Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-168-2016.pdf
PDF · 216.96 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/168/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: Ing. Peter Gajdoš
- Lekáreň OPIUM, IČO: 35190779, Námestie SNP 71, 960 01 Zvolen, proti žalovaným : 1.) DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35942436, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, X.) K. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XXX, XXX XX K., v konaní o náhradu škody vo výške 1,30 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu voči žalovanému v I. rade v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný v II. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 1.8.2016 až do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti o sumu 40 € z titulu paušálnej náhrady nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky, sa žaloba voči žalovanému v II. rade z a m i e t a .
Žalobca má proti žalovanému v II. rade n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.
Žalovaný v I. rade má proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou na tunajší súd dňa 1.8.2016 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného v I. a II. rade, spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 1,30 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, od 1.8.2016 až do zaplatenia, ako aj 40 € titulom paušálnej náhrady nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca podniká ako fyzická osoba, podnikateľ, na základe povolenia Banskobystrického samosprávneho kraja v oblasti lekárenskej starostlivosti. Žalobca a žalovaný v I. rade uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného v I. rade uhrádzať žalobcovi náklady lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi predpismi, spojený s ustanoveniami zmluvy a všeobecnými zmluvnými podmienkami pre lekárenskú starostlivosť. Žalovaný v I. rade s účinnosťou k 1.4.2015 zmenil svoje VZP a to v bode 5.3 a 5.4, v bode 4.4 a v bode 5.2. Túto zmenu avizoval žalovaný v I. rade listom zo dňa 9.4.2015, zaslanom hromadne všetkým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Rovnako zmenu a aplikáciu VZP zverejnil aj na svojom webovom sídle. Uvedené znenie VZP žalobca považuje v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože zakladajú v zmluvnom vzťahu výraznú nerovnováhu v prospech žalovaného v I. rade. Žalovaný v I. rade vydáva VZP ako formulár s nemožnosťou individuálneho dojednania iných podmienok zo strany poskytovateľov lekárenskej starostlivosti. Žalobca preto nemal inú možnosť, ako akceptovať tieto podmienky, alebo ukončiť so žalovaným v I. rade zmluvný vzťah.
V situácii, keď sú na trhu zdravotných poisťovní preplácajúcich lekárenskú starostlivosť zo zdrojov verejného zdravotného poistenia SR len tri subjekty, by táto možnosť bola likvidačná pre žalobcu. Žalobca zároveň nevidí dôvod, prečo žalovaný v I. rade prenáša na neho zodpovednosť za to, že si nevie vyrovnať pohľadávky od svojich dlžníkov poistencov a vymáha ich cez zmluvných partnerov. Žalobca ako poskytovateľ lekárenskej starostlivosti je povinný v zmysle zákona o liekoch vydať každý liek na základe predloženia lekárskeho predpisu, bez ohľadu na to, či subjekt predkladajúci recept je, alebo nie je dlžníkom niektorej zo zdravotnej poisťovni. Žalobca v zmysle príslušných ustanovení zmluvy s prihliadnutím na zmenené VZP vystavil žalovanému v I. rade dňa 30.4.2016 faktúru č. 20160089 na sumu 63,64 € so splatnosťou dňa 30.7.2016. Vyfakturovaná suma zodpovedá v časti 1,30 € dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť - 1 krát liečivo TRIAMCINOLON, 10 g a 1 krát FRAMYKOIN, 5 g, predpísané MUDr. Ladislav Šorec ( kód lekára: A93598010) dňa 10.5.2016, na lekárskom predpise č. 1B0691852 a 1B0691906, pre žalovaného v II. rade v rozsahu, v ktorom je žalovaný v I. rade na základe tvrdení v protokole sporných dokladov odmietol uhradiť ( teda lekárenská starostlivosť, ktorá nebola označená ako neodkladná a ktorá bola poskytnutá žalovanému v II. rade, ako osobe evidovanej v evidencii dlžníkov žalovaného v I. rade. Údajným dlžníkom má byť žalovaný v II. rade). Žalovaný v I. rade, ako reakciu na zaslanú faktúru vystavil prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti, ktorým vrátil žalobcovi faktúru č. 20160089 s tým, že ide o lekárenskú starostlivosť pre poistenca, ktorý sa nachádza v evidencii dlžníkov žalovaného v I. rade a uvedená lekárenská starostlivosť nemala neodkladný charakter, a teda poistencovi nemal byť vydaný liek uvedený na lekárskom recepte za účelom jeho úhrady zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Do súčasnosti žalovaný v I. rade nevykonal úhradu faktúry podľa predchádzajúcich odsekov, ani len z časti. Žalobca ku dňu podania tejto žaloby neeviduje úhradu dlžnej sumy ani zo strany žalovaného v II. rade. S poukazom na § 420 Občianskeho zákonníka, má žalobca za to, že porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného v I. rade, je konanie v rozpore s dobrými mravmi, za takéto konanie žalobca považujem konanie žalovaného v I. rade spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré mu umožňujú jednostranne upraviť všeobecné zmluvné podmienky v neprospech žalobcu popísaným spôsobom. Toto konanie má potom za následok vznik škody u žalobcu. Žalovaný v I. rade sa tak dopustil protiprávneho konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovi vznikla škoda vo výške 1,30 €, ktorá zodpovedá sume za liečivá, vydané žalobcom žalovanému v II. rade, prostredníctvom lekárskeho receptu a nepreplatené žalovaným v I. rade z dôvodu, že nejde o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre dlžníka žalovaného v I. rade, teda žalovaného v II. rade. Žalovaný v II. rade, podľa názoru žalobcu získal podľa § 451 OZ bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu tým, že s vedomím, že je dlžníkom žalovaného v I. rade si prostredníctvom lekárskeho receptu vyzdvihol v prevádzke žalobcu liečivá, ktoré nemali charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a ktoré teda nemohli byť žalobcovi v zmysle nových VZP žalovaného v I. rade, žalovaným v I. rade žalobcovi nikdy preplatené. Žalobcovi teda vznikla podľa § 454 prvá veta OZ škoda tým, že za žalovaného v II. rade plnil to, čo mal žalovaný v II. rade plniť žalovanému v I. rade. Žalobca má za to, že žalovaný v I. a II. rade sú povinní mu vydať predmet bezdôvodného obohatenia, a to spoločne a nerozdielne v zmysle § 438 ods. 1 OZ.
2. Okresný súd vydal v zmysle žaloby platobný rozkaz, pod č.k. 13C 168/2016-9 zo dňa 18.8.2016, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v I. rade odpor, na základe ktorého žiadal žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu trovy konania, a to z týchto dôvodov: Predmetom žaloby voči žalovanému I. má byť návrh žalobcu na náhradu škody spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorou má byť konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca považuje za takéto konanie žalovaného I. spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré mu umožňovali jednostranne upraviť všeobecné zmluvné podmienky ( ďalej len „VZP“) v neprospech žalobcu spôsobom popísaným v žalobe. Toto konanie malo podľa názoru žalobcu za následok vznik škody, ktorá zodpovedá sume za liečivá vydané žalobcom žalovanému II. vo výške 1,30 €. Podľa názoru žalovaného I. tvrdenie žalobcu o zodpovednosti za škodu neobstojí, keďže nebol naplnený žiaden zo znakov zodpovednosti za škodu. Žalobca síce tvrdí, že škoda vznikla, nijak však nevysvetlil, v čom spočíva porušenie právnej povinnosti žalovaného I. a najmä, aká je príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovaného I. Žalobca síce tvrdí, že považuje v rozpore s dobrými mravmi spôsob dohadovania VZP, nijak však nevysvetlil, aký majú VZP vplyv na vznik škody a zodpovednosť žalovaného I. za jej vznik. V tejto súvislosti si žalovaný I. dovoľuje uviesť, že VZP boli naposledy menené s účinnosťou od 1.4.2012, pričom ani v tomto prípade sa spôsob zúčtovania lekárenskej starostlivosti nemenil. Zároveň je potrebné uviesť, že VZP nikdy nie sú menené jednostranne ale po dohode so Slovenskou lekárnickou komorou.
Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný I. nesúhlasí s právnou kvalifikáciou žaloby, ani s námietkami žalobcu, týkajúcimi sa konania žalovaného I. v rozpore s dobrými mravmi, pre posúdenie opodstatnenosti žaloby je potrebné posúdiť najmä príslušné ustanovenia právnych predpisov, ktoré upravujú povinnosť úhrady zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného I. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( v znení zákona č. 718/2004 Z.z ) ( ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z) „Poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.“ Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné ( ďalej len „ nedoplatok „), poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti ( ďalej len „ neodkladná starostlivosť“ ), ak v štvrtej a piatej vete nie je ustanovené inak. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Poistenec, ktorému zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa § 18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, je uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu s právom na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1. Právo na úhradu len neodkladnej starostlivosti neplatí pre poistenca, ktorý je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ.“ Podľa § 120 ods. 1) písm. l) zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon č. 362/2011 Z.z.“) lekársky predpis a lekársky poukaz musia obsahovať poznámku „NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ“ na rubovej strane lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, odtlačok pečiatky a podpis predpisujúceho lekára, ak ide o humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu predpísanú pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti pri plnej alebo čiastočnej úhrade na základe verejného zdravotného poistenia. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon č. 576/2004 Z.z.“) sa pritom zdravotnou starostlivosťou rozumie i činnosť, ktorú vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, a teda i lekárenská starostlivosť poskytovaná žalobcom. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona poistenci, ktorí nezaplatili príslušnej zdravotnej poisťovni poistné ( preddavok, nedoplatok) alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky, a ktorí sú z toho dôvodu uvedení v zozname dlžníkov vedenom zdravotnou poisťovňou v zmysle Zákona o zdravotnom poistení (ďalej len „Dlžník“), majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V praxi to znamená, že Dlžník má právo len na úhradu takého lieku, ktorý je vydaný na základe lekárskeho predpisu, na ktorom je na jeho rubovej strane označené podľa ust. § 120 ods. 1 písm. l) zákona č. 362/2011 Z.z., že je predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Iné lieky je povinný si hradiť Dlžník sám. Je tiež potrebné zdôrazniť, že zoznam dlžníkov vedený žalovaným I. ako zdravotnou poisťovňou je verejný. Nie je teda potrebné, aby žalobca aktívne vyhľadával alebo prácne získaval informáciu o tom, či je poistene Dlžník. Postačí, ak sa oboznámi so zverejnenou skutočnosťou. Zverejňovanie Dlžníkov má význam práve z hľadiska poskytovateľov zdravotnej a lekárenskej starostlivosti, teda je určené hlavne pre ich potreby. Práve preto zákon č. 580/2004 Z.z. spája obmedzenie úhrady zdravotnej starostlivosti až do zverejnením tejto informácie ( pozn. nie so vznikom dlhu), teda od momentu, kedy sa poskytovatelia majú možnosť dozvedieť, že poistenej je Dlžníkom a jeho nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti je obmedzený. Pokiaľ ide o lekársky predpis, na základe ktorého bol zo strany žalobcu vydaný liek žalovanému II, nejednalo sa o liek predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti, pričom skutočnosť, že ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť môže indikovať iba ošetrujúci lekár, ktorý je zároveň povinný si o tejto skutočnosti vyžiadať potvrdenie od príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca. Žalobca zároveň v žalobe namieta, že „nevidí dôvod, prečo by mal na neho žalovaný I. prenášať zodpovednosť za to, že si nevie vyrovnať pohľadávky od svojich dlžníkov - poistencov, a musí ich takýmto
spôsobom „ vymáhať „ cez svojich zmluvných partnerov. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú navyše povinní v zmysle príslušných ustanovení zákona o liekoch vydať každý liek na základe predloženia lekárskeho predpisu bez ohľadu na to, či subjekt predkladajúci recept je alebo nie je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní.“ S týmto názorom žalobcu nie je možné súhlasiť, keďže rozsah úhrady zdravotnej starostlivosti je určený zákonom, a teda nezávisí od vôle zdravotnej poisťovne. Nemožno preto hovoriť o prenášaní zodpovednosti na žalobcu, ak zdravotná poisťovňa neuhradí poistencovi zdravotnú starostlivosť, na ktorej úhradu nemá poistenec v zmysle zákona nárok. Žalobca tak v žalobe mylne zamieňa dva zákonné pojmy, a to úhrada a výdaj lieku. Zákon č. 362/2011 Z.z. stanovuje, kedy je poskytovateľ povinný nevydať liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu. Jedná sa najmä o nesprávne vyplnený lekársky predpis, neplatný predpis, atď. Zákon č. 580/2004 Z.z zas upravuje režim úhrady poskytnutej lekárenskej starostlivosti, resp. za akých podmienok má poistenec nárok na preplatenie poskytnutej lekárenskej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Tieto dve právne úpravy si neodporujú ani nekonkurujú, práve naopak, navzájom sa dopĺňajú. Poistenec v danom prípade môže mať nárok na výdaj lieku, nemá však nárok na jeho úhradu zo strany zdravotnej poisťovne. Rovnako je to v prípade úhrady doplatkov za lieky alebo poplatkov za štatistické spracovanie lekárskeho predpisu, ktoré hradia poistenci. Pokiaľ poistenec odmietne v lekárni uhradiť doplatok za liek, poskytovateľ mu liek nevydá aj napriek tomu, že zákon č. 362/2011 Z.z. takúto možnosť poskytovateľovi výslovne neustanovuje. Ak by sme na túto situáciu aplikovali mylný výklad zákona zo strany žalobcu, došlo by k absurdnej situácii, kedy by poistenec musel uhradiť doplatok za liek a poskytovateľ by bol aj tak povinný poistencovi liek zadarmo vydať. Žalovaný I. je v zmysle právnych predpisov upravujúcich verejné zdravotné poistenie oprávnený uhradiť iba tú zdravotnú starostlivosť, ktorá je v zmysle príslušných právnych predpisov z verejného zdravotného poistenia hradená Nie je oprávnený hradiť zdravotnú starostlivosť za Dlžníkov, za poistencov iných zdravotných poisťovní, lieky je oprávnený hradiť iba v prípade splnenia indikačných a preskripčných obmedzení a maximálne v cene určenej v Zozname kategorizovaných liekov, atď. Úhrada lekárenskej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia je regulovaná a v prípade, ak žalobca fakturuje žalovanému I. lekárenskú starostlivosť v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, je žalovaný I. povinný úhradu takejto lekárenskej starostlivosti odmietnuť. VZP v danom prípade upravujú spôsob fakturácie a odmietnutia takejto úhrady, pričom povinnosť úhrady, resp. odmietnutie úhrady, vyplýva žalovanému I. priamo zo zákona. V prípade vedomej úhrady inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej Dlžníkovi, by žalovaný I. konal v rozpore so zákonom č. 580/2004 Z.z. a zákonom č. 581/2004 Z.z a vystavoval by sa riziku uloženia sankcie zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“). Postup žalovaného I., kedy neuhradil lekárenskú starostlivosť poskytnutú zo strany žalobcu, bol teda plne v súlade s platným stavom a v žiadnom prípade nešlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený záver podporuje aj stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR. Dôkaz: Odpoveď Ministerstva zdravotníctva SR k žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.03.2015. Zároveň v priebehu roka 2015 ÚDZS vykonal dohľad u žalovaného I., predmetom ktorého bolo obmedzenie úhrady zdravotnej a lekárenskej starostlivosti poistencom zverejneným v zozname dlžníkov v zmysle ustanovenia § 25 a zákona č. 580/2004 Z.z.. V rámci tohto dohľadu bolo zo strany ÚDZS konštatované porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon č. 581/2004 Z.z“) nakoľko aj napriek vykonávaniu kontroly zo strany zdravotnej poisťovne došlo v niektorých prípadoch k úhrade inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti Dlžníkom. Z protokolu o vykonanom dohľade žalovaný I. cituje „ Zdravotná poisťovňa tým, že nedostatočne kontrolovala rozsah zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom vedeným v zozname dlžníkov porušila ustanovenie § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. V dôsledku toho bola dlžníkom preukázateľne uhradená nielen neodkladná zdravotná starostlivosť, ale aj iná zdravotná starostlivosť, na ktorú podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. nemajú právo. Uvedeným konaním zdravotná poisťovňa stavia dlžníkov na poistenom na rovnakú úroveň tých poistencov, ktorí si svoje odvodové povinnosti plnia riadne a včas, i keď ich právo na rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti je podľa zákona rozdielny.“ Dôkaz: Protokol č. 890/2015 o vykonanom dohľade na mieste.
Žalovaný I. by sa preto vystavoval riziku uloženia sankcie zo strany ÚDZS, ak by uhradil liek za žalovaného II. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetný liek bol povinný uhradiť v lekárni priamo žalovaný II, keďže tento nemal nárok na jeho úhradu z verejného zdravotného poistenia zo strany žalovaného I. Žalovaný I. nie je povinný, ani oprávnený, na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovanému II, ktorá je predmetom daného sporu a žalovaný I. preto nie je v spore pasívne legitimovaný. Žalovaný I. zároveň popiera nerozlučné procesné spoločenstvo, ktoré žalobca tvrdí v žalobe. Podľa § 91 ods. 1 OSP, ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Podľa ods. 2) ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Podľa § 77 ods. 1 ) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Žalovaný I. má za to, že v danom prípade nejde o spoločné práva alebo povinnosti, ohľadom ktorých by sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na strane žalovaného. Takýto dôsledok z hmotnoprávneho vzťahu medzi žalovaným I. a II. nevyplýva. Aj samotný žalobca v žalobe úplne inak kvalifikoval právny dôvod žaloby v prípade žalovaného I. a žalovaného II., a teda aj podľa jeho názoru nie sú predmetom sporu voči žalovanému I. a žalovanému II. rovnaké práva a povinnosti. V danom prípade povinnosť zdravotnej poisťovne uhradiť zdravotnú starostlivosť za svojho poistenca vylučuje povinnosť jej úhrady zo strany samotného poistenca a naopak. Povinný na úhradu zdravotnej starostlivosti a pasívne legitimovaný v konaní je tak vždy iba jeden z týchto subjektov. V predmetnom konaní je pasívne legitimovaný žalovaný II, ktorý keďže je Dlžník, je povinný si hradiť čerpanú zdravotnú starostlivosť sám. Žalovaný I. nemá povinnosť hradiť zdravotnú starostlivosť za takéhoto poistenca. V danom konaní preto nevzniklo nerozlučné procesné spoločenstvo na strane žalovaného a tí preto nemôžu byť zaviazaní rozsudkom súdu spoločne a nerozdielne. Žalovaný I. zároveň namieta priznanie trov konania vo výške 40 € uplatnených žalobcom, ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V zmysle ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Zákon neumožňuje účastníkovi konania uplatniť si paušálnu náhradu nákladov. Všetky vynaložené trovy konania musia byť vyčíslené a preukázané, pričom strana, ktorá mala v spore úspech má nárok na ich náhradu iba v prípade, ak tieto výdavky boli vynaložené účelne a ich použitie bolo odôvodnené. Žalovaný I. má za to, že pokiaľ zákon takúto možnosť nepozná, súd nemôže priznať žalobcovi paušálne trovy ani v prípade rozhodovania v skrátenom konaní.
3. Žalovanému v I. rade sa predmetný platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
4. Súd uznesením č.k. 13C 168/2016-34 zo dňa 26.10.2016 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen zo dňa 18.8.2016, sp. zn. 13C 168/2016-9.
5. Súd žalovanému v I. rade doručil žalobu dňa 20.7.2017, čo vyplýva z pripojenej doručenky, pričom žalovaný v I. rade sa k predmetnej žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
6. Žalobca sa písomne vyjadril k podanému odporu písomným podaním, v ktorom okrem iného uviedol: Zákonodarca pri prijímaní Zákona o liekoch taxatívne vymedzil prípady, kedy je osoba oprávnená vydávať lieky, nevydať humánny liek, zdravotnícku pomôcku a dietetickú potravinu, pričom skúmanie skutočnosti, či si poistenec riadne plní svoje povinnosti dané mu zákonom č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení vo vzťahu k plateniu poistného a ich samotné nedodržania nie je právnym dôvodom na odmietnutie výdaja lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny riadne predpísaných. Je zákonnou povinnosťou osoby oprávnenej vydať lieky uskutočniť výdaj lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny v prípade, že lekársky predpis a lekársky poukaz obsahujú Zákonom o liekoch predpísané náležitosti, pričom osoba oprávnená vydávať lieky koná automaticky vo vzťahu k lekárskemu predpisu a lekárskemu poukazu, za úplnosť a správnosť vyplnenia ktorých zodpovedá lekár, ktorý lekársky predpis alebo lekársky poukaz vyplnil. To všetko bez práva alebo zákonnej povinnosti osoby oprávnenej vydávať lieky kontrolovať nárok poistenia na úhradu za vydané lieky. Ak lekársky predpis
inak spĺňa všetky náležitosti stanovené Zákonom o liekoch, je lekáreň povinná liek vydať, v opačnom prípade sa vystavuje plnej zodpovednosti za iný správny delikt, a rovnako aj plnej trestnoprávnej a občianskoprávnej zodpovednosti za možnú ujmu na zdraví. Pritom § 9 ods. 7 písm. a) Zákona o zdravotnom poistení priam predpokladá úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vydal poistencom poisťovne na základe lekárskych predpisov a lekárskych poukazov, pričom poisťovni priznáva právo uplatniť svoj nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku § 9 ods. 2 zákona špecifikovaného u samotného dlžníka na poistnom! Ako poskytovateľ takéto zákonné oprávnenie nemám. Poukazujem aj na skutočnosť, že z pozície držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni je mojím zmluvným záväzkom poskytovať poistencom žalovaného I. a ďalším osobám uvedeným vo VZP, lekárenskú starostlivosť a záväzkom žalovaného I. je uhradiť správne, pravdivo a úplne vykázanú lekárenskú starostlivosť, a to všetko bez zákonného ako aj zmluvného práva skúmať z mojej strany nárok poistenca na úhradu za vydané lieky. Je neprípustné, aby neplnenie povinnosti žalovaným II, ktorý podľa tvrdenia žalovaného I. nezaplatil zdravotnej poisťovni záväzky zo Zákona o zdravotnom poistení vyplývajúce, bolo na ujmu mňa, ktorý som konal na základe lekárskeho predpisu, resp. lekárskeho poukazu obsahujúceho Zákonom o liekoch predpísané náležitosti. Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 38/3 č. 2/2004 mimo iného konštatuje, že Ústava SR garantuje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe zdravotného poistenia ( pričom na úpravu podmienok jej poskytovania splnomocňuje zákon), čím vytára priestor pre spoplatnenie určitej časti poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá prekračuje rozsah a obsah zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe zdravotného poistenia, ako aj úkonov a činností, ktoré síce so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou na základe zdravotného poistenia úzko súvisia, ale netvoria jej bezprostrednú súčasť, v kontexte s ďalšími ustanoveniami. Podľa čl. 12 Ústavy SR: „(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ Podľa čl. 13 písm. a) Ústavy SR: „(1) Povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práva slobôd, ...“ Podľa čl. 14 Ústavy SR: „ Každý má spôsobilosť na práva.“ Aplikáciou uvedených ustanovení Ústavy SR s poukazom na skutočnosť, že systém zdravotného poistenia v SR nie je zásluhový ale solidárny je prinajmenšom diskutabilné, či odňatie práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť tomu, kto nie je schopný uhradiť splatné poistné nie je v rozpore so základnými ľudskými právami garantovanými Ústavou SR. Solidárnosť systému spočíva totiž práve v tom, že „ silnejší“ prispievajú „ slabším“, t.j. žalovaný II. nečerpá zdroje z vlastného „ konta“, ale zo spoločného „ konta“, do ktorého prispievame všetci. V tejto súvislosti vyznieva zvláštne stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 31.03.2015, v ktorom sa síce konštatuje, že nie je právne záväzné, ani sa nespochybňuje skutočnosť, že zákon neukladá povinnosť poskytovateľa lekárenskej starostlivosti zisťovať pred výdajom lieku, či je poistenec dlžníkom zdravotnej poisťovne, avšak zároveň nabáda poskytovateľov k postupu v rozpore s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, kedy odporúča poskytovateľom nad rámec zákona skúmať majetkové pomery nielen dlžníka, ale i každého jednotlivého poistenca a v prípade, že nepreukáže dostatočnú finančnú hotovosť na doplatok, nevydať mu liek. K žalovaným I. namietanému nerozlučnému procesnému spoločenstvu a jeho dôvodom som sa už vyjadril v žalobe o náhradu škody v tejto veci a na v žalobe uvedených dôvodoch zotrvávam. K námietkam žalovaného I. uvádzaným v bode IV na strane 7 podaného odporu uvádzam, že podľa § 369 c Obchodného zákonníka Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda SR nariadením. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanovila vláda SR nariadením. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je 40 eur bez ohľadu na dĺžku omeškania a je jednorazová. Nie je pritom rozhodujúce pri uplatnení paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, aká bola dĺžka omeškania dlžníka. Nie je tiež stanovená minimálna výška pohľadávky. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že ide o náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov ( náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov).
7. Žalovaný v I. rade sa vyjadril k písomnému podaniu žalobcu písomným podaním zo dňa 30.12.2016, v ktorom okrem iného uviedol: Podľa žaloby predmetom konania voči žalovanému I. má byť návrh žalobcu na náhradu škody spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorou má byť konanie žalovaného I. v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca vo vyjadrení tvrdí, že sa k otázke vzniku škody, porušenia právnej povinnosti žalovaného I. a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaného I. v žalobe vyjadril, žalovanému I. však tieto skutočnosti nie sú žaloby známe, preto sa k nim nemôže vyjadriť. Žalovaný je však názoru, že z jeho strany nedošlo k porušeniu právnej povinnosti a už vôbec nie ku k vzniku škody, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho právnej povinnosti. Žalobca preto nemá voči žalovanému I. nárok na náhradu škody. Zároveň žalobca tvrdí, že vysvetlil v žalobe nerozlučné procesné spoločenstvo medzi žalovaným I. a žalovaným II. Žalovaný I. nenašiel v žalobe žiadnu argumentáciu, ktorou žalobca odôvodňuje nerozlučné procesné spoločenstvo na strane žalovaného, pričom s jeho tvrdením nesúhlasí. K ďalším tvrdeniam žalobcu, uvedeným vo vyjadrení žalovaný I. uvádza, že nespochybňuje právo poskytovateľa lekárenskej starostlivosti vydať liek. Napriek tvrdeniam žalobcu však poskytovateľ lekárenskej starostlivosti pri každom výdaji lieku zisťuje, či je liek alebo jeho časť hradená zdravotnou poisťovňou alebo pacientom, keďže zdravotná poisťovňa uhradí iba ten liek, resp. tú časť ceny lieku, ktorý je oprávnená uhradiť v zmysle platných právnych predpisov. Rozsah úhrady lieku zdravotnou poisťovňou a výšku doplatku pacienta určuje Zoznam kategorizovaných liekov vydávaný štvrťročne Ministerstvom zdravotníctva SR. Pri každom výdaji lieku preto poskytovateľ lekárenskej starostlivosti overuje zdravotnú poisťovňu pacienta prostredníctvom preukazu poistenca, a teda skúma vzťah medzi žalovaným I. a žalovaným II: a skutočnosť, či žalovaný I. liek žalovanému II. uhradí, napriek tomu, že vo vyjadrení účelovo tvrdí, že to nie je v jeho kompetencii. Zároveň skúma, či je liek hradený z verejného zdravotného poistenia a overuje výšku úhrady zdravotnou poisťovňou a výšku doplatku pacienta. V prípad výdaja lieku dlžníkovi je situácia úplne rovnaká. Rozsah úhrady lieku určuje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., pričom dlžník stráca nárok na úhradu lieku z verejného zdravotného poistenia momentom zverejnenia dlžníka v zozname dlžníkov. Preto by si mal pri výdaji lieku overiť prostredníctvom verejne dostupného zoznamu, či za daného poistenca uhradí liek zdravotná poisťovňa alebo si ho poistenec má uhradiť sám. Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti nemusí skúmať oprávnenosť jeho zaradenia do zoznamu dlžníkov, vo vlastnom záujme by sa však mal zo zoznamom dlžníkov oboznámiť, rovnako, ako sa oboznámil so Zoznamom kategorizovaných liekov a s preukazom poistenca. Na základe zistenia týchto skutočností potom vie, akú výšku úhrady má účtovať konkrétnej zdravotnej poisťovni a akú výšku úhrady pacientovi. Neobstojí preto argument, že žalobca nemôže liek vydať. Predmetom sporu je úhrada lieku, nie jeho výdaj. Žalobca môže liek vydať, má však žiadať jeho úhradu priamo od pacienta, ako je to i v prípade iných liekov, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Zároveň neobstojí tvrdenie žalobcu, že „ je povinnosťou zdravotnej poisťovne uhradiť správne, pravdivo a úplne vykázanú lekársku starostlivosť, a to všetko bez zákonného ako aj zmluvného práva skúmať zo strany žalobcu nárok poistenca na úhradu za vydané lieky“. Právo žalobcu na úhradu za vykázané lieky nie je absolútne a zdravotná poisťovňa vždy uhradí iba tie lieky alebo tú časť ceny lieku, ktorá je hradená z verejného zdravotného poistenia v zmysle platných právnych predpisov. Aplikovaním výkladu žalobcu by došlo k absurdnej situácii, kedy b y zdravotná poisťovňa bola povinná uhradiť všetky lieky, ktoré jej poskytovateľ lekárenskej starostlivosti vykáže, bez ohľadu na to, či má poistenec na úhradu zdravotnou poisťovňou v zmysle zákona nárok. Zdravotná poisťovňa by tak hradila okrem všetkých liekov aj všetky výživové doplnky, plienky, zdravotnícke pomôcky, keďže ich poskytovateľ lekárenskej starostlivosti poistencovi vydal a vykázal ich zdravotnej poisťovni. Pokiaľ ide o citované ustanovenie § 9 ods. 7 písm. a ) zákona č. 580/2004 Z.z. ( ďalej len „zákon“) v zmysle § 9 ods. 2 „poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné ( ďalej len „ nedoplatok „), poistné,
ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti ( ďalej len „ neodkladná starostlivosť“ ), ak v štvrtej a piatej vete nie je ustanovené inak. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Podľa § 9 ods. 7 zákona je zdravotná poisťovňa oprávnená uplatniť u poistenca nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku 2. Ustanovenie § 9 ods. 2 predpokladá iba povinnosť poistenca zaplatiť príslušnej zdravotnej poisťovni úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, prípadne i povinnosť zaplatiť príslušnej zdravotnej poisťovni dlžné poistné. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona však žiadnym spôsobom nezakladá povinnosť poistenca uhradiť zdravotnej poisťovni úhradu za zdravotnú starostlivosť uhradenú za dlžníka. Nie je preto možné odvodzovať z ustanovenia § 9 ods. 7 zákona oprávnenie žiadať od poistenca takúto úhradu. Naopak, v ustanovení § 9 ods. 2 zákona je jasne uvedené, že zdravotná poisťovňa za dlžníka zdravotnú starostlivosť neuhrádza, resp. že uhrádza iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ustanovenie § 9 ods. 7 zákona umožňuje zdravotnej poisťovni uplatniť si u poistenca nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Ide teda zjavne o nepochopenie zákonnej úpravy zo strany žalobcu, pričom aplikovaný výklad je vnútorne rozporný. Pokiaľ na základe ustanovenia § 9 ods. 2 zákona dlžník jednoznačne nemá nárok na úhradu inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti je absurdné, aby sa zdravotná starostlivosť v prvom kroku uhradila a následne vymáhala od poistenca. Dlžník stráca nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti už momentom zverejnenia v zozname dlžníkov. V dôsledku tejto skutočnosti by zdravotná poisťovňa konala v rozpore so zákonom, ak by hradila zdravotnú starostlivosť poistencovi, ktorý na jej úhradu nemá nárok, čo potvrdilo aj Ministerstvo zdravotníctva SR, ako tvorca zákona a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako kontrolný orgán. V prípade regresov je situácia odlišná. Zákon nestanovuje, že poistenec nemá nárok na úhradu takto poskytnutej zdravotnej starostlivosti, avšak určuje možnosť zdravotnej poisťovne uplatniť u poistenca nárok na úhradu za takúto zdravotnú starostlivosť, ak sa zdravotná poisťovňa spätne dozvie, že sa mu poskytla v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. S tvrdeniami žalobcu, že nie je v kompetencii poskytovateľa lekárenskej starostlivosti skúmať, či sa jedná o poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti je možné súhlasiť. Zákon veľmi presne určuje postup pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti, keďže lekár, ktorý poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť je povinný na rubovej strane lekárskeho predpisu uviesť poznámku „NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ“. Ak predpisujúcu lekár túto poznámku na rubovej strane lekárskeho predpisu neuvedie, znamená to, že liek nebol predpísaný pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Za správnosť vyplnenia lekárskeho predpisu je pritom v plnom rozsahu zodpovedný predpisujúci lekár. K argumentom žalobcu ku konaniu, ktoré je v rozpore s Ústavou SR žalovaný I. uvádza, že v zmysle čl. 40 Ústavy SR na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Nie je preto možné skonštatovať konanie v rozpore s Ústavou SR, pokiaľ žalovaný I. konal v súlade s podmienkami, ktoré ustanovil zákon upravujúcu rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia. Žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala povinnosť žalovaného I. uhradiť liek za žalovaného II. Predmetné lieky bol povinný uhradiť v lekárni priamo žalovaný II., keďže tento nemal nárok na ich úhradu z verejného zdravotného poistenia. Žalovaný I. preto nie je v spore pasívne legitimovaný, preto žiada, aby Okresný súd Zvolen žalobu voči nemu zamietol.
8. Okresný súd Zvolen vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.9.2017, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky a zároveň žiadal, aby sú pojednával v jeho neprítomnosti a tak isto súd pojednával v neprítomnosti žalovaného v II. rade, ktorý mal doručenie predvolania vykázané uložením.
9. Súd aplikoval zákonné ustanovenie § 180 CSP a z dôvodu hospodárnosti pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v II. rade.
10. Žalobca vo svojom poslednom podaní zo dňa 11.9.2017 k veci písomne uviedol: K veci samotnej žalobca poukazuje na to, že žalovaný I. vykladá vlastným spôsobom nad rámec konkrétneho znenia VZP a zákony. Tie jasne a zrozumiteľne špecifikujú čo je oprávnene vykázaná lekárenská starostlivosť. Znenie § 9 ods. 1 (zákona č.581/2004 Z.z. nie je dôvodom pre neuznanie vykázanej lekárenskej starostlivosti. Buď platí znenie VZP v rozsahu ako je založené v spise a v tom prípade nie je aplikácia § 9 ods. 1 ( zákona č. 581/2004 Z.z. dôvodom na neuznanie a nepreplatenie vykázanej lekárenskej starostlivosti, alebo žalovaný I. jednostranne upravil vo svoj prospech znenie VZP čo som už v podanej žalobe označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. V obdobných prípadoch, kedy si žalovaný I. do VZP svojvoľne vkladal šikanózne podmienky, už opakovane rozhodli súdy, naposledy Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku 4Co/30/2016, kedy súdy zhodne konštatovali, že sa jednalo o šikanózne podmienky a konanie žalovaného I. v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Žalovaný I. zámerne zavádza, kedy aplikuje vlastný výklad ustanovení zákona 362/2011 Z.z. a jeho aplikáciu na § 9 ods. 1 (zákona č. 581/2004 Z.z. znamená vyňatie lieku z úhrady z verejného zdravotného poistenia, je u liekov presne špecifikované v „ kategorizačnom zozname“ pravidelne aktualizovanom MZ SR v rozsahu a podľa zákona 363/2011 Z.z. Žiadne ustanovenie, žiadnej právnej normy nedáva možnosť zdravotnej poisťovne zmeniť pomer úhrady stanovenej v aktuálnom „ kategorizačnom zozname“ vydanom MZ SR. Preto oprávnenosť a správnosť vykázanej lekárenskej starostlivosti, ktorá je predmetom tohto sporu, je preukázaná dodržaním pomeru úhrady uvedenom v danom čase platnom „ kategorizačnom zozname“ vydanom MZ SR, v súlade s aplikáciou § 23 ods. 1 písm. x) Zákona o liekoch. Žalovaný I. opakovane svojvoľne a vo svoj prospech vykladá text uvedený v jeho „ Zozname dlžníkov“ na ktorý sa odvoláva, kde je uvedené, že „ Údaje v uvedenom zozname preto majú len informatívny charakter, nie sú použiteľné pre právne úkony a nenahrádzajú potvrdenia o stave pohľadávok“. Žalovaný I. sa snaží súd presvedčiť, že vo vzťahu k žalobcovi je zoznam použiteľný pre právne úkony, avšak voči iným, žalovaným I. vybraným subjektom nie je použiteľný pre právne úkony. To však zo zverejneného textu nevyplýva ani to nie je možné vyvodiť. Rovnako z výsledkov kontroly Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nevyplýva povinnosť žalobcu vyberať úhrady za lieky v rozpore prípadne nad rámec s § 23 ods. 1 písm. x) Zákona o liekoch. Toto je len účelová interpretácia žalovaného I. výsledkov kontroly, ktorá stanovuje povinnosti Zdravotnej poisťovni a nie poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti. Tvrdenie žalovaného I., že aplikáciou § 9 ods. 1 (zákona č. 581/2004 Z.z. vznikajú povinnosti poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti nemá oporu v texte ani dôvodovej správe k citovanému ustanoveniu zákona. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pri v súčasnosti platnom systéme rozdelenia je pre zdravotné poisťovne pri prijímaní poistného nepodstatné, či je poistenec platiaci alebo „dlžník“. Dôvodom je skutočnosť, že prerozdelenie cez účet UZDS, ktoré tvorí 95% prijatého poistného zdravotnej poisťovne ( aj žalovaného I.) nezohľadňuje počtu „ dlžníkov“, ale len celkový počet poistencov konkrétnej zdravotnej poisťovne. To znamená, že zdravotná poisťovňa prijíma poistné aj za dlžníkov (aj žalobcu II. a to práve z dôvodu solidárneho spôsobu uplatňovaného v zdravotnom poistení SR. Je preto na strane ÚDZS nástroj na neuhrádzanie zdravotného poistenia v prospech zdravotných poisťovní za tzv. dlžníkov, ktorý však ÚDZS nevyužíva a platby poukazuje plošne bez ohľadu na to, či sa jedná o „ dlžníka“ alebo „ platiaceho“. Rovnako žalobca poukazuje na to, že predmetom sporu sú úhrady za lieky predpísané MUDr. Ladislav Šorecom - chirurgom, poliklinika NOVOPHARM s.r.o. Zvolen, kód lekára A93598010, konkrétne Liek Triamcinolon, ktorý podľa popisu určenia užívajú dospelí i deti pri liečbe niektorých chronických zápalových ochorení, pri závažných alergických ochoreniach, pri ochoreniach spôsobených zvýšenou reakciou systému obranyschopnosti ( tzv. imunoalteračné ochorenia) a ako podpornú liečbu pri niektorých novotvaroch. Liek môžu užívať dospelí i deti len po odporučení lekára. Liek Framykoin plv, ktorý podľa popisu je dermálny zásyp obsahuje kombináciu dvoch antibiotík so širokým spektrom účinku. Pôsobí na väčšinu mikroorganizmov, ktoré môžu byť príčinou infekcie pri povrchových poraneniach kože. Z označenia liekov jednoznačne vyplýva ich určenie pre akútnu liečbu, t.j. neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú žalovaný I. lekárovi aj preplatil. V prípade, že súd uzná za potrebné k potvrdeniu skutočnosti, že sa jednalo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť vypočuť ošetrujúceho lekára, navrhuje žalobca jeho predvolanie súdom, nakoľko žalobcovi nie je známe trvalé bydlisko ošetrujúceho lekára. Je nelogické zo strany žalovaného I. tvrdiť, že za „ dlžníkov“ neplatí, nakoľko nemajú nárok na odplatnú zdravotnú starostlivosť. Plnenie lekárovi resp. zdravotníckemu zariadeniu uhradil, a z úhrad vyňal len jeden z článkov poskytovania a to poskytovateľov lekárenskej starostlivosti. Pri tom poukazuje žalobca na skutočnosť, že lekársky predpis vypísaný lekárom je súčasťou poskytnutia zdravotnej starostlivosti lekárom ( za ktorú lekár aj zdravotná poisťovňa dostáva úhradu bez ohľadu na to, či je poistenec
dlžník), pri čom lekáreň je len subjektom realizujúcim výdaj niečoho, čo je súčasťou poskytnutej zdravotnej starostlivosti lekárom. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že je povinnosťou žalovaného I. zabezpečiť riadny a včasný výber poistného a žiadne ustanovenie zákona, zmluvy alebo VZP neukladá žalobcovi povinnosť vykonávať túto činnosť za žalovaného I. Z akých zdrojov a akým spôsobom má úhrady za dlžníkov žalovaný I. prevádzať a akým spôsobom po vymožení pohľadávky od dlžníka má postupovať, v žalovaným I. prezentovanom „ Protokole UDZS“ nie je uvedené, a nie je to predmetom tohto sporu. Rovnako žalovaný I. účelovo vo svoj prospech vykladá vyjadrenie MZ SR, kedy opomína skutočnosť, že samo MZ SR konštatuje, že nie je povinnosťou poskytovateľa lekárenskej starostlivosti zisťovať, či je pacient dlžníkom ZP a rovnako konštatuje, že jeho stanovisko nie je právne záväzné. Opakuje sa konanie žalovaného I., kedy prikladaných listín a citovaných ustanovení zákonných noriem vyberá a komentuje vo svoj prospech účelovo z kontextu vyňaté časti a snaží sa navodiť dojem, že žalobca koná v rozpore s platnou legislatívou. Pri tom MZ SR ako subjekt štátu odvádza v zdravotnom poistení za poistencov štátu sotva 40 % nákladov vynaložených na týchto poistencov. V kontexte výkladu MZ SR by potom aj poistenci štátu mali mať nárok na 40%-tnú zdravotnú starostlivosť. Vo vzťahu k Ústave SR žalobca poukazuje na to, že podľa publikovaných rozsudkov Európskeho súdu, organizácie poverené poskytovaním aktivít založených na národnej solidarite a neziskovosti, plnia výhradne sociálnu funkciu. Tieto organizácie nie sú považované za podniky v zmysle komunitného práva. Zdravotné poistenie nie je podnikanie, nie je ani poistenie - je to vzájomná pomoc. Pri zdravotnom poistení ide o zákonom obmedzený spôsob spravovania verejného zdravotného poistenia ( verejných prostriedkov), nakoľko zdravotné poisťovne si nemôžu v plnej miere uplatňovať právo finančné prostriedky z povinného verejného zdravotného poistenia, ľubovoľne užívať a disponovať s nimi. Verejné zdroje zdravotné poisťovne môžu len spravovať a kladný hospodársky výsledok sa musí použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti hradenej z povinného verejného zdravotného poistenia, teda v prospech poistencov. Existujúci systém je postavený tak, že žiadna zdravotná poisťovňa nehradí zdravotnú starostlivosť na základe uzatvorených poistiek, ale na základe toho, že im štát zveril právo vyberať „ poistné“ a zakázal im vykonávať akúkoľvek inú činnosť. Poistný systém je tvorený na princípe solidarity. V takto nastavenom systéme, nemožno legislatívou umožniť, aby si sprostredkovatelia vecnej dávky kladný hospodársky výsledok vyplatili formou dividend. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na uplatnenie ustanovenia čl. 152 ods. 4 ústavy, ktoré stanovuje, že „výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou“. Ak súd z dôvodu rozporu právnej normy s ústavou nepreruší konanie a nepostúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, mal by na takú normu pri svojom rozhodovaní prihliadať. V prípade zdravotného poistenia, pokiaľ poistné je vyberané plošne a zo zákona bez ohľadu na to, či ten kto ho platí na jeho spotrebe aj participuje, je oprávnený predpoklad, že pokiaľ žalovaný I. preukázateľne za predchádzajúce roky vybral na poistnom viac než použil na spotrebu tých, ktorý ho zaplatili ( jedná sa o niekoľko desiatok miliónov Eur „zisku“), bude v dobe keď sú poistenci, ktorí v predchádzajúcom období prispeli k „ zisku“ zdravotnej poisťovne, oprávnení v čase vlastnej núdze na tomto „ zisku“ aj participovať a to vo forme úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Podľa čl. 31 Listiny základných práv a slobôd má občan právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Toto právo patrí medzi sociálne práva občana. V členských štátoch Európskej únie sú obdobné práva súčasťou sociálnych systémov, ktoré ich svojím občanom poskytujú formou vecných dávok. Nositeľom a poskytovateľom sociálnej vecnej dávky je zdravotná poisťovňa. Princípy sociálnych poistení v EÚ vychádzajú z toho, že prostriedky určené na sociálne služby (zdravotná starostlivosť je tiež sociálnou službou) sa môžu použiť len na tento účel. V čl. 40 Ústavy SR sa stanovuje, že každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. V tomto článku je vyjadrený záväzok štátu ako orgánu štátnej moci prijať takú právnu úpravu, ktorá zabezpečí občanom právo na zdravotnú starostlivosť cestou zdravotnej poisťovne. Ústavný súd v rozhodnutí PL.ÚS 13/97 uviedol: „....zdravotné aj dôchodkové poistenie možno hodnotiť ako službu vo verejnom záujme zameranú na uplatnenie práv jednotlivca. Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie ústavou zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie......resp. na bezplatnú zdravotnú starostlivosť ( čl.40) Ústavy. Zdravotné poisťovne v základnom zdravotnom poistení sú iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voči jednotlivcovi .....“. V kontexte vyššie uvedeného žalobca poukazuje aj na nesúlad, protirečivosť alebo konkurovanie si právnych noriem bez toho, aby boli takéto normy výslovne derogované (Zákon o liekoch v platnom
znení, konkrétne § 23 ods. 1 písm. x) a § 23 ods. 2, s ustnovením § 9 ods. 2 Zákona č. 580/2004 Z.z.) a poukazuje na tzv. derogačné - interpretačné pravidlá, pomocou ktorých súd usúdi, či pri riešení konkrétnej veci neprihliadne na určitý skorší normatívny akt, jeho časť alebo ustanovenie kvôli ich nesúladu s neskôr prijatým normatívnym aktom. Na základe hore uvedených skutočností má žalobca za to, že v zmysle § 438 ods. 1 OZ zodpovedajú obaja žalovaný za škodu spoločne a nerozdielne, nakoľko predmet sporu - zdravotné poistenie je predmetom zmluvného vzťahu medzi žalovaným I. a žalovaným II, a preto žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s prednesom žalovaného v I. rade, na pojednávaní konanom dňa 28.9.2017, faktúrou, prehľadom z účtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti, lekárskym predpisom, odpoveďou k žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.3.2015, protokolom č. 890/2015, zoznamom dlžníkov, rozhodnutím Banskobystrického samosprávneho kraja zo dňa 23.10.2006, prílohou povolenia, všeobecnými zmluvnými podmienkami pre lekárenskú starostlivosť, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
12. Súd z prednesu žalovaného v I. rade zistil, že žiadajú žalobný návrh voči nim v celom rozsahu zamietnuť s tým, že sa pridržiavajú v celom rozsahu ich písomných vyjadrení. Zároveň k veci uviedol: Chceli by sme poukázať zatiaľ na jediné rozhodnutie odvolacieho súdu, a síce KS Banská Bystrica č. k. 14C 226/2016 zo dňa 26.4.2016, v ktorom sa odvolací súd vyjadruje k otázky náhrady trov konania s tým, že povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania bola uložená len žalovanému v II. rade, a teda nie poisťovni. Odvolací súd sa vyjadril aj k otázke uloženia povinnosti na plnenie spoločne a nerozdielne, že takéto uloženie povinnosti plniť spoločne a nerozdielne nie je dôvodné. Na strane č. 3 Uznesenia odvolacieho súdu je uvedené, že ak žalovaný v II. rade bol na zozname neplatičov poistného a v dôsledku toho mal právo len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a vydaný liek sa netýkal neodkladnej zdravotnej starostlivosti, tak povinnosť úhrady lieku neprešla na žalovaného v I. rade, ale túto povinnosť mal žalovaný v II. rade. Žalobca sa vo svojom poslednom vyjadrení snažil navodiť dojem, že poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti prináleží rozhodovať o tom, či sa v danom prípade jednalo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný v I. rade si opätovne dovoľuje uviesť a zdôrazniť, že zákon veľmi presne určuje postup pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti, keďže lekár, ktorý poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť, je povinný na rubovej strane lekárskeho predpisu uviesť, poznámka „neodkladná lekárska starostlivosť“. Ak predpisujúci lekár túto poznámku na rubovej strane lekárskeho predpisu neuvedie, znamená to, že liek nebol predpísaný pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Za správnosť vyplnenia lekárskeho predpisu je pritom v plnom rozsahu zodpovedný predpisujúci lekár. V konaní nie je sporné, že lekárske predpisy MUDr. Šorecom zo dňa 10.5. a 18.5.2016 neobsahovali na zadnej strane lekárskeho predpisu poznámku „neodkladná zdravotná starostlivosť“.
13. Podľa § 79 a) ods. 1 písm. a), bod 1 Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia, alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný vyžiadať si od zdravotnej poisťovne potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobe, ktorá je zaradená v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu.
