Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-117-2017.pdf
PDF · 143.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/117/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu: Pozemkové spoločenstvo urbarialistov obce Jasenová, so sídlom v Jasenovej 19, IČO: 14 225 867, zastúpeného JUDr. Dušanom Serekom, advokátom so sídlom v R., R. A. XXX/XX, proti žalovanému: K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, zastúpenému JUDr. Tomášom Pukajom, advokátom so sídlom v A. J., I. R. XXXX, o výške a spôsobe úhrady za používanie cudzieho pozemku a čase, spôsobe a náhrade za využívanie lesnej cesty s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 4C/201/2015-250 zo dňa 23. 11. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobcovi podľa § 24 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch uložil povinnosť platiť žalobcovi za využívanie časti pozemku žalovaného na činnosti súvisiace s ťažbou a prepravou dreva v nevyhnutnom rozsahu a dobe zobrazeného ako KN-E parc. č. 2507 - orná pôda o výmere 3917 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. a obec S., zodpovedajúcej na základe geometrického plánu č. 30216621-130/2013 vyhotoviteľa GEODET Gremium, s.r.o., Dolný Kubín, Obrancov mieru 1774/12, vyhotoveného 05. 12. 2013, autorizačne overeného 06. 12. 2013 a úradne overeného 16. 12. 2013 dielu č. 1 o výmere 94 m2 a dielu č. 2 o výmere 79 m2, sumu ročnej náhrady vo výške 21,- eur, a to vždy k 1. januáru kalendárneho roka, ktorý nasleduje za kalendárnym rokom, za ktorý sa platí, II. pokiaľ žalobca žiadal s poukazom na § 25 ods. 3 zákona o lesoch rozhodovať aj o čase a spôsobe využívania lesnej cesty, žalobu ako nedôvodnú zamietol a III. podľa § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal s ohľadom na čiastočný úspech oboch sporových strán, keďže žalobca sa domáhal podanou žalobou nárokov podľa § 24 ods. 2 a § 25 ods. 3 zákona o lesoch, z ktorých dôvodným bol len nárok podľa § 24 ods. 2. Z LV č. XXXX k.ú. S. mal preukázané, že výlučným vlastníkom parc. KN-E č. 2507 orná pôda o výmere 3917 m2 je žalovaný. Z rozhodnutia Krajského lesného úradu v Žiline z 10. mája 2005 vyplýva, že pozemok žalovaného, resp. jeho časť je súčasťou jednotky priestorového rozdelenia lesa (JPRL) Lesného hospodárskeho celku Dolný Kubín ako vyššej JPRL Lesného užívateľského celku „Lesy Jasenová" spadajúci do dielca lesných porastov č. 509, ktorého obhospodarovateľom je žalobca, ako to vyplýva aj zo zápisnice spísanej 12. 07. 2012 na Obecnom úrade v S.. To, že nielen uvedený dielec, ale celý Lesný užívateľský celok „Lesy Jasenová" je v obhospodarovaní žalobcu, dosvedčuje aj predložený lesný hospodársky plán. Minimálne časť žalobou dotknutej plochy predmetného pozemku bola využívaná pred r. 1992 právnym predchodcom žalobcu, čo preukazuje list Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Námestovo zo 04. 11. 2013, podľa ktorého tento subjekt využíval pozemok parc. KN-C č. 685/1, vytvorenú aj z časti predmetného pozemku (parc. KN-E č. 2507) ako zvážnicu na približovanie dreva. Vykonané dokazovanie preukázalo, že nielen v súčasnosti, ale už dlhodobo predstavuje geometrickým plánom vymedzená plocha súčasť jedinej prístupovej cesty k lesným pozemkom v chočských vrchoch a tvorí súčasť lesnej dopravnej siete v platnom programe starostlivosti o lesy. Medzi sporovými stranami nedošlo k dohode o spôsobe a výške úhrady za využívanie činnosťou žalobcu dotknutej plochy predmetného pozemku žalovaného, ktorý namietal danosť dôvodov na použitie jeho pozemku nielen podľa ust. § 25 ods. 3 zákona o lesoch, ale aj podľa § 24 ods. 2 vety prvej, t. j. že ide o odôvodnený prípad oprávňujúci žalobcu použiť jeho pozemok v nevyhnutnom rozsahu a čase na činnosti súvisiace s ťažbou a prepravou dreva. V takomto prípade (v prípade nedohody) je potom daná právomoc súdu rozhodnúť o výške alebo spôsobe úhrady za používanie dotknutej časti predmetného pozemku žalovaného žalobcom (§ 24 ods. 2 veta druhá zákona o lesoch). Súbežne s podaním žaloby žalobca podal 02. 10. 2015 na Okresný úrad Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor návrh na vydanie rozhodnutia ohľadne geometrickým plánom dotknutej plochy predmetného pozemku podľa § 25 ods. 4 zákona o lesoch, v súvislosti s ktorým vykonal správny orgán ústne pojednávanie 04. 12. 2015, na ktorom konštatoval, že dotknutá plocha je súčasťou už existujúcej zvážnice, ktorú od roku 1992 používa žalobca na približovanie dreva, ako aj na zabezpečenie hospodárenia v okolitých lesných porastoch a ktorú do roku 1992 využívali Lesy Slovenskej republiky, š. p. Ďalej konštatoval, že táto zvážnica je jediným možným prístupom do danej lokality a iba jej využitím je možné zabezpečiť riadne hospodárenie v lese, keď ohliadkou bolo zistené, že v poraste dielca č. 509 je nespracovaná kalamita o objeme cca 75 m3, ktorú je žalobca ako obhospodarovateľ lesa povinný spracovať. Ohliadkou parc. KN-E č. 2959 bolo zistené jej čiastočné prerastenie smrekom a že sa táto nachádza medzi chatami. O predmetnom návrhu bolo na odvolanie žalovaného rozhodnuté Okresným úradom Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva 23. 03. 2016 tak, že tento povolil žalobcovi okamžité používanie časti EKN parcely č. 2507 k.ú. S. na činnosti súvisiace s ťažbou a prepravou dreva do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v tomto konaní. V rozhodnutiach správnych orgánov rozhodujúcich podľa § 24 ods. 3 zákona o lesoch vo vzťahu k vymedzenej časti predmetného pozemku, ako aj vo vzťahu k jeho predchádzajúcej vlastníčke, je konštatovaná nepochybnosť jej dlhodobého využívania na účely súvisiace s obhospodarovaním priľahlých lesných pozemkov, a teda aj na ťažbu a prepravu dreva a že daná cesta je jediným možným prístupom do danej lokality a iba jej využitím je možné zabezpečiť riadne hospodárenie v lese. Dotknutá plocha len v menšej časti, ktorá zodpovedá časti parc. KN-C č. 685/1 - ostatné plochy, čo predstavuje diel o výmere 79 m2, tvorí súčasť lesnej dopravnej siete evidovanej na lesnej porastovej mape a ako konštatoval v rozhodnutí Okresný úrad Žilina táto časť je evidovaná na lesnej porastovej mape mapovými značkami ako nespevnená nelesná cesta, ktorá na lesných pozemkoch (mimo dotknutej plochy pozemku žalovaného) prechádza do nespevnenej lesnej cesty. Vo väčšej časti (diel 1 o výmere 94 m2) zodpovedá parc. KN-C č. 670 trvalé trávnaté porasty. Ďalej mal za to, že parcela KN-E č. 2959, na ktorú žalovaná strana poukazovala ako na alternatívny prístup k porastom obhospodarovaným žalobcom namiesto využitia prechodu cez dotknutú plochu predmetného pozemku, nie je reálna, pričom sa už niekoľko desaťročí ako prístupová komunikácia nevyužíva, keď k takémuto stavu došlo už dávno predtým, než vtedajšie Severoslovenské štátne lesy, š. p. vydali v roku 1992 lesy do obhospodarovania Bývalým urbarialistom Obce Jasenová - podielovému spoločenstvu, preregistrovanému v roku 1996 na žalobcu. Hoci v stave E-KN plocha parc. KN-E č. 2959 má uvedený druh pozemku ostatné plochy, predstavuje v stave C-KN trvalé trávnaté porasty a v skutočnosti ide o plochu, na ktorej sa nachádza aj starší smrekový porast. Hoci na mape má „tvar cesty" rovnako ako parc. KN-C č. 685/1, na rozdiel od nej nemá napojenie ani do existujúcej lesnej dopravnej siete a aby vôbec mohlo byť uvažované o jej využití ako prístupovej cesty, bolo by nutné okrem jej čiastočného odlesnenia aj vybudovanie jej napojenia. Ohľadne prípadných možností takéhoto napojenia žalobca priložil odborný posudok č. 1/2016 z 12. 10. 2016 znalca Ing. Františka Králika, ktorého úlohou bolo posúdiť možnosť výstavby náhradnej komunikácie (trvalej približovacej cesty) prepojením parciel KN-C č. 685/1 a KN-E č. 2959 tak, aby nebol zasiahnutý pozemok žalovaného. Z posudku vyplynulo, že jeden z dvoch možných variantov označený ako variant A by nespĺňal technické požiadavky na projektovanie lesných ciest a bol by nerealizovateľný pre rozpor s STN 73 6108 pokiaľ ide o pozdĺžny sklon a nezodpovedal by ani požiadavkám na ochranu prírody a krajiny a požiadavkám na ochranu vodných tokov. Druhý variant B má ako obmedzujúce faktory uvedené únosnosť podložných zemín, križovanie bezmenného toku a výšku stavebného nákladu orientačne 37 182,- eur + 340,- eur náklady na inžinierskogeologický prieskum, na základe čoho súd mal za to, že pre činnosti súvisiace s ťažbou a prepravou dreva je žalobca odkázaný na použitie predmetného pozemku v rozsahu geometrickým plánom vymedzenej plochy. Pri variante B možno očakávať aj negatívne stanovisko príslušných orgánov ochrany prírody ako to dokumentuje aj správa CHKO Horná Orava z 26. 01. 2016, ktorá nedoporučuje súhlasiť so zámerom výstavby novej lesnej cesty za účelom približovania drevnej hmoty na pozemku KN-E č. 2959 z dôvodu už existujúcej cesty (parc. 685/1). STN 73 6108, ktorá stanovuje kategorizáciu lesnej dopravnej siete, systém triedenia a základné parametre jednotlivých druhov komunikácií a účelových zariadení, ako aj základné požiadavky na ich navrhovanie a realizáciu, definuje lesnú cestu ako pozemnú komunikáciu, ktorá je súčasťou lesnej dopravnej siete, určenú na dopravu dreva, osôb, materiálu, na prejazd špeciálnych vozidiel (požiarna, zdravotná služba), ktorá môže slúžiť aj na iné ciele a ktorá má vybudované zemné teleso a aspoň jednoduché odvodnenie. Lesnú dopravnú sieť (ktorej súčasťou je aj parc. KN-C č. 685/1) netvoria len lesné cesty, ale aj dopravné zariadenia všetkého druhu slúžiace na sprístupnenie a prepojenie lesných komplexov so sieťou pozemných komunikácií na dopravu dreva a iných produktov z lesa, na prepravu osôb a materiálu v súvislosti s hospodárením v lese, prípadne na iné ciele. Daná norma kategorizuje lesné cesty a dopravné komunikácie podľa dopravného významu a účelu využitia na lesné cesty 1. triedy, lesné cesty 2. triedy, lesné cesty 3. triedy a technologické komunikácie a zariadenia. Dotknutá plocha, a to ani jej časť zodpovedajúca parc. KN-C č. 685/1, nemôže napĺňať charakteristiku lesnej cesty 1. triedy (táto neumožňuje vozidlám celoročnú prevádzku, nemá vozovku a odvodňovacie zariadenia) alebo 2. triedy (nemá ani jednoduchú vozovku ani prevádzkové spevnenia na neúnosných podložiach a odvodňovacie zariadenia) a ani cesty 3. triedy pre absenciu aspoň nevyhnutného odvodnenia, teda jedná sa o technologickú komunikáciu ako dopravnú komunikáciu nedefinovanú uvedenou STN ako lesná cesta. Vychádzajúc z uvedeného, nemajúc preukázané, že dotknutá plocha zameraná geometrickým plánom či už ako celok alebo čo i len niektorá z jej dvoch častí predstavuje lesnú cestu (časť lesnej cesty), vychádzal pri svojom rozhodnutí výlučne z ust. § 24 ods. 2 veta druhá zákona o lesoch, a teda žalobe vyhovel v tej jej časti, pokiaľ ňou žalobca žiadal rozhodnúť výlučne o výške alebo spôsobe úhrady za používanie časti pozemku žalovaného, súčasne konštatujúc, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady stanovené v hypotéze daného ustanovenia pre takýto postup. Jediný dôkaz, ktorý preukazuje adekvátnu výšku náhrady za využívanie dotknutej časti predmetného pozemku, predstavuje obsah dohody, ktorá bola v minulosti uzavretá medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaného (jeho manželkou), a ktorá v čase, keď vlastnila predmetný pozemok, uzavrela v rámci konania sp. zn. 6C/65/2014 dohodu vo forme súdneho zmieru, v ktorej sa dohodli na finančnej náhrade vo výške 21,- eur, ktorú sa jej žalobca zaviazal platiť vždy k 1. januáru príslušného roku nasledujúceho po roku, v ktorom žalobca bude pozemok používať, za to, že táto umožní žalobcovi používanie predmetného pozemku v rozsahu dotknutej plochy (vyznačenej zhodným geometrickým plánom ako diel 1 o výmere 94 m2 a diel 2 o výmere 79 m2). Ak aj žalovaný opakovane spochybňoval adekvátnosť (primeranosť) pred viac ako dvoma rokmi dohodnutej výšky náhrady, týkajúcej sa identickej plochy a ktorej vlastníčkou bola dokonca jeho manželka, práve žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno také niečo nielen tvrdiť a odôvodňovať len všeobecnými frázami bez absencie konkrétnych údajov, akými sú ničím bližšie neozrejmený nesúlad s vyhláškou MS SR, ktorou sa ustanovuje všeobecná hodnota majetku. Za náležitý nepovažoval ani poukaz (bez toho, že by bol podporený nejakými dôkazmi) na údajné konanie manželky žalovaného pri uzatváraní zmieru pod tlakom, v tiesni, pričom mal žalobca využiť jej slabosť a rozumovú nevyspelosť, keďže bola zastúpená advokátom, ktorý v jej mene konal. Vzhľadom na uvedené uložil žalobcovi platiť žalovanému za využívanie dotknutej plochy jeho pozemku za činnosti súvisiace s ťažbou a prepravou dreva v nevyhnutnom rozsahu a dobe náhradu vo výške 21,- eur, a to vždy k 1. januáru kalendárneho roka, ktorý nasleduje za kalendárnym rokom, za ktorý sa platí. Pokiaľ ide o určenie danej náhrady a zdôvodnenie jej výšky, poukázal aj na vyjadrenie N. S. v mene žalobcu zdôvodňujúce, že pri určení náhrady vychádzal z hodnoty hektárovej, čo v danom prípade predstavuje asi 1 300,- eur za hektár, čo je v danej lokalite dnes ťažko dosiahnuteľné, pokiaľ sa týka nájmu za ornú alebo poľnohospodársku pôdu. Pokiaľ žalobca žiadal s poukazom na § 25 ods. 3 zákona o lesoch rozhodovať aj o čase a spôsobe využívania „lesných ciest", v danej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nevykonal dôkazy, ktoré žalovaná strana avizovala predložiť na pojednávaní dňa 14. 09. 2016, na čo jej poskytol dostatočne dlhú lehotu do termínu nasledujúceho pojednávania dňa 31. 10. 2016, a to konkrétne zástupcom žalovaného avizované predloženie odborného stanoviska k otázke možnej alternatívy prístupu do predmetnej lokality mimo predmetného pozemku a predloženie dôkazu, kedy bola parcela KN-E č. 2959 naposledy využívaná ako cesta, po ktorej sa približovalo drevo. Zdôraznil, že žalujúca strana bola schopná v stanovenej lehote predložiť dôkaz, ktorý avizovala predložiť po vlastnej linke aj žalovaná strana. Poukázal aj na obsah svojho prípisu z 28. 07. 2016, doručený zástupcovi žalovaného 03. 08. 2016, v ktorom mu bola pre prípad, že zotrváva na svojom návrhu prednesenom na pojednávaní 17. 12. 2015 na vypracovanie odborného posudku na otázku možnosti využívania inej cesty žalobcom, poskytnutá lehota na predloženie súkromného znaleckého posudku na posúdenie danej otázky, čo preukazuje ešte dlhšiu nečinnosť žalovanej strany. Žalovaný súčasne avizoval predložiť znalecký posudok určujúci výšku primeranej náhrady, čo do posledného pojednávania neurobil, zdôvodniac to zaťaženosťou ním osloveného znalca, preto žiadal pojednávanie odročiť. Požadované predĺženie lehoty, ktoré by vyžadovalo odročenie pojednávania, neakceptoval, a to aj s ohľadom na upozornenie sporových strán na pojednávaní 14. 09. 2016 vo väzbe na ust. § 153 CSP, že sú povinní predložiť dôkazy, ktoré žiadali vykonať, najneskôr na nasledujúcom pojednávaní s tým, že v opačnom prípade súd na ne nebude prihliadať. Žalovaná strana z toho dôvodu odročenie pojednávania ani nepreukázala objektívnou nemožnosťou predloženia daných dôkazov v stanovenej lehote vrátane toho, že urobila zo svojej strany všetko potrebné pre to, aby tak mohla spraviť. Že tomu tak v skutočnosti zo strany žalovaného - jeho zástupcu nebolo, nasvedčuje aj listina predložená zástupcom žalovaného datovaná až k 12. 10. 2016, ktorou prvýkrát písomne oslovil Ing. K. Z. po predchádzajúcom telefonickom rozhovore požadujúc od neho stanovenie výšky náhrady za využitie pozemku, čo sa udialo až s odstupom takmer mesiaca po predchádzajúcom pojednávaní a cca 2 týždne pred ďalším termínom pojednávania, ktorá nečinnosť ide na vrub zástupcu žalovaného. S ohľadom na posúdenie dotknutej plochy ako takej, ktorá nepredstavuje súčasť lesnej cesty, bol bezpredmetným ďalší návrh zástupcu žalovaného na dokazovanie ohľadne toho, či na výstavbu cesty prechádzajúcej aj cez predmetný pozemok bolo alebo nebolo vydané stavebné povolenie, o to viac, že daný prechod bol zriadený v dávnejšej minulosti, čiže z daného hľadiska bol rozhodný právny stav existujúci v čase, kedy došlo k jej faktickému zriadeniu, čo podľa tvrdení žalujúcej strany malo byť ešte pred 2. svetovou vojnou. Pre posúdenie otázky dôvodnosti žaloby bolo ďalej nerozhodné aj to, či má žalobca pre účely definované v § 24 ods. 2 zákona o lesoch súhlasy vlastníkov pozemkov zasiahnutých touto jeho činnosťou, resp. či má s nimi uzavreté dohody o výške a spôsobe úhrady za ich použitie a takisto nemal dôvod predvolávať iných vlastníkov za účelom skúmania ich stanovísk k činnosti žalobcu na ich pozemkoch.
2. Proti výroku II. a III. rozsudku podal, v zákonom stanovenej lehote, z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že ohliadkou na mieste samom konanou 06. 04. 2016 bolo zistené, že predmetná časť pozemku predstavuje najazdenú, nespevnenú cestu vytvorenú mechanizmami na ťahanie dreva. Rovnako aj na ústnom pojednávaní konanom dňa 04. 12. 2015 na mieste samom pre účely správneho konania za účasti Okresného úradu Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor bolo zistené, že dotknutá časť KN-E parcely č. 2507 je súčasťou už existujúcej zvážnice, ktorú od roku 1992 používa žalobca na približovanie dreva, ako aj na zabezpečenie hospodárenia v okolitých lesných porastoch. Aj z písomného vyjadrenia Lesov SR, š. p. zo dňa 04. 11. 2013 vyplýva, že predmetnú časť pozemku KN-E parc. č. 2507 predstavujúcu KN-C parc. č. 685/1 (ktorej súčasťou je žalovaný diel č. 2) využíval právny predchodca žalobcu ako zvážnicu na približovanie dreva až do roku 1992. Z STN 73 6108, ako aj jej informatívnej prílohy G1 vyplýva, že technologické komunikácie sa zaraďujú do lesnej dopravnej siete a z hľadiska technickej vybavenosti takáto komunikácia nemusí mať odvodnenie. Nie je preto zrejmé, pokiaľ súd prvej inštancie pripustil, že predmetná cesta by snáď mohla zodpovedať technologickej komunikácii, z čoho dospel k záveru, že technologická komunikácia nie je tiež typ lesnej cesty na účely predmetnej STN, a teda zároveň aj lesnou cestou na účely zákona o lesoch. V tejto súvislosti súd neuviedol, z akého dôkazu alebo z akej skutočnosti dospel k záveru, že predmetná komunikácia nemá aspoň nevyhnutné odvodnenie. Tabuľka G1 - lesná dopravná sieť zaraďuje do lesnej cestnej siete aj trvalú približovaciu cestu, ako aj zvážnicu, a to v tretej triede so šírkou vozovky minimálne 4 m, resp. 4,5 m (zvážnica) a s približovacou technológiou dopravy dreva, resp. aj odvoznou (zvážnica). Uvedená komunikácia je bez spevnenia, resp. so spevnením málo nosných úsekov, pričom zvážnica má na základe zemných prác vybudované cestné teleso. Lesy SR, š. p. vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 11. 2013 označili predmetnú cestu ako zvážnicu. Aj Okresný úrad Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor vo svojom rozhodnutí sp. zn.: OÚ-DK-PLO-2015/006491 zo dňa 17. 12. 2015 uviedol, že predmetná časť KN-E parcely je súčasťou existujúcej zvážnice. S uvedenými vyjadreniami sa však súd vo vzťahu k posúdeniu žalovaných pozemkov ako lesnej cesty na účely zákona o lesoch nezaoberal. Vo svojom uznesení z 11. 05. 2016, ktorým ustanovil znalca za účelom určenia primeranej peňažnej náhrady, označil predmetnú cestu ako lesnú cestu, a preto sa žalobca nemal dôvod domnievať, že súd nemá za preukázané, že predmetná komunikácia z hľadiska svojich parametrov nenapĺňa skutkové znaky lesnej cesty, a preto nenavrhoval ďalšie dôkazy. Rozhodnutie je preto pre neho rozhodnutím prekvapivým. Pokiaľ by sa aj pripustilo, že predmetná cesta nie je lesnou cestou I., II. alebo III. triedy, jednoznačne napĺňa znaky technologickej komunikácie, a to z hľadiska jej doterajšieho využívania, existencie nespevneného zemného telesa a jej parametrov (šírka cca 8 m). Pokiaľ teda citovaná STN technologické komunikácie zaraďuje do lesnej dopravnej siete, vzťahujú sa na ne ustanovenia zákona o lesoch (§ 25), nakoľko pojem lesná cesta podľa zákona o lesoch je potrebné vykladať širšie, keďže do lesnej cesty podľa tohto zákona treba zaradiť každú komunikáciu, ktorou možno účelne zabezpečiť hospodárenie v lesoch. V súvislosti s konštatovaním o nepreukázaní, že by žalované časti pozemku predstavovali lesnú cestu, súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva sp. zn. OÚ-ZA-OOP4-2016/008496-4CHO zo dňa 23. 03. 2016, v ktorom sa má uvádzať, že existujúca zemná cesta na lesnej porastovej mape predstavuje nespevnenú nelesnú cestu, ktorá na lesných pozemkoch (mimo dotknutej plochy pozemku žalovaného) prechádza do nespevnenej lesnej cesty. Skutočnosť, že táto nespevnená nelesná cesta prechádza do nespevnenej lesnej cesty mimo pozemku žalovaného však z odôvodnenia predmetného správneho rozhodnutia nevyplýva, práve naopak vyplýva z neho, že na lesných pozemkoch a v existujúcom lesnom poraste táto cesta nadobúda charakter nespevnenej lesnej cesty. Prevažnú časť pozemku KN-E parc. č. 2507 v KN-C stave predstavuje parc. č. 633 (ktorá bezprostredne susedí s touto cestou - KN-C parc. č. 685/1), ktorej kultúra je lesné pozemky. Napokon aj z fotodokumentácie miesta samého z ohliadky zo dňa 06. 04. 2016 priloženej žalobcom k žalobnému návrhu a fotodokumentácie predloženej žalovaným vyplýva, že v žalovanej časti pozemku predmetná cesta prechádza cez hustý lesný porast. V súvislosti s umiestnením lesnej cesty na lesných pozemkoch uviedol, že podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e/ bod 1 zákona o lesoch sa za lesný pozemok sa považuje aj pozemok bez lesného porastu, ktorý slúži lesnému hospodárstvu a je pre jeho činnosť nevyhnutný, najmä pozemok, na ktorom je lesná cesta a zvážnica, lesný sklad a rozdeľovací priesek. Takisto z § 25 ods. 1 posledná veta zákona vyplýva, že lesné cesty môžu prechádzať aj na iných ako lesných pozemkoch. Predmetná žalovaná časť pozemku teda v KN-C stave predstavuje ostatnú plochu (diel č. 2) a trvalý trávnatý porast (diel č. 1), avšak prechádza hustým lesným porastom, ktorý v KN-C stave má kultúru lesné pozemky (KN-C parc. č. 633). Pokiaľ teda podľa konštatovania odvolacieho správneho orgánu nadobúda táto cesta na lesných pozemkoch charakter nespevnenej lesnej cesty, je názor súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná časť pozemku nie je lesnou cestou, nesprávny a v rozpore s vykonanými dôkazmi.
