Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_45C-430-2015.pdf
PDF · 191.88 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/430/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III, sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v spore žalobkyne: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, G., zastúpená: Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47240482, proti žalovaným: 1/ W. T., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, G., 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36863017, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne zo dňa 19.02.2016 na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 13C/81/2012 a Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 11Co/88/2014 zamieta.
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému 1/ náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.
Žalovanému 2/ priznáva proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 21.01.2015 domáhala sa určenia neplatnosti právnych úkonov, dohody o pristúpení k záväzku uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 30.06.2009, dodatku č.13 k zmluve o úvere č.74/AU/OC/2002 zo dňa 30.06.2009 podpísaným žalovaným1/, uznania záväzku žalovaného 1/ vyhotovené vo forme notárskej zápisnice notárkou JUDr. Danielou Kováčovou sp.zn. N 283/2009, NZ 22049/2009, NCRIs 22431/2009 zo dňa 30.06.2009, v časti v ktorej žalovaný 1/ pristúpil k zmluve o úvere č.74/AU/OC/2002 zo dňa 12.07.2002, z ktorej uznal záväzok z nej vyplývajúci a náhrady trov konania. 2. Žalobu podala na tých skutkových tvrdeniach, že medzi žalovaným 2/ Slovenská sporiteľňa a.s., a spoločnosťou BALIMA spol. s.r.o., Trebišov bola dňa 12.07.2002 uzatvorená úverová zmluva č.73/ AU/C/2002, ktorou sa spoločnosť BALIMA spol. s.r.o. zaviazala splatiť úver vo výške 5.000.000,- Sk t.j.165.969,59 eur. Následne tieto dva právne subjekty uzatvorili Dodatok č.1 z 30.06.2003, Dodatok č. 2 zo 17.07.2003, Dodatok č. 3 z 13.01.2004, Dodatok č. 4 z 25.06.2004, Dodatok č. 5 z 22.07.2004, Dodatok č. 6 z 19.10.2004, Dodatok č. 7 z 28.06.2005, Dodatok č. 8 zo 06.07.2005, Dodatok č. 9 z 30.06.2006, Dodatok č. 10 z 29.06.2007, Dodatok č. 11 z 30.06.2008, Dodatok č. 12 z 12.08.2008, Dodatok č. 13 z 30.09.2009, Dodatok č. 14 z 15.07.2009, Dodatok č.15 zo 17.12.2009, Dodatok č. 16 z 01.03.2010, Dodatok č.17 z 28.02.2011, Dodatok č.18 z 27.04.2011, Dodatok č.19 z 02.06.2011, Dodatok č.20 z 30.08.2011, na základe týchto dodatkov bola celková suma úveru navýšená na sumu 640.642,63 eur.
3. Žalovaný 1/ je manželom žalobkyne, spoločníkom spoločnosti BALIMA s.r.o., do 17.08.2011 bol aj jej konateľom, v súčasnosti BALIMA spol. s.r.o., je v konkurze. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ dňa 30.06.2009 uzatvorili Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorou sa stal žalovaný 1/ spoludlžníkom popri spoločnosti BALIMA spol. s.r.o. vyššie uvedeného úveru č. 73/AU/OC/2002, ktorého výška v tom čase bola 640.642,63 eur. Zároveň dňa 30.06.2009 formou notárskej zápisnice vyhotovenej notárkou JUDr. Danielou Kováčovou sp. zn. N283/2009, NZ22049/2009, NCRls22431/2009 bol osvedčený právny záväzok pristupujúceho dlžníka žalovaného 1/ a taktiež aj ďalšej osoby Ing. Miroslava Andorka, konateľa a spoločníka spoločnosti BALIMA s.r.o., ktorého predmetom bolo uznanie vyššie uvedeného záväzku a súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V tejto súvislosti bol dňa 30.06.2009 taktiež uzavretý Dodatok č. 13 k zmluve o úvere č. 73/AU/OC/2002, ktorý podpísal aj žalovaný 1/. 4. V čase kedy boli podpisované vyššie uvedené listiny, žalobkyňa nemala vedomosť' o tom, že jej manžel, žalovaný 1/ pristúpil k uvedenému záväzku. Uvedené sa dozvedela až na základe exekúcie, ktorá je aj proti žalovanému 1/ vedená súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom pod sp. zn. EX 0430/12, predmetom exekúcie je aj majetok bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovaného 1/ a žalobkyne. 5. Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009 a s touto dohodou súvisiace listiny (notárska zápisnica a Dodatok č.13), nemožno považovať za bežný úkon, na ktorý nie je potrebný súhlas oboch manželov. Úkon v podobe pristúpenia k záväzku, na základe ktorého je v exekúcii vymáhaná suma v súčasnosti vo výške 458.667,32 eur, výrazne presahuje rámec obvyklej správy spoločného majetku manželov. Žalovaný 1/ okrem majetku patriaceho do BSM nemá žiaden iný majetok, z ktorého by mohol uvedený záväzok splniť, teda predmetnú exekúciu je možné vykonávať len z majetku, ktorý je predmetom BSM. 6. Žalovaný 1/ vyhlásením urobeným formou notárskej zápisnice, dohodou o pristúpení k záväzku spoločnosti BALIMA s.r.o., a podpísaním Dodatku č.13, prevzal na seba bez akejkoľvek protihodnoty neobyčajne veľké riziko pochádzajúce z podnikateľskej činnosti spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bol spoločníkom, pričom sa zriekol všetkých ochranných ustanovení obsiahnutých v Občianskom zákonníku. 7. Žalovanému 2/ v postavení veriteľa, muselo byť v tom čase zrejmé, že záväzok, ktorý spoludlžník prevzal výrazne prevyšuje nielen majetok nachádzajúci sa vo výlučnom vlastníctve spoludlžníka, ale aj majetok nadobudnutý počas trvania manželstva a teda nachádzajúci sa v BSM. Žalovanému 2/ muselo byť zrejmé, že v prípade exekúcie bude touto postihnutý predovšetkým majetok pariaci do BSM. Je nemysliteľné, aby vyhlásením jedného z manželov bez súhlasného stanoviska druhého z nich, bol bez právnych dôsledkov postihnutý všetok majetok v ich spoločnom vlastníctve, navyše ak takéto vyhlásenie v sebe nezahŕňa žiadnu protihodnotu. 3. Právny úkon pristúpenia k záväzku spoločnosti BALIMA spol. s.r.o., žalovaným 1/ trpí vadou, ktorá spôsobuje jeho neplatnosť, takýto úkon je potrebné posúdiť ako priečiaci sa dobrým mravom a preto je ho nevyhnutné považovať za absolútne neplatný, poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. l. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010. 4. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil, že právne úkony Dohoda o pristúpení k záväzku, Dodatok č.13 , notárska zápisnica sú v časti, v ktorej žalovaný 1/ pristúpil k záväzku neplatné. Na základe tohto pristúpenia je vykonávaná z majetku BSM žalobkyne a žalovaného 1/ exekúcia. Takýmto určením sa tak postavenie žalobkyne zlepší, keď predmetné pristúpenie k záväzku, bude vyhlásené ako neplatné, v exekučnej veci nebude existovať exekučný titul, notárka zápisnica vyhotovená notárkou JUDr. Danielou Kováčovou sp. zn. N283/2009, NZ22049/2009, NCRls22431/2009 zo dňa 30.06.2009 a exekúcia bude zastavená. 5. Žalobkyni právny poriadok Slovenskej republiky neposkytuje žiaden iný právny prostriedok, ktorým by sa mohla efektívne domôcť ochrany svojich práv v tejto veci. Z tohto dôvodu má žalobkyňa naliehavý právny záujem na rozhodnutí o tejto žalobe. 6. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobkyňa predložila súdu listinné dôkazy: Úverová zmluva č.73/AU/OC/2002 zo dňa 12.07.2002, uzavretá medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. Bratislava a spoločnosťou BALIMA spol. s.r.o., Trebišov, Úverové podmienky pre poskytovanie úverov SME a corporate klientom právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 12.07.2002, uzavretá medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. Bratislava a spoločnosťou BALIMA spol. s.r.o., Trebišov, Dodatok č. 13 zo dňa 30.06.2009 k Zmluve o úvere č.73/AU/OC/2002 zo dňa 12.07.2002 uzavretý medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. Bratislava a spoločnosťou BALIMA spol. s.r.o., Trebišov, Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 12.07.2002, uzavretá medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. Bratislava a pristupujúcim dlžníkom