14. V zmysle § 15 ods. 1 písm. f) Zákona o zdravotných poisťovniach, je zdravotná poisťovňa povinný potvrdiť najneskôr do 24 hodín od doručenia žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti skutočnosť, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
15. V prejednávanom prípade predpisujúci lekár nepožiadal zdravotnú poisťovňu o potvrdenie skutočnosti, či sa jednalo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre žalovaného v II. rade. Je preto nesporné, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ošetrujúci lekár vyhodnotil, že sa v danom prípade o neodkladnú zdravotnú starostlivosť nejednalo. Ide preto o medicínske závery lekárov, za ktoré sami nesú plnú zodpovednosť a ktoré nie je dôvod v tomto konaní spochybňovať. Ak sa ošetrujúci lekár žalovaného v II. rade neobrátil na zdravotnú poisťovňu s písomnou žiadosť o potvrdenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, má žalovaný v I. rade za to, že sa o neodkladnú zdravotnú starostlivosť nejednalo, a preto úhrada za lieky vydané žalobcom, žalovanému v II. rade, ktorý bol v čase ich výdaja vedený v zozname dlžníkov neprešla na žalovaného v I. rade, ale na ich náhradu bol povinný priamo v lekárni žalovaný v II. rade. Z vyjadrenia žalobcu nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, z ktorých by
vyplývala povinnosť uhradiť predmetné lieky zo strany žalovaného v I. rade, preto v plnom rozsahu sa pridržiavajú všetkých ostatných podaní a žiadajú, aby súd voči žalovanému v I. rade žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Zástupca žalovaného v I. rade viac k veci neuviedol.
16. Súd z faktúry č. 20160089 zistil, že touto faktúrou vyfakturoval žalobca žalovanému za lieky a dietetické potraviny, vydané na základe lekárskych predpisov za obdobie od 1.5.2016 do 31.5.2016 sumu 63,64 €, za počet dokladov 7 kusov s dátumom splatnosti 30.7.2016.
17. Z listinného dôkazu označeného ako „Prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti“, ktorý adresoval žalovaný v I. rade žalobcovi, súd zistil, že predmetom tohto listu je prehľad zúčtovanej poskytnutej lekárenskej starostlivosti za uvedené zúčtovacie obdobie, súčasťou ktorého je aj protokol, sporný doklad v zmysle platných VZP a informatívne údaje pre poskytovateľa, pričom bol žalobca upozornení, že námietky voči vyúčtovaniu môže podať písomne, formou reklamačnej faktúry, spolu s reklamovanými údajmi, nahranými na dátovom nosiči a to do 30 dní od doručenia tohto prehľadu. Súčasťou sporných dokladov bol aj údaj k poistencovi: Zdenek Krška, t.j. žalovaný v II. rade, dátum výdaja: 10.5.2016, názov produktu: Framykoin, množstvo: 1, cena : 0,35 €, zdôvodnenie: chýba informácie o neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej je tu údaj, týkajúci sa tiež žalovaného v II. rade: dátum výdaja: 19.5.2016, názov produktu: Tramicinolon, liečivá, množstvo: 1, cena : 0,95 €, zdôvodnenie: chýba informácia o neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
18. Súd z kópie lekárskeho predpisu, vydaného MUDr. Šorecom zistil, že tento lekársky predpis je zo dňa 10.5.2016, obsahuje kód zdravotnej poisťovne 2400 a bol vydaný pre žalovaného v II. rade a je v ňom predpísaný liek Framykoin.
19. Súd z kópie lekárskeho predpisu, zistil že tento lekársky predpis je zo dňa 18.5.2016, bol vydaný MUDr. Ladislavom Šorecom, nachádza sa tu kód zdravotnej poisťovne 2400, bol vydaný pre žalovaného v II. rade a je na ňom predpísaný liek: Tramicinolon, léčivá.
20. Zo všeobecných zmluvných podmienok pre lekárenskú starostlivosť, predložených žalobcom, súd zistil, a to článku 4.3. - poskytovateľ je povinný vykazovať lekárenskú starostlivosť poskytnutú v zúčtovacom období správne, pravdivo a úplne. Lekárenská starostlivosť je vykázaná správne, pokiaľ ju poskytovateľ vykázal v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, Zmluvou a Všeobecnými zmluvnými podmienkami. Článok 4.4 - poskytnutú lekárenskú starostlivosť vykazuje poskytovateľ zúčtovacími dokladmi. Zúčtovacími dokladmi sú: a) originály lekárskych predpisov, výpisov z lekárskych predpisov a lekárskych poukazov; b) elektronické súbory obsahujúce zoznam liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré poskytovateľ vydal poistencom na základe lekárskych predpisov, výpisov z lekárskych predpisov a lekárskych poukazov (ďalej len „dávka“) počas zúčtovacieho obdobia. Poskytovateľ v dávkach vykáže všetky lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny v štruktúre určenej Metodickým pokynom č. 10/2006 o spracovaní a vykazovaní lekárskych predpisov a lekárskych poukazov elektronickou formou, ktoré dňa 08. 11. 2006 vydal úrad (ďalej len „dátové rozhranie); c) faktúra (bod 5.2). Článok 5. 2 - poisťovňa po vykonaní kontroly zúčtovacích dokladov podľa článku IV. týchto VZP uhradí úhradu za lekárenskú starostlivosť na základe faktúry. Faktúra musí obsahovať: a) obchodné meno a adresu sídla poskytovateľa, jeho identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo a identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak mu je pridelené; b) obchodné meno a adresu sídla alebo pobočky poisťovne, jej identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo a identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty; c) poradové číslo faktúry; d) dátum, kedy bola služba dodaná, t. j. posledný kalendárny deň zúčtovacieho obdobia; e) dátum vyhotovenia faktúry; f) výšku úhrady za lekárenskú starostlivosť poskytnutú v zúčtovacom období poistencom určenú podľa zmluvy. Článok 5.3 - poskytovateľ je povinný v súvislosti s úhradou za lekárenskú starostlivosť poskytnutú poistencom v zúčtovacom období vyhotoviť jednu faktúru, ktorú zašle poisťovni spolu so zúčtovacími dokladmi (bod 4.4), pričom v jednej uvedie lekárenskú starostlivosť, ktorú poistencom poskytol na základe lekárskych predpisov a výpisov z lekárskych predpisov, a v druhej uvedie lekárenskú starostlivosť, ktorú poskytol na základe lekárskych poukazov. Faktúru, ktorá nemá všetky náležitosti uvedené v bode 5.2, poisťovňa v lehote 3 pracovných dní od jej doručenia odošle poskytovateľovi na opravu alebo doplnenie. Článok 5.4 - ak poisťovňa vyhotovila a odoslala poskytovateľovi Protokol sporných dokladov a z tohto protokolu vyplýva, že úhrada za lekárenskú starostlivosť v zúčtovacom období mala byť iná, ako je uvedená na faktúre, poskytovateľ je povinný vystaviť k faktúre opravnú faktúru (dobropis), ktorá má náležitosti faktúry podľa bodu 5.2, a ktorá
sa jednoznačne vzťahuje na pôvodnú faktúru. Poskytovateľ opravnou faktúrou (dobropisom) pôvodnú faktúru doplní tak, aby pôvodne fakturovaná suma bola opravnou faktúrou (dobropisom) znížená o hodnotu lekárenskej starostlivosti uvedenú v Protokole sporných dokladov viažucemu sa na fakturované zúčtovacie obdobie.
21. Z protokolu č.890/2015 o vykonanom dohľade na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 21.9.2015 súd okrem iného zistil, že protokol bol vypracovaný podľa § 47 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, pričom dohliadaným subjektom bola žalovaná v 2.rade, dohliadané obdobie 1.7.2014 do 30.6.2015 a predmetom dohľadu bolo obmedzenie úhrady zdravotnej a lekárenskej starostlivosti poistencom zverejneným v zozname dlžníkov v zmysle ustanovenia § 25a zákona č. 580/2004 Z.z. a jeho dopad na výdavky zdravotnej poisťovne za zdravotnú starostlivosť. V závere je uvedené, že zdravotná poisťovňa tým, že nedostatočne kontrolovala rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom vedeným v zozname dlžníkov porušila ustanovenia § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z.. V dôsledku toho bola dlžníkom preukázateľne uhradená nielen neodkladná zdravotná starostlivosť, ale aj iné zdravotná starostlivosť, na ktorú podľa §9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. nemajú právo. Uvedeným konaním zdravotná poisťovňa stavia dlžníkov na poistnom na rovnakú úroveň tých poistencov, ktorí si svoje odvodové povinnosti plnia riadne a včas, i keď ich právo na rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti je podľa zákona rozdielny.
22. Z odpovedi k žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.3.2015 súd okrem iného zistil, že ho Ministerstvo zdravotníctva SR adresovalo Slovenskej lekárnickej komore, ktorou reagovali na ich žiadosť zo dňa 23.3.2015 týkajúcu sa oprávnenia zdravotnej poisťovne odmietnuť úhrady za lieky držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a na to nadväzujúce oprávnenia odmietnuť vydať lieky poistencovi, ktorý je v zmysle zákona vedený v zozname dlžníkov. Na otázku, či je zdravotná poisťovňa oprávnená odmietnuť verejnej lekárni úhradu za lieky vydané osobe zverejnenej v zozname dlžníkov, uviedli, že ak sa jedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, je zdravotná poisťovňa povinná uhradiť tieto lieky na základe verejného zdravotného poistenia. Ak sa nejedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, nemá táto osoba zverejnená v zozname dlžníkov zákonný nárok na ich poskytnutie na základe verejného zdravotného poistenia a teda zdravotná poisťovňa nie je povinná uhrádzať takúto zdravotnú starostlivosť. Na otázku, či je osoba oprávnená vydávať lieky, oprávnená pri výdaji lieku skúmať či je poistenec vedený v zozname dlžníkov, nevydať liek takémuto poistencovi a vybrať od poistenca za takýto liek finančnú úhradu, odpovedali, že poskytovateľ lekárenskej starostlivosti nie je síce povinný zisťovať, či je poistenec tzv. neplatič poistného, zákon mu to však nezakazuje a je v jeho záujme mať vedomosť o tejto skutočnosti. V opačnom prípade podstupuje riziko, že zdravotná poisťovňa v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. neuhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú takémuto poistencovi, ak sa nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ustanovenie § 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch, týkajúce sa povinnosti zabezpečiť výdaj lieku do 24 hodín, vnímajú ako povinnosť zabezpečenia fyzickej dostupnosti lieku v lekárni a nie ako povinnosť vydať liek bez akýchkoľvek ďalších podmienok. V zmysle vyššie uvedeného, ak sa jedná o liek, ktorého poskytnutie nie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, môže poskytovateľ lekárenskej starostlivosti požadovať od poistenca úhradu tohto lieku, nakoľko poistenec nemá nárok na preplatenie úhrady z titulu účasti na verejnom zdravotnom poistení. Na záver upozornili, že toto stanovisko nemá právne záväzný charakter, keďže im neprináleží podávať záväzný výklad právnych noriem s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR, ako i stanovisko Najvyššieho súdu SR vyjadrené v odôvodnení rozsudku sp.zn.(Rs) 8Sžp 1/2010 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 102/2011.
23. Žalobca predložil súdu rozhodnutie Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorým bolo vyhovené jeho žiadosti o vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni - Lekáreň OPIUM, so sídlom Námestie SNP 71, Zvolen.
24. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
25. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
29. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
30. Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
31. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení ( ďalej len zákon č. 580/2004 Z.z.), v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu, ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.
32. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 580/2004 Z.z., účinného do 31.12.2016, poistenec, ktorý je dlžníkom podľa § 25a ods. 1, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len "neodkladná starostlivosť"); to neplatí, ak ide o dlžníka,
a) ktorému zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa § 18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, b) od ktorého sa dlžné poistné vymáha v exekučnom konaní, uhrádza ho formou splátok a túto skutočnosť oznámil zdravotnej poisťovni, c) na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bola povolená reštrukturalizácia podľa osobitného predpisu,) d) ktorý vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému premlčanému nároku na poistné podľa § 21 ods. 1 alebo na vymáhanie poistného podľa § 21 ods. 2, pre ktoré bol vedený v zozname dlžníkov, e) ktorému bola súdom nariadená ochranná liečba alebo f) ktorý je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ, g) ktorému bol určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu.)
33. Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 580/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa je povinná uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete: 1. zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti), 2. zoznam dlžníkov podľa § 25a.
34. Podľa § 25 a ods. 1 Zákona č. 580/2004 Z.z., dlžník na účely tohto zákona je: a) poistenec podľa § 9 ods. 2, b) platiteľ poistného, ktorý nezaplatil zdravotnej poisťovni preddavok na poistné ( § 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, alebo nedoplatok v celkovej sume vyššej ako 10 eur.
35. Podľa § 25a ods. 6 Zákona č. 580/2004 Z.z., príslušná zdravotná poisťovňa zodpovedá za škodu 53c) spôsobenú nesprávnym zaradením dlžníka do zoznamu dlžníkov.
36. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
37. Podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 576/2004 Z.z., neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len "neodkladná starostlivosť") je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu,
ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami, neodkladná preprava darcu ľudského orgánu a príjemcu ľudského orgánu určeného na transplantáciu, neodkladná preprava zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace s odberom ľudského orgánu a neodkladná preprava ľudského orgánu určeného na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.
38. Podľa § 120 ods. 1 písm. l) Zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, v znení účinnom do 31.12.2016, lekársky predpis a lekársky poukaz musia obsahovať poznámku "NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ" na rubovej strane lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu, odtlačok pečiatky a podpis predpisujúceho lekára, ak ide o humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu predpísanú pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti pri plnej alebo čiastočnej úhrade na základe verejného zdravotného poistenia.
39. Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 362/2011 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2016, držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je povinný a) poskytovať lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona, g) zabezpečiť v rozsahu povolenej činnosti výdaj základného sortimentu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín do 24 hodín; ak ide o individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku, do siedmich pracovných dní, a ak ide o individuálne zhotovenú ortopedicko-protetickú pomôcku, do 90 dní, x) vyberať od pacientov úhradu za humánne lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny čiastočne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia pri zachovaní ustanoveného pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a pacienta.
40. Podľa § 23 ods. 2 Zákona č. 362/2011 Z.z., ak lekár vyznačí na lekárskom predpise alebo na lekárskom poukaze poznámku "HRADÍ PACIENT", je držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti oprávnený vyberať finančnú úhradu za výdaj lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny, za ktoré by mu inak patrila úhrada podľa osobitného predpisu.
41. Podľa § 138 ods. 5 Zákona č. 362/2011 Z.z., držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak vyberá finančnú úhradu za výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, za ktoré patrí finančná úhrada podľa osobitného predpisu okrem prípadu, ak lekár na základe písomného súhlasu pacienta vyznačil na lekárskom predpise v časti "Hradí pacient" finančnú úhradu pacienta alebo vyberá finančnú úhradu v nesprávnej výške.
42. Podľa článku 40 Ústavy SR, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa § 2 ( k § 369c ods. 1 Zákona ) Nariadenia vlády SR 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369 ods. 1 Zákona je 40 € jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
45. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému v I. rade nie je dôvodná, voči žalovanému v II. rade je dôvodná v časti vydania bezdôvodného obohatenia, spolu s príslušným úrokom z omeškania. Žalobca sa domáhal voči žalovanému v I. rade náhrady škody z porušenia právnej povinnosti žalovaného v I. rade. Porušenie právnej povinnosti žalobca videl jednak
v konaní v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na skutočnosť, že žalovaný v I. rade s účinnosťou k 1.4.2015 zmenil niektoré body VZP a to konkrétne 5.3, 5.4, 5.2 a 4.4. Žalobca tvrdil, že žalovaný v I. rade je oprávnený jednostranne zmeniť všeobecné zmluvné podmienky, pričom žalobca nemá reálnu možnosť ovplyvniť znenie zmluvných podmienok, môže ich buď prijať ako celok, alebo ukončiť so žalovaným v I. rade zmluvný vzťah, čo v danom prípade by bolo pre neho likvidačné. Žalobca v žalobe tvrdil, že malo dôjsť k zmene VZP s účinnosťou k 1.4.2015 a predložil súdu znenie VZP z ktorého však nevyplýva od akej doby sú tieto VZP účinné. Pokiaľ žalobca tvrdí, že malo dôjsť k zmenám od 1.4.2015, tieto zmeny sa netýkali všeobecných zmluvných podmienok, ale samotných zmlúv, ktoré boli uzatvárané s jednotlivými lekárnikmi, t.j. aj so žalobcom. Tieto zmeny sú podmienené obojstranným písomným súhlasom zmluvných strán, t.j. aj žalobcu. Žalobca v žalobe nesprávne poukázal na zmenu VZP. Súd preto uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal, že by na základe jednostranného dispozitívneho úkonu zo strany žalovaného v I. rade došlo k zmene VZP. S účinnosťou od 1.4.2015, ktorý postupy zakladal žalobcom tvrdené konanie žalovaného v I. rade, súvisiace s nárokom žalobcu na náhradu škody tak, ako si ho uplatňoval v žalobe. Súd poukazuje na znenie článku 12.4 VZP, ktoré znie: Poisťovňa i poskytovateľ sú oprávnení kedykoľvek počas trvania zmluvy požiadať druhú zmluvnú stranu o vykonanie zmien v zmluve. Zmenu zmluvy je možné uskutočniť výlučne v písomnej forme na základe dohody zmluvných strán. Na základe uvedeného znenia je zrejmé, že pokiaľ zmluvné strany, t.j. žalobca a žalovaný v I. rade chcú zmeniť znenie uzavretej zmluvy, zmena je možná výlučne v písomnej forme a na základe dohody zmluvných strán. To znamená, že pokiaľ žalobca mal v žalobe na mysli nejakú zmenu zmluvy, účinnú k 1.4.2015, muselo k nej dôjsť dohodou zmluvných strán a nie je jednostranným dispozitívnym úkonom zo strany žalovaného v I. rade. Súd sa však ďalšou uvedenou zmenou nezaoberal, nakoľko žalobca ju bližšie nešpecifikoval. Súd uvádza, že pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorej sa žalobca domáhal v súlade s ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka, musia byť splnené základné zákonné predpoklady a to: 1. porušenie právnej povinnosti, 2.existencia, alebo vznik škody, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, 4. zavinenie škodcu. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť všetky uvedené predpoklady splnené komulatívne. Splnenie prvých troch predpokladov, ktoré sú objektívneho charakteru, a majú skutkovú povahu, musí preukázať poškodený, t.j. na ňom leží dôkazné bremeno. Vo vzťahu k prvému predpokladu, t.j. porušenie právnej povinnosti žalobca uvádzal, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ jednostranne zmenil všeobecné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho následne vznikla žalobcovi škoda. Na základe predložených dôkazov, všeobecné zmluvné podmienky a tvrdenia žalovaného v I. rade však vyplýva, že sa preukázalo ako nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný jednostranne zmenil všeobecné zmluvné podmienky k 1.4.2015. Ak žalobca mal na mysli zmenu zmluvy, žiadnu zmluvu ani jej zmenu súdu nepredložil, preto súd nemá zapreukázanú zmenu zmluvného vzťahu k 1.4.2015 tak, ako to tvrdil žalobca v žalobe.
46. Čo sa týka ďalších tvrdení žalobcu v žalobe a v písomných podaniach, tak k tomu súd uvádza, že žalovaný v I. rade oprávnene v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 Zákona č. 580/2004 Z.z., odmieta poskytnúť úhradu zdravotnej starostlivosti dlžníkom, ktorá nemá charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ zákon stanovuje žalovanému povinnosť v prípade dlžníkov uhrádzať len neodkladnú zdravotnú starostlivosť a žalovaný v I. rade postupuje v súlade so zákonným ustanovením, nemožno zároveň konštatovať, že by žalovaný v I. rade konal v rozpore s dobrými mravmi. Ak žalobca tvrdí, že nie je oprávnený zisťovať, či sa u pacientov predkladajúcich recept na výdaj lieku jedná o dlžníka, a či sa v danom prípade jedná o neodkladnú lekársku starostlivosť, súd uvádza, že hoci nie je žalobcovi v žiadnom zákone uložená takáto povinnosť, netreba upomínať, že aj žalobca vykonáva svoju činnosť ako podnikateľ, a je preto povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby predišiel prípadným škodám, ako v tomto prípade. Žalovaný v I . rade pritom uviedol, že na zisťovanie dlžníkov má viaceré efektívne spôsoby vyhľadávania, ktoré sú k dispozícii pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Boli vytvorené práve pre tento účel, napr. zdravotná poisťovňa poskytuje pre lekárov a lekárnikov jednak službu, ktorá umožňuje implementovať zoznam dlžníkov do softwaru lekárov, alebo lekárnikov a pri zadaní rodného čísla alebo identifikačného čísla poistenca automaticky je možné vyhľadať takúto osobu, ak je v zozname dlžníkov. Ďalšou možnosťou zistiť osoby v zozname dlžníkov je z webovej stránky zdravotnej poisťovne, ktoré údaje sú relevantné. Ak žalobca postupuje podľa svojho tvrdenia iba automaticky, keď pri predložení receptu, ktorý je riadne vyplnený a nie je na ňou uvedený údaj neodkladná zdravotná starostlivosť, bez ďalšieho skúmania, prípadných dlžníkov, liek vydá bez
úhrady pacienta, resp. čiastočnej úhrady, musí niesť aj on svoju časť zodpovednosti, pokiaľ nastane situácia, ako v tomto prípade. Obrana žalobcu, že nie je oprávnený zisťovať, či sa v danom prípade malo jednak o neodkladnú zdravotnú starostlivosť je irelevantná. Žalovaný v I. rade, ani zákonná, či zmluvná úprava túto povinnosť od žalobcu nevyžaduje. Žalobca je oprávnený vychádzať z údajov na recepte, zodpovednosť za správnosť údajov je medzi predpisujúcim lekárom a zdravotnou poisťovňou. Žalobca vo vlastnom záujme by mal mať nastavený systém výdaja liekov a zdravotných pomôcok tak, aby mal vedomosť o tom, ktorý pacient má nárok na úhradu z verejného zdravotného poistenia a ktorý nie. Tvrdenie žalobcu, aby v takom prípade žalovaný v I. rade uhrádzal poskytnutú lekársku starostlivosť z vlastných zdrojov, t.j. nie z vybraného zdravotného poistenia, je vecou zmluvnej voľnosti medzi zmluvnými stranami, t.j. žalobcom a žalovaným v I. rade, pretože nemožno opomínať, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným v I. rade je založený na dobrovoľnom zmluvnom základe. Tak ako žalobca tvrdí, že žalovaný v I .rade na báze dobrovoľnosti začal podnikať v oblasti verejného zdravotného poistenia, rovnako to možno povedať aj o žalobcovi, že rovnako na báze dobrovoľnosti sa rozhodol podnikať v oblasti lekárenskej starostlivosti. Pokiaľ v oblasti zdravotného poistenia žalobca a žalovaný v I. rade vstúpili do zmluvného vzťahu, je na subjektoch zmluvného vzťahu, aký rozsah vzájomných práv a povinností medzi sebou upravia. Samozrejme pri rešpektovaní právnej úpravy celej oblasti zdravotnej starostlivosti, pretože tak ako žalobca tvrdí, že je povinný postupovať v súlade so zákonom, rovnako tak je povinný postupovať i žalovaný v I. rade. Žalobca argumentoval tvrdením, že pokiaľ žalobcovi predložil faktúru, ku ktorej vykázal správne vynaloženú lekárenskú starostlivosť, bol žalovaný v I. rade povinný takto vynaloženú lekárenskú starostlivosť preplatiť v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zmluvou. Súd však poukazuje na to, že nemožno vytrhnúť z kontextu jeden odsek zákonného ustanovenia zmluvy, či všeobecných zmluvných podmienok. V kontexte zákonnej úpravy, ako aj úpravy s predložením VZP možno konštatovať, že pokiaľ žalobca poskytne lekárenskú starostlivosť poistencovi, má právo na jej úhradu voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Zákon však stanovuje prípady, kedy poistenec nemá právo na úhradu zdravotnej starostlivosti tak, ako je k tomu aj v tomto konkrétnom prípade, t.j. keď je poistenec dlžníkom zverejnením v zozname dlžníkov, v prípadoch ktoré stanovuje zákon. V prejednávanej veci žalovaný v I. rade neposkytol úhradu lekárenskej starostlivosti, ktorú poskytol žalobca žalovanému v II. rade. Táto okolnosť v konaní sporná nebola.
47. Ďalej súd poukazuje, že v predmetnom prípade nebolo potvrdené, že zdravotná starostlivosť mala charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Pre tento prípad žalovaný v II. rade nemá nárok na to, aby za neho zdravotnú starostlivosť, t.j. aj lekárenskú zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá formou výdaja lieku za lekársky predpis, uhradil žalovaný v I. rade, t.j. príslušná zdravotná poisťovňa. Súd preto uzatvára, že žalobca nepreukázal v konaní pred súdom, že by žalovaný v I. rade svojím konaním porušil právnu povinnosť, rovnako nebolo preukázané, že by konanie žalovaného v I. rade bolo možné označiť za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka.
48. Súdu z vlastnej činnosti je známe, že žalobca na tunajšom súde podal viaceré žaloby, v ktorých sa domáhal v obdobných sporoch plnenia od žalovaného v I. rade a poistencov evidovaných ako dlžníkov žalovaného v I. rade, za ktorých žalovaný v I. rade neuhradil žalobcovi poskytnutú lekárenskú starostlivosť. V jednotlivých prípadoch sa jedná o sumy neprevyšujúce 100 €, t.j. jedná sa o bagateľné spory. Súd nespochybňuje právo každého domáhať sa na nestrannom a nezávislom súde, ochrany svojho práva, aj v prípade bagateľného sporu, avšak v tomto konkrétnom prípade, vyjadrenia žalobcu aj vo vzťahu k porušovaniu ústavného práva možno považovať za nenáležité a neprimerané. Z predmetných sporov nevyplýva, že by postup žalovaného v I. rade mal byť pre žalobcu likvidačným a tým podmienka trhového hospodárstva by mal žalovaný v I. rade konať v rozpore s dobrými mravmi zneužívajúc svoje postavenie v oblasti verejného zdravotného poistenia. Je nepochybné, že žalovaný v I. rade takto postupuje voči rôznym poskytovateľom lekárenskej starostlivosti, pričom súd z vlastnej činnosti nezistil, že by iný poskytovatelia lekárenskej starostlivosti podávali voči žalovanému v I. rade obdobné žaloby. Tak ako uvádzal žalovaný v I. rade, jeho postup vyplynul aj z konsenzu so Slovenskou lekárnickou komorou. Hoci so žaloby vyplýva nespokojnosť žalobcu s takýmto systémom úhrad v oblasti verejného zdravotného poistenia, to ešte samo o sebe nemožno znamenať, že by súd označil konanie žalovaného v I. rade za rozporné s dobrými mravmi. Súd preto uzatvára, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jeden zo základných predpokladov nároku na náhradu škody, t.j. porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného v I. rade. Súd sa preto ďalšími úvahami žalobcu vo vzťahu postupu pri vydávaní liekov, úhradám za poskytnutú lekárenskú starostlivosť a ďalším alternatívam navrhovaného riešenia zo strany žalobcu nezaoberal, nakoľko sú bez právneho významu vo vzťahu k
podanej žalobe voči žalovanému v I. rade. Preto súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu voči žalovanému v I. rade zamietol.
49. Žalobca sa voči žalovanému v II. rade domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, a v tejto časti súd žalobu žalobcu považoval za čiastočne dôvodnú. Pokiaľ žalovaný v II. rade na základe lekárskeho predpisu získal od žalobcu predpísané lieky, a nevykonal za ne zodpovedajúcu úhradu, a rovnako ako dlžník zdravotnej poisťovne, uvedený v zozname dlžníkov nemal nárok na to, aby liečivá boli uhradené zo zdrojov verejného zdravotníctva ( § 9 ods. 2 Zákona 580/2004 Z.z.) bol povinný za výdaj liekov zaplatiť žalobcovi ako poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti plnú sumu liečiv, t.j. aj časť sumy, ktorú mala uhrádzať poisťovňa vo výške 0,35 € pri lieku Framykoin a 0,95 € pri lieku Triamcinolon, čo dáva dokopy uplatnenú sumu 1,30 €. Jedná sa o sumu, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému v II. rade a ktorá predstavuje na strane žalovaného v II. rade bezdôvodné obohatenie, pri tom, že žalobca mu plnil bez právneho dôvodu a žalovaný v II. rade je povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Žalobca preukázal, že žalovaného v II. rade vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 1,30 €. Pokiaľ žalovaný v II. rade neuhradil dlh v lehote, ktorú mu poskytol žalobca, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto v súlade s predpismi civilného práva patrí žalobcovi aj nárok na príslušný úrok z omeškania, ktorý bol priznaný v súlade s predpismi civilného práva. Z tohto dôvodu súd žalobe voči žalovanému v II. rade čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného v II. rade na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1,30 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, od 1.8.2016 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
50. Žalobca v žalobe uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € a to s poukazom na nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z. Súd konštatuje, že žalobca svoj nárok voči žalovanému v II. rade neuplatňuje titulom obchodného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v II. rade nedošlo k vzniku obchodnoprávneho vzťahu, a preto žalobca nemôže voči žalovanému v II. rade uplatniť právne predpisy obchodného práva. Súd preto nárok tak, ako si ho uplatnil žalobca voči žalovanému v II. rade je z titulu paušálnej náhrady nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, považoval za nenáležitý, a preto v tejto časti nárok žalobcu zamietol ako nedôvodný.
51. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP, t.j. podľa úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v konaní voči žalovanému v II. rade a súd konštatuje, že jeho neúspech sa týka len nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky, preto možno jeho úspech považovať za plný. Preto súd zaviazal žalovaného v II. rade nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením. V konaní bol plne úspešný tiež žalovaný v I. rade, voči ktorému bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Zvolen. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.