Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-85-2017.pdf
PDF · 107.26 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/85/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: J. X., R. XX, R., IČO: 11 713 828, zastúpený Advokátska kancelária KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., Štefánikova 57, Nitra, IČO: 47 237 252, proti žalovanému: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, B., o zaplatenie 445,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/501/2015-109 zo dňa 25. mája 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 445,60 euro s 8,75% úrokom z omeškania od 02. 08. 2012 do zaplatenia titulom neuhradenej ceny diela, náhradu trov konania v sume 497 euro a súdny poplatok za odpor v sume 26,50 euro. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 631 Obč. zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, ktorou sa žalobca zaviazal vyrobiť pre žalovaného 2 ks interiérových dverí. Zmluva spĺňala podstatné náležitosti, určenie diela, určenie ceny diela vo výške 1.000 eur a kľučky. Pri uzatvorení dohody žalovaný vyplatil žalobcovi 02. 05. 2011 zálohu 250 eur, čo vyplýva z príjmového dokladu č. 13 a faktúry H-46/2011 z 05. 05. 2011. Dielo žalobca dodal 08. 02. 2012 v nepoškodenom stave a bola zaplatená suma 500 eur. Podľa dodacieho listu celková cena diela bez DPH bola 788 eur a suma 500 eur bola zaúčtovaná príjmovým pokladničným dokladom č. 54 z 19. 07. 2012 ako časť úhrady faktúry H-124/2012. Faktúrou zo dňa 18. 07. 2012 žalobca fakturoval žalovanému cenu 945,60 eur, z ktorej odpočítal 500 eur uhradených pri dodávke diela. Splatnosť faktúry bola 01. 08. 2012. V zmysle faktúry mal žalovaný doplatiť 445,60 eura. Súd konštatoval, že žalovaný sumu uvedenú vo faktúre nenamietal, rovnako ani zostatok sumy, ktorú mal zaplatiť ako vyplýva z listu zo dňa 23. 10. 2012, v ktorom uviedol, že dlžnú čiastku uhradí, ak budú odstránené vady. Súd mal za preukázané, že žalovaný vady nereklamoval a nepreukázal, že zaplatil zvyšok žalovanej sumy a ani vypočutí svedkovia nepotvrdili tvrdenie žalovaného, že vyplatil zvyšok ceny diela, keď najprv uvádzal, že doplatil 200 eur, potom 300 eur vo firme žalobcu, pričom mu mal žalobca vrátiť 54 eur. Posudzujúc námietku premlčania vznesenú žalovaným uviedol, že žalobca si uplatnil pohľadávku v zmysle faktúry splatnej 01. 08. 2012 a 3-ročná všeobecná premlčacia lehota uplynula 01. 08. 2015, preto žaloba podaná na súde 31. 07. 2015 bola podaná včas. Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, od 02. 08. 2012. V závere dodal, že žalovaný nepoprel skutočnosti uvádzané žalobcom o cene diela 1.000 eur, poukazoval iba na to, že mu nepredložil k nahliadnutiu príjmový pokladničný doklad z 02. 05. 2011. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu súdneho poplatku 26,50 eura a trovy právneho zastúpenia 470,50 eura v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov; za 1 úkon právnej pomoci sumu 31,54 eura, celkovo za 6 úkonov, režijný paušál a náhradu cestovných výdavkov.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní 27. 01. 2016 o tom, že dohodli cenu diela 800 eur a zložil zálohu 300 eur, čo bolo súčasťou jeho napokon úspešnej taktiky, pretože žalobca zaslal PPD (príjmový pokladničný doklad) č. 13 na sumu 250 eur, ktorú zaplatil pri uzatvorení zmluvy, čo zatajil. Cena dverí bola 1.000 eur a kľučky a to vrátane DPH. Do faktúry č. H-124/2012 žalobca nezapočítal zálohu 250 eur. Túto skutočnosť vie potvrdiť účtovníčka, ktorú navrhol vypočuť ako svedkyňu. Faktúra preukazuje, že DPH bola odvedená zo sumy 250 eur. Nie je pravdou, že by objednávku nespochybnil, ako uvádza súd prvej inštancie. Naopak, spochybnil ju viackrát, tiež listom z 23. 10. 2012, ktorý sa nachádza v spise. Uviedol, že dňa 02. 05. 2011 zaplatil 250 eur, 08. 02. 2012 manželka zaplatila 500 eur a 19. 07. 2012 vo firme v Martovciach zaplatil 200 eur a bol mu vydaný PPD č. 54, kde bola započítaná aj záloha. Ak žalobca tvrdí, že ho vo firme nikto nevidel, nie je mu jasné, ako získal príjmový pokladničný doklad. Dňa 18. 07. 2012 mu bola vystavená faktúru č. H-124/2012 na sumu 945,60 eura, pričom žalobca mal faktúru vystaviť do 14 dní po dodaní tovaru. Na jednej strane ho vyzýva na úhradu sumy 945,60 eura, ale v liste z 05. 05. 2016 už uvádza, že dohodnutá cena za dielo je 1.000 eur bez DPH plus kľučky a priznáva aj prijatie zálohy 250 eur. Dvere boli objednané za 1.000 eur s DPH, čo dokazuje aj faktúra č. H-46/2011 z 05. 05. 2011, kde je DPH odvedená z 250 eur. Zo súdneho dokazovania vyplýva, že 1 dverí kúpil s DPH a 3 bez DPH. Súdu predložil nový dôkaz
- sprievodný list, vystavený E. H., ktorá na pojednávaní potvrdila, že bolo treba zaplatiť 788 eur. O žiadnej DPH sa nehovorilo. V dodacom liste nikde nie je uvedené, že dvere majú kľučky, je podpísané len prevzatie tovaru v príslušnej kolónke. Ďalej uviedol, že nakoľko bol žalobca v omeškaní, začiatkom decembra mu prisľúbil zľavu z ceny. Namietal, že by hovoril o úhrade 200 eur a potom 300 eur, ako uvádza súd prvej inštancie. Poukázal na nejasnosť vo výpočte sumy 945,60 eura, ktorú má tvoriť rozdiel sumy 1.038 eur a sumy 250 eur, čo je podľa neho suma 788 eur. Pokiaľ žalobca má za to, že mal zaplatiť 945,60 eura podľa faktúry, po odrátaní ním uhradených záloh 750 eur, bol neuhradený rozdiel 195,60 eura, nie žalovaná suma, preto aj žalobcovi v Martovciach doplatil 200 eur. Ak bude vychádzať z ceny dohodnutej pri objednávke 1.038 eur, tak po uhradení zaplatených čiastok v celkovej sume 250 + 500 + 200 neuhradený rozdiel činí 88 eur. V závere uviedol, že trvá na výsluchu účtovníčky, ktorá by ozrejmila dôvod vystavenia faktúry č. 124/2012 až pol roka po dodaní dverí a prečo je v kolónke vyznačená 20 % DPH.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Namietal jednak absenciu odvolacích dôvodov a ďalej k tvrdeniam žalovaného uviedol, že opakovane uvádza svoju argumentáciu, ktorú viackrát obmieňal, ani jednu ním tvrdenú verziu relevantným spôsobom nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Uviedol, že suma 250 eur bola v rámci zmluvného vzťahu odpočítaná od celkovej dohodnutej ceny za dielo, a preto nemá vplyv na výšku žalovanej sumy. Celková cena bola dohodnutá v sume 1.038 eur bez DPH po úhrade sumy 250 eur predstavoval dlh žalovaného 788 eur bez DPH, 1.038 - 250 t. j. 945,60 eura s DPH, z ktorej žalovaný uhradil 500 eur. Výsluch účtovníčky, jeho dcéry, nepovažuje za dôvodný. Povinnosť vystaviť faktúru má podnikateľ, on aj vystavoval faktúry, čo potvrdila účtovníčka H., účtovníčka faktúry len eviduje, preto sa nevie vyjadriť k dôvodom a okolnostiam vystavenia faktúry. Jeho dcéra nebola pri ústnom dojednávaní k dodatku zmluvy o dielo a žiadny dodatok uzavretý ani nebol. Jej výsluch je nadbytočný, nehospodárny, pretože skutočnosti tvrdené žalovaným ohľadne zľavy diela nevyplynuli ani z výsluchu jeho manželky, ktorá jediná bola prítomná pri ich stretnutí v Nitre. Navyše žalovaný po poučení podľa § 124 OSP neuviedol žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. V uvedenej reklamácii uviedol, že dodanie kľučiek začal žalovaný spochybňovať až v písomnej odpovedi na jeho vyjadrenie z 18. 05. 2016. Išlo len o účelové tvrdenie, ktoré nevyplynulo ani z výpovedí jeho manželky. Poukázal aj na ďalšie rozpory v tvrdeniach žalovaného ohľadne zálohovej platby, ktorú mal platiť najprv v sume 300 eur, potom v sume 250 eur. V odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že doplatok 500 eur prijala pani X., nespomína ďalšie osoby. Na pojednávaní uvádzal, že doplatil sumu 500 eur za prítomností viacerých osôb, ktorých mená nepozná a mal mu povedať, že sumu 54 eur mu pošle poštou. Následne uviedol, že v ten deň vyplatil len sumu 200 eur a následne, že dlžnú sumu doplatil, keď bol odstránený problém vchodových dverí. Na pojednávaní 25. 05. 2016 uviedol, že zaplatil 200 eur, k čomu sa pripočítala záloha 300 eur, ako sa domnieval. Cena za dielo bola dohodnutá sumou 1.000 eur bez DPH plus kľučky 19 x 2, spolu 1.038 eur bez DPH. Bola zložená záloha 250 eur a pri dodaní dverí zaplatená suma 500 eur. Po niekoľkých telefonických urgenciách napriek prísľubom žalovaný neprišiel, preto vystavil 18. 07. 2012 faktúru na sumu 788 eur bez DPH, t. j. 945,60 eura s DPH. Žalovaný nebol 19. 07. 2012 a ani v iný deň roku 2012 v jeho kancelárii a nepozná pani H., jeho zamestnankyňu, tvrdil len, že dlžnú sumu údajne zaplatil v prítomnosti úradníčok. Na pojednávaní dňa 27. 01. 2016 uviedol, že videl ako
sa fyzicky vystavuje PPD, ktorý vystavovala pani X.. Už len z tohto tvrdenia je zrejmé, že zavádza, nakoľko ak by bol skutočne uhradil dlžnú sumu, PPD podpisuje výlučne on a nie iná osoba. Tieto sumy si žalovaný vymyslel.
4. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojich vyjadreniach. Uviedol, že svedkyňa H. na pojednávaní jednoznačne povedala, že mal zaplatiť 788 eur a po úhradách v celkovej sume 750 eur doplatok činil 288 eur, nie žalovaná suma a doplatil v Obci Martovce sumu 200 eur, preto zostáva doplatiť 88 eur, ktoré ale neuhradí, pretože nebola dodržaná dodacia lehota.
