Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/442/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00169765, so sídlom Budatínska 1, Bratislava proti žalovanému: Z. I., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, G., o vypratanie družstevného bytu, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať 4-izbový byt č. XX, 7. posch. na I. ul. č. XX v G. bez nároku na bytovú náhradu.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.9.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému vypratania družstevného bytu bez nároku na bytovú náhradu, ktorý užíva bez právneho dôvodu. Dôvodil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 20.11.1997 nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného 4-izbového bytu č. XX, 7. poschodie bytového domu na I. ul. č. XX v G. do užívania, avšak žalovaný hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu družstevného bytu tým, že neplatí úhrady za plnenia spojení s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace (konkrétne za obdobie od 16.1.2008 do 31.3.2011, kedy neboli vôbec uhradené predpisy mesačných preddavkov za plnenia spojené s užívaním bytu v počte 24krát spolu vo výške 2.998,61 eur). Z tohto dôvodu mu zaslal doporučene v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) výpoveď z nájmu bytu. Žalovaný ku dňu podania návrhu dlhuje len na istine sumu 2.858,90 eur. Výpoveď žalobca z opatrnosti doručoval žalovanému na všetky známe adresy žalovaného: I. XX, L. XX a L. XX, všetko ulice v G.. Žalovaný si výpoveď zaslanú na adresu I. XX v mesiaci apríl, jún a júl 2011 v odbernej lehote na pošte neprevzal. Výpovede zaslané na zvyšné dve adresy sa žalobcovi vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. Žalobca ustálil, že výpovedná lehota začala žalovanému plynúť najskôr od 1.6.2011 a nájom k predmetnému bytu skončil dňom 31.8.2011. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote nepodal na súd návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu družstevného bytu a tiež nepreukázal, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov.

2. Súd rozsudkom č. k. 12C/442/2011-74 zo dňa 25.9.2012 zaviazal žalovaného povinnosťou vypratať byt uvedený v odseku 1. tohto odôvodnenia bez nároku na bytovú náhradu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň ho zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania.

3. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Co 471/2012-106 zo dňa 30.7.2015 uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že uznal námietku žalovaného za dôvodnú v tom, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil záver, že výpoveď z nájmu bytu bola žalovanému ako nájomcovi bytu zákonným spôsobom

doručená dňom vrátenia zásielky odosielateľovi dňa 2.5.2011 na adresu, kde sa v rozhodnom období reálne zdržiaval s tým, že podľa názoru súdu v konaní neboli zistené prekážky náhradného doručenia tejto zásielky. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nesprávne aplikoval právnu normu a nesprávne posúdil splnenie podmienok zániku nájmu bytu v zmysle ust. § 710 ods. 1 a 3 a v dôsledku toho nebol dostatočne zistený skutkový stav veci.

4. Žalobca v ďalšom konaní uviedol, že bydliskom žalovaného je adresa I. XX v G., na ktorú žalovanému doručoval všetky zásielky (vrátane výpovede z nájmu bytu), avšak z iných súdnych konaní so žalovaným sú mu známe aj ďalšie adresy, na ktorých by sa mal zdržiavať: L. XX a L. XX. Dodatočne zistil, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX na G. ul. v G.. Na pojednávaní uviedol, že dňa 27.9.2012 sa k žalobcovi dostavil muž, ktorý sa predstavil ako kamarát žalovaného a žiadal vydať tlačivá na prevod členských práv a povinností k predmetnému bytu. Pracovníčka žalobcu mu tlačivá nevydala, nakoľko vedela o súdnom spore so žalovaným, kvôli ktorému boli k predmetnému bytu zrušené členské práva. Po chvíli sa tento muž vrátil a na preukázanie totožnosti predložil pas, z ktorého vyplynulo, že ide o samotného žalovaného. Pracovníčka ho vyzvala, aby opustil kanceláriu, čo aj urobil. Po chvíli sa však opäť vrátil s tým, že predseda žalobcu nakázal, aby mu boli tlačivá vydané. Pracovníčka išla túto informáciu preveriť na sekretariát predsedu družstva, kde jej bolo oznámené, že takéto povolenie žalovaný nedostal, na čo žalovaný odišiel. Žalobca tiež preukázateľne tvrdil, že eviduje sťažnosti, že z loggie žalovaného stekajú výkaly od holubov na susedný balkón, pričom susedia sa dožadujú nápravy vlastníka bytu. Už v minulosti bol balkón predmetného bytu čistený horolezcami. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28.1.2011 s tým, že zastáva názor, že žalovanému bola platne doručená výpoveď s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 OZ. Navyše zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 7.4.2016 vyplýva, že súd žalovanému výpoveď doručoval krátkou cestou, avšak žalovaný jej prevzatie odmietol.

5. V ďalšom priebehu konania súd vyzval žalovaného, aby predložil doklady preukazujúce, že v čase doručovania výpovede z nájmu bytu sa nezdržiaval na adrese I. XX a opakovane nariadil pojednávania. Žiadnu zo zásielok si žalovaný neprevzal ani v odbernej lehote. Napriek tomu o termínoch pojednávaní vedel, nakoľko deň pred týmito termínmi opakovane žiadal o odročenie pojednávania buď z bližšie nešpecifikovaných „veľmi vážnych dôvodov“, príp. z dôvodu pobytu mimo územia SR, dôvody však ani dodatočne nijako nepreukázal. Uznesením č. k. 12C/442/2011-169 zo dňa 11.7.2017 súd v zmysle § 184 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol, že na ďalšie návrhy žalovaného o odročenie pojednávania nebude prihliadať a uložil mu, aby sa na pojednávanie určené na 28.9.2017 dostavil alebo si na toto pojednávanie ustanovil zástupcu. Žalovanému bola zásielka obsahujúca toto uznesenie a predvolanie na pojednávanie doručená v zmysle ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP. Napriek tomu sa žalovaný na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil v podaní podanom súdu v deň pojednávania, ktoré na poštovú prepravu podal dňa 26.9.2017 v Bratislave, hoci podľa jeho tvrdení sa už od 25.9.2017 nebude zdržiavať na Slovensku a požiadal o odročenie pojednávania. Súd tak v zmysle uvedeného procesného rozhodnutia na ďalší návrh žalovaného o odročenie pojednávania neprihliadal, navyše dôvod odročenia pojednávania súd nepovažuje za dôležitý, a rozhodol tak bez prítomnosti, žalovaného, pričom okrem dokazovania vykonaného v doterajšom priebehu súd vykonal dokazovanie listinou - zápisnicou o pojednávaní zo dňa 7.4.2016 a výpisom z LV č. 3245 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Nájomnou zmluvou o prenechaní družstevného bytu do užívania zo dňa 20.11.1997 prenechal žalobca ako prenajímateľ a vlastník predmetný byt do užívania žalovanému ako nájomcovi a vtedajšiemu členovi družstva počnúc dňom 28.10.1997. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2007 do 30.4.2011 vyplýva, že dlh žalovaného na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu ku dňu 4.4.2011 predstavuje sumu 2.998,61 eur. Na podklade tejto analýzy zaslal žalobca žalovanému výpoveď nájmu bytu dňa 8.4.2011. Zásielka bola uložená na pošte dňa 11.4.2011 a následne vrátená odosielateľovi dňa 2.5.2011 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalobca výpoveď nájmu bytu žalovanému opakovane doručoval dňa 14.6.2011 a 20.7.2011, pričom žalovaný si ani v jednom prípade zásielky neprevzal.

7. Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaný je na základe kúpy s vkladom do katastra nehnuteľností zo dňa 28.5.1996 vlastníkom bytu č. XX, na 2. poschodí bytového domu na G. ul. č. X v G..

8. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 7.4.2011 súd zistil, že 45 minút po vyvolaní veci sa do pojednávacej miestnosti dostavila osoba mužského pohlavia tvrdiac, že je žalovaný, svoju totožnosť však nevedel preukázať s tým, že doklady totožnosti si zabudol v aute. Súd pojednávanie prerušil, avšak muž po návrate do pojednávacej miestnosti uviedol, že je žalovaný, deň pred pojednávaním telefonoval na súd a doklady totožnosti si zabudol doma. Súd mu krátkou cestou doručil výpoveď z nájmu bytu zo dňa 4.4.2011, žalovaný ju však odmietol prevziať (o čom svedčí aj úradný záznam z čl. 147).

9. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa § 126 ods. 1 vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

11. Podľa § 710 ods. 1 nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

12. Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

13. Podľa § 710 ods. 4 OZ, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

14. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

15. Podľa § 711 ods. 5 OZ, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.

16. Podľa § 712a ods. 3 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

17. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať.

18. Výpoveď z nájmu bytu je jednostranným právnym úkonom, ktorý okrem všeobecných náležitostí všetkých právnych úkonov musí mať i náležitosti pre výpoveď výslovne zákonom stanovené, t. j. uvedenie lehoty, kedy má nájom skončiť, a to najmenej tri mesiace tak, aby skončila ku koncu kalendárneho mesiaca, musí byť urobená v písomnej forme a musí byť doručená druhému účastníkovi nájomného vzťahu. Výpoveď daná prenajímateľom nájomcovi musí obsahovať aj uvedenie niektorého z výpovedných dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 711 ods. 1 OZ. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť (§ 711 ods. 2 .

