Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/180/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému D. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. U. XXX, o zaplatenie 3.060,68 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/75/2015-98 zo dňa 22. januára 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) rozsudkom zo dňa 22. 01. 2016 zamietol žalobu (prvý výrok) o zaplatenie 3.060,68 € s úrokom z omeškania, ktorej priznania sa žalobca domáhal ako plnenia splátok úveru z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX splatných od 20. 03. 2011 do 20. 10. 2016, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu J. J., a. s. a žalovaným dňa 23. 10. 2006. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). Súd prvej inštancie mal preukázané, že na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23. 10. 2006 J. J., a. s. poskytla žalovanému úver 2.987,45 €, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 45,01 €. Splátky pôvodne splatné od 20. 02. 2012 do 20. 10. 2016 sa stali splatnými 11. 02. 2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Úrok z omeškania požadoval od lehoty splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil celkovo 1.069,33 €, poslednú splátku zaplatil 13. 10. 2010. Súd žalobu zamietol pre nepreukázanie vecnej legitimácie žalobcu, na ktorého mala byť pohľadávka postúpená na základe zmluvy o poskytnutí pohľadávok zo dňa 27. 09. 2012 (správne má byť uvedené 15. 12. 2011, pozn. odvolacieho súdu, č. l. 21 súdneho spisu). Vychádzal z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. upravujúceho možnosť banky postúpiť pohľadávku osobe, ktorá nie je bankou (žalobcovi) bez súhlasu klienta za podmienok uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Zákonodarca teda výslovne stanovil podmienky platného postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt. Súd prvej inštancie vychádzajúc aj z rozhodovacej činnosti iných súdov napr. Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn. 6Co/119/2013, Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 16Co/203/2015 dospel k záveru, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelá), a to za predpokladu preukázania predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní; tieto podmienky musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, ktoré je v opačnom prípade neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.

V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, dôvodom zamietnutia žaloby by bolo premlčanie nároku. Pohľadávka sa stala splatnou 11. 02. 2012 a žaloba bola súdu doručená 16. 02. 2015, teda po uplynutí všeobecnej 3 ročnej premlčacej doby. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Uviedol, že ak by aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravovalo podmienky platnosti postúpenia pohľadávky bánk i na inú osobu, nevyplýva z neho, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, alebo časť, ktorá je už splatná. Zákonodarca rozlišuje pojem peňažný záväzok a pojem časť peňažného záväzku. Banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, čo vyplýva z druhej vety zákonného ustanovenia, podľa ktorého „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok“. Zmyslom tohto ustanovenia je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok, zaniká. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to výslovne uvedené. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015 z 09. 12. 2015, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/163/2015 zo dňa 29. 05. 2015, alebo Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/540/2015 zo 04. 11. 2015. Podľa odvolateľa teda banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva, nie podmienok platnosti postúpenia pohľadávok. Ani porušenie tohto zákonného ustanovenia nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Aj s nedoručením výzvy dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. V súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1181 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok, takže právny predchodca žalobcu by konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách a neporušil by bankové tajomstvo aj v prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza. Aj v platobnej histórii úveru sa opakovane vyskytuje položka poplatok za upomienku, napr. 14. 12. 2006, 13. 03. 2007, 14. 06. 2007, čo preukazuje, že žalovaný bol opakovane právnym predchodcom žalobcu vyzývaný na úhradu dlžných splátok. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobca v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti, z ktorých má súd povinnosť vychádzať podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001 z 11. 06. 2003. Zmluvne dohodnuté právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru právny predchodca žalobcu nevyužil, mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil žalobca podaním z 23. 01. 2012. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky; v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 24. 04. 2014 sp. zn. 19Co/34/2012. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania.

3. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu nevyužil.

4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle ktorého platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470

ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 . Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 krajský súd ako súd odvolací (§ 34 vec prejednal v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 , v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Prioritným dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku neplatnosti, pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011, uzatvorenej medzi postupcom J. J., a. s. T. a postupníkom

- žalobcom, konkrétne pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného k 15. 12. 2011, ktoré ako lex specialis požíva prednosť pred všeobecnou právnou úpravou § 524 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal splnenie vyžadovaných zákonných podmienok postúpenia pohľadávky. Predpokladmi postupiteľnosti pohľadávky podľa tohto ustanovenia zákona na inú osobu je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná výzva banky na splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je neplatný.

7. Odvolací súd právnu argumentáciu okresného súdu dopĺňa (v podrobnostiach odkazujúc na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/329/2015) tak, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné vykladať aj v spojení s § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), podľa ktorého postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Za pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči klientom. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám, vrátane prísneho bankového tajomstva, určeným v § 27 a nasl. zákona o bankách na podnikanie bánk, sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 preto bráni aj postupovaniu pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na takúto zákonnú výluku § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi, ale len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a neplatné v zmysle § 39 nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi navonok. V prípadoch uvedených v § 525 ani prípadné oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom v zmysle § 526 nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta tak, ako uvádza odvolateľ, musia však byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového tajomstva, na ktoré poukazuje odvolateľ. Jednou z podmienok prípustnosti jeho porušenia (okrem nepretržitého omeškania klienta viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosti pohľadávky) je písomná výzva klientovi.

8. Vo výroku rozsudku o náhrade trov konania (druhý výrok) súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav správnu právnu úpravu, preto odvolací súd aj výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 za použitia § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný (§ 255 ods. 1 , preto mu odvolací súd (§ 396 ods. 1 za použitia § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .