Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-30-2017.pdf
PDF · 86.47 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/30/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Q.., v konaní právne zastúpený Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 40, proti žalovaným: 1. N.., 2. R., 3. F., v konaní o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 25C/190/2015-131 zo dňa 24. 11. 2016 takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou sa domáhal žalobca určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými, na základe ktorej žalovaný v 1. a 2.rade nadobudli nehnuteľnosť v podiele 1/12-iny od žalovanej v 3.rade, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil:
„V tejto veci ide o zákonné predkupné právo. Keďže v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje osobitnú úpravu, nič nebráni tomu, aby sa aj na tieto vzťahy použila všeobecná právna úprava o predkupnom práve nachádzajúca sa v § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa na súde domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 domáhať je z právnej povahy veci vylúčené.
V predmetnom konaní žalovaná v 3. rade dňa 04.07.2014 ponúkla žalobcovi na predaj celý svoj spoluvlastnícky podiel, avšak tento na ponuku nereagoval. Následne žalovaná v 3. rade dňa 18.11.2014 predala svoj spoluvlastnícky podiel v polovici žalovanému v 1. rade a v polovici žalovanému v 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade boli zapísaní ako spoluvlastníci na základe rozhodnutia Okresného úradu Prešov, Katastrálny odbor, číslo vkladu V XXXX/XXXX zo dňa 07.01.2015. Dňa 22.01.2015 ponúkli žalovaní v 1. a 2. rade svoje spoluvlastnícke podiely na kúpu žalobcovi za tých istých podmienok ako ich nadobudli, pričom žalovaný ponuku prevzal dňa 11.02.2015. V lehote dvoch mesiacov na ponuku nereagoval. Dvojmesačná lehota žalobcovi uplynula dňa 11.04.2015. Tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné. Napriek tomu, že žalobca od žalovaných v 1. a 2. rade prevzal ponuku na kúpu ich spoluvlastníckych podielov, vo svojom podaní zo dňa 02.04.2015, ktoré adresoval žalovaným, toto prevzatie nespomína, nevyjadruje sa k nemu a uvádza, že mu nebola doručená žiadna nová ponuka
na uplatnenie predkupného práva, kde by mal možnosť získať 1/12-tinu spoluvlastníckeho podielu. Namiesto toho dňa 29.04.2015 podal na tunajší súd žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu.
Takéto konanie žalobcu však súd vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi a ním podanú žalobu za šikanóznu. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd nemohol poskytnúť žalobcovi ochranu a žalobe vyhovieť. Súd vychádzal z toho, že žalovaná v 3. rade odpredala v súlade so zákonom svoj spoluvlastnícky podiel za sumu 40 000 Eur. Hoci sa táto suma zdá žalobcovi vysoká, účastníci kúpnopredajnej zmluvy, teda žalovaná v 3. rade ako predávajúca a žalovaní v 1. a 2. rade ako kupujúci, sa na nej dohodli a súhlasili s ňou. Súd vychádzal z toho, že táto kúpna cena bola žalovanými v 1. a 2. rade žalovanej v 3. rade vyplatená. Toto mal súd za preukázané tak z kúpnopredajnej zmluvy, vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade, ako aj z vyjadrenie žalobkyne v 3. rade, že po prevzatí finančných prostriedkov vydala žalovaným v 1. a 2. rade potvrdenie. Hoci v súčasnosti žalovaná v 3. rade tvrdí, že finančné prostriedky nedostala, súdu nepredložila žiadne dôkazy o tomto tvrdení a po uzatvorení kúpnopredajnej zmluvy nepodnikla žiadne právne kroky, ktoré by jej tvrdenia aspoň osvedčovali a z ktorých by súd mohol usudzovať, že sa tak skutočne stalo.
Súd teda vychádzal z toho, že terajší podieloví spoluvlastníci, teda žalovaný v 1. a 2. rade, nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel za sumu každý 20 000 Eur. Ako je zrejmé z ponuky na uplatnenie predkupného práva zo dňa 22.01.2015, obaja ponúkli svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi za rovnakú sumu, teda za rovnakých podmienok ako svoj spoluvlastnícky podiel nadobudli. Žalobca však na túto ponuku nereagoval, hoci ju prevzal 11.02.2015. Ak žalobca mal záujem o spoluvlastnícky podiel vo výške jednej dvanástiny, mohol tento podiel odkúpiť len za podmienok, za akých tento podiel odkúpili žalovaní v 1. a 2. rade. Pokiaľ na túto ponuku nereagoval, je zrejmé, že nemal záujem o kúpu tohto podielu, resp. nesúhlasil s navrhovanou cenou.
Hoci je pravdou, že žalovaná v 3. rade tým, že svoj spoluvlastnícky podiel nakoniec predala po polovici, svoju povinnosť porušila, žalovaní v 1. a 2. rade ako noví spoluvlastníci podľa súdu tento nedostatok zhojili, keďže žalobcovi ponúkli svoje podiely za rovnakých podmienok ako ich kupovali oni (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca však svoje právo nevyužil. Právo domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu za situácie, kedy bol opomenutému spoluvlastníkovi ponúknutý odpredaný spoluvlastnícky podiel za rovnakých podmienok a túto ponuku neprijal, mu podľa súdu už nepatrí.