3. Proti výroku I. rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že parcela C-KN č. 685/1, na ktorej leží aj diel č. 2 o výmere 79 m2, nie je lesnou cestou v pravom slova zmysle, keďže lesnou cestou ani nemôže byť, nemožno rozhodovať o nároku žalobcu podľa § 25 ods. 3 zákona o lesoch, keďže nespĺňa parametre lesnej cesty podľa platnej STN 73 6108 a jednak na ňu nebolo vydané žiadne stavebné povolenie alebo rozhodnutie o využívaní územia v zmysle stavebného zákona. Jedná sa teda o nepovolenú a neoprávnenú stavbu, ktorá oficiálne nemôže byť braná ako lesná cesta, lebo inak by došlo k zlegalizovaniu čiernej a neoprávnenej stavby. Aj pri rozhodovaní podľa § 24 ods. 2 zákona o lesoch treba zachovať princípy zakotvené v čl. 20 ods. 1, 4 a 5 ústavy, t. j. nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ku ktorému došlo aj v danom prípade, je možné jedine v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, pričom nedošlo k preukázaniu verejného záujmu na obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Žalobca má možnosť obhospodarovať les cez vlastný pozemok, ktorý bol za týmto účelom v dávnej minulosti aj využívaný, a to KN-E parcelu č. 2959 ostatné plochy o výmere 3051 m2 k.ú. S., ktorá je zapísaná na LV č. XXXX. To, že žalobca nechal pozemok v jeho vlastníctve zarásť, nie je automaticky dôvodom, aby začal využívať pozemky vo vlastníctve iných, keď sa jedná navyše o obhospodarovateľa lesa, ktorý nemôže mať žiadny problém pozemok vyčistiť, pričom predmetný pozemok bol za účelom prepojenia obhospodarovaného lesa aj vykúpený. Žalobca nepreukázal, že by mal akékoľvek povolenie na využívanie aj okolitých pozemkov vo vlastníctve tretích osôb, pričom tento alternatívny prístup sa nachádza iba niekoľko metrov od KN-C parcely č. 685/1 a obchádza aj okolité pozemky. Využívaním alternatívnej cesty by žalobca minimalizoval a takmer vylúčil zásah do vlastníckych práv tretích osôb. Ing. J. v odbornom vyjadrení používa pojem existujúca „lesná cesta", pričom na základe vyššie uvedených skutočností bolo preukázané, že lesná cesta ako taká sa tam nenachádza, t. j. že nemal všetky potrebné informácie a vychádzal iba z toho, čo mu povedal a predložil žalobca. Mal záujem si dať vypracovať znalecký posudok na zodpovedanie otázky možnosti prepojenia dvoch existujúcich parciel, a to KN-C parc. č. 685/1 a KN-E parc. č. 2959, avšak znalec, ktorý ho mohol vyhotoviť, bol vyťažený a znalecký posudok sa v priebehu mesiaca vyhotoviť nedal, a preto jeho nevyhotovenie nespočívalo v subjektívnom konaní žalovaného, ale v objektívnych podmienkach, ktoré nemohol ovplyvniť. Ing. K. D. predbežne posúdil možnosť prepojenia uvedených parciel. Ďalej namietol výšku odplaty za využívanie časti jeho pozemku, pretože súd vychádzal iba z uzavretého súdneho zmieru, keďže až na pojednávaní 14. 09. 2016 bol vyslovený názor súdu, že dôkazné bremeno leží na žalovanom, aby preukázal adekvátnu výšku odmeny za využívanie časti pozemku. Vtedy začal vyvíjať úsilie na získanie takéhoto dôkazu. Predtým nemal na to dôvod, keďže žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, pričom ani po preštudovaní spisu, ktorého súčasťou bol aj súdny zmier, nebol nájdený žiadny dôkaz preukazujúci adekvátnosť výšky odplaty a táto bola stanovená iba na základe dohody účastníkov, a preto súdny zmier nemožno použiť ako dôkaz na preukázanie adekvátnosti odplaty. Vzhľadom k tomu, že časť pozemku, ktorá je predmetom sporu, nie je lesnou cestou, bol znalec požiadaný o vypracovanie posudku za využívanie lesnej pôdy tak, aby to korešpondovalo s právnym stavom, na základe čoho Ing. Marián Guniš v znaleckom posudku č. 22/2016 odplatu za obmedzenie vlastníckych práv vzniknutým využívaním dielu č. 2 o výmere 79 m2 stanovil na 19,- eur, čo spolu s odplatou za využívanie dielu č. 1 o výmere 94 m2 predstavuje minimálnu odplatu vo výške 40,- eur, čo je takmer raz toľko ako bolo priznané súdom. Postupom súdu mu bolo odňaté právo predložiť daný dôkaz, a to z objektívnych príčin. Aby nedošlo k zbytočným prieťahom, požiadal o odročenie pojednávania ešte pred jeho konaním z dôvodu zabezpečenia dôkazov, ktorých vyhotovenie alebo zabezpečenie nemohol žiadnym spôsobom urýchliť a ovplyvniť.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že z ohliadky miesta samého vykonanej v rámci konania vedeného Okresným úradom Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor, ako aj z ohliadky vykonanej v konaní pred súdom, bolo preukázané, že predmetná časť pozemku je trvalo poškodená prejazdmi ťažkými mechanizmami, pričom na to vôbec nebola konštruovaná. Bola trvalo znehodnotená, nachádzali sa tam veľké kaluže, podmáčané miesta, čo je v dôsledku toho, že nebolo zabezpečené žiadne odvodnenie. To, že predmetná časť pozemku bola zaradená do siete lesných ciest, ešte neznamená, že touto lesnou cestou môže byť, na čom nemení nič ani skutočnosť, že bola využívaná Lesmi SR už od 90. rokov. Bolo preukázané, že sa jedná iba o najazdenú cestu, teda bez príslušných parametrov, povolení a konštrukcie. Predmetná časť pozemku nikdy nemohla byť využívaná ako lesná cesta, keďže v prvom rade nespĺňa parametre lesnej cesty v zmysle STN 73 6108, konkrétne vozovky lesnej cesty a v druhom rade sa jedná o stavbu, ktorá je nepovolená a neoprávnená, keďže na ňu nebolo vydané žiadne stavebné povolenie, ani rozhodnutie o využívaní územia podľa stavebného zákona, ktorú skutočnosť nevyvrátil ani žalobca, keďže neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval legálnosť vybudovania cesty. Tomu, že sa jedná o neoprávnenú a nepovolenú stavbu, nebráni ani tá skutočnosť, že údajná „lesná cesta" bola zaradená do sústavy lesných ciest, keďže táto skutočnosť nenahradzuje akékoľvek stavebné povolenie alebo rozhodnutie. Tvrdenia žalobcu poukazujúce na ust. § 3 ods. 1 písm. e/ zákona o lesoch sú neopodstatnené a v jeho neprospech, keďže v zmysle neho sa za lesný pozemok považuje aj lesná cesta a zvážnica, avšak musí spĺňať parametre lesnej cesty. Vzhľadom na to, že predmetný pozemok nespĺňa parametre lesnej cesty v zmysle STN, ako aj vzhľadom na fakt, že ide o neoprávnenú a nepovolenú stavbu, predmetný pozemok môže byť braný len ako lesný pozemok, o ktorom je možné rozhodnúť jedine podľa ust. § 24 ods. 2 zákona o lesoch, a to za predpokladu, že na obmedzenie vlastníckeho práva existuje verejný záujem a účel nie je možné dosiahnuť inak. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správne potvrdiť.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že nemá iný alternatívny prístup za účelom obhospodarovania pozemkov v lokalite Chočské vrchy, a to po pozemku KN-E parc. č. 2959. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento alternatívny prístup do lesného porastu sa nevyužíva, je zarastený ihličnatým porastom a vzhľadom na odborné vyjadrenie znalca Ing. Františka Králika je jeho vybudovanie (vybudovanie novej lesnej cesty) v spojitosti s vyjadrením CHKO Horná Orava objektívne nemožné. Závery odborného posudku žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil, ani nespochybnil, preto súd prvej inštancie nemal dôvod neosvojiť si skutkové zistenia z neho vyplývajúce. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by tu boli objektívne dôvody, pre ktoré nemohol zabezpečiť listinný dôkaz - znalecký posudok príslušným znalcom za účelom posúdenia odbornej otázky možnosti vybudovania alternatívneho prístupu. Na pojednávaní 14. 09. 2016 sa žalovaný zaviazal, že do ďalšieho pojednávania 31. 10. 2016 takýto dôkaz predloží s tým, že zároveň boli sporové strany súdom poučené, že pokiaľ takéto dôkazy do ďalšieho pojednávania nepredložia, nebude súd na ne prihliadať. Na pojednávaní 31. 10. 2016 takýto dôkaz žalovaný nepredložil, ale ani súdu nepreukázal do momentu, kedy tento oznámil, že vo veci takýto dôkaz nevykoná, že sa mu z objektívneho hľadiska nepodarilo tento dôkaz zabezpečiť. Napokon už prípisom z 28. 07. 2016 vyzval súd právneho zástupcu žalovaného, aby do najbližšieho termínu pojednávania 14. 09. 2016 predložil súdu listinný dôkaz vo forme súkromného znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia. Napriek výzve žalovaný tento dôkaz ani do tohto, ani nasledujúceho pojednávania nepredložil, teda mal poskytnutý dostatočný časový priestor na jeho zabezpečenie (od 04. 08. 2016, kedy mu bolo doručené oznámenie súdu zo dňa 28. 07. 2016 do konania pojednávania 31. 10. 2016 v trvaní celkovo až 3 mesiace). Z vyjadrenia znalca Ing. Bohmera žiadny záver, z ktorého by bolo možné usúdiť, že vybudovanie alternatívneho prístupu v predmetnej lokalite by bolo technicky možné a účelné, nevyplýva. Z vyjadrenia nevyplýva ani, že by sa malo jednať o vyjadrenie príslušného znalca, keďže nie je podpísané a prihliadnuť naň v odvolacom konaní by sa mohlo len za splnenia podmienok v § 366 CSP, ktoré nie sú dané. Takisto znalecký posudok Ing. Guniša, ktorý stanovil sumu náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva v rozsahu 79 m2 vo výške 19 % ročne by mohol byť použitý len za splnenia podmienok podľa ust. § 366 CSP. Žalovaný mohol predmetný dôkaz predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Na poslednom pojednávaní 31. 10. 2016 zástupca žalovaného avizoval, že si mali dať údajne objednať znalecký posudok. Žalovaný však do oznámenia súdu o nevykonaní tohto dôkazu nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že si vypracovanie posudku aj skutočne u príslušného znalca objednal, pričom to, že sa tak malo stať, zostalo len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia zástupcu žalovaného. Napokon samotný zástupca žalovaného v rámci záverečného prednesu uviedol, že od počiatku rozporoval výšku primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného, t. j. mal dostatočný časový priestor od doručenia žalobného návrhu, aby si zabezpečil dôkaz, ktorým by spochybnil v žalobe stanovenú výšku peňažnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré vychádzalo z výšky náhrady dohodnutej formou súdneho zmieru s právnou predchodkyňou žalovaného za obmedzenie vlastníckeho práva, a to k totožnej parcele.
6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že to, v akom stave sa nachádza alternatívny prístup, je dôsledkom zanedbania starostlivosti o pozemok zo strany žalobcu. Nie je možné súhlasiť s názorom, že ak sa osoba, ktorá má nejaký pozemok vo vlastníctve, o tento riadne nestará, v dôsledku čoho pozemok zarastie a bez uskutočnenia zásahov potrebných na jeho úpravu ho nie je možné účelne využívať, má táto osoba právo na to, aby začala využívať okolité pozemky vo vlastníctve iných osôb, keďže obmedziť vlastnícke právo možno len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Nevyhnutná miera však neznamená využívanie cudzieho pozemku na tak dlhý čas ako tento pozemok využíva žalobca a mala by znamenať využívanie pozemku žalovaného do času, kedy bude pozemok vo vlastníctve žalobcu upravený tak, aby ho mohol žalobca v plnej miere účelne využiť, o čo sa však žalobca nesnažil. Z jeho odvolania je zrejmé, že závery vyplývajúce z odborného posudku Ing. Králika spochybnil, keďže tento vo svojom vyjadrení používa pojem „lesná cesta", aj keď bolo preukázané, že lesná cesta ako taká sa tam nenachádza, t. j. nemal k dispozícii všetky potrebné informácie a vychádzal len zo žalobcom predložených a uvedených informácií a