4. Žalobca v duplike zotrval na svojom stanovisku, vrátane nadbytočnosti výsluchu jeho účtovníčky z dôvodov, ktoré uvádzal v predchádzajúcom vyjadrení.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolanie a zistení, že spĺňa náležitosti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
7. Predmetom konania je žaloba podaná na súde prvej inštancie 31. 07. 2015, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 445,60 eura s 8,75 % úrokom z omeškania od 02. 08. 2012 do zaplatenia. Dôvodil tým, že žalovaný si u neho objednal výrobu a montáž 2 ks interiérových dverí za dohodnutú cenu 945,60 eura s DPH (788 eur bez DPH). Dojednané dvere vyrobil a riadne dodal a faktúrou č. H-124/2012 z 18. 07. 2012 si uplatnil nárok na zaplatenie ceny. Faktúra bola splatná 01. 08. 2012 a bola na sumu 945,60 eura. Faktúru uhradil žalovaný čiastočne 19. 07. 2012 sumou 500 eur. Zostávajúcu časť ceny diela neuhradil ani po zaslaní upomienky 17. 02. 2015 a predžalobnej výzvy. K žalobe priložil faktúru č. H-124/2012 s dátumom vyhotovenia 18. 07. 2012, s daňovou povinnosťou 18. 07. 2012 a dátumom splatnosti 01. 08. 2012, ktorou fakturoval výrobu a montáž 2 ks interiérových dverí podľa dodacieho listu za dohodnutú cenu v celkovej hodnote 945,60 eura s DPH, z toho suma 157,60 eura tvorila DPH, dodací list z 08. 02. 2012, v ktorom bola uvedená suma 788 eur bez DPH, ktorý potvrdzuje dodanie 2 ks dverí s tým, že na dodacom liste je uvedené, že je zaplatená suma 500 eur, upomienku a predžalobnú výzvu. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. V ňom uviedol, že dvere si objednala manželka a boli dodané 08. 02. 2012. Pri dodávke bola zaplatená suma 500 eur, po odstránení chýb bola dňa 9. 07. 2017 zaplatená v kancelárii obce Martovce dlžná čiastka. V ďalších vyjadreniach uvádzal, že na základe objednávky prišiel žalobca dvere zamerať a pri objednávke bola zložená záloha, ktorú skutočnosť žalobca zatajil. Dvere mali byt dodané do 30. 06. 2011, žalobca termín nedodržal a dohodnutá konečná cena dverí bola 800 eur. Faktúra bola vydaná až pol roka po dodaní dverí 18. 07. 2012. V priebehu konania vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov. Žalobca na pojednávaní 27. 01. 2016 (prvé pojednávanie) tvrdil, že žalovaný si objednal u neho dvere, ktoré mu boli dodané a pri objednávke hovorili o cene, ktorá mala byť taká, ako je uvedená na faktúre, s čím súhlasil. V deň dodania diela ho manželka informovala, že nemá dosť finančných prostriedkov, uhradila 500 eur a zvyšok mal priniesť žalovaný. Napriek tomu, že sa s snažil s ním telefonicky skontaktovať, telefón nebral, a z dohodnutej ceny diela celkovo zaplatil len 500 eur. Na túto sumu nebol vystavený žiadny príjmový doklad. Žalobca ho osobne navštívil so svojím otcom a žalovaný tvrdil, že majú finančné problémy, preto chcel splácať zostatok dlžnej sumy v splátkach; výšku faktúry nenamietal. Žalovaný vo svojej výpovedi uvádzal, že sa dohodli na cene diela 800 eur, zložil zálohu, ktorú pôvodne uvádzal sumou 300 eur, potom sumou 250 eur, ktorú zálohu prevzala pani X.. Mal vystavený príjmový doklad, ktorý manželka nevedela nájsť. Po predložení tohto príjmového dokladu zotrval na tom, že záloha bola vo výške 250 eur, ďalej uvádzal, že manželka vyplatila pri dodaní diela montérom 500 eur a 19. 07. 2012 doplatil v Martovciach sumu 500 eur, neskôr uviedol sumu 200 euro, kedy mu bol vystavený príjmový doklad a žalobca mu oznámil, že 54 eur mu bude vrátených poštou. Namietal pravdivosť tvrdenia žalobcu, že chcel uhrádzať zvyšnú sumu v splátkach po 50 eur dôvodiac tým, že mu nič nedlhuje. K námietke premlčania uviedol, že dvere boli dodané vo februári 2012 a faktúra bola vystavená až 08. 