Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-24-2017.pdf
PDF · 87.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej vo veci starostlivosti o maloleté deti S.: P., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., S. ulica XXX/XX a otca O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XX, zastúpený JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou so sídlom v Leviciach, Nám. Hrdinov 13, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14. februára 2017 č.k. 10P/195/2016-98, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 13.03.2012, č.k. 12P/119/2011-80 vo výroku o výživnom tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého P., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne, na výživu maloletej P., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne a na výživu maloletej D., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 13.09.2016. Zároveň rozhodol, že zaostalé výživné za obdobie od 13.09.2016 do 14.02.2017 vo výške 120,33 eur pre mal. P., vo výške 74,55 eur pre mal. P. a vo výške 120,16 eur pre mal. D. je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 5,- eur pre každé dieťa popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného bol z časti podaný dôvodne, keďže od poslednej úpravy výživného v roku 2012 ubehlo obdobie vyše štyroch rokov, za ktoré obdobie sa podstatne zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. Všetky mal. deti fyzicky vyspeli, zvýšili sa náklady na ich stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, športové i kultúrne vyžitie. V súčasnosti sú všetky deti už školopovinné, teda pribudli náklady i na zabezpečenie potrebných pomôcok na vyučovací proces, s krúžkami mal. detí. Ani jednému z rodičov vyživovacia povinnosť nepribudla. Zmenili sa však ich pomery, nakoľko došlo k zvýšeniu príjmu matky a zníženiu príjmu otca. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že matka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a otec nehnuteľnosť nevlastní žiadnu (v čase ostatného rozhodnutia boli spoluvlastníkmi bytu). Považoval za zrejmé, že k poklesu príjmu otca došlo v súvislosti s jeho štúdiom (externým) na zdravotníckej škole, avšak i napriek tejto skutočnosti má súd za to, že otec
zvýšené výživné môže hradiť bez ohrozenia možnosti uspokojovať svoje nevyhnutné osobné potreby. Otec síce už opakovane má druhý rok pridelený byt, v ktorom však nebýva a teda náklady, ktoré uhrádza v súvislosti s touto nehnuteľnosťou ako i spotrebný úver, ktorý si zobral v súvislosti so zariadením bytu, súd vyhodnotil ako neúčelné. Ďalej uviedol, že otec v konaní o úprave styku (sp.zn.10P/38/2015) poukazoval na to, že sa s deťmi nemôže častejšie stretávať práve z dôvodu, že nemá vlastné bývanie. I napriek tomu, že v súčasnosti bývanie má zabezpečené, nestretáva sa so svojimi deťmi v pravidelných intervaloch, v tomto smere nie je matke mal. detí vôbec nápomocný. Podľa súdu prvej inštancie je evidentné, že medzi rodičmi detí sú stále napäté vzťahy, ktoré neprispievajú k riadnemu všestrannému vývoju ich spoločných mal. detí. Otec ako jeden z rodičov je tiež povinný zabezpečiť si príjem, resp. aspoň inou formou (osobná pravidelná starostlivosť o mal. deti v rámci styku) sa podieľať na zvýšených výdavkoch mal. detí. Poukázal na to, že aj matka má k mal. deťom vyživovaciu povinnosť, pričom s ohľadom na jej zvýšený príjem sa na výžive mal. detí môže podieľať vo vyššej miere, čo i nesporne robí. Zvýšené výživné je podľa názoru súdu prvej inštancie primerané súčasným odôvodneným potrebám mal. detí, ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov a rešpektuje zásadu zakotvenú v zákone o rodine, v zmysle ktorej mal. deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine zvýšil výživné odo dňa začatia konania t.j. 13.09.2016, pričom od zročného výživného otcovi odpočítal sumu 50,- eur (v ktorej hodnote zakúpil v septembri školské pomôcky), ktoré rozdelil medzi každé dieťa po 16,67 eur. Odo dňa začatia konania do dňa rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom zaostalosť vo výške 120,33 eur pre mal. P., vo výške 74,55 eur pre mal. P., vo výške 120,16 eur pre mal. D., ktorú zaostalosť je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 5,- eur pre každé dieťa s tým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane splatným naraz.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť, alternatívne navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie by mu nezostali žiadne voľné finančné prostriedky z mesačného príjmu, preto bol nútený podať na Mesto Levice žiadosť o skončenie nájomného pomeru dohodou ku dňu 31.03.2017, pričom na základe prísľubu mesta bude jeho nájomný vzťah k tomuto dátumu ukončený. Po odovzdaní nájomného bytu mu však vzniknú ďalšie náklady na bývanie v domácnosti jeho brata a tety, ktoré bude musieť uhrádzať. Mal za to, že súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť, že finančné úspory, ktoré má na účte v peňažnom ústave majú len charakter bežnej rezervy. Súd neskúmal, akým spôsobom tieto prostriedky nadobudol, na ozrejmenie uviedol, že úspory predstavujú sumu, ktorú získal po odpredaji bytu, ktorý mal v BSM. Namietal tiež, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či konanie matky maloletých detí pri nadobúdaní viacerých nehnuteľností a následnom braní úverov je účelné a zodpovedné. Zároveň uviedol, že jeho príjem v zamestnaní objektívne poklesol v dôsledku štúdia, ktoré považuje za možnosť, ako sa vlastným pričinením dostať k lepšie finančne ohodnotenej práci. S poukazom na uvedené považoval za zrejmé, že nie je v jeho osobných, zárobkových a majetkových možnostiach, aby si pravidelne plnil voči deťom vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške.
3. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca podal písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a rozhodnúť tak v záujme maloletých detí.
4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí s napadnutým rozsudkom. Uviedla, že s tvrdeniami otca v podanom odvolaní týkajúce sa zníženia jeho príjmu a nadobudnutia finančnej hotovosti nesúhlasí. Bránila sa tým, že úver na nehnuteľnosť si vzala z dôvodu, aby maloleté deti mali strechu nad hlavou. Dodala, že sa neobohacuje o peniaze na výživné, táto suma nepostačuje na všetky tri maloleté deti, pretože sa od poslednej úpravy v roku 2012 podstatne zmenili pomery. Uviedla tiež, že otec s maloletými deťmi nie je v kontakte, nenavštevuje ich, nekontaktuje, ani nemá záujem o ich študijné výsledky.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie otca maloletých detí nie je opodstatnené, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu matky na zvýšenie výživného z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku, vrátane výroku o zameškanom výživnom za dané obdobie a výroku o trovách konania.
7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní odvolací súd len dodáva, že od poslednej úpravy výživného v rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol dňa 13.03.2012, č.k. 12P/119/2011-80 nastala zmena pomerov na strane všetkých maloletých detí, pretože sú o päť rokov staršie, všetky sú školopovinné, pričom maloletí P. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevovali piatu triedu základnej školy a maloletá D. prvý ročník. V tejto súvislosti sa matke zvýšili náklady na školské pomôcky, náklady na družinu, záujmové aktivity, stravovanie, lieky a podobne. Taktiež vzrástli náklady na ošatenie maloletých detí a to vzhľadom k ich veku a fyzickému vývinu. Otec ani matka okrem vyživovacej povinnosti na maloletých P., P. a D. nemajú žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Priemerný zárobok otca za rok 2016 bol vo výške 588,24 eur, čo vyplýva zo mzdového listu na č.l. 55 spisu, ako aj z jeho vyjadrenia na č.l. 44 spisu. Napriek zníženému príjmu (oproti roku 2015 ) si otec zobral v roku 2016 spotrebný úver vo výške 2.400,- eur a taktiež uzatvoril nájomnú zmluvu, na základe ktorej platil nájomné a služby spojené s užívaním bytu, pričom v byte nebýval. V čase poslednej úpravy otca jeho zárobok prestavoval sumu 568,13 euro, teda asi o 20 euro nižší ako v roku 2016. Je preto možné konštatovať, že na strane otca k výraznej zmene pomerov nedošlo . Matka v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti dosahovala príjem 641,36 eura pričom v roku v roku 2016 dosahoval príjem 802,06 eura z čoho je možné prijať záver, že zárobok matky sa zvýšil a na jej strane došlo k zmene pomerov. Z takto zvýšeného príjmu však matka okrem bežných výdavkov platí aj splátky hypotekárneho úveru v sume 274,- eura mesačne. 8. Záverom odvolací súd dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu matky bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k deťom zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto by mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj detí dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby detí t.j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že odôvodnené potreby maloletých detí sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške nepostačuje na krytie základných potrieb detí. Pretože vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená pred piatimi rokmi, došlo na strane maloletých detí ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, ktorý je tiež povinný sa na výžive detí podieľať. Správne súd prvej inštancie zohľadnil, že otec na maloleté deti okrem výživného prispieva iba sporadicky, darčeky na ich sviatky a Vianoce im nekupuje, neudržiava s nimi pravidelný kontakt, a to ani osobný ani telefonický. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal aj s obranou otca, v ktorej otec poukazoval na svoje mesačné výdavky, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu výživné na maloletí deti má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a správne zohľadnil aj skutočnosť, že otec disponuje úsporami na účte vo výške 3.500,- euro. Navyše otec v čase, keď začal navštevovať školu mal vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti na tri maloleté deti a mohol predpokladať, že jeho zárobok sa dôsledkom štúdia zníži. Predmetné štúdium je bezplatné, poplatok vo výške 30,- eur, ktorý uhradil za učebnice, mu podľa vyjadrenia riaditeľky Strednej zdravotníckej školy, v Nitre (č.l. 82 spisu) bude vrátený na konci štúdia. Navyše sa jednalo o dvojročné štúdium a s predpokladaným termínom ukončenia v mesiaci jún 2017. K námietke otca ohľadne nadobudnutia nehnuteľností a následnom braní úverov matkou maloletých detí odvolací súd konštatuje, že tieto výdavky matky treba považovať za nevyhnutné výdavky v prospech maloletých detí. Matka týmto spôsobom nadobudla nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia bývania a vytvorenia domova pre maloleté deti, preto súd na túto námietku neprihliadol. Rovnako ako otec aj matka má vyživovaciu povinnosti voči maloletým deťom a zo svojho príjmu po zohľadnení nevyhnutných výdavkov môže prispieť mesačne na výživu maloletých detí aspoň sumou 80 euro mesačne na maloletých P. a P. a 60 euro na maloletú D., pričom časť vyživovacej povinnosti matka nahrádza aj osobnou starostlivosťou a o deti, s ktorou je otec nepomáha. Zároveň časť nákladov na výživu detí bude hradená aj z rodinných prídavkov, ktoré poberá matka. Takto bude aj podľa
názoru odvolacieho súdu zabezpečená výživa maloletých detí na primeranej úrovni zodpovedajúcej oprávneným potrebám maloletých detí a možnostiam a schopnostiam rodičov. 9. Ani ďalšie námietky otca uvedené v odvolaní odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery nepovažoval za právne významné, v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel. Z týchto dôvodov stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
11. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).