19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh žalobcu je podaný dôvodne, preto mu v celom rozsahu vyhovel. Súd mal bez všetkých pochybností preukázané (táto skutočnosť nebola v konaní sporná) výlučné vlastnícke právo žalobcu k vyššie označenej nehnuteľnosti, ktorý sa ako

aktívne legitimovaná strana sporu domáha ochrany svojho vlastníctva proti žalovanému, ktorému bol predmetný byt prenechaný do užívania v r. 1997 na základe nájomnej zmluvy. Nakoľko žalovaný neplatil predpisy mesačných preddavkov za plnenia spojené s užívaním bytu (ku dňu podania žaloby - 30.9.2011 predstavoval jeho dlh čiastku 2.858,90 eur) za čas dlhší ako tri mesiace - konkrétne 24krát (toto skutkové tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel), žalobca dňa 4.4.2011 vyhotovil výpoveď z nájmu bytu, ktorú doručoval na adresu pobytu žalovaného dňa 8.4.2011, 14.6.2011 a 20.7.2011. Žalovaný si ani jednu z týchto zásielok neprevzal. Vzhľadom na to, že žalovaný ani v priebehu ďalšieho konania svoje skutkové tvrdenia, že v čase doručovania výpovede sa na adrese I. XX nezdržiaval, žiadnym spôsobom nepreukázal, naopak opakovane žiadal, aby mu zásielky boli doručované na túto adresu, je možné podľa názoru súdu považovať doručenie výpovede za platné. Zo skutočností preukázaných nielen v tomto konaní (ale napr. aj v predchádzajúcom konaní o vypratanie bytu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 39C/177/2007) je zrejmé, že konanie žalovaného je obštrukčné a účelové, v snahe vyhnúť sa súdnym (príp. iným) konaniam, využívajúc pritom nedostatočnú právnu úpravu doručovania v zmysle procesného kódexu platného do 30.6.2016. V tomto prípade by výpovedná lehota uplynula najneskôr dňa 1.11.2011 (nakoľko naposledy bola výpoveď žalovanému doručená dňa 22.7.2011, výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.8.2011). V tomto smere súd konštatuje, že je možné prikloniť sa k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v uznesení sp. zn. 5Cdo 129/2010 zo dňa 28.1.2011, na závery ktorého poukazuje aj žalobca. Keďže v konaní na základe nijako nepreukázaných tvrdení žalovaného bola sporná platnosť doručenia výpovede z r. 2011, platnosť doručenia tejto výpovede neuznal ani odvolací súd, súd prvej inštancie má za to, že výpoveď bola žalovanému nesporne doručená, a to najneskôr odopretím jej prijatia na pojednávaní dňa 7.4.2016 s aplikáciou ust. § 46 ods. 1 OSP (podľa ktorého je možné doručiť písomnosť adresátovi aj kdekoľvek bude zastihnutý) v spojení s ust. § 50 OSP (podľa ktorého, ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté). Prvým dňom nasledujúceho mesiaca, t. j. 1.5.2016 začala plynúť 3-mesačná výpovedná lehota, keďže prenajímateľ neurčil dlhšiu výpovednú lehotu, a žalovaný nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zároveň nepreukázal, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa v tomto prípade ani nepredĺžila o ochrannú 6-mesačnú lehotu.

20. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nájomný vzťah medzi stranami sporu k bytu označenému vo výroku tohto rozhodnutia zanikol písomnou výpoveďou zo strany prenajímateľa. Zo skutkových tvrdení sporových strán je nesporné, že žalovaný sa vyslovenia neplatnosti výpovede nájmu bytu nedomáhal, ani nepožiadal, resp. dostatočne nepreukázal, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, resp. že dôvod výpovede zanikol. V konaní mal súd teda jednoznačne preukázané, že žalovanému zanikol nájom vyššie označeného bytu najneskôr dňom 1.8.2016, ako aj to, že žalovaný po skončení nájmu uplynutím výpovednej lehoty byt žalobcovi dobrovoľne neodovzdal a užíva ho bez právneho dôvodu a navyše za služby spojené s jeho užívaním neplatí žiadne úhrady. Preto súd návrhu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť predmetný byt vypratať.

21. Nesporný medzi stranami sporu bol aj dôvod zániku nájmu bytu skutkovo vymedzený v citovanom zákonnom ustanovení. Žalovaný nijako nerozporoval, že za služby spojené s užívaním bytu neplatí žiadne úhrady, pričom však stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov nepreukázal. Žalovaný okrem popretia skutkových tvrdení žalobcu uvedených v odvolaní (spochybňujúcich platnosť doručenia výpovede) proti zrušenému rozsudku súdu prvej inštancie, žiadne prostriedky procesnej obrany nevyužil, žiadne dôkazy na svoju obranu neprodukoval. Nakoľko podľa názoru súdu u žalovaného niet ani dôvodu hodného osobitného zreteľa na určenie práva na prístrešie, súd rozhodol o vyprataní bytu bez bytovej náhrady (je vlastníkom bytu v mestskej časti G. - N. S.), pričom nemal dôvod určiť dlhšiu paričnú lehotu ako lehotu stanovenú v ust. § 232 ods. 3 CSP.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).