Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10C-22-2014.pdf
PDF · 95.95 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci žalobcu: BM Real Estate, s.r.o., IČO 43 996 248, so sídlom Gallayova 10, 841 02 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Dominik Burda, advokát, Rudnícka 8, 831, 06 Bratislava proti žalovanému: U. D., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX L. XX, štátny občan SR právne zastúpený:: Mgr.Ing. Marián Galbavý, advokát, Kapitulská 6, 917 01 Trnava, o zaplatenie 1.000,-EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Dňa 06.12.2013 bola Okresnému súdu Bratislava II doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1.rade, U. D. (ďalej ako „žalovaný v 1.rade“), a v 2.rade, M. D. (ďalej ako „žalovaná v 2.rade“), na zaplatenie sumy 1.000 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli dňa 25.06.2013 zmluvu o výhradnom poskytovaní realitných služieb, v ktorej sa žalobca zaviazal sprostredkovať pre žalovaných predaj nehnuteľnosti, trojizbového bytu č. X H. M. V. XX, S. C., XXX XX C., za províziu vo výške 2.000,-EUR. Žalovaní sa zaviazail, že počas platnosti uzavretej zmluvy, neuzavrú na prevod užívacích práv alebo vlastníckeho práva k nehnuteľnosti inú sprostredkovateľskú zmluvu alebo obdobnú zmluvu a ani nepoveria touto záležitosťou tretiu osobu pod sankciou zmluvnej pokuty, ktorú predstavuje žalovaná suma. Keďže zo strany žalovaných došlo k porušeniu tohto zmluvného dojednania, žalobca podal predmetnú žalobu.
2. Súd žalobe vyhovel a vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. XXRo XXXX/XXXX-XX zo dňa 12.02.2014. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní dňa 17.03.2014 odpor, v ktorom namietali žalovanú sumu a súčasne vzniesli námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava II. Okresný súd Bratislava II vec postúpil dňa 03.04.2014 na ďalšie konanie tunajšiemu súdu. Okresný súd Senica vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 04.06.2015, ktorým žalobu zamietol, zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným trovy konania a zaviazal žalobcu zaplatiť štátu trovy konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s poukazom na § 49a O.z., pričom uviedol, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci mal súd preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne. Z vykonaných dôkazov bolo nepochybné, že žalovaní zástupcovi žalobcu pred podpísaním spornej zmluvy oznámili, že majú už uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti s inou realitnou kanceláriou, a že mienia nehnuteľnosť odpredávať aj prostredníctvom iných realitných kancelárii. Súd bola toho názoru, že zástupca žalobcu žalovaných úmyselne uviedol do omylu, keď sám vo svojej výpovedi tvrdil, že v čase jednania s nimi v ich byte mal pri sebe všetky typy zmlúv o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, teda aj ten typ zmluvy, ktorá doložku o výhradnom sprostredkovaní neobsahuje. Sám dodal, že zložku, ktorá obsahuje všetky typy zmlúv má vždy pri sebe, takže je nesporné, že zástupca žalobcu vyvolal svojim konaním omyl, na základe ktorého žalovaní podpísali zmluvu o výhradnom sprostredkovaní odpredaja ich nehnuteľnosti, avšak boli ubezpečení, že výhradné zastúpenie je v tomto prípade len formalitou a zmluva má byť podpísaná len preto, aby sprostredkovateľ mohol inzerovať odpredaj nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu je právny úkon a to zmluva o výhradnom sprostredkovaní realitných služieb uzavretá medzi účastníkmi dňa 25. júna 2013 a to jej časť článok IV ods. 3 a článok VI ods. 1 vo vzájomnej súvislosti neplatný. Súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá je obsiahnutá v hore uvedených neplatných článkoch označenej zmluvy. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorému odvolací súd vyhovel a uznesením č.k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.11.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sú prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého určil dojednanie o zmluvnej pokute v zmluve za neplatné. Ďalej konštatoval, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie chýba argumentácia reflektujúca preukázaný skutkový stav veci vo vzťahu k otázkam týkajúcich sa zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, ako aj absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýba tu argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyne.
3. Žalobca na podanej žalobe trval.
4. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, pričom nesúhlas odôvodňovali tým, že zmluvu v tomto znení podpísali, avšak pred jej podpisom si výslovne vymienili, že sa nemá jednať o zmluvu o výhradnom poskytovaní realitných služieb ale len o zmluvu o poskytnutí realitných služieb. Zároveň namietali aj skutočnosť, že článok IV, článok VI je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.
5. Dňa 21.03.2017 zomrela žalovaná v 2.rade a dedičské konanie sa skončilo uznesením Okresného súdu Senica sp.zn. XD XX/XXXX zo dňa 11.07.2017, právoplatné dňa 11.07.2017, na základe celý predmet dedičstva nadobudol manžel poručiteľky - žalovaný v 1.rade.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov G. E., Z. O., výpisom z KN pre k. ú. S. C. LV č. XXXX, predžalobnou výzvou, zmluvou o výhradnom poskytovaní realitných služieb uzavretou medzi stranami sporu, zmluvou o sprostredkovaní predaja uzavretou medzi Direct Real GARANT, s.r.o. a žalovanými, písomný podaniami strán sporu ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
7. Dňa 25.06.2013 uzavreli žalobca, ako sprostredkovateľ, a žalovaní v 1. a v 2. rade, ako záujemcovia, zmluvu o výhradnom poskytovaní realitných služieb za účelom realizácie odpredaja nehnuteľnosti žalovaných. Súčasťou tejto zmluvy boli aj články IV bod 3, VI bod 1, podľa ktorých bola dohodnutá provízia v prospech sprostredkovateľa vo výške 2.000,-EUR a v prípade porušenia niektorých z povinností žalovanými, sa títo zaviazali uhradiť polovicu z dohodnutej provízie ako zmluvnú pokutu. Osobné údaje žalovaných, označenie nehnuteľnosti ako aj výška provízie v sume 2.000,-EUR a doba trvania zmluvy do 31.12.2013 boli do predtlačeného formulára zmluvy vpísané ručne perom.
8. V ten istý deň, dňa 25.06.2013 uzavreli žalovaní, ako záujemcovia, s Direct Real GARANT, s.r.o. zmluvu o sprostredkovaní týkajúcej sa sprostredkovania odpredaja totožných nehnuteľností patriacich žalovaným, pričom maklérom za sprostredkovateľa pri uzatváraní tejto zmluvy bola G. E..
9. Zástupca žalobcu C. E. uviedol, že vykonal v deň podpisu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu ohliadku bytu žalovaných okolo 18.hodiny večer, pričom pokiaľ žalovaní čítali predmetnú zmluvu o výhradnom zastúpení, on fotil byt, potom si zmluvu spoločne prešli. Pri vysvetľovaní obsahu zmluvy si strany sporu vzájomne vysvetlili aj význam výhradného zastúpenia pri odpredaji nehnuteľnosti. Žalovaní mu nepovedali, žeby mali uzavretú inú zmluvu s inou realitnou kanceláriou, ktorá by sa týkala odpredaja ich bytu. Zástupca navrhovateľa si nebol istý, či kópiu zmluvy v deň jej uzavretia žalovaným odovzdal alebo nie. Asi dva týždne po uzavretí zmluvy sa z internetu dozvedel, že žalovaní ponúkajú odpredaj bytu aj prostredníctvom inej realitnej kancelárie a žalovanému v 1. rade telefonoval, že túto ponuku má stiahnuť. Ďalej uviedol, že pri ohliadke bytu a podpise zmluvy mal pri sebe aj zložku v ktorej mal všetky typy zmlúv, teda aj typ zmluvy neobsahujúcej doložku o výhradnom zastúpení, pretože všetky typy zmlúv má vždy so sebou. Dňa 27.09.2013 bola žalovaným zaslaná výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď žalovanému v 1. rade zatelefonoval a zistil, že nehnuteľnosť je odpredaná konkurenčnou zmluvou. Z tohto dôvodu si uplatnili zmluvnú pokutu. Poprel tvrdenie, že klamal žalovaných pri podpise zmluvy. Súčasne uviedol, že si nepamätá, žeby mu žalovaní, po príchode do bytu, povedali, že dopoludnia už podpísali zmluvu o sprostredkovaní predaja s inou realitnou kanceláriou. Ďalej uviedol, že žalovaných opakovane upozorňoval, aby neponúkali predávané nehnuteľnosti prostredníctvom iných kancelárií, nakoľko tým porušujú zmluvné povinnosti. Pokiaľ ide o rozdiel medzi výhradným a nevýhradným zastúpení pri predaji, ten je v tom, že pri výhradnom zastúpení vie realitná kancelária zhľadiska marketingu investovať viac finančných prostriedkov do realizácie predaja a reklamy. Rozdiel v nákladoch môže byť 40-50 EUR denne. Vzhľadom na časový odstup nevedel vyčísliť rozdiel medzi výhradným a nevýhradným sprostredkovaním v tomto konkrétnom prípade. Pri nevýhradnom zastúpení a predaji nehnuteľností môže dôjsť k predaju za nižšiu sumu a inýmn realitným kanceláriám tak zostanú len náklady, teda strata. Pri uzatváraní zmluvy na tieto skutočnosti upozornil žalovaných. Uviedol, že údaje v zmluve vypísané ručne, vpisoval buď žalovaný alebo jeho manželka, pretože to nie je jeho typ písma.
10. Žalovaný v 1.rade uviedol, že dňa 25.06.2013 po príchode C..E. ako zástupcu žalobcu do ich bytu, spoločne s manželkou mu hneď pri vstupe do ich bytu povedali, že majú podpísanú zmluvu o sprostredkovaní predaja ich nehnuteľnosti s inou realitnou kanceláriou. Spýtal sa C..E., či to nebude problém, tento mu odvetil, že nie. Zároveň obom žalovaným uviedol, že iné tlačivo okrem zmluvy o výhradnom poskytovaní realitných služieb pri sebe nemá avšak podpísanie tejto zmluvy malo slúžiť len na to, aby realitná kancelária mohla predaj bytu inzerovať. Podľa C..E. bolo zmluvu potrebné podpísať len ako prejav súhlasu s uverejnením na internet. Žalovaný v 1.rade poprel, že by so zástupcom žalobcu v obývačke zmluvu akýmkoľvek spôsobom preberali, nemali s manželkou vedomosť, že táto zmluva obsahuje aj článok o výhradnom zastúpení. Žalovaný v 1.rade nepoprel, žeby s manželkou zmluvu zo dňa 25.06.2013 so žalobcom neuzavreli. K návšteve zástupcu žalobcu v byte žalovaných malo dôjsť 25.06.2013 po 18.hodine. Ďalej uviedol, že v ten istý deň, teda 25.06.2013 dopoludnia uzavreli zmluvu s inou realitnou kanceláriou, Direct Real GARANT, s.r.o. Bratislava, pričom zástupkyni tejto firmy uviedli, že mienia nehnuteľnosť odpredávať aj prostredníctvom iných realitných kancelárii a táto s nimi spísala zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti bez doložky o výhradnom zastúpení. Skutočnosť, že dňa 25.06.2013 v dopoludňajších hodinách takúto zmluvu uzavreli, v ten istý deň oznámili C..E.. V deň uzatvárania zmlúv im zástupkyňa Direct Ral GARANT, s.r.o. kópiu zmluvy nechala, zástupca žalobcu im kópiu zmluvy nenechal a nedoručil ani po telefonických urgenciách. Pokiaľ ide o údaje vpísané do zmluvy ručne, trval na tom, že ich vypisoval žalobca, sedel v kresle, vedľa neho bol televízor.
11. Žalovaná v 2.rade sa v plnom rozsahu pridŕžala skutočností uvedených žalovaným v 1. rade a dodala, že na druhý deň po podpise zmluvy zástupcovi žalobcu telefonovala a chcela si zmluvu prečítať. Tento uviedol, že keď pôjde okolo, zmluvu doručí, čo sa do súčasnej doby nestalo. Zároveň uviedla, že sa rozprávala so svedkyňou G.. E., ktorá jej v aktuálnom čase uviedla, že ju C..E. vyzýval, aby ponuku spoločnosti Direct Real GARANT, s.r.o. na odpredaj tohto bytu stiahla, keďže má podpísanú dohodu o výhradnom sprostredkovaní. Dodala, že návšteva C..E.B. dňa 25.06.2013 bola skôr vo večerných hodinách, bolo to v období vysielania TV Novín, teda okolo 19.00 hodine.
12. Zo zmluvy uzavretej medzi Direct Rala GARANT, s.r.o., ako sprostredkovateľom, a žalovanými v 1. a v 2. rade, ako záujemcami, súd zistil, že zmluva na odpredaj totožných nehnuteľnosti, ako žalovaní uzavreli so žalobcom, bola uzavretá dňa 25.06.2013, ako zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti.
13. Svedkyňa G. E., ktorá dňa 25.06.2013 ako maklér za Direct Real GARANT, s.r.o. uzatvárala so žalovanými horeuvedenú zmluvu, uviedla, že zmluva bola podľa nej uzatváraná skôr v ranných alebo skorých obedných hodinách bolo to za svetla, žalovaní uvádzali, že čakajú ešte zástupcu z inej realitnej kancelárie, výslovne ich upozornila, aby s touto ďalšou kanceláriou neuzavreli zmluvu o výhradnom poskytovaní realitných služieb, keďže už s ňou podpísali jednu zmluvu, a v prípade, že by zmluvu o výhradnom sprostredkovaní podpísali, musela by jej realitná kancelária ponuku stiahnuť. Žalovaní ju výslovne upozornili, že mienia odpredávať byt aj prostredníctvom iných realitných kancelárii a kvôli tomu uzavreli iba nevýhradnú zmluvu.
14. Svedok Z. O., majiteľ realitnej kancelárie MG & partners, s.r.o., vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaní z ponuky jeho realitnej kancelárie mali záujem odkúpiť domovú nehnuteľnosť na L., avšak jej kúpu podmieňovali odpredajom bytu v C. s tým, že za finančné prostriedky z odpredaja tohto bytu odkúpia nehnuteľnosť. Takisto jeho spoločnosť poverili odpredajom bytu, pričom keď sa ich pýtal či majú uzavretú zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja s inou realitnou kanceláriou uviedli mu, že takáto zmluva existuje, má byť len formálna, bez doložky o výhradnom sprostredkovaní a z tohto dôvodu zmluvu nečítal. Ak by išlo o zmluvu o výhradnom sprostredkovaní, bol by si ju prečítal. Tento rozhovor medzi ním a žalovanými sa odohral medzi letom a jeseňou 2013, skôr to bolo na jeseň 2013, pričom bližšie špecifikovať časové obdobie nevedel.
15. Podľa § 49a Obč.zák., právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
16. Podľa § 774 Obč.zák., sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
17. Podľa § 777 Obč.zák., záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
18. Podľa § 52 ods. 1 Obč.zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 Obč.zák., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 52 ods. 3 Obč.zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 Obč.zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa slovenského práva pre právne úkony, okrem iného, spravidla platí, že prejavujúci vôľu je ňou viazaný v tom rozsahu, v akom adresát prejavu vôle vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu mohol a mal obsahu prejavu vôle rozumieť. Slovenské právo za určitých okolností umožňuje prejavujúcemu sa zbaviť následkov svojho prejavu vôle najmä v situáciách, ak prejavené nezodpovedá skutočne chcenému. Základným znakom definície omylu v slovenskej právnej teórii a praxi je nezhoda vôle s prejavom. Predpokladom použitia normatívnych dôsledkov ustanovenia § 49a Obč.zák. je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu. Druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu (zmluvy) alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní. Omyl sa môže vzťahovať aj na viaceré takéto okolnosti, avšak stačí, ak došlo k omylu pri posudzovaní ktorejkoľvek nich. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu.
23. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, mal súd za preukázané, že žaloba nebola podávaná dôvodne. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2.rade zástupcovi žalobcu pred podpísaním spornej zmluvy oznámili, že majú už uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti s inou realitnou kanceláriou. Táto skutočnosť vyplýva nielen zo zhodných výpovedí žalovaných v tomto smere, ale najmä z výpovedí svedkyne E. Kubalovej, ktorá potvrdila, že žalovaných pri spisovaní zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti realitnou kanceláriou, ktorú zastupovala poučila o tom, čo je to zmluva o výhradnom poskytovaní realitných služieb, ako sa majú v prípade uzavretia takejto zmluvy s inou realitnou kanceláriou správať, pričom bolo nepochybné, že toto poučenie bolo poskytnuté žalovaným v ten istý deň v dopoludňajších hodinách ako podpisovali zmluvu so žalobcom. Súd je toho názoru, že keď jednému zástupcovi realitnej kancelárie žalovaní uviedli, že mienia nehnuteľnosť odpredávať aj prostredníctvom iných realitných kancelárii, tak túto istú skutočnosť uviedli aj inému zástupcovi druhej realitnej kancelárie, teda C.. E.. Z tohto faktu nepochybne vyplýva, že zástupca žalobcu, žalovaných úmyselne uviedol do omylu, keď sám vo svojej výpovedi tvrdil, že v čase rokovania so žalovanými v ich byte mal pri sebe všetky typy zmlúv o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, teda aj ten typ zmluvy, ktorá doložku o výhradnom sprostredkovaní neobsahuje. Sám dodal, že zložku, ktorá obsahuje všetky typy zmlúv má vždy pri sebe. Takže je nesporné, že zástupca žalobcu vyvolal u žalovaných svojim konaním omyl, na základe ktorého žalovaní podpísali zmluvu o výhradnom poskytovaní realitných služieb, avšak boli ubezpečení, že výhradné zastúpenie je v tomto prípade len formalitou a zmluva má byť podpísaná len preto, aby sprostredkovateľ mohol inzerovať odpredaj nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu je právny úkon, a to zmluva o výhradnom sprostredkovaní realitných služieb uzavretá medzi stranami sporu dňa 25.06.2013 a to jej časť článok IV ods. 3 a článok VI ods. 1 vo vzájomnej súvislosti neplatný. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
24. Pre úplnosť súd prvého stupňa konštatuje, že zmluva o výhradnom poskytovaní realitných služieb zo dňa 25.06.2013 uzavretá medzi stranami sporu má znaky spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri jej uzatváraní mal postavenie dodávateľa a žalovaní v 1. a 2.rade postavenie spotrebiteľov. Pri právnom preskúmaní jednotlivých ustanovení zmluvy súd nenašiel zmluvné podmienky, ktorý by mali znaky neprijateľných zmluvných podmienok podľa ustanovení Obč.zák. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Žalovanými namietané články zmluvy o provízii a zmluvnej pokute súd nepovažoval za neprimerané vo vzťahu k predmetu zmluvy a hodnote predávanej nehnuteľnosti. Provízia vo výške 2.000,-EUR (2,44% z očakávanej predajnej ceny) bola primeraná vzhľadom na obvyklú výšku provízie pri predaji nehnuteľnosti v roku 2013 v C.. Výška zmluvnej pokuty v sume 1.000,-EUR (vzhľadom na výšku očakávanej predajnej ceny) podľa názoru súdu zohľadňuje riziko a vzniknuté náklady realitnej kancelárie pri predaji nehnuteľnosti a súd ju nepovažuje za neprimerane vysokú.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a pretože mal žalovaný vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Senica v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).