nemohol sa k skutočnostiam dôležitým v konaní vyjadriť v súlade s právnym a skutkovým stavom. Tvrdenia o nutnosti križovať vodné toky z doterajšieho dokazovania nevyplynulo, keďže ani ohliadkou na mieste samom sa nepreukázalo, že by cez sporný pozemok, resp. alternatívny pozemok pretekal akýkoľvek vodný tok alebo zdroj, a to, že je na mape zakreslený, neznamená, že tam aj preteká, keďže mapy môžu byť staršieho dáta. Ani tvrdenia o veľkých nákladoch na vybudovanie alternatívnej lesnej cesty nemôžu obstáť, keďže ani predmetná parcela nie je lesnou cestou, pričom žalobca túto časť lesného pozemku neustálym využívaním najazdil a na jej vybudovanie tak nemusel minúť takmer žiadne finančné prostriedky, pričom takýmto spôsobom môže pristúpiť aj k budovaniu alternatívnej cesty, keď túto začne využívať bez toho, aby oficiálne vybudoval lesnú cestu so všetkými povoleniami, ktoré sa vyžadujú. Žalobca porovnáva najazdenú cestu s nutnosťou vybudovania oficiálnej lesnej cesty, čo sú dve diametrálne odlišné veci. Žalovaný iného znalca v danom odbore ako Ing. Bohmera nezistil, a preto mu nezostávalo nič iné, ako na vyhotovenie posudku čakať dlhší čas, a teda skutočnosť, že by nebol vyhotovený včas, spočívala v objektívnych podmienkach, ktoré aj napriek snahe o urgenciu nemohol ovplyvniť. Aj napriek tomu, že mal dostatočný časový priestor na to, aby zabezpečil listinné dôkazy, nemohol ovplyvniť, ani urýchliť vyhotovenie znaleckého posudku na stanovenie primeranej výšky odplaty, ktorý vyhotovil znalec v odbore lesníctva Ing. Guniš vzhľadom na nedostatok skutočných odborníkov v tomto odbore, keď najskôr bolo potrebné si ujasniť, či predmetná parcela je lesnou cestou alebo iba lesným pozemkom, keďže pri každom druhu pozemku sa stanovuje cena odlišne. Záležalo mu na kvalite vyhotovených posudkov, a preto na posudky čakal. Keďže však vedel, že nebude v danom termíne vyhotovený za účelom zabránenia vzniku prieťahov, podal žiadosť o odročenie pojednávania, ktorej nebolo zo strany súdu vyhovené a pojednávanie sa uskutočnilo, čím mu bola odobratá možnosť predloženia posudku. Z uvedeného je zrejmé, že znalecké posudky neuplatnil pred súdom prvej inštancie bez svojej viny a súd by mal na tieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany pri svojom rozhodovaní prihliadať. Žalobcovi nestačilo iba poukázať na zmier uzatvorený medzi ním a právnym predchodcom žalovaného, v dôsledku čoho ho súd neoprávnene zaťažil dôkazným bremenom, pričom sa preukázalo, že odplata má byť o 100 % vyššia ako bola stanovená. Z vyjadrenia Ing. Bohmera je jasné a nepochybné, že žalobca môže na obhospodarovanie lesa využiť pozemky výlučne v jeho vlastníctve.
7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že Ing. František Králik sa v posudku vyjadril k dvom alternatívam prístupu do lesného porastu, tak aby sa nezasiahlo do pozemku vo vlastníctve žalovaného, pričom pri oboch skonštatoval, že križuje bočný prítok (variant A), resp. križuje bezmenný tok a ďalším oblúkom vpravo znova križuje vodný tok (variant B). Teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že táto skutočnosť nebola preukázaná. Ďalej sa v posudku uvádza, že v prípade variantu A prechádza prístup značne podmáčaným a zamokreným úsekom s vysokou hladinou spodnej vody a ďalej prechádza cez podmáčané lúky. Pozdĺžny sklon je v rozpätí od 27,8 % do 53 %, čo je v rozpore STN 73 6108. Rovnako aj pri variante B vyhotoviteľ posudku konštatoval neúnosné podmáčané podložie, pričom odhadol výšku stavebného nákladu v prípade realizácie na sumu 37 182,- eur. Charakter predmetných prekážok vylučuje, že by ich mal spôsobiť žalobca svojím konaním, resp. nekonaním, keďže sú dané geomorfologickou danosťou daného územia a ich existenciu nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť. Ďalej poukázal na to, že len prevzal prístup v stave, v akom je v súčasnosti od svojho právneho predchodcu Lesov SR, š. p. Žalobca ani v odvolacom konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že sa snažil zadovážiť dôkazné prostriedky (ktoré predložil v odvolacom konaní) už v konaní pred súdom prvej inštancie, keď navyše bol, ako aj jeho zástupca, niekoľkokrát zo strany súdu vyzvaný a poučený, do kedy majú dôkazy zadovážiť, keď na zadováženie dôkazu sa zaviazal na pojednávaní 14. 09. 2016 sám právny zástupca žalovaného. Žalobca bol schopný tieto dôkazy zabezpečiť riadne a včas, avšak žalovaná strana nie. Z troch viet, ktoré vytlačil právny zástupca žalovaného k odvolaniu a ktoré označil ako vyjadrenie znalca Ing. Bohmera okrem iného vôbec nevyplýva, k čomu a či vôbec tento znalec sa vyjadroval, nehovoriac o tom, že toto „vyjadrenie" nemá vôbec náležitosti posudku (znaleckého, odborného).
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podaných odvolaniach (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaniami napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. Odvolací súd dôsledným preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca a žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, keď žalobca a žalovaný ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne tak závažné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd dopĺňa, že z tvrdení žalovaného, ktoré žalobca nepoprel, a preto sú nesporné (§ 151 ods. 1 CSP), ako aj z ohliadky na mieste samom, či už v rámci súdneho alebo správneho konania a z fotodokumentácie predloženej žalovaným, bolo jednoznačne zistené, že komunikácia cez pozemok žalovaného bola vytvorená najazdením mechanizmami žalobcu, a preto nespĺňa základný predpoklad lesnej cesty v zmysle bodu 2.2 STN 73 6108 ako aj odborného vyjadrenia znalca Ing. Mariána Guniša, a to, že má vybudované zemné teleso, t. j. je stavbou a aspoň jednoduché odvodnenie tak ako je to pri zvážnici, a teda aj trvale približovacej ceste podľa bodu 2.23, 2.24, 2.25 citovanej STN, a preto sa jedná o technologickú komunikáciu (bod 2.27, 6.1.1.1 písm. d/, tabuľka G.1 STN 73 6108). Na rozdiel od STN zákon o lesoch definíciu lesnej cesty neuvádza a termíny lesná dopravná sieť a technologická komunikácia, ktorá je jej súčasťou ani neobsahuje, a preto tvrdenie žalobcu, že pojem lesná cesta podľa zákona treba vykladať širšie a zaradiť do nej v rozpore s STN každú komunikáciu, ktorou možno účelne zabezpečiť hospodárenie v lese (teda aj technologickú komunikáciu), neobstojí a jedná sa o tvrdenie ničím nepodložené. To, že sa nejedná o lesnú cestu, vyplýva aj z konečného rozhodnutia odborného orgánu Okresného úradu Žilina (na rozdiel od Lesov SR, š. p.) z 23. 03. 2016 o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného úradu Dolný Kubín zo 17. 12. 2015, ktorým do rozhodnutia vo veci samej v tomto konaní povolil podľa § 24 ods. 3 zákona o lesoch používanie predmetnej časti pozemku žalovaného a nie lesnej cesty podľa § 25 ods. 4 citovaného zákona, keďže sa jedná o nespevnenú nelesnú cestu, na ktorej rozhodnutie súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodovaní prihliadol, pričom v predchádzajúcich konaniach ešte s právnou predchodkyňou žalovaného sa žalobca svojich práv domáhal taktiež podľa ust. § 24 a nie § 25 zákona o lesoch. K námietke žalobcu o prekvapivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu, že v uznesení, ktorým ustanovil do konania znalca, označil predmetnú komunikáciu ako lesná cesta, krajský súd dopĺňa, že nie je porušením práva na spravodlivý proces taký nesprávny postup súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva len pre časť konania, keď následne uplatnila svoj vplyv na výsledok konania tým, že podala proti rozsudku, ktorý jej bol riadne doručený, tak ako v tomto prípade, odvolanie, v ktorom svoje právo uplatnila.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský súd dopĺňa, že verejný záujem na obmedzení jeho vlastníckeho práva v geometrickom pláne vymedzenom rozsahu vyplýva z naplnenia podmienok ust. § 24 ods. 2 veta prvá zákona o lesoch. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca vykonáva právo hospodárenia ako obhospodarovateľ lesa v lesnom poraste predstavujúcom súčasť parc. KN-E č. 2654/1 - orná pôda o výmere 298523 m2 zapísanom na LV č. XXXX k.ú. S. vykonávaním tzv. úmyselnej ťažby podľa programu starostlivosti o les, ako aj náhodnej ťažby ako súčasť opatrení na ochranu lesa, pričom jediný prístup do danej oblasti je aj cez pozemok žalovaného, keďže ako vyplýva z odborného posudku Ing. Františka Králika, ani jeden z variantov náhradnej komunikácie mimo pozemku žalovaného nie je možný. Aj keď žalovaný mal predložiť dôkaz preukazujúci opak (znalecký posudok) po poučení podľa § 153 CSP do 31. 10. 2016, neučinil tak ani v priebehu odvolacieho konania, keďže listinu predloženú spolu s odvolaním s textom: „Dobrý deň pán doktor, návrh smerového riešenia som upravil podľa Vašich požiadaviek, je to v požadovanom sklone 10 %, dĺžka trasy 660 m a bude potrebné vybudovať jeden priepust 800 mm a jeden priepust 600 mm", s absenciou označenia veci, ktorej sa týka, dátumu vyhotovenia a jej vyhotoviteľa, nemožno považovať ani za znalecký posudok a ani za odborné vyjadrenie, keďže nespĺňa ich náležitosti podľa ust. § 16, § 17, § 18 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosti uvádzané žalovaným ohľadne možnosti vybudovania alternatívneho prístupu mimo jeho pozemok, zostali aj v priebehu odvolacieho konania v polohe ničím nepreukázaných tvrdení. K ďalšej námietke žalovaného ohľadne nesprávne stanovenej výšky odplaty za užívanie časti jeho pozemku krajský súd dopĺňa, že znalecký posudok, ktorý by uvedené tvrdenia preukazoval, napriek poučeniu podľa § 153 CSP žalovaný na poslednom pojednávaní 23. 11. 2016 nepredložil, keď neadekvátnosť výšky úhrady namietal už vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu prvej inštancie 20. 11. 2015, avšak bez splnenia povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1, 4 vtedy platného O. s. p., v súčasnosti § 149, § 153, § 154 CSP), a preto neboli splnené podmienky na možnosť použitia prostriedku procesnej obrany v odvolacom konaní, keďže žalovaný ich svojou vinou, resp. vinou svojho právneho zástupcu neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie majúc na to dostatok času (§ 366 CSP). Navyše v odvolacom konaní predložený znalecký posudok Ing. Mariána Guniša rieši náhradu za lesný pozemok, ktorým však dotknutá časť pozemku žalovaného nie je z dôvodu, že tvorí ako diel č. 2 súčasť parc. KN-C č. 685/1 druh pozemku ostatné plochy, ktorý údaj je pri parcelách KN-C údajom hodnoverným a záväzným, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 Katastrálneho zákona), čo sa môže stať len postupom podľa ust. § 3 zákona o lesoch, k čomu preukázateľne nedošlo. Preto ani odvolací súd k tomuto dôkazu v rámci odvolacieho konania neprihliadol. Vychádzajúc z uvedeného vysporiadajúc sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľov v odvolaní krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté podľa pomeru úspechu vo veci podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP taktiež s prihliadnutím na čiastočný úspech strán v odvolacom konaní, keďže žiadna zo strán nemala v časti svojho odvolania úspech, a preto žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).