Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/24/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXXX, B., 2/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXXX, B., o zaplatenie sumy 7.315,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/88/2013-103 zo dňa 26. novembra 2015, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. a IV. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo výroku I. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 4C/88/2013-103 zo dňa 26.11.2015 odporcov 1/ a 2/ (ďalej „žalovaných 1/ a 2/") zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi (ďalej „žalobcovi") sumu 4.273,15 eur v pravidelných mesačných splátkach 250 eur vždy o 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote (výrok I.). Určil zmluvné podmienky zmluvy o splátkovom úvere č. 0313178117 zo dňa 10.12.2007 o tom, že splatné úroky a poplatky sa dňom splatnosti stávajú súčasťou istiny a ďalej sa úročia, o poplatkoch za správu úveru a o tom, že dňom splatnosti sa stáva súčasťou istiny a ďalej sa úročí, o tom, že jednotlivé úhrady žalovaných sa započítavajú v poradí. 1. splatné poplatky a náklady spojené s úverom, 2. úroky z omeškania, 3. úroky, 4. istina za neprijateľné zmluvné podmienky v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatné zmluvné podmienky v celom rozsahu (výrok II.). Návrh na zaplatenie sumy 3.042,49 eur zamietol (výrok III.). Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.). Žalobca sa na žalovaných 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 7.315,64 eur pozostávajúcej zo sumy 6.933,64 eur ako istiny a sumy 382 eur úroky z omeškania z titulu zmluvy č. 313178117 o splátkovom úvere uzavretej dňa 10.12.2007 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalovanými ako dlžníkmi. Na základe zmluvy im bol poskytnutý úver 150.000,- Sk (4.979,09 eur) ako spotrebný úver bezúčelový. Dňa 28.06.2011 došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcovi (ku dňu postúpenia v sume 7.515,64 eur pozostávajúcej z istiny 7.133,64 eur z úroku z omeškania 382 eur a po postúpení zaplatenej sumy 200 eur - 7.315,64 eur). Z bodu 7.4.4. všeobecných úverových podmienok vyplýva, že nie v úverovej zmluve, ale v týchto všeobecných podmienkach bolo určené, že splatné úroky, poplatky, zmluvné pokuty, úroky z omeškania sa stávajú súčasťou istiny a ďalej sa úročia. Zo všeobecných podmienok mal súd preukázané, že jednotlivé úhrady žalovaných sa budú započítavať v poradí 1. splatné poplatky a náklady z úverov, 2. úroky z omeškania, 3. úroky, istina. Z úverovej zmluvy mal súd preukázané, že za správu úveru sú povinní žalovaní platiť poplatok, ktorý sa stáva súčasťou istiny a je úročený. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa 28.12.2011 mal súd

preukázané, že žalovaní uznali záväzok zaplatiť k uvedenému dňu 7.133,64 eur a náklady inkasného konania vo výške 150 eur. Zmluvou zo dňa 28.06.2011 došlo k postúpeniu pohľadávok zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu. Porovnaním skutočne poskytnutého úveru vo výške 150.000,- Sk = 4.979,09 eur a skutočných platieb žalovaných na úver vo výške 705,94 eur súd dospel k záveru, že dlh predstavuje sumu 4.273,15 eur (4.979,09 eur - 705,94 eur). Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné právne normy: § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a/ až r/, ods. 5, § 53a ods. 1, 2, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."). Následne poukázal na rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/143/2013-105 zo dňa 02.06.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/611/2014 zo dňa 16.12.2014 a ktorým bolo určené: „Zmluvná podmienka obsiahnutá v tých obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom, ktorá v čl. 5 „Splácanie" v bode 5.2 stanovuje, že pri splácaní pohľadávky banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky dlžníka v tomto poradí: splatné poplatky a náklady banky súvisiace s úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného úroku z omeškania, úroky z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina úveru. Ak má banka splatné pohľadávky voči dlžníkovi, prípadne garantovi, aj na základe iných zmlúv, poradie splatenia pohľadávok je oprávnená určiť banka, je táto zmluvná podmienka v spotrebiteľských vzťahoch neplatná pre neprijateľnosť". V nadväznosti na ust. § 53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka horeuvedenú zmluvnú podmienku žalobca uviedol v spotrebiteľskej zmluve vo viacerých prípadoch, konkrétne aj v tejto veci a to napriek tomu, že uvedeným rozhodnutím táto podmienka bola určená za neprijateľnú a neplatnú. Žalobca na základe neprijateľnej, neplatnej zmluvnej podmienky vymáha nárok aj v tomto konaní. V nadväznosti na § 53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka žalobca bol povinný zdržať sa používania takejto podmienky a toto zákonné ustanovenie súd vykladal tak, že žalobca sa má zdržať používania tejto podmienky nielen do budúcna, ale nemá uplatňovať nároky z tejto zmluvnej podmienky ani v iných prípadoch, teda ani v tomto spore. Napriek tomu sa žalobca v konaní domáha plnenia na základe už vyslovených neprijateľných, neplatných zmluvných podmienok. Súd preto z úradnej povinnosti na túto skutočnosť prihliadal a nároky z takto uplatnenej neplatnej a neprijateľnej zmluvnej podmienky nepriznal. Súd vo veci vyslovil, že určuje, že zmluvné podmienky zmluvy o splátkovom úvere č. 0313178117 zo dňa 10.12.2007 vrátane obchodných podmienok: ustanovenia o tom, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny, ustanovenia o poplatku za správu úveru a o tom, že dňom splatnosti sa stáva súčasťou istiny, ustanovenia o tom, že jednotlivé úhrady žalovaného sa započítavajú v poradí: 1. splatné poplatky a náklady s úverom, 2. úroky z omeškania, 3. úroky a 4. istina za neprijateľné zmluvné podmienky a pre neprijateľnosť za neplatné zmluvné podmienky, Na základe neplatných zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nebolo možné priznať žalobcovi plnenie, pretože priznané plnenie by bolo bezdôvodným obohatením na základe neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto priznal žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 eur) a skutočnosťou platbou zo strany žalovaných vo výške 705,94 eur, teda sumu 4.273,15 eur). Ďalej súd rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné, že ide o spotrebiteľský úver. Veriteľ - žalobca je bankou, ktorá pri poskytovaní konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný

- dlžník je spotrebiteľ - fyzická osoba. Ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch"). Na tento úver sa vzťahujú teda ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 52 a nasl. Uvedené ustanovenia sa na úverovú zmluvu vzťahujú bez ohľadu na to či úverová zmluva tak, ako v tomto prípade, bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Sadzobník poplatkov netvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Aj keď zmluvné strany dohodli úver bez poplatku, je zrejmé, že žalobca účtoval poplatok za správu úveru. Poplatok sa započítaval do istiny a bol úročený. Súd určil zmluvnú podmienku o tom, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny a o poplatku za správu úveru a o tom, že dňom splatnosti sa stáva súčasťou istiny za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku. Na základe neprijateľnej a neplatnej zmluvnej podmienky žalobcovi nevznikol nárok na poplatok a nemohol byť započítavaný do istiny a kapitalizovaný. Podľa tvrdenia žalobcu malo ísť o poplatok za správu úveru podľa sadzobníka. Žalobca poskytuje úver vo vlastnom záujme za účelom dosiahnutia zisku z poskytnutého úveru. Vykonáva teda podnikateľskú činnosť, predmetom ktorej je poskytovanie peňažných prostriedkov. Je preto neprijateľné, aby účtoval poplatok za tzv. správu úveru, keď nejde o poskytnuté protiplnenie. Z hľadiska spotrebiteľa je neprijateľné uplatňovanie akýchkoľvek

úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie a vykonáva túto podnikateľskú činnosť vo vlastnom záujme ako dodávateľ. Naviac keď poplatky započítava do istiny a ďalej ich úročí, kapitalizuje (rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/50/2012 zo dňa 21.01.2013 o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok, účtovania poplatkov za upomienky a výzvy, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/121/2013). Tieto podmienky nie sú individuálne dojednané podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný - spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Takúto zmluvnú podmienku v súdnych sporoch aj v tomto spore naďalej žalobca uplatňuje, aj keď bola určená za neprijateľnú. Súd určil za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku aj zmluvnú podmienku o tom, že jednotlivé úhrady žalovaných sa započítavajú v poradí: 1. splatné poplatky a náklady s úverom, 2. úroky z omeškania, 3. úroky, 4. istina. Na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a neplatnej zmluvnej podmienky nemohol priznať nárok žalobcovi. Poradie splatenia pohľadávok bol oprávnený určiť žalobca a tak dochádzalo ku kapitalizácii pohľadávky žalobcu voči žalovanému započítavaním úroku, úroku z omeškania, poplatku do istiny podľa pokynu žalobcu, v dôsledku čoho skutočne poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eur (150.000,- Sk), z ktorého žalovaní skutočne zaplatili 705,94 eur, narástol na vymáhanú sumu 7.315,64 eur istiny s príslušenstvom. Uvedené ustanovenie, ktoré umožňuje žalobcovi kapitalizovať úrok, úrok z omeškania, poplatky do istiny a opakovane ich úročiť, ako aj určovať poradie splatenia pohľadávky je ustanovením úverových podmienok, ktoré nebolo individuálne dohodnuté a ktoré zjavne znevýhodňuje spotrebiteľa, zjavne zvýhodňuje žalobcu, neprimeraným spôsobom kapitalizuje poskytnutú pôžičku spotrebiteľovi. Uvedené dojednanie je neprijateľné a neplatné podľa § 53 ods. 2, 5 Občianskeho zákonníka. Zároveň je neprijateľná a neplatná aj podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a to formou kapitalizácie úroku, úroku z omeškania, poplatkov, ktorými neprimerane navyšujú základný poskytnutý úver, ktorý spotrebiteľ obdržal. Okrem uvedených ustanovení je neplatným ustanovením aj pre rozpor s ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je účinné od 01.01.2008, ale podľa prechodných ustanovení § 879j Občianskeho zákonníka k úpravám účinným od 01.01.2008 možno vzťahovať uvedené ustanovenie aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. S použitím § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dôvodné aplikovať ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj v prípade plnenia dlhu v splátkach, čo je obsahom aj účelom blízke čiastočnému plneniu dlhu. V danom prípade podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok poradie splátok čiastočného plnenia žalovaných určovala sporiteľňa a určovala ju spôsobom zjavne nevýhodným pre spotrebiteľov - žalovaných. Platby započítavala v poradí: 1. splatné poplatky a náklady žalobcu súvisiace s úverom, 2. úroky z omeškania, 3. úroky, 4. istina (kapitalizovaná istina). Je zrejmé, že úprava je zjavne nevýhodná pre spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa je výhodné, aby sa platby splátky započítavali na istinu, dlh. Započítavanie podľa pokynov žalobcov najprv na príslušenstvo, až následne na pohľadávku, výrazne navýšilo náklady spotrebiteľa, spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo je zjavné už na prvý pohľad porovnaním skutočne poskytnutého úveru vo výške 4.979,09 eur, ktorý bol skutočne zaplatený v rozsahu 705,94 eur, napriek tomu predmetom sporu je naďalej suma vo výške 7.315,64 eur s príslušenstvom. V tomto smere súd poukázal aj na tú skutočnosť, že úrok a úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zásadne nevzniká nárok na príslušenstvo z príslušenstva a pohľadávky (úrok z omeškania z úroku a z úroku z omeškania, poplatkov, ktoré sú kapitalizované pripočítaním k istine, dlhu). Príslušenstvo pohľadávky úročeniu nepodlieha (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35Odo 101/2002 z 24.03.2004). V záujme spotrebiteľa a vôľou spotrebiteľa je preto poradie splátok určiť v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda najprv na istinu, potom na úroky. Takéto započítavanie platieb je pre spotrebiteľa spravodlivé a takéto práva a povinnosti zmluvných strán sú v rovnováhe. Ostatné nároky žalobcovi vzhľadom k neplatnosti a neprijateľnosti zmluvných podmienok nepriznal po tom, čo vyslovil neprijateľnosť a neplatnosť týchto zmluvných podmienok (o poplatku a jeho započítavaní a kapitalizácie v rámci istiny, o úroku a jeho započítavaní a kapitalizácii v rámci istiny, rovnako úroku z omeškania). Vo zvyšnej časti, teda ohľadom sumy 3.042,49 eur preto návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Neúspech žalovaných bol v sume 4.273,15 eur, úspech v sume 3.042,49 eur, čistý úspech žalobcu 1.230,66 eur, napriek tomu súd poukázal na nekalé praktiky žalobcu pri uzatváraní zmluvy, rozhodcovskej doložky, blankozmenky a v nadväznosti na túto skutočnosť inak úspešnému účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania s poukazom

na § 150 ods. 1 O. s. p. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach uzatváranej úverovej zmluvy, blankozmenky, uznávania záväzku, kedy spotrebitelia - žalovaní boli v nevýhodnom postavení. Súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Keďže súd vyslovil neplatnosť a neprijateľnosť zmluvných podmienok na neplatné a neprijateľné zmluvné podmienky, podľa názoru súdu nie je možné uzavrieť ani platný právny úkon o uznaní záväzku. Z uznávacieho prejavu žalovaných preto nevychádzal. Nemôžu byť žalovaní zaviazaní plniť na základe neplatného právneho úkonu. Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. súd priznal žalovaným právo zaplatiť istinu v pravidelných mesačných splátkach 250 eur vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky v stanovenej výške v stanovenej lehote.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, a to do časti, v ktorej bol jeho žalobný návrh zamietnutý (3.042,49 eur s príslušenstvom) a určenia neplatnosti zmluvných podmienok, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu. V prvom rade vytýkal súdu, že nesprávne právne posúdil úverovú zmluvu, nakoľko v danom prípade bola potrebná aplikácia Obchodného zákonníka. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 10.12.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa neplatnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľ tak, ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 9/2014 zo dňa 24.03.2015, sp. zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011, sp. zn. 6MCdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 z 21.01.2013, sp. zn. 15Co/28/2013 z 30.10.2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 z 20.02.2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/157/2013 zo dňa 12.09.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/64/2013 zo dňa 30.09.2014. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ súd poukazuje na neprijateľnosť zmluvnej podmienky, podľa ktorej sa splatné úroky a poplatky stávajú dňom splatnosti súčasťou istiny a ďalej sa úročia, tak žalobca s týmto názorom súdu nesúhlasil a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98, podľa ktorého „Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, pretože dôsledkom omeškania a ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania". Vzhľadom na uvedené nemožno podľa neho vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá jednak vyplýva zo zákona a rovnako bolo v tomto smere vydané rozhodnutie NS SR, ktoré je pre okresný súd záväzné. Ďalej bol názoru, že súd neuviedol, akým spôsobom predmetné zmluvné podmienky spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V ďalšom žalobca uviedol, že pokiaľ aj súd mal za to, že došlo k nesprávnemu započítaniu uhrádzaných splátok, nemožno z uvedeného dôvodu posúdiť jeho nárok ako bezdôvodné obohatenie. Súd nijako nezdôvodnil svoj postup v uvedenom smere. Žalobca mal za to, že z úverovej zmluvy je zrejmé, že má nárok na úroky a poplatky, ktoré žalobcovi mali byť priznané, pričom pokiaľ súd nevykonal prepočet dlžnej sumy sám v súlade so svojím právnym názorom súdu na započítanie vykonaných platieb vyslovených v rozsudku, mohol vyzvať na prepočet dlžnej sumy jeho. Nemožno však prijať záver, že na úroky prípadne poplatky mu nevznikol nárok. Žalobca bol názoru, že v konečnom dôsledku súd mohol vychádzať zo sumy splátok a priznať mu sumu neuhradených splátok, to znamená splátky splatné od 20.04.2009 do 20.11.2007, to znamená 104 splátok po 72,10 eur. Tiež nesúhlasil s tým, že súd vôbec neprihliadol na skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami boli dohodnuté úroky a poplatky, nárok na ktoré nezanikol z dôvodov uvádzaných súdom. Rovnako podmienky určené súdom ako neprijateľné, a teda neplatné neovplyvňujú celkovú platnosť zmluvy, a preto nemožno jeho nárok posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ súd poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/143/2013 zo dňa 02.06.2014, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/611/2014 zo dňa

16.12.2014, k tomu žalobca uviedol, že nemohol rešpektovať predmetné rozhodnutie v tomto konaní, keďže žalobný návrh v tejto veci bol podaný 22.03.2013, to znamená v čase, keď vo veci sp. zn. 5C/143/2013, na ktorú poukazuje súd, ešte nebol vyhlásený rozsudok. Žalobca preto navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, resp. rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.") účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p."). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, § 391 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

6. V konaní sa žalobca na žalovaných 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 7.315,64 eur odovôdňujúc svoj nárok od zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.12.2007 č. 0313178117.

7. Zo zmluvy o splátkovom úvere založenej v spise (č.l. 4) vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Suché mýto č. 4, IČO: 00 151 653 poskytla žalovaným 1/ a 2/ ako dlžníkom úver v sume 150.000,- Sk (4.979,09 eur), ktorý mali žalovaní vrátiť v mesačných splátkach vo výške 2.172,- Sk (72,10 eur), pričom splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20.01.2008, konečná splatnosť úveru na deň 20.11.2017. Ročná percentuálna miera nákladov bola určená výškou 13,49 %, bol dohodnutý úrok 11,35 % ročne a poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne (1,99 eur). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. 8. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.273,15 eur ako rozdiel medzi sumou skutočne poskytnutého úveru v sume 150.000,- Sk (4.979,09 eur) a skutočnými platbami žalovaných na úver v sume 705,94 eur. Návrh zaplatenie zvyšnej sumy 3.042,49 eur zamietol vzhľadom k neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok (o poplatku a jeho započítavaní a kapitalizácii v rámci istiny, o úroku a jeho započítaní a kapitalizácii v rámci istiny, rovnako úroku z omeškania). Zároveň určil, že zmluvné podmienky zmluvy o splátkovom úvere č. 0313178117 zo dňa 10.12.2007 o tom, že splatné úroky a poplatky sa dňom splatnosti stávajú súčasťou istiny a ďalej sa úročia, o poplatkoch za správu úveru a o tom, že dňom splatnosti sa stáva súčasťou istiny a ďalej sa úročí, o tom, že jednotlivé úhrady žalovaných sa započítavajú v poradí. 1. splatné poplatky a náklady spojené s úverom, 2. úroky z omeškania, 3. úroky, 4. istina za neprijateľné zmluvné podmienky v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatné zmluvné podmienky v celom rozsahu.

9. Žalobca odvolaním napadol rozsudok okresného súdu a to do časti, v ktorej bol jeho žalobný návrh zamietnutý a určenie neplatnosti zmluvných podmienok a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu.

10. Názor žalobcu v odvolaní, že súd nesprávne úverovú zmluvu posúdil, nakoľko v danom prípade bola potrebná aplikácia Obchodného zákonníka odvolací súd nepovažoval za správny. Vyhodnotil uzavretú zmluvu o splátkovom úvere č. 0313178117 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými 1/ a 2/ dňa 10.12.2007 ako spotrebiteľskú, napriek skutočnosti, že bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku (zmluva o úvere), táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného od 25.11.2004 v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch rovnako a je

z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil (jednoznačne typovou zmluvou). V čase uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere bol účinný zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom uvedená zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver, musela byť uzavretá i v súlade s týmto osobitným zákonom popri Obchodnom zákonníku. Žalobca je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupovala v pozícii veriteľa v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaní pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ich považovať za spotrebiteľov v zmysle § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že zmluvou sa zaviazal žalobca poskytnúť ako dodávateľ žalovaným ako spotrebiteľom dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a žalovaní ako spotrebitelia sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a/ a b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keď zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

11. Okresný súd v prvom rade pri rozhodnutí vychádzal z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/143/2013-105 zo dňa 02.06.2014, ktorým mal určiť zmluvnú podmienku v Obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s., za neprijateľnú pričom žalobca na základe nej vymáha nárok aj v tomto konaní. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že Okresný súd Dolný Kubín rozhodol neskôr ako bol podaný návrh v tejto veci. Podľa odvolacieho súdu okresný súd nemal pripojený spis Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/143/2013 a nebolo tak zrejmé či článok 5 „Splácanie" bod 5.2. VOP je totožný a s ktorým článkom VOP v tejto preskúmavanej veci. Ani poukazovanie na deň vydania rozhodnutia a deň podania návrhu v tejto veci nebolo bez spisu možné posúdiť. V súvislosti s ust. § 153 ods. 3, 4 O. s. p. účinného do 30.06.2016 nebolo tak možné uzavrieť či je výrok záväzný pre každý súd, ktorý bude o rovnakej spotrebiteľskej zmluve s rovnakou neprijateľnou podmienkou rozhodovať.

12. Ďalej z výroku a odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vyslovil, že určuje zmluvné podmienky zmluvy o splátkovom úvere č. 0313178117 zo dňa 10.12.2017 vrátane obchodných podmienok: ustanovenia o tom, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny, ustanovenia o poplatku za správu úveru a o tom, že dňom splatnosti sa stáva súčasťou istiny, ustanovenia o tom, že jednotlivé úhrady žalovaného sa započítavajú v poradí: 1. splatné poplatky a náklady s úverom, 2. úroky z omeškania, 3. úroky, 4. istina za neprijateľné zmluvné podmienky a pre neprijateľnosť za neplatné zmluvné podmienky v celom rozsahu.

13. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s názorom súdu poukazujúcom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky, podľa ktorej sa splatné úroky a poplatky stávajú dňom splatnosti súčasťou istiny a ďalej sa úročia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998 (podľa tohto zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, pretože dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania). Vytýkal súdu, že nešpecifikoval v čom má spočívať hrubý nepomer práv a povinností medzi zmluvnými stranami v dôsledku súdom konštatovaných neprijateľných podmienok tzv. v čom sa prejavila aplikácia súdom konštatovaných neprijateľných podmienok v danom prípade vo vzťahu k uplatnenému nároku tak, aby narušila rovnováhu medzi zmluvnými stranami.

14. Ust. § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich používanie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré dodávateľ vopred pripravil a používa vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Účelom ust. § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. účinného do 30.06.2016 v spojení s § 53a Občianskeho zákonníka bolo okrem iného dosiahnuť, aby dodávateľ už nepoužíval v spotrebiteľských zmluvách ním uzatváraných vo viacerých prípadoch (alebo v ním vyhotovených všeobecných obchodných

podmienkach) takú neprijateľnú podmienku, ktorá bola niektorým právoplatným rozsudkom súdu určená za neplatnú. Ak súd konštatujúci neprijateľnosť podmienky doslovne necituje ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktorej neplatnosť určil, nemôže byť tento účel dosiahnutý. Nezodpovedá uvedenému zámeru, ani zneniu týchto ustanovení O. s., ak výrok rozsudku vyjadruje iba zmysel alebo len popisuje obsah tohto - ktorého zmluvného dojednania. Len ak je takto - doslovne - v rozsudku súdu citované ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré súd považoval za neprijateľnú podmienku, môže na dodávateľa dopadať povinnosť zdržať sa v budúcnosti vo vzťahu k všetkým do úvahy prichádzajúcim spotrebiteľom používania tejto podmienky.

15. Ak súd prvej inštancie mienil ex offo určiť v súdnom spore zo spotrebiteľskej zmluvy, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná, mal umožniť stranám konania vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným. Inak v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky odňal strane (žalobcovi) možnosť konať pred súdom. Konanie vo veci samej je možné začať len na návrh strany konania (podaním žaloby). Predmetom konania nebolo ale určenie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve (alebo vo všeobecných obchodných podmienkach) za neplatnú. Z obsahu spisu nevyplýva, že súd prvej inštancie umožnil žalobcovi vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky ex offo. Okrem toho ak súd určí neplatnosť niektorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, avšak v zmysle ust. § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. účinného do 30.06.2016 necitoval vo výrokovej časti svojho rozsudku doslovné znenie zmluvy, ktoré považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, má to ten dôsledok, že jeho rozhodnutie nemôže mať budúci všeobecný („precedentný") dopad v zmysle novozaloženej povinnosti dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania určitého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. V ďalšom konaní by sa podľa odvolacieho súdu však okresný súd mal v prvom rade zaoberať vecnou legitimáciou, teda, aby žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010). Súd prvej inštancie by tak mal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok skúmať s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

18. Vo výroku I., zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).