Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/165/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci navrhovateľky: G. G., rod. G., nar. XX.XX.A., bytom W. M., D. M. č. XXX, XXX XX M., zastúpenej JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, so sídlom M. XXXX, XXX XX S. Y., proti odporcovi: GLOBAL MAX, s.r.o., so sídlom Michalská č. 9, 811 03 Bratislava, IČO: 47 062 827, o návrhu na o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č. k. 2Csp/83/2017-34 zo dňa 17.07.2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. 2Csp/83/2017-34 zo dňa 17. 07. 2017 potvrdzuje. Odporca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka (označenej ako žalobkyňa) domáhala, aby súd uložil odporcovi (označenému ako žalovaný) povinnosť zložiť do úschovy súdu sumu 36.645,50 Eur a súčasne uložil odporcovi povinnosť zdržať sa nakladania s bankovými účtami, ako aj zdržať sa všetkých právnych úkonov smerujúcich k zrušeniu či likvidácii spoločnosti. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v čase vydania uznesenia okresný súd v prejednávanej veci nezistil splnenie základných predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia. Hoci navrhovateľka preukázala vznik zmluvného vzťahu medzi účastníkmi (označených ako strany sporu), dostatočne už nepreukázala existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keďže neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, ani obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie. Navrhovateľka neosvedčila, aká suma bola vyložená za doposiaľ vykonané práce pri rekonštrukcii a realizácii stavebných úprav na jej patriacich nehnuteľnostiach, preto nie je možné posúdiť primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia v časti zloženia finančnej sumy 36.645,50 Eur odporcom do úschovy súdu a zákazom nakladať odporcovi s jeho účtami. Na základe navrhovateľkou osvedčených skutočností prvoinštančný súd vyvodil neprimeranosť zásahu do práv odporcu pri vykonávaní podnikateľskej činnosti. Zároveň navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila ani jej tvrdenia o tom, že žalovaný vykonáva úkony smerujúce k zrušeniu, či likvidácii obchodnej spoločnosti, o väzbách odporcu na iné spoločnosti a o prepojeniach osôb konajúcich v mene odporcu a tiež dostatočne neodôvodnila, aký majú tieto prepojenia dopad. Tieto ňou tvrdené skutočnosti zostali preto len v rovine nepreukázaných tvrdení.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala sa jeho zmeny tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu. 4. Vo svojom opravnom prostriedku sa navrhovateľka vyjadrila len k prepojeniu osôb konajúcich v mene odporcu, poukazujúc na praktiky konateľky odporcu a jej blízkych osôb v spoločnostiach GLOBAL MAX, s.r.o. (t.j. odporcu), LKTZ, spol. s r.o., so sídlom Priehrada 498/26, 034 05 Ružomberok, IČO: 44 479 948, BH-STAV, s.r.o., so sídlom Do poľa 305, 013 22 Rosina, IČO: 36 393 304, vedúcich k likvidáciám obchodných spoločností, v mene ktorých konali, s čím navrhovateľka spája obavu už

poskytnuté finančné prostriedky odporcovi bez toho, aby toto dielo odporca vykonal. Na podporu svojej argumentácie navrhovateľka zároveň pripojila k odvolaniu aj informatívne výpisy z obchodného registra k špecifikovaným spoločnostiam. K primeranosti neodkladného opatrenia odvolateľka zopakovala len skutočnosti tvrdené v návrhu na jeho vydanie, ako aj celkovú sumu 56.300,00 Eur, ktorú uhradila v prospech odporcu bez vystavenia faktúry. Zároveň navrhovateľka vyčíslila aj sumu finančných prostriedkov potrebných ešte vynaložiť na dielo, tak, aby toto dosahovalo vlastnosti vymienené v zmluve o dielo, ktorú ustálila na sumu 36.645,50 Eur, v zmysle zistení stavebnej „cenárky“ a na tomto základe tiež vyčíslila hodnotu odporcom zaobstaraného materiálu a už vykonanej práce cca 19.654,50 Eur.

5. Odporca sa k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ani k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

7. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania sú účastníkmi konania navrhovateľ a odporca, a nie žalovaný a žalobca, ako strany sporu, keďže žaloba vo veci samej na súd ešte nebola podaná. 8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

9. Neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania o veci samej alebo pred jeho začatím je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým tieto nepodajú návrh na začatie konania, alebo kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.

10. Ustanovenie § 325 ods. 1 upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

12. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

13. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

14. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 .

15. Navrhovateľka v snahe napraviť nedostatky jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vytknuté v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, vo svojom opravnom prostriedku opísala fungujúce prepojenie medzi spoločnosťami, v mene ktorých koná zástupca odporcu alebo jemu blízke osoby, ktoré úkony viedli k zrušeniu, resp. likvidácii obchodných spoločností. S poukazom na ust. § 329 ods. 2 a § 291 ods. 3 však odvolací súd nemohol na uvedené skutočnosti prihliadať. Ak je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, navrhovateľka sa nemôže účinne dovolávať zmeny napadnutého rozhodnutia na základe nových skutočností uvedených až v odvolaní.

16. Navrhovateľka v posudzovanej veci požadovala, aby súd neodkladným opatrením uložil odporcovi povinnosť zložiť do úschovy súdu sumu 36.645,50 Eur a súčasne uložil odporcovi povinnosť zdržať sa nakladania s bankovými účtami, ako aj zdržať sa všetkých právnych úkonov smerujúcich k zrušeniu či likvidácii spoločnosti, z ktorého dôvodu bolo namieste skúmať pravdepodobnosť existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi a zároveň potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Konanie bolo skrátené, a preto v zmysle vyššie formulovaných zásad bolo možné skúmať dôvodnosť vznesenej požiadavky navrhovateľky len na základe tvrdení prednesených v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a to bez naplnenia kontradiktórneho princípu v plnej miere. Navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi (uzavretie zmluvy o dielo). Neodkladné opatrenie môže však súd vydať len pri zistení existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo v prípade ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, a to z dôvodov uvedených v bode 8 napadnutého uznesenia. Hoci existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi navrhovateľka v konaní osvedčila, neosvedčila už svoje tvrdenia o bezprostrednom ohrození práva alebo jej obave, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom procesnú situáciu popísanú súdom prvej inštancie najmä v bodoch 6. až 8. jeho uznesenia a v ňom citovanú právnu úpravu aj odvolací súd dospel k záveru o neprimeranosti navrhovateľkou požadovaného neodkladného opatrenia v časti o povinnosti odporcu zložiť do úschovy sumu 36.645,50 Eur a zakázať mu nakladať s účtami vedenými vo finančných ústavoch, s prihliadnutím na status odporcu ako právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Takto formulované neodkladné opatrenie by nepochybne spôsobilo neodôvodnený a neprimeraný zásah do práv odporcu. Správnym je tiež záver okresného súdu o neosvedčení skutočností, odôvodňujúcich neodkladnú úpravu pomerov v časti návrhu, v ktorej sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa všetkých právnych úkonov smerujúcich k zrušeniu alebo likvidácii spoločnosti. Všetky navrhovateľkou uvádzané skutočnosti v tomto smere zostali totiž len v rovine nepodložených tvrdení. Za popísaného skutkového stavu, aj odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka v súdenej veci neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti v takej kvalite, ktorá by zodpovedala potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov navrhovaným neodkladným opatrením.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 tak, že odporcovi ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu. 19. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že odporcovi v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .