Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/40/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti o maloleté deti C.: H., nar. XX.X.XXXX, G., nar. X.XX.XXXX, deti v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, bytom u matky, maloletých detí rodičov: matka M. C., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXXX/X, G. D. O. a otec S. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/ X, G. D. O., o zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 37P/176/2016-389 zo dňa 9. marca 2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca zo dňa 3.11.2016, ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloleté deti. Pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine. Ďalej postupujúc podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine porovnal, či od doby pôvodnej úpravy výživného nastala zmena v pomeroch maloletých detí a rodičov, pretože dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žiadny dôvod na zníženie výživného preukázaný nebol. V dobe pôvodnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 9P 317/2012-350 zo dňa 25.11.2015 ( u maloletého H. v sume 100 eur mesačne a u maloletej G. v sume 95 eur mesačne počnúc 1.8.2012 ) matka bola poberateľkou rodičovského príspevku, vyživovaciu povinnosť mala aj k ďalším dvom maloletým deťom D., nar. XX.X.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX, otec pracoval brigádne, dosahoval príjem od 150 do 500 eur mesačne podľa výkonu, vyživovaciu povinnosť mal. aj k ďalším maloletým deťom, H. a S., priateľka otca bola na materskej dovolenke.

3. Od doby pôvodnej úpravy výživného súd zásadnú zmenu v pomeroch účastníkov nezistil. Matka detí síce sa zamestnala, ale jej mesačný príjem dosahuje 318 eur brutto, pričom ide o pracovný pomer na dobu určitú. Uvedený príjem matky súd hodnotil za príjem primeraný, pretože matka zabezpečuje starostlivosť o štyri maloleté deti, tak je na mieste, aby pracovala iba na čiastočný úväzok. Maloletá G. je žiačkou piateho ročníka základnej školy, maloletý H. je v siedmom ročníku. Zdravotný stav detí sa nezmenil, zásadným spôsobom sa nezmenili ani ich odôvodnené potreby. Otec je evidovaný ako nezamestnaný, naďalej však pracuje brigádne najmä v stavebníctve, dlhé obdobie už nebol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere na pracovnú zmluvu. V roku 2016 dosiahol celkový príjem 3.000 eur. Nedošlo k zmene ani v počte jeho vyživovacích povinností a ani v jeho majetkových pomeroch.

4. Súd výsledkom dokazovania uzavrel, že od posledného určenia výživného nenastala zmena v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem na takej úrovni ako tomu bolo v dobe pôvodnej úpravy, iné skutočnosti podstatné pre zníženie výživného zistené neboli. I keď sa matka zamestnala, jej čistý mesačný príjem je v takej výške, v akej výške v dobe pôvodnej úpravy poberala rodičovský príspevok. Súd zdôraznil, že nemôže v konaní o zníženie výživného revidovať posledný (ostatný) rozsudok o určení výživného. Procesné pochybenie otca, keď si nebol vedomý, že sa vzdal odvolania proti pôvodnému rozsudku, na tejto skutočnosti nič nemení.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Argumentoval najmä tým, že mu z príjmu nevychádza platiť výživné 195 eur mesačne (výživné na obidve deti). On sa nemôže zamestnať v niektorom závode, tam zarobí čistého 600 eur, z toho zaplatí 400 eur alimenty a nič mu nezostane. Otec tvrdí v odvolaní, že je nezamestnaný, vedený na úrade práce, chcel by si vybaviť živnosť, aby viac zarobil a aby deťom viac peňazí poslal. Jeho priateľka M. C. „zahlásila“, že neposiela alimenty na deti, i keď jej zasielal 300 eur, bol dlžný 736, z tohto dôvodu mu bol uložený podmienečný trest v trvaní 13 mesiacov. Živnosť si nemôže vybaviť, viac zarábať nemôže.

6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu vyjadril svoj súhlas s rozsudkom súdu prvej inštancie. Súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

7. Matka písomné vyjadrenie k odvolaniu otca nepredložila.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník, proti rozsudku ktorému odvolanie je prípustné, vykonal odvolací prieskum v intenciách ustanovení § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v aplikácii s § 219 ods. 3 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Zároveň v zmysle § 387 ods. 2 sa stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie jeho vecnej správnosti považuje odvolací súd za svoju povinnosť vyjadriť sa k základným vecným otázkam, ktoré boli podstatne riešené v odvolacom konaní.

9. Bezpochyby v aktuálnej veci ide o vec starostlivosti súdu o maloleté deti, konanie bolo začaté na návrh podaný otcom u súdu dňa 4.11.2016. Otec pri požiadavke zníženia výživného argumentuje najmä : svojou príjmovou situáciou, tým, že je dlhodobo vedený v evidencii na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Kysucké Nové Mesto, že do pracovného pomeru na dobu určitú ho žiadny zamestnávateľ nezamestná, keďže má podmienku z výkonu väzby z dôvodu neplatenia výživného. Jeho mesačný príjem je zhruba 300 eur, na maloleté deti platí 103 eur + 50 eur na ďalšie dieťa. Zdôraznil, že s priateľkou má jedno maloleté dieťa a ich spoločný príjem nedosahuje ani životné minimum.

10. Bezpochyby pôvodná úprava vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Žilina 9P/317/2012-350 zo dňa 25.11.2015 na maloletého H. vo výške 100 eur mesačne a na maloletú G. vo výške 95 eur mesačne.

11. Postup súdu prvej inštancie, keď v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine porovnal či nastala zmena v pomeroch rodičov, v pomeroch maloletých detí od doby pôvodnej úpravy výživného rozsudkom OS Žilina zo dňa 25.11.2015,- bol v zásade správny. Súd totiž môže zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom na maloleté deti ak od doby pôvodnej úpravy nastane zmena pomerov v odôvodnených potrebách detí, ako aj v možnostiach a schopnostiach rodičov. Nemôže ísť o hoc akú zmenu, musí sa jednať o výraznejšiu zmenu, ktorá sa odzrkadlí v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča prispievať výživným. V súdenej veci správne konštatoval ( po vykonaní dokazovania ) okresný súd, že oproti pôvodnej úprave výraznejšia zmena v možnostiach a schopnostiach otca nenastala. Otec tak ako v dobe pôvodnej úpravy mal príjem iba z brigádnickej činnosti približne na takej úrovni dosahuje príjem aj v dobe aktuálnej. Zmena nenastala ani v počte jeho vyživovacích povinností (ďalšia vyživovacia povinnosť otcovi nepribudla), nenastala zmena ani v jeho majetkových pomeroch. Okolnosť tvrdená otcom, že je pre neho obtiažné, aby sa uplatnil na trhu práce z dôvodu, že bol vo výkone väzby pre neplatenie výživného, nemôže byť vyhodnotené v neprospech maloletých detí a následne viesť ku zníženiu výživného. Jedná sa o okolnosť, ktorá svedčí v neprospech otca, keďže zavineným konaním (neplatením výživného), t.j. subjektívnym konaním sa vystavil trestnému stíhaniu. O zásadnej aktivite, o úprimnom záujme otca uplatniť sa na pracovnom trhu nesvedčí ani obsah jeho odvolania a to

najmä v tej časti, keď tvrdí, že sa nemôže zamestnať v niektorom závode, lebo tam zarobí v čistom 600 eur, a keď z toho zaplatí 400 eur alimenty, nič mu neostane. Na jednej strane otec žiada znížiť výživné na maloleté deti z dôvodu, že sa nemôže zamestnať, na druhej strane považuje zamestnanie, v ktorom by mohol si zarobiť 600 eur mesačne (v čistom) za príjem neadekvátny tvrdiac, že po zaplatení 400 eur na alimenty mu nič nezostane. Aj uvedené svedčí o ľahostajnom prístupe otca k plneniu si vyživovacej povinnosti k svojim maloletým deťom. V konkrétne posudzovanej veci však podstatný význam ( skutkový aj právny) pre rozhodovanie o návrhu otca spočíva v preukázanej skutočnosti, že od doby pôvodnej úpravy výživného do dňa podania návrhu o zníženie výživného a ďalej do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu otca, v pomeroch účastníkov ( vrátane možností a schopností otca ) zmena nenastala.

12. Vzhľadom na súhrn všetkých horeuvedených dôvodov, krajský súd odvolaniu otca vyhovieť nemohol a konštatoval vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Keďže v súdenej veci ide o konanie tzv. mimosporové ( vec starostlivosti súdu o maloleté deti) odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiadnemu z účastníkov nepriznal právo ( nárok ) na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd nezistil výnimku pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 53 až 55 Civilného sporového poriadku.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.