07. 2012 so splatnosťou 01. 08. 2012. Sumu 200 eur odovzdal do rúk žalobcovi, pričom prítomná bola aj pani X., a túto navrhol vypočuť ako svedka. Aj keď sa dohodli na cene dverí 800 eur, v konečnom dôsledku zaplatil 1.000 eur, pretože ak by bol doma, DPH by neplatil, pretože sa so žalobcom tak dohodol. Žalobca popieral tvrdenie žalovaného, že bol dňa 19. 07. 2012 u neho vo firme a vyplatil 200 eur, pretože príjmový doklad podpísal on a tento bol
žalovanému zaslaný poštou spolu s faktúrou. V rozhodnom období u neho pracovala E. H., ktorú súd vypočul ako svedkyňu. Uviedla, že dodací list vystavila ona. Faktúry ona nevyhotovuje a nepamätala si, že bol žalovaný s manželkou vyberať interiérové dvere, ani že by sa vôbec niekedy so žalovaným stretla. K dodaciemu listu z 08. 02. 2012 uviedla, že žalovaný mal zaplatiť za dvere 788 eur. Manželka žalovaného J. R. vypočutá ako svedkyňa uviedla, že pri objednaní dverí zaplatili zálohu 250 eur, pri dodaní dverí 500 eur, dohodnutá cena bola 800 eur. Svedok J. X., otec žalobcu uvádzal, že so synom (žalobcom) navštívil žalovaného, pretože ho viackrát vyzýval bezvýsledne na zaplatenie ceny diela, nepamätal sa o akú sumu sa jednalo. Pri stretnutí v Trnovci sa hovorilo len o sume, ktorá bola na faktúre. Žalovaný tvrdil, že túto zaplatí, avšak má rodinné problémy, pretože sa rozviedla jeho dcéra, čo žalovaný namietal tvrdiac, že jeho dcéra nikdy nebola vydatá. Pri konfrontácii svedok pripustil, že žalovaný nechcel s ním jednať, jednal so synom asi v 15 m vzdialenosti a pripustil, že povedal, že bude platiť. Žalobca v písomnom podaní z 05. 05. 2016 tvrdil, že dohodnutá cena diela bola 1.000 eur bez DPH plus 19 x 2 eura za kľučky, spolu 1.038 eura bez DPH. Bola uhradená záloha 250 eur a 500 eur pri dodaní, zostávajúca suma 445,60 eura uhradená nebola. Suma 250 eur bola v rámci zmluvného vzťahu odpočítaná od celkovej dohodnutej ceny za dielo a nemá vplyv na výšku žalovanej sumy. Príjmový pokladničný doklad z 19. 07. 2012 vystavil ako potvrdenie o už uhradenej sume 500 eur, odovzdanou manželkou žalovaného montérom dňa 08. 20. 2012. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pričom konštatoval, celková cena diela bola 788 eur bez DPH (945,60 eura s DPH) a zostávajúca cena diela bola uplatnená na základe faktúry zo dňa 18. 07. 2012 znejúca na sumu 788 eur bez DPH (1.038 - 250), t. j. 945,60, čiže žalovanému zostalo v zmysle faktúry uhradiť sumu 445,60 eura.
8. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, závery súdu prvej inštancie o výške dohodnutej ceny diela sú rozporné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaním a súd sa nedostatočne vysporiadal s rozpornými tvrdenia strán sporu a námietkou premlčania.
9. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že začiatkom mája 2011 uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo dodanie 2 ks interiérových dverí. V zmluve o dielo sa jedna strana zaväzuje druhej strane vyrobiť dielo na svoje nebezpečenstvo a za odmenu, pričom podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je určenie diela, určenie ceny diela a vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Medzi stranami sporu bola sporná dohoda o celkovej cene diela, nejasnosti boli v tom, či bola dohodnutá cena s DPH alebo bez DPH a výška sumy zaplatená žalovaným.
10. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že účastníci uzavreli ústnu zmluvu o dielo, v ktorej dohodli podstatné náležitosti, určenie diela a ceny diela vo výške 1000 eur a kľučky (prvá veta str. 5 rozsudku). V ďalšej časti rozsudku uvádza, že v zmysle dodacieho listu bola cena 788 eur bez DPH a ďalej, že cena diela v zmysle faktúry z 18. 07. 2012 bola 945,60 eur (s DPH). Z týchto záverov súdu prvej inštancie nevyplýva jednoznačný záver o konkrétnej cene diela dohodnutej stranami sporu pri uzatvorení zmluvy ustálený na základe skutkových zistení a záverov súdu. Tvrdenia strán sporu o cene diela boli rozdielne a žalobca priebehu konania menil a dopĺňal svoje skutkové tvrdenia v tomto smere. V žalobe uvádzal, že dohodnutá cena diela bola 945,60 eura s DPH a žalovaný uhradil 500 eur. V priebehu konania už uvádzal, že zaplatil aj zálohu 250 euro, ale tá bola odpočítaná od fakturovanej ceny diela (čo by znamenalo, že cena diela zrejme mala byť 1.195,60 euro s DPH (945,60 + 250, poznámka odvolacieho súdu). Vo výpovedi dňa 20. 04. 2016 (čl. 69) uvádzal, že „cena vychádzala z tabuliek, presne na 10 euro nebola určená a žalovaný súhlasil s cenou uvedenou v tabuľke, ktorá bola uvedená aj na dodacom liste". V dodacom liste z 08. 02. 2012 je uvedená cena 788 (bez DPH) a údaj, že bola zaplatená cena 500 euro. Na pojednávaní 27. 01. 2016 (prvé pojednávanie) tvrdil, že žalovaný si objednal dvere, ktoré mu boli dodané a pri objednávke hovorili o cene, ktorá mala byť taká, ako je uvedená na faktúre (t.j. 945,60 euro, poznámka odvolacieho súdu). Zamestnankyňa žalobcu potvrdila, že dodací list vystavovala ona a žalovaný mal zaplatiť cenu uvedenú v dodacom liste (t.j. 788 euro, poznámka odvolacieho súdu). Obe strany zhodne potvrdili, že suma 500 euro bola zaplatená pri dodaní tovaru, čo bolo uvedené v dodacom liste. Ak teda dodací list vystavovala zamestnankyňa žalobcu, robila tak v kancelárii pred dodaním tovaru, preto keď uviedla cenu 788 euro a uviedla, že túto mal žalovaný zaplatiť, nie je zrejmé, prečo si súd prvej inštancie osvojil tvrdenia žalobcu, že cena diela bola 945,60 eur, ktorá bola cenu uvedenou v dodacom liste s DPH a navyše bola uhradená platba 500,- euro. Iba skutočnosť, že bola v kolónke uvedená cena bez DPH bez ďalšieho nepreukazuje, že cena diela bola 945,60 euro. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý menil svoje tvrdenia jednak
o dohodnutej cene diela a tiež zaplatených úhradách; spočiatku tvrdil, že žalobca zaplatil 500 euro, potom pripustil, že zaplatil aj zálohu 250 eur. Žalovaný tvrdil, že cena diela bola dohodnutá sumou 800 euro, resp. 1.000 euro, ktorú sumu aj zaplatil, keďže zaplatil aj DPH, ktorú pôvodne nemal platiť. V PPD z 01. 05. 2013 je uvedená cena diela 1.000 eur plus kľučky 19 x 2 a bola z nej odpočítaná záloha 250 eur. Neuhradený rozdiel by potom mala byť suma 750 euro. Nie je zrejmé, prečo bola odpočítaná iba suma 250 euro, keď v tom čase preukázateľne žalovaný zaplatil aj 500 euro dňa 08. 02. 