Súd vyhodnotil konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi aj z dôvodu, že hoci žalobca preukázateľne prevzal identickú ponuku na kúpu spoluvlastníckych podielov žalovaných v 1. a 2. rade, o čom mimo iného svedčí aj jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia, kde potvrdil, že túto ponuku od žalovaných v 1. a 2. rade dostal, vo svojom podaní zo dňa 02.04.2015 túto ponuku podľa súdu zámerne nespomína s tým, aby mohol podať túto žalobu. Opomenutý spoluvlastník, tak ako je uvedené vyššie, má však podľa súdu len jednu možnosť z tých, ktoré pripúšťa zákon, ako sa domôcť svojho práva. Pokiaľ jednu z týchto možností, ako sa domôcť práva bez podania žaloby, dobrovoľne nevyužije, nemôže očakávať, že súd vyhovie takejto žalobe, ktorej sa dalo predísť“.
2. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia platných právnych predpisov, ktoré použil pri rozhodovaní vo veci.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal tiež z nesprávneho právneho posúdenia, konanie má vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie. Žalobca namietol preukázanie tej skutočnosti, že spoluvlastnícky podiel žalovaná v 3.rade odpredala za sumu 40 000 Eur, pretože v konaní boli viaceré námietky týkajúce sa skutočnej výšky kúpnej ceny, ako aj jej reálnej úhrady. To, že kúpna cena nebola uhradená spôsobom vyplývajúcim z kúpnej zmluvy potvrdila aj samotná žalovaná v 3.rade. Z toho vyplýva záver, že úmyslom žalovaných nebol prevod označených spoluvlastníckych podielov za oznámenú, teda formálne deklarovanú kúpnu cenu a toto konanie výlučne malo vytvoriť tlak na žalobcu, aby odkúpil od žalovaných v 1.a 2.rade ich spoluvlastnícke podiely za značne neprimeranú cenu. Namietol skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal dostatočným spôsobom so skutočnosťami týkajúcimi sa aplikácie dobrých mravov, kedy je treba posudzovať rozpor s dobrými mravmi u každého právneho úkonu individuálne a samostatne. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.
4. Žalovaná v 3.rade žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
5. Žalovaní v 1.a 2.rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rámci zásad uvedených v ust. § 380 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú dôvodné a je nevyhnutné zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
7. Súd prvej inštancie záver, že nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu z dôvodu, že tento obdŕžal ponuku od žalovanej v 3. rade dňa 04.07.2014 na predaj jej spoluvlastníckeho podielu ako aj od žalovaných v 1.a 2 rade na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudli od žalovanej v 3. rade za tých istých podmienok. Konanie žalobcu vyhodnotil ako šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie považoval za nesporné to, že žalovaná v 3.rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti na žalovaných v 1.a 2.rade za sumu 40 000 Eur.
8. Súdna prax spolu s právnou teóriou sa zhodujú v tom, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka možnosť domáhať sa buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a OZ v spojení s § 140 OZ), pričom nie je potrebná existencia iných dôvodov neplatnosti alebo sa môže voči nadobúdateľovi domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby (§ 603 ods. 3 OZ), pričom ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 123/2003, 4 Cdo 136/2009, 4 Cdo 334/2009, porovnaj napr. P. Vojčík a kolektív, Občiansky zákonník, stručný komentár, IURA EDITION, spol. s r.o., Bratislava 2008, str. 326, J. Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, V. doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie, EUROUNION, Bratislava 2004, str.221). Ak sa teda oprávnený spoluvlastník účinne dovolá relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu (účinky nastávajú okamžikom, keď prejav vôle oprávneného spoluvlastníka dôjde prevodcovi a nadobúdateľovi prevedeného podielu), neprichádza do úvahy uplatnenie práva, aby mu nadobúdateľ predaný podiel ponúkol na kúpu (nadobúdateľ nemôže ponúknuť na kúpu niečo, čo nikdy platne nenadobudol). To znamená, že hmotné právo priamo podmieňuje aj formu procesnej ochrany (žaloby), ktorou oprávnený spoluvlastník musí v prípade sporu svoj nárok na súde uplatniť a zároveň aj to, že nemožno žalovať súčasne o určenie neplatnosti právneho úkonu a na povinnosť ukladajúcu vyhlásenie vôle.
9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal z preukázanej ponuky žalovanej v 3. Rade žalobcovi zo dňa 4.07.2014 ,ktorou mu ponúkla na predaj celý svoj spoluvlastnícky podiel. Žalobca v konaní namietal, že takáto ponuka a konanie žalovanej v 3. Rade môže vykazovať znaky rozporu s dobrými mravmi, vzhľadom na skutočnosť, že trhová cena predmetnej nehnuteľnosti nezodpovedá ani približne výške odplaty za uvedené spoluvlastnícke podiely. Napriek tvrdeniam žalobcu, ktoré preukazoval aj listinnými dôkazmi sa súd prvej inštancie nevyrovnal s predmetnými námietkami žalobcu. Táto skutočnosť v spojení s tvrdeniami žalobkyne v 3.rade, ktorá popierala prevzatie finančných prostriedkov vyvoláva odôvodnené pochybnosti o tom, či celý prevod bol vykonaný v súlade s dobrými mravmi a práve túto skutočnosť, ktorú namietal žalobca súd prvej inštancie neposúdil a ani sa ňou nezaoberal. Samotná skutočnosť, na ktorú poukazuje súd prvej inštancie, že žalovaná v 3.rade ponúkla žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel, pričom tento na jej ponuku nereagoval, nemôže byť sama bez preskúmania obsahu tejto ponuky dôvodom pre zamietnutie žaloby o určenie relatívnej neplatnosti následne uzavretej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka vyplýva právo oprávnenej osoby dovolať sa neplatnosti právneho úkonu pre podielového spoluvlastníka v prípade nielenže nebola urobená vôbec ponuka na využitie predkupného práva, ale aj v prípade, že takáto ponuka síce formálne urobená bola, ale z jej obsahu vyplýva, že zjavne išlo o právny úkon, ktorý nebol v súlade s dobrými mravmi. Pri posúdení skutočnosti či tento právny úkon je v súlade s § 3 Občianskeho zákonníka, je nutné prihliadnuť na dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané a ktoré nasvedčujú tomu, že sa jednalo o fiktívnu či fingovanú ponuku, ktorá nezohľadňovala trhovú hodnotu spoluvlastníckeho podielu, naopak jeho cena bola nereálne vysoká a zároveň z obsahu ďalšieho dokazovania vyplýva, že boli aj dôvodné pochybnosti o jej vyplatení zo strany nadobúdateľov tohto
spoluvlastníckeho podielu. Je preto dôvodné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal týmito argumentmi, nakoľko inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je právnym prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícií s majetkom, teda vo voľnej možnosti odplatne previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Ide o právny vzťah, v ktorom právo jednej strany na prednostnú ponuku na kúpu a možnosť jej využitia zodpovedá povinnosť druhej strany túto prednostnú ponuku na kúpu realizovať. V danom prípade však odvolací súd uvádza, že je nutné, aby takáto ponuka bola aj reálna a nešlo len o formálne splnenie litery zákona, ktoré však nemá oporu v reálnom správaní sa žalovaných, pričom ak bude preukázaný záver, že sa jednalo o formálnu ponuku, ktorá reálne nebola naplnená tým, že nadobúdatelia spoluvlastníckeho podielu reálne nevyplatili deklarovanú kúpnu cenu, v takomto prípade nemožno nebrať tieto skutočnosti do úvahy pri posudzovaní predmetu sporu, a teda neplatnosti kúpnych zmlúv o prevode spoluvlastníckeho podielu. Ak nastane stav, že povinná osoba (jeden z podielových spoluvlastníkov vec scudzí bez toho, aby ju ponúkol oprávnenému, teda ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi, tento má okrem prípadu, že sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo zachované, aj možnosť zvoliť si domáhanie sa relatívnej neplatnosti takejto zmluvy podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, že formálne bol spoluvlastnícky podiel ponúknutý oprávnenému spoluvlastníkovi, avšak len formálne, ktorý z tohto dôvodu nereagoval na formálnu ponuku a priamo súdnou cestou napadol neplatnosť takejto zmluvy, je nutné, aby konajúci súd na túto skutočnosť prihliadol a s touto sa vyporiadal. Záver súdu prvej inštancie je tak v tomto štádiu konania možno považovať za predčasný. Súd sa musí vyrovnať s tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k ponuke žalovanej v 3. rade na využitie predkupného práva pre oprávneného spoluvlastníka. Vyhodnotí dôvodnosť jeho námietok vo vzťahu k nereálnej kúpnej cene spoluvlastníckeho podielu.
10. Závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie ohľadom konania žalobcu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi nemožno prisvedčiť, aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/329/2009, ale aj 1Cdo/216/2009.
11. Z vyššie uvedených dôvodov pristúpil odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP k zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.( § 391 ods. 1 CSP).
12. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude opätovne posúdiť otázku neplatnosti právneho úkonu , dôsledne sa vyrovnať s tvrdeniami žalobcu a s dôkazmi ktoré súdu predložil vo vzťahu k posúdeniu ponuky na predaj spoluvlastníckeho podielu žalovanou v 3. Rade, preskúma či došlo zo strany žalovanej v 3. rade k porušeniu povinnosti ako povinného spoluvlastníka. Posúdi či nejde o konanie, ktorého cieľom je zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech za spoluvlastnícky podiel, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy a ktorého výška sa v tomto štádiu konania javí byť neprimeranou vzhľadom na ocenenie celej nehnuteľnosti.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).