových pozemkov predmetom výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobca tak účelovo jeden deň pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav si nechal uvedený plán zhotoviť, aby mohol žalovaného a orgány verejnej moci zavádzať o tom, že predmetný pozemok je naďalej spoločnou nehnuteľnosťou. Vlastnícke právo k novým (sceleným) pozemkov, teda aj k pozemku parcela č. XXXX zapísanému na LV č. XXXX bolo nadobudnuté dňom právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu N. nad M., pozemkového a lesného odboru zo dňa 30. 04. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 05. 2015, pričom predložený geometrický plán žalobcom je overený ku dňu 26. 05. 2015, teda účelovo jeden deň predtým, ako nadobudla právoplatnosť nová reorganizácia pozemkového vlastníctva prebiehajúca v k. ú. O. už od roku 2004. Žalobca totiž nie je vlastníkom, ani správcom pozemku, na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného.
14. K výške náhrady trov právneho zastúpenia poukázal, že jej výpočet vykonaný okresným súdom je vecne správny, ak vyhláška v ustanovení § 17 ods. 1 nepriznáva náhradu straty za teoretický čas trvania cesty, ale za čas reálne strávený cestou.
15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril v súdom uloženej lehote.
16. Okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 04. 05. 2016 (v spojení s opravným uznesením zo dňa 01. 06. 2016). Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
18. Prioritne sa okresný súd zaoberal návrhom žalobcu na zmenu žaloby podaného spolu s odvolaním. V bode 11 odvolania žalobcu tento uvádza, že vzhľadom na právny názor okresného súdu, podľa ktorého nepreukázal, v akej časti spoločnej nehnuteľnosti by mal žalovaný odstrániť podľa jeho tvrdenia neoprávnenú stavbu a ani ktorú konkrétnu časť spoločnej nehnuteľnosti by mal reálne žalovaný uviesť do pôvodného stavu, pristúpil k zmene žalobného petitu a mal za to, že počas odvolania je zmena návrhu na začatie konania prípustná.
19. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
20. Nemožno v tomto prípade opomenúť, že pokiaľ ide o zmenu žalobu, ide o procesno-právnu normu, keď podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu, čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotno- právnu povahu sporu. Viď aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 267/2017 zo dňa 04. 07. 2017. Vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Umožnenie zmeny žaloby v tomto štádiu konania by malo za následok zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie. Takýto postup by odporoval základnému účeli civilného sporového konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zmenu žaloby nepripustil v súlade s CSP.
21. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo namietanie porušenia jeho práva na spravodlivý proces, ak okresný súd svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočným spôsobom, na základe čoho ho žalobca považuje za prejav arbitrárnosti. Uvedená odvolacia námietka zo strany žalobcu neobstojí, ak okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne konštatoval, ( str. 3 odôvodnenia ), na základe akých skutkových zistení a následne zisteného skutkového stavu v spojení s právnym posúdením prejednávanej veci dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Žalobca v priebehu konania nepodal ani prípadný návrh na zmenu žaloby s predložením geometrického plánu, teda presne nevymedzil, v ktorej konkrétnej časti spoločnej nehnuteľnosti sa má žalovaný zdržať zásahov do nehnuteľnosti a ani to, z akej časti spoločnej nehnuteľnosti by mal žalovaný odstrániť neoprávnenú stavbu a ktorú konkrétnu časť spoločnej nehnuteľnosti by mal reálne žalovaný uviesť do pôvodného stavu. Uvedený nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Už v čase konania pred okresným súdom mal žalobca možnosť špecifikovať, v akom rozsahu má dôjsť k odstráneniu neoprávnenej stavby, ak za túto považoval práve oddychovú terasu, keď v tom čase zároveň disponoval kópiou mapy - projektu spoločnosti ALDA PROJEKT s. r. o., č. 14/12, názov akcie: Prestavba rodinného dobu O. parcela č. XXX ( ďalej v texte „Výkres“ ).
22. V petite žalobca uvádza, ako by podľa neho mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok rozsudku, ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého procesným následkom nevykonateľnosti v žalobe navrhovaného petitu, t. j. návrhu ako má súd rozhodnúť, má byť jej zamietnutie. ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 349/2012 ). Nevykonateľnosť výroku rozsudku ako dôsledok vadného žalobného petitu neznamená jeho rozpor s hmotným právom, ale vadu žaloby spočívajúcu v nepresnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti žalobného petitu.
23. Napriek vyššie uvedenému odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu ako vo výroku vecne správny z dôvodu, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaným na podanie žaloby o odstránenie neoprávnenej stavby a na uloženie povinnosti žalovanému uviesť do pôvodného stavu určitú časť nehnuteľnosti. K uvedenému právnemu posúdeniu aktívnej legitimácie žalobcu v konaní sa v priebehu konania pred okresným súdom vyjadrili obe strany, nakoľko žalovaný odpočiatku aktívnu legitimáciu žalobcu namietal, nejde preto o právne posúdenie, ktoré by bolo pre strany sporu dosiaľ neznáme, a ktoré by malo za následok vydanie prekvapivého rozhodnutia.
24. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide.
25. Podľa výpisu z LV č. XXXX je žalovaný spoluvlastníkom nehnuteľnosti - pozemku - parcely registra „E“ určeného operátu č. X/X o výmere 13 m2, trvalé trávne porasty, č. X/X o výmere 2801 m2, trvalé trávne porasty, č. XXX/X o výmere 337 m2 - ostatné plochy ( ďalej v texte „predmetné nehnuteľnosti“ ) v rozsahu viac ako 51 %, t.j. v rozsahu nadpolovičnej väčšiny. Žalovaný nebol pozbavený užívacích práv k pozemku, naopak žalovanému svedčí vo vzťahu k predmetným pozemkom na LV č. XXXX užívacie právo vyplývajúce z jeho vlastníctva a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho podielu. Žalovaný nevykonáva svoje vlastnícke právo nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu.
26. Pozemok v susedstve parc.č. CKN XXX - t.j. pozemok vo Výkrese s parc. č. CKN XXX/X už neexistuje a po vykonaní pozemkových úprav má susedný pozemok k pozemku parc.č. XXX nový tvar a nové parc.č. CKN XXXX, ktorý je vedený na LV č. XXXX pre k.ú. O. ako vlastníctvo žalovaného v 1/1. Žalobca už pred dokončením projektu pozemkových úprav v k.ú. O. bol majoritným spoluvlastníkom parc č. XXX/ X uvedenej na Výkrese. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v N. nad M. zo dňa 25.05.2009 č. 2009/00087/192, boli v k.ú. Kľačany nariadené pozemkové úpravy z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a na odstránenie prekážok vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona ( § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1991 Z. z. ). Po dokončení pozemkových úprav bolo spoluvlastnícke právo žalovaného vysporiadané zákonným spôsobom do jeho výlučného vlastníctva ( 1/1 ) , čo aj bolo cieľom pozemkových úprav.( viď. Kópia katastrálnej mapy zo dňa 20.07.2015 - č.l. 95 spisu ).
27. Stavba terasy, ktorá mala podľa tvrdenia žalobcu zasahovať do spoločnej nehnuteľnosti zasahuje do pozemku parcely č. CKN XXXX - ostatné plochy o výmere 868 m2, ktorá je výlučným vlastníctvom žalovaného. O vlastníctvo relevantného pozemku parcely č. CKN XXXX sa nevedie žiadny súdny spor, vlastnícke právo žalovaného nie je spochybnené (LV č. XXXX pre k. ú. O.). Viď aj rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci zo dňa 26.01.2016 ( č.l. 154 ). Naviac geometrický plán vyhotovený dňa 15. 05. 2015 bol žalobcovi k dispozícii už pred rozhodnutím vo veci samej, pričom vo výpovedi žalobcu na pojednávaní dňa 04. 05. 2016 tento sám konštatoval, že sa v tomto konaní domáha odstránenia stavby realizovanej žalovaným, ktorá je čiastočne postavená na spoločnej nehnuteľnosti, konkrétne na pozemku EKN X/X o výmere 2801 m2 trvalé trávne porasty, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. O. a sám upresnil, že ide o stavbu - prestavbu rodinného domu. Napriek tomu podľa jeho tvrdenia „neoprávnenú stavbu“ bližšie nešpecifikoval, teda ani v akom rozsahu by malo k odstráneniu predmetnej neoprávnenej stavby dôjsť, ak predmetná terasa bola súčasťou rodinného domu, stavbu ktorého žalovaný realizoval na základe stavebného povolenia. Žalobca nie je vlastníkom a ani správcom pozemku, na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného.
28. Vyššie uvedené právne závery sa vzťahujú i k v poradí druhému petitu žaloby, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému uviesť do pôvodného stavu „časť spoločnej nehnuteľnosti“
- pozemok parcely registra „E“ určeného operátu X/X o výmere 13 m2, trvalé trávne porasty č. X/ X o výmere 2081 m2 a trvalé trávne porasty č. XXX/X o výmere 337 m2, ostatné plochy zapísané
na č. XXXX vedený Okresným úradom N. nad M. pre obec S. M. a k. ú. O.. Pozemok EKN parcely č. X/X žalovaný podľa jeho tvrdenia vôbec neužíva. Naviac odvolací súd dopĺňa, že nie je z obsahu žaloby a prednesov žalobcu zrejmé, aký pôvodný stav mal byť uložením povinnosti dosiahnutý. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vykonával stavebné práce, resp. terénne úpravy v súvislosti so stavbou rodinného domu, na ktoré mal vydané stavebné povolenie. Žalobca ničím neuviedol, v čom konkrétne dochádza k nadmernému znečisteniu a znehodnocovaniu pozemkov spoločnej nehnuteľnosti, teda akým konkrétnym spôsobom má byť ním nešpecifikovaná časť spoločnej nehnuteľnosti daná do pôvodného stavu, v čom teda uvedený nežiadúci stav podľa žalobcu pretrvával. Obec S. M. ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím pod č. 563/2011 zo dňa 25. 10. 2011 s okamžitou platnosťou zastavil podľa § 102 ods. 2 Stavebného zákona všetky stavebné práce realizované nad rámec právoplatného stavebného povolania pod č. 2000/20348 zo dňa 19. 12. 2000 vydaného Okresným úradom v N. nad M., odborom životného prostredia. Od roku 2011 žalovaný v stavebných prácach nad rámec právoplatného stavebného povolenia nepokračuje, a aj návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bol odvolacím súdom ( č.l. 79 ) v tomto rozsahu zamietnutý. Žalobca len tvrdil, že žalovaný vykonáva stavebné a terénne úpravy na pozemkoch mapy určeného operátu, ktoré susedia s jeho dvorom, avšak nie sú špecifikované hranice medzi týmito pozemkami a ako podklad boli zo strany žalobcu použité len fotky z dvora a pozemkov vo vlastníctve žalovaného.
29. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní považuje za nadbytočné a nedôvodné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k uloženiu povinností žalovanému, v rozsahu, v akom to žalobca navrhoval, preto okresný súd postupoval správne, ak nevykonal žalobcom navrhnutú ohliadku na mieste samom. Súd vykonáva tie navrhnuté dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Predložený geometrický plán žalobcom v odvolacom konaní je overený ku dňu 26. 05. 2015, teda nejde o dôkaz, ktorý by bez svojho zavinenia nemohol žalobca predložiť už v konaní pred okresným súdom a nie je ani zrejmé, na základe čoho by ním malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto považuje odvolací súd rozhodnutie okresného súdu za rozhodnutie vecne správne a v celom rozsahu ho potvrdil.
31. Za vecne správne považuje odvolací súd i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania vo vzťahu k odvolacej námietke, podľa ktorej žalobca namieta, že žalovanému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v rozsahu nad rámec stanovený vyhláškou, a to vo vzťahu k hotovým výdavkom
- náhrade za stratu času v celkovej sume 143,- EUR za účasť žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 04. 05. 2016 za cestu Bratislava - Žiar nad Hronom a späť. Okresný súd priznal žalovanému náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu za 10 polhodín po 14,30 EUR vo výške 140,- EUR v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky s tým, že cesta Bratislava - Žiar nad Hronom a späť trvá 10 polhodín, nakoľko vyhláška nepriznáva náhradu straty času za teoretický čas trvania cesty, ale za čas reálne strávený cestou, čiže čas zohľadňujúci reálne trvanie cesty vzhľadom na zaťaženosť použitých ciest na prepravu na pojednávanie a späť. Odvolací súd preto konštatuje, že i rozhodnutie o náhrade trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovaného bolo ustálené v súlade s vyhláškou a ani v tomto rozsahu odvolanie žalobcu nepovažuje za dôvodné.
32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).