2012. V doklade síce nie je uvedené, či ide o cenu s DPH alebo bez DPH, ale odvolaciemu súdu sa vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania (vrátane vyjadrenia svedkyne) javí, že išlo o konečnú cenu. Žalovaný preukázateľne uhradil sumu 750,- euro. Z PPD č. 13 teda nevyplýva tvrdenie žalobcu, že dohodnutá cena bola spolu s DPH 1.245,60 euro (1038 euro bez DPH), pričom ako už odvolací súd poukázal, pôvodne uvádzal cenu 945,60 euro, ktorá bola cenou s DPH. Až v priebehu konania, po preukázaní úhrady zálohy 250 euro, žalobca zmenil tvrdenie o cene diela dôvodiac tým, že záloha bola od ceny diela odpočítaná. Posudzujúc vyjadrenia žalobcu a listinné dôkazy tvrdenia žalobcu o dohodnutej cene diela 1038 euro bez DPH, teda 1245,60 euro s DPH, doposiaľ neboli jednoznačne preukázané; žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. V civilnoprávnom konaní sa uplatňuje zásada prejednacia, podľa ktorej sú strany sporu povinné tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia); sú tiež povinné plniť dôkaznú povinnosť a teda označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je sám povinný po významných skutočnostiach pátrať. Odvolací súd poukazuje aj na nelogickosť a protirečivosť postupu žalobcu, ktorý tvrdí, že cena diela bola dohodnutá s DPH, ale podľa PPD č.13 od ceny 1000 euro + kľučky (t.j.1.038), ktorá je podľa žalobcu cenou bez DPH odpočítal zálohu 250 eur, ktorá ako vyplýva z faktúry z 05. 05. 2011 (čl. 79 spisu) je tvorená aj sumou DPH vo výške 41,67 eura a neuhradená cena diela je už s DPH. Je neprípustné, aby časť platby bola s DPH a časť bez DPH, na čo dôvodne poukazoval žalovaný, pričom súd prvej inštancie sa s týmto a ani ďalšími vyššie popísanými rozpormi vo výpovedi žalobcu a listinných dôkazoch nevysporiadal. Tvrdenia žalobcu o dohodnutej cene diela, DPH a úhradách sú nejasné a vzájomne odporujúce. Súd prvej inštancie si tieto rozporné tvrdenia žalobcu osvojil bez toho, aby vysvetlil svoje myšlienkové úvahy, ktoré ho viedli k záverom o cene diela ( aj keď nejednoznačným) a dôvodnosti žaloby. Žalovaný v priebehu celého konania namietal tvrdenia žalobcu o dohodnutej cene, uvádzal dohodu o cene diela 800 euro bez DPH, 1.000 euro s DPH, preto súd prvej inštancie nemohol vychádzať z toho, že cenu nenamietal, pričom navyše, ani táto sumu nie je totožná s cenou uvádzanou žalobcom 1.038 euro, ku ktorej by mala byť podľa tvrdenia žalobcu pripočítaná DPH vo výške 20%.
11. Odvolací súd považuje v tomto štádiu konania za preukázané, že žalovaný za dielo uhradil 750 eur (250 + 500). Jeho tvrdenie o zaplatení 200 eur v kancelárii žalobcu v konaní doposiaľ preukázané nebolo. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhoval výsluch svedkyne, ale súd návrhu nevyhovel dôvodiac tým, že vypočutí svedkovia nepotvrdili, že by sa boli stretli so žalovaným vo firme, kde mal vyplatiť zvyšok ceny diela 200 eur. Učinil tak zrejme aj s ohľadom na rozpory v tvrdení žalovaného, že príjmový pokladničný doklad z 18. 07. 2012 podpísala pani Hegedüsová, pričom žalobca potvrdil, že podpis na príjmovom pokladničnom doklade je jeho, čo preukazuje, že navrhovaná svedkyňa nebola prítomná v kancelárii. Odvolací súd tieto závery súdu považuje za logické, ale vzhľadom na rozporné výpovede strán sporu dáva súdu prvej inštancie na zváženie posúdiť opodstatnenosť výsluchu navrhovanej svedkyne a to v závislosti od ďalšieho postupu a záverov súdu (posúdenie námietky premlčania podľa bodu 12) a ďalšieho postupu v konaní.
12. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vzniesol námietku premlčania. Poukazoval na to, že dielo bolo dodané 08. 02. 2012, ale faktúra bola vystavená až 18. 07. 2012 a splatná 01. 08. 2012. Súd prvej inštancie učinil záver, že nárok nie je premlčaný, pretože žaloba bola podaná 31. 07. 2015, t.j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty počítanej od splatnosti faktúry, od 01. 08. 2012. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie nie je možné zatiaľ jednoznačne súhlasiť. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že dielo bolo žalovanému dodané 08. 02. 2012 a pri prevzatí diela bola zaplatená suma 500 eur. Zostatok kúpnej ceny (podľa faktúry) nebol uhradený. Žalobca sám tvrdil, že kontaktoval žalovaného s cieľom, aby mu doplatil zvyšok kúpnej ceny. Aj v podaní z 05. 05. 2016 uvádza, že žalovaný mal pri prevzatí dverí uhradiť fakturovanú sumu 945,60 eura z ktorej uhradil iba čiastku 500 eur. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena diela po skončení diela (§ 634 ods. 32 OZ). Z doposiaľ vykonaného dokazovania tak vyplýva, že dohoda strán sporu o zaplatení ceny diela bola taká, že celá cena diela bude zaplatené pri dodaní, čo sa nestalo. Pokiaľ žalovaný neuhradil celú kúpnu cenu, vznikol žalobcovi nárok na sankciu spojenú s omeškaním so zaplatením ceny diela. V tejto súvislosti preto žalovaný dôvodne poukazoval na nedostatky fakturácie.
Súd prvej inštancie v tomto smere neučinil skutkové ani právne závery a počiatok plynutia premlčacej doby bez vysporiadania sa s námietkami žalovaného ustálil dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry. Podľa názoru odvolacieho súdu dátum splatnosti faktúry vystavenej približne 5 mesiacov po dodaní tovaru nemôže bez ďalšieho zakladať počiatok plynutia premlčacej doby žalobcu, pretože pokiaľ mala byť cena diela zaplatená pri odovzdaní diela, počiatok omeškania žalovaného nastal nasledujúcim dňom po dodaní diela. S uvedenými skutočnosťami sa však súd prvej inštancie nezaoberal a odvolací súd tieto závery vyslovuje bez toho, že by chcel prejudikovať právny názor súdu prvej inštancie ohľadne premlčania nároku, pretože závery súdu prvej inštancie nezohľadňujú a neodzrkadľujú výsledky vykonaného dokazovania v tomto smere, a to najmä vyjadrenia a postup žalobcu po dodaní dverí. Žalobca doposiaľ nevysvetlil dôvody dodatočného vystavenia faktúry a jeho postup evokuje záver, že vyhotovením faktúry s časovým rozdielom 5 mesiacov po dodaní tovaru si sám posunul lehotu na uplatnenie nároku, a preto bez preukázania právne relevantných skutočností na takéto konanie, najmä existencie dohody medzi žalobcom a žalovaným ohľadne splatnosti kúpnej ceny dňom 01. 08. 2012 nemôže byť tento dátum pre plynutie začiatku premlčacej doby právne významný.
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil. Nesprávnym postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) sa vysporiada prioritne s námietkou premlčania a len v prípade, ak dospeje k záveru, že nárok nie je premlčaný, bude sa ďalej zaoberať odvolacím súdom vytknutými nedostatkami súvisiacimi s dohodnutou cenou diela a úhradami žalovaného. V novom konaní súd prvej inštancie rozhodne o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijatí odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).