Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/11/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému Fine Group, s. r. o., so sídlom Slov. nár. povstania 487/29, Spišská Belá, IČO: 46 264 353, o vymoženie 776,74 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 7Er/421/2014 - 21 zo dňa 19.10.2015 takto

rozhodol:

Z r u š u j e sa uznesenie a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,27 Eur a vyslovil, že oprávnený ani povinný nemajú nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že posúdil návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) a zistil, že tento je dôvodný. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 EP.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že v danej veci eviduje úhradu vo výške 776,74 Eur zo dňa 16.10.2015 vykonanú povinným v pokladni oprávneného. Na základe uvedeného oprávnený nesúhlasí so zastavením exekučného konania pre nemajetnosť povinného. Úhrada dlhu povinným dokazuje, že tento nie je nemajetný.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že vzhľadom na vykonanú úhradu navrhuje napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie zrušiť.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP, ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401.html> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod na zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok

vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, aj keď samozrejme zistenia exekútora preukazujúce existenciu týchto dôvodov sú podstatné a z nich môže exekučný súd vychádzať.

7. Exekučný súd si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania sa výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 98/2009, kde tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle č. l. 46 ods. 1 Ústavy SR“. Porovnaj aj nález Ústavného súdu SR z 13. 7. 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000. Podľa názoru odvolacieho súdu tak k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre takéto zastavenie.

8. Dôkazom toho, že nedošlo k náležitému zisteniu majetkových pomerov povinného je skutočnosť, že povinný ešte pred vydaním napadnutého uznesenia svoj dlh dobrovoľne uhradil, z čoho vyplýva, že v čase, keď súd rozhodoval o zastavení exekúcie pre nemajetnosť, povinný disponoval majetkom minimálne vo výške potrebnej na úhradu vymáhanej sumy.

9. Z uvedeného vyplýva, že nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

10. Oprávnený nemal možnosť sa k podnetu exekútora na zastavenie exekúcie vyjadriť, nakoľko súd mu podnet exekútora nezaslal, čím došlo aj k vade podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a v súvisiacich výrokoch o trovách exekúcie a exekučného konania zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) a vrátil vec súdu prvej inštancie (§ 391 ods. 1 CSP.).

12. Vzhľadom na to, že vymáhaná istina bola uhradená, predmetom exekúcie ďalej zostávajú už len trovy exekúcie.

13. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .