Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/160/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti

- L. V., nar. XX.XX.XXXX, U. V., nar. XX.XX.XXXX, C. V., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Š. XXX, XXX XX C., deti rodičov - matky L. V.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., F. XXX/X a otca - C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., A. XXX/XXX, t. č. E. L., X/FLAT, J., J., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd maloleté deti L. V., nar. XX.XX.XXXX, U. V., nar. XX.XX.XXXX a C. V., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky L. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti a spravovať ich majetok.

II. Súd otca maloletých detí C. V., nar. XX.XX.XXXX z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej L. V. po 40,- Eur/mesačne, na výživu maloletej U. V. po 40,- Eur/mesačne a na výživu maloletého C. V. po 40,- Eur/mesačne, počnúc od 01. novembra 2021, vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca do rúk matky od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd z a v ä z u j e otca maloletých detí zaplatiť zaostalé výživné za obdobie od 01. novembra 2021 do 31. mája 2022 v úhrnnej sume 840,- Eur v mesačných splátkach po 40,- Eur, ktoré bude splácať s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, v prípade nezaplatenia jednej splátky.

IV. Súd styky otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e a ponecháva ich bez obmedzenia, ktoré sa budú realizovať na základe dohody rodičov.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. V podanom návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.10.2021 navrhovateľka - matka maloletých detí žiadala súd aby zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca maloletých detí zaviazal prispievať na ich výživu.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu s C. V., s ktorým žili v spoločnej domácnosti aj v E.. Po príchode z E. asi pred 4 mesiacmi sa otec detí vrátil do E. k novej známosti a ju s deťmi nechal na L.. Navrhovateľka nemá záujem s otcom maloletých detí obnoviť spolužitie, nakoľko obaja majú nové vzťahy. Navrhovateľka žije s novým partnerom vo vlastnom rodinnom dome na adrese trvalého pobytu. Deti navštevujú Základnú školu v H., sú zdravé, navštevujú pediatrickú ambulanciu MUDr. J. v H.. Výšku výživného ponechala na rozhodnutie súdu. Otec maloletých

detí si vyživovaciu povinnosť neplní žiadnym spôsobom, pričom pracuje a dosahuje príjem približne 11.000,- Eur ročne.

3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu - rodnými listami maloletých detí, správou o vykonanom šetrení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., správou Sociálnej poisťovne C.Ň., správou Mesta H., pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. , úradným záznamom, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. o poberaní dávok v hmotnej núdzi u rodičov maloletých detí, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

4. Na pojednávaní kolízny opatrovník maloletých detí uviedol, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre maloleté deti, starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje na dobrej úrovni. Finančne jej vypomáha rodina, nakoľko nemá príjem. Na základe uvedeného má za to, aby súd vyhovel podanému návrhu a zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a povinného otca zaviazal uhrádzať výživné na maloleté deti po 40,- Eur na každé dieťa a styky ponechať bez obmedzenia.

5. Na pojednávaní matka maloletých detí trvala na podanom návrhu a žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej výchovy a starostlivosti a otca zaviazal platením výživného aspoň vo výške 40,- Eur na jedno dieťa. S otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od júla minulého roku. Žili spoločne aj s maloletými deťmi v E., kde otec aj doposiaľ pracuje. Niekedy v júni minulého roku sa vrátili na Slovensko na dovolenku, ale otec detí sa vrátil do E., kde nadviazal známosť s inou ženou, kým oni zostali bývať na L.. Matka spolu s deťmi býva v 6 - izbovom rodičovskom dome jej otca v H., býva tam aj so svojim priateľom, je to slobodný muž, ktorý je bezdetný, s ktorým v podstate žije už po dobu 7 mesiacov. Jej druh má dobrý vzťah s maloletými deťmi, stará sa, pomáha jej pri výchove a starostlivosti. Pracuje na píle, zatiaľ pracovnú zmluvu nemá, ale pracuje brigádnicky, kde zarobí mesačne okolo 300,- Eur - 400,- Eur. Matka nemá žiaden príjem, nedostáva ani rodičovské dávky. Otec maloletých detí na maloleté deti neprispieva, len raz poslal peniaze - niekedy v apríli a to 137,- Eur. Otec maloletých detí si našiel druhú priateľku, s ktorou žije v E.. Tiež uviedla, že s otcom maloletých detí nechce žiť, pretože ona si už tiež našla priateľa, s ktorým teraz žije. Hľadala si prácu, ale zatiaľ sa jej nepodarilo zamestnať sa v mieste jej trvalého bydliska a do iného okresu nemôže cestovať, pretože má maloleté deti. Deti majú vytvorené všetky podmienky pre riadnu výchovu, majú svoju detskú izbu, veci do školy, oblečenie, stravujú sa v škole. Čo sa týka výdavkov, za obedy deťom platí 100,- Eur, na hygienu, na jedlo okolo 600,- Eur vrátane oblečenia, niekedy to vychádza aj viac mesačne podľa toho, čo deti potrebujú zakúpiť. Za elektrinu platí spolu aj s internetom 100,- Eur. Ďalej sú výdavky spojené s kúrením - okolo 700,- Eur za kúpu dreva/ ročne. Vodu platí mesačne 25,- Eur. V dome je zavedená elektrina a aj voda, majú aj kúpeľňu. Deti sú zdravé, prekonávajú len bežné ochorenia. Finančne jej vypomáha mama aj brat, aj priateľova starká. Z týchto peňazí potom uhrádza výdavky, ktoré má. Čo sa týka výživného, žiadala, aby otec maloletých detí bol zaviazaný platením výživného aspoň po 40,- Eur na každé dieťa.

6. Súd sa oboznámil so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v C., z ktorej okrem iného vyplýva, že navrhuje zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a povinného otca zaviazať prispievať na výživu maloletých detí podľa jeho zárobkových a majetkových pomerov.

7. Podľa ust. o rodine (ďalej len ako „zákon o rodine“), Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

11. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu. Biologický otec uznal otcovstvo k maloletým deťom. Z vyjadrenia matky vyplýva, že od júna 2021 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čo v podstate potvrdil aj otec maloletých detí a od tohto obdobia rodičia spolu nehospodária, spolu nezabezpečujú výchovu a výživu maloletých detí. Obnovenie spolužitia u rodičov neprichádza do úvahy jednak z dôvodu, že otec maloletých žije v E. so svojou novou priateľkou, kým matka maloletých detí žije na L. v spoločnej domácnosti s deťmi a svojim novým priateľom. S poukazom na uvedené súd má za to, že je splnená podmienka ustanovenia § 36 ods. 1/ Zákona o rodine, keď súd upraví výkon rodičovských práv a povinností a určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, ak rodičia spolu nežijú a predmetná úprava je v záujme maloletého dieťaťa. Súd preto návrh matky považoval za dôvodne podaný a opodstatnený.

16. Keďže od návratu zo zahraničia rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť v celom rozsahu prevzala na seba matka, deti dlhodobo takto žijú v domácnosti svojej matky, majú k nej vytvorené citové, sociálne väzby, zaužívaný režim. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloleté neboli zistené žiadne nedostatky. Otec maloletých sa vrátil do E., žije tam so svojou novou priateľkou, teda je mimo trvalého bydliska maloletých detí a nemá tak objektívnu možnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá na rozdiel od otca svojim spôsobom života, doterajšou starostlivosťou o maloleté deti dáva svoju záruku riadneho plnenia jej rodičovského práva a zároveň povinnosti zabezpečovať sústavnú osobnú starostlivosť o maloleté deti.

17. Z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú potreby maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa, vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolenie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, to je všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné

vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho psychickej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

18. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že doposiaľ nebolo súdom upravené výživné na maloleté deti. Odôvodnené potreby maloletých detí sa každým rokom navyšujú v dôsledku ich rastu, dospievania a tiež aj návštevou školy. Na zvýšených potrebách detí sa majú podieľať obidvaja rodičia, podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Matka maloletých detí si voči nim plní vyživovaciu povinnosť aj svojou osobnou starostlivosťou o nich. Otec detí nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z týchto skutočností, s prihliadnutím na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby, súd určil výživné na každé maloleté dieťa zo strany otca od 01.11.2021 vo výške 40,- Eur/mesačne, v zmysle návrhu matky. Takto stanovené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí a je v súlade so schopnosťami a možnosťami otca, ktorý jednorazovo uhradil výživné vo výške 137,- Eur, čím preukázal svoje schopnosti a možnosti plnenia si svojej vyživovacej povinnosti v súdom stanovenej výške. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj absenciu ďalších vyživovacích povinností zo strany otca, vychádzal však z jeho doterajších príjmov, ktoré mu umožňujú prispievať na maloleté deti sumou, ktorá je uvedená vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Životnú úroveň otca maloletých detí preukazujú jeho majetkové pomery, ako aj jeho príjmy. Súd u otca maloletých pri posudzovaní výšky výživného zohľadnil hlavne jeho finančné a majetkové pomery, ktoré v priebehu konania deklaroval - jeho príjmy, jeho majetok. Súd zohľadnil všetky náklady na potreby maloletých, ako aj samotnú skutočnosť, že matka maloletých detí je zatiaľ bez príjmu. V súvislosti s určením výživného súd poukazuje aj na zachovanie princípu ochrany záujmov maloletých detí, kedy je súd povinný vychádzať z článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa, na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní oprávnených potrieb dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby nepravidelné, alebo náhodné. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou, ako aj ostatnými právami a povinnosťami rodičov, súd apeluje na rodičov tak otca, ako aj matku maloletých detí, že je v ich záujme, aby rodičia spolu rozumne a s rešpektom k sebe i k maloletým deťom komunikovali ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností, aby budovali vzájomné pozitívne vzťahy a dôveru.

19. Súd styky otca s maloletými deťmi neupravoval, ponechal ich neobmedzené s tým, že sa budú realizovať na základe dohody s matkou, hlavne s poukazom na tú skutočnosť, že matka nebráni otcovi v realizovaní stykov.

20. Súd zároveň zaviazal otca maloletých detí zaplatiť zaostalé výživné v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine od 01.11.2021 do 31.05.2022 v úhrnnej sume 840,- Eur na všetky tri maloleté deti a to v mesačných splátkach po 40,- Eur.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach. ( ).

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení neskorších zmien. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( citovaného zákona) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( citovaného zákona).