W. T., Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009, uzavretá medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. Bratislava a pristupujúcim dlžníkom W. T., Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 12.07.2002, uzavretá medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. Bratislava a pristupujúcim dlžníkom R.. W. F., Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009, uzavretá medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. Bratislava a pristupujúcim dlžníkom R.. W. F., Notárka zápisnica vyhotovená notárkou JUDr. Vierou Seleckou sp. zn. N 328/2002, NZ 328/2002, zo dňa 15.07.2002, Notárka zápisnica vyhotovená notárkou JUDr. Danielou Kováčovou sp.zn.N283/2009, NZ 22049/2009, NCRls 22431/2009 zo dňa 30.06.2009, Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie sp.z. EX 0430/12 zo dňa 29.04.2013 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorským úradom so sídlom Kupeckého 29, Košice, v prospech oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a v neprospech povinného W. T. a R.. W. F. na vymoženie pohľadávky 458.667,32 eur (13. 817 811,68 Sk) s príslušenstvom, spolu so súdnym poplatkom a predbežnými trovami exekúcie, zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach, Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I spoločnosti BALIMA spol. s.r.o., v konkurze. 7. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k podanej žalobe dňa 10.04.2015 uviedol, že žalobkyňa ako manželka žalovaného 1/ o Dohode o pristúpení k záväzku nevedela, manželku nijako neinformoval o tom, aké záväzky mala spoločnosť BALIMA s.r.o. V tom čase spoločnosť mala zisk, mal za to, že pôžičku splatia, až neskôr nastali problémy s konateľom Ing. F. a pôžičky nebolo možné splatiť. 8. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k podanej žalobe dňa 08.04.2015 uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že je manželkou žalovaného 1/, neuviedla či nastal zánik prípadného BSM počas trvania manželstva, či nedošlo k zrušeniu BSM v dôsledku podnikania žalovaného 1/. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti nemožno považovať za postačujúce pre danosť naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Žalobkyňa nepreukazuje, že exekúciou vedenou súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom pod sp.zn. EX 0430/12 majú byť postihnuté veci patriace do prípadného BSM medzi ňou a žalovaným 1/, ani to či existuje nejaký majetok patriaci do BSM. Žalobkyňa bez preukázania skutočností nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení a žaloba neslúži žiadnej preventívnej praktickej potrebe, preto žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný 2/ v súlade s ustanovením § 105 ods.1 O.s.p. uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I, nakoľko žalovaný 2/ má sídlo na adrese G. XX, Z., miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie o veci je Okresný súd Bratislava III. 9. Okresný súd Košice I podaním zo dňa 28.05.2015 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava III ako súdu miestne príslušnému na konanie vo veci. Tunajší súd nesúhlasil s postúpením veci, nakoľko Okresný súd Košice I vo veci konal a uskutočňoval procesné úkony, nariadil aj pojednávanie vo veci, nepostúpil vec bez zbytočného odkladu. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.10NcC/58/2015-97 zo dňa 21.09.2015 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Bratislava III. 10. Žalobkyňa v podaní zo dňa 18.05.2015 uviedla, že medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ nenastala žiadna skutočnosť, s ktorou by bol spojený zánik BSM. Žalobkyňa je manželkou žalovaného 1/ o čom predložila súdu fotokópiu výpisu sobášneho listu z knihy manželstiev Obvodného úradu v Trebišove o uzavretí manželstva dňa 22.06.1991. K námietke žalovaného 2/, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení navrhla, aby súd vyžiadal od súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára správu o tom, aký majetok žalovaného 2/ je predmetom exekúcie vedenej pod sp.zn. EX 0430/12. V mailovej správe zo dňa 25.05.2015 súdny exekútor JUDr. Peter Molnár uviedol, že v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. EX 430/12 nebol dosiahnutý ani len čiastočne pozitívny výsledok. Súdny exekútor dňa 29.04.2013 vydal upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností povinného 2/ W. T. na LV. č. XXXX, LV. č. XXXX, LV. č. XXXXX pre k. ú. G.. 11. Žalobkyňa v podaní zo dňa 19.02.2016 podala návrh na zmenu žaloby, ktorým sa domáhala, aby súd určil, že Dohoda o pristúpení k záväzku uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 30.06.2009 je neplatná. O podanom návrhu súd rozhodol Uznesením č. k. 45C/430/2015-136 zo dňa 03.03.2016, ktorým pripustil navrhovanú zmenu žaloby. 12. Žalobkyňa v podaní zo dňa 19.02.2016 podala návrh na prerušenie konania vo veci sp. zn. 45C/430/2015 až do právoplatne skončeného konania vedeného Okresným súdom v Trebišove pod sp.zn.13C/81/2012 a Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 11Co/88/2014, predmetom ktorého je určenie neúčinnosti právneho úkonu a to darovacej zmluvy zo dňa 20.01.2012 uzavretej medzi M. T. a W. T. ako darcami a W. T. ako obdarovanou. Okresný súd v Trebišove v právnej veci vedenej pod sp. zn. 13C/81/2012 navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava proti odporkyni : W. T., bytom G., o neúčinnosť právneho úkonu, rozhodol rozsudkom č. k. 13C/81/2012-476 dňa 18.10.2013, ktorým určil, že právny úkon - darovacia zmluva zo dňa 20.01.2012 je voči navrhovateľovi právne neúčinný. Vec je vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
11Co/88/2014, o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté a v uvedenom konaní sa taktiež ako predbežná otázka posudzuje platnosť Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009. 13. Žalovaný 2/ v podaní zo dňa 17.06.2016 navrhol návrh na prerušenie konania zamietnuť so zreteľom na zásadu hospodárnosti konania. V konaní vedenom na Okresnom súde v Trebišove pod sp. zn. 13C/81/2012 sa meritórne rieši otázka odporovateľnosti (relatívnej neúčinnosti) darovacej zmluvy zo dňa 20.01.2012 uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou na jednej strane ako darcami a dcérou žalobkyne W. T. na druhej strane ako obdarovanou, táto otázka nemá pre konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu na Okresnom súde Bratislava III žiaden relevantný význam, nie je preto splnená základná zákonná podmienka pre prerušenie konania. 14. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenia konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej podľa § 162 ods. 3. 17. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde v Trebišove vo veci sp. zn. 13C/81/2012 je odporovateľnosť právneho úkonu, relatívna neúčinnosť darovacej zmluvy zo dňa 20.01.2012, ktorá pre konanie v predmetnej veci o určenie neplatnosti právneho úkonu, Dohody o pristúpení k záväzku uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 30.06.2009 nemá právny význam pre rozhodnutie súdu, ani sa nerieši predbežná otázka vo vzťahu k určeniu neplatnosti predmetnej Dohody o pristúpení k záväzku. Navyše konanie vedené na Okresnom súde v Trebišove vo veci sp. zn. 13C/81/2012 bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 45C/430/2015, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2016. Iba výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany sporu podľa § 228 ods.1 CSP. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh žalobkyne na prerušenia konania o ktorom rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej podľa § 162 ods.3 CSP. 18. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného 1/, oboznámil sa s listinnými dôkazmi žalobkyne uvedenými pod bodom 6., listinnými dôkazmi: Zmluva o zriadení záložného práva a Mandátna zmluva zo dňa 15.07.2009, uzavretá medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. Bratislava a spoločnosťou BALIMA spol. s.r.o., Trebišov, Úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv sp.zn. 16488/2009 zo dňa 15.07.2009,Úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv sp.zn. 1382/2010 zo dňa 22.01.2010, Výpis z inventúry - tovar na sklade BALIMA s.r.o., Trebišov vo výške 195.921,03 eur k 30.06.2011, Obžaloba podaná na Okresnou prokuratúrou Trebišov sp.zn. 2 Pv 41/10/12 zo dňa 07.02.2011, vo veci vedenej na Okresnom súde v Trebišove sp.zn. 3T 15/2011, Výzva na náhradu škody SLSP a.s. zo dňa 14.10.2013 W. T., Znalecký posudok č.49/2009 vypracovaný znalcom Ing. Zdenko Titko dňa 02.11.2009 na všeobecnú hodnotu nehnuteľného majetku spoločnosti BALIMA s.r.o., Zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti BALIMA s.r.o., Trebišov zo dňa 17.08.2011, Zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti BALIMA s.r.o., Trebišov zo dňa 13.12.2011, Zmluva o stavebnom úvere zo dňa 10.04.2008 uzavretá medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. Bratislava a M. T. a W. T., Zmluva o stavebnom úvere zo dňa 29.12.2010 uzavretá medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. Bratislava a W. T. a M. T., Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátna zmluva zo dňa 29.12.2010 uzavretá medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. Bratislava a M. T. a W. T., Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 04.04.2011 uzavretá medzi budúcimi darcami W. T. a M. T. a budúcou obdarovanou W. T., Darovacia zmluva zo dňa 20.01.2012 uzavretá medzi darcami W. T. a M. T. a obdarovanou W. T., Uznesenie Okresného súdu Trebišov č.k. 2 Cb/14/2011 zo dňa 12.09.2011, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 2 Cob/193/2011-184 zo dňa 07.11.2011,Výpisy z katastra nehnuteľností , okres Trebišov, obec: Trebišov, katastrálne územie Trebišov, LV. č. XXXX, LV. č. XXXX, LV. č. XXXX, LV.č.XXXXX, LV. č. XXXX LV. č. XXX a zistil nasledovný skutkový stav.
19. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že dohodu o pristúpení k záväzku považuje za neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Týmto právnym úkonom sa žalovaný 1/ ako osoba, ktorá ručila len do výšky svojho nesplatného vkladu spoločnosti BALIMA s.r.o., Trebišov stala dlžníkom za záväzky spoločnosti celým svojim majetkom, vrátane majetku patriaceho do BSM. Rozpor s dobrými mravmi žalobkyňa vidí predovšetkým v tom, že o existencii Dohody o pristúpení k záväzku z 30.06.2009 nebola informovaná ani žalovaným 1/ ani žalovaným 2/, hoci sa jednalo o pristúpenie záväzku vo výške presahujúcej 600.000,- eur, navyše žalobkyňa sa o existencii tejto dohody dozvedela až po troch rokoch od jej uzavretia, teda nemohla využiť svoje zákonné právo domáhať'
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žalovaný 2/ nevyužil v plnom rozsahu záložné práva na hnuteľné veci a na nehnuteľné veci spoločnosti BALIMA s.r.o., Trebišov, v dôsledku čoho by bola z majetku spoločnosti BALIMA s.r.o., uspokojená čiastočne pohľadávka žalovaného 2/. Pokiaľ by dohoda o pristúpení záväzku zo dňa 30.06.2009 bola platná, tak by z výkonu funkcie konateľa W. T. spoločnosti BALIMA s.r.o., vznikol záväzok, ktorý by mal zásah do majetkovej sféry žalobkyne a rodiny žalobkyne. Samotný žalovaný 2/ si bol vedomý neplatnosti Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009, čo konštatoval v liste zo dňa 14.10.2013 adresovanom žalovanému 1/. Žalobkyňa ani žalovaný 1/ nezapríčinili tú skutočnosť, že BALIMA s.r.o., nesplatila v celom rozsahu úver ku ktorému žalovaný 1/ pristúpil k záväzku. Práve naopak žalovaný 1/ vyvinul všetko úsilie, aby spoločnosť BALIMA s.r.o., v čo najväčšom rozsahu splatila záväzok predmetného úveru, avšak žalovaný 1/ bol ešte pred konečnou splatnosťou tohto úveru odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti a zároveň žalovaný 1/ podnikol všetky kroky, aby zamedzil tunelovaniu spoločnosti inými osobami, o čom prebiehajú trestné konania vedené proti druhému spoločníkovi Ing. W. F.. Za naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu na strane žalobkyne považoval tú skutočnosť, že bez tohto určenia dôjde k ujme na majetku, ktorý žalobkyňa darovala svojej dcére darovacou zmluvou zo dňa 20.01.2012 a zároveň v zmysle dohody medzi žalobkyňou a jej dcérou W. T. uvedený majetok bol darovaný aj za účelom, že dcéra zaopatrí svojich rodičov v starobe a teda bude ohrozený výkon zaopatrovacieho práva rodičov. 20. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že Dohodu o pristúpení záväzku zo dňa 30.06.2009 považuje za neplatný právny úkon. V čase podpísania tejto dohody mal spolu so žalobkyňou BSM , žalobkyňa nebola prizvaná k dohode o pristúpení záväzku. Mal za to, že v majetku v spoločnosti BALIMA s.r.o., bol dostatok majetku na uspokojenie úveru z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi SLSP a.s. a spoločnosťou BALIMA s.r.o. Kontokorentný úver bol poskytnutý na nákup tovaru s tým, že banka po určitej dobe podľa výšky finančného obratu poskytla ďalší kontokorentný úver, ktorý zvyšovala od 3. mil. Sk , 5 mil. Sk. Na poskytnutie tohto úveru bola podmienka banky založiť majetok spoločnosti BALIMA s.r.o., ako aj následne zásoby, ktoré boli na sklade. Banka pripravila dokumenty, zmluvu o úvere, následné dodatky, ktoré boli podpísané konateľom. Dohodu o pristúpení záväzku zo dňa 30.06.2009 podpísal žalovaný 1/ v súvislosti s Dodatkom k zmluve o úvere, banka ich ubezpečovala, že majetok spoločnosti je vyšší ako požadovaný úver. Žalovaný 1/ nechápal význam dohody o pristúpení záväzku, nemá právne vzdelanie, nebolo mu vysvetlené, že ak sa nebude splácať úver, bude ručiť svojím majetkom. Ak by ho banka pred podpísaním tejto dohody na túto skutočnosť' upozornila, tak by Dohodu o pristúpení záväzku zo dňa 30.06.2009 nepodpísal. V roku 2009 sa zistilo, že v sklade chýbal tovar, následne sa začalo vyšetrovanie ktorým sa zistilo, že jeden zo spoločníkov a konateľ spoločnosti Ing. Andorko, vystavil faktúry na dodanie tovaru pre zákazníka, pričom do faktúry uviedol polovičné množstvo tovaru, odberateľ si prevzal tovar, polovicu vyplatil na účet do banky v zmysle faktúry a druhú polovicu zaplatil vodičovi, ktorý peniaze vyplatil R.. F.. Zatiaľ sa vyšetrovaním dokázala suma 40.000,- eur, ktorú údajne spreneveril R.. F.. V auguste 2011 na valnom zhromaždení spoločnosti bol žalovaný 1/ odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti, aby nemohol ďalej konať v spoločnosti, boli vymenené zámky vo všetkých dverách spoločnosti. Dohodu o pristúpení záväzku podpísal aj Ing. F., v súčasnej dobe je dlh na úvere asi vo výške 350.000,- eur. Z uvedených dôvod žiadal súd, aby žalobe vyhovel. 21. Právny zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poprel všetky skutkové tvrdenia uvedené v žalobe ako aj skutkové tvrdenia žalovaného 1/ predneseného na pojednávaní, že Dohoda o pristúpení záväzku zo dňa 30.06.2009 je neplatná, pretože ako manželka žalovaného 1/ neudelila súhlas na uzatvorenie tejto dohody. Občiansky zákonník nezakazuje, aby sa počas BSM uzatvárali záväzky. Výnimka vyplýva z ustanovenia 145 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Musia byt' teda kumulatívne splnené dve podmienky, aby bol potrebný súhlas druhého manžela, musí ísť o inú ako bežnú vec a kľúčové v tomto spore je, že právny úkon sa musí týkať spoločných vecí manželov. Počas celej doby platnosti a účinnosti Občianskeho zákonníka boli sformulované jednoznačné závery, ktoré právne úkony sa netýkajú spoločných vecí manželov a nie je potrebný súhlas druhého manžela. Poukázal na rozhodnutie sp. zn. Cz 43/1973, R1/1998 z ktorých vyplýva, že na právny úkon ručenia nie je potrebný súhlas druhého manžela, poukázal na rozhodnutie NSSR sp. zn. 4Cdo 234/2010, ktoré sa týka priamo dohody o pristúpení záväzku, podľa ktorého na uzavretie takejto dohody o pristúpení záväzku nie je potrebný súhlas druhého manžela, pretože sa netýka spoločných vecí, ide o záväzok žalovaného 1/ a nejde o vec, ktorá by patrila do BSM. Absencia súhlasu žalobkyne nemôže za žiadnych okolností viesť k neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku. V žalobe žalobkyňa uviedla, že chýbajúci súhlas k uzavretiu dohody k pristúpeniu záväzku zakladá rozpor s ustanovením § 145 ods. 1 Obč. zák., ak by to bola pravda, ktorú skutočnosť však žalovaný 2/ poprel, tak by sa mohlo jednať o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a Obč. zák. Z
dôvodu procesnej opatrnosti žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorý bol uzatvorený dňa 30.06.2009, žaloba bola podaná na súd dňa 21.01.2015 po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Žalovaný 2/ poukázal na rozpor v tom zmysle, že ak ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu tak nemôže ísť o absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3, § 39 Obč. zák. (poukázal na rozhodnutie NSSR sp zn. 2Cdo 281/2005, podľa ktorého rozpor z dobrými mravmi môže byt' namietaným dôvodom neplatnosti právneho úkonu len vtedy, ak tento úkon nie je v rozpore so zákonom a ani zákon neobchádza, ak žalobkyňa tvrdí, že bolo porušené ust. § 145 ods.1 Obč. zák., tak nemôže súčasne tvrdiť, že je daný rozpor s dobrými mravmi). Ohľadne skutkového tvrdenia, že žalovaný 2/ SLSP a.s. neinformoval žalobkyňu o uzatvorení predmetnej dohody mal za to, že zo žiadneho zákona mu takáto povinnosť nevyplýva. Veriteľ nemá ako spoľahlivo zistiť' a preveriť, či určitá osoba je v manželskom zväzku, ale predovšetkým či trvá jej BSM a ak áno v akom rozsahu. Pokiaľ žalovaný 2/, údajne nevyužil záložné právo, ak by toto skutkové tvrdenie bolo pravdivé, ide o následnú skutočnosť, ktorá nemôže nijako spätne spôsobiť neplatnosť uzavretej dohody. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie, že žalovaný 1/ prevzal záväzok nad rámec svojho zákonného ručenia ako spoločníka spoločnosti BALIMA s.r.o, mal za to, že ide o bežný štandardný právny úkon, ktorý je zákonnom výslovne dovolený a upravený, právna úprava nijako nezakazuje, aby k záväzku pristúpil žalovaný 1/ ako fyzická osoba. Ohľadne skutkového tvrdenia žalobkyne a žalovaného 1/, že banka si bola vedomá neplatnosti uzavretej dohody o pristúpení k záväzku s poukazom na písomnú výzvu na náhradu škody zo dňa 14.10.2013 uviedol, že z tejto výzvy úplne zreteľne vyplýva, že je len úkonom z opatrnosti a nijakým spôsobom sa ním nevyjadruje uznanie neplatnosti predmetného právneho úkonu. K vyjadreniu žalovaného 1/, že nemal vedomosť o tom, že podpisuje dohodu o pristúpení záväzku, žalovaný 2/ uviedol, že už v úverovej zmluve zo dňa 12.07.2002 bolo uzavretie takejto dohody o pristúpení k záväzku podmienkou poskytnutia úveru a žalovaný 1/ takúto dohodu podpísal dňa 12.07.2002, ak žalovaný 1/ tvrdí, že si nebol vedomý v roku 2009 uzatvárania takejto dohody tak popri tom poukázal na to, že nepodpísal len dohodu o pristúpení záväzku, ale aj notársku zápisnicu sp.zn. N283/2009 vyhotovenú JUDr. X. N. dňa 30.06.2009. 22. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 17.02.2017 k námietke vznesenej žalovaným 2/ na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa sa v predmetnej veci nedomáha relatívnej neplatnosti právneho úkonu, práve z toho dôvodu, že si je vedomá uplynutia zákonnej premlčacej lehoty troch rokov na uplatnenie práva dovolať sa relatívnej neplatnosti podľa § 40a Obč. zák. v spojení s § 101 Obč. zák. Žalobkyňa sa domáha absolútnej neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009 uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 Obč. zák. v spojení s § 39 Obč. zák., v zmysle záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010. Manžel žalobkyne realizoval podnikateľku činnosť nie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale účasťou na podnikaní právnickej osoby, spoločnosti s ručením obmedzeným, pojmovým znakom tejto obchodnej spoločnosti je práve obmedzené ručenie spoločníka za jej záväzky podľa § 106 Obch. zák., a aj oddelenie záväzkov spoločnosti a spoločníka. Kým spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu v obchodnom registri. Žalovaný 1/ ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným s účasťou na podnikaní vo výške obchodného podielu 2.323,60 eur (70.000,77 Sk), bez súhlasu svoje manželky pristúpil ako fyzická osoba k záväzku spoločnosti s ručením obmedzeným vo výške 640.642,63 eur (19.299.9999,87 Sk) s príslušenstvom. Žalovaný 1/ nevykonával podnikateľskú činnosť vo svojom mene, ako napríklad fyzická osoba živnostník na základe živnostenského oprávnenia, avšak ako spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalobkyňa nebola z uvedených dôvodov oprávnená vykonávať úkony na ochranu svojej časti BSM zrušením BSM za trvania manželstva podľa § 148a ods. 2 Obč. zák. Pristúpením k záväzku v tak podstatnej výške, žalovaný 1/ ohrozil majetok v BSM, hoci naďalej vykonával podnikateľku činnosť len ako spoločník s ručením obmedzeným a teda jeho manželka nemohla uplatniť ochranu v BSM podaním žaloby na zrušenie BSM za trvania manželstva. V čase podpísania Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009 bolo poskytnuté žalovanému 2/ dostatočné zabezpečenie (napr. znaleckým posudkom č.49/2009 vypracovaným znalcom Ing. Zdenkom Titkom dňa 02.11.2009, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľného majetku spoločnosti BALIMA s.r.o., vo výške 497.000,- eur, podľa výpisu z Obchodného vestníka č.68/2014 zo dňa 08.04.2014 bol speňažený majetok BALIMA s.r.o., jedno motorové vozidlo a ochranná známka BALIMA s.r.o.), žalovaný 2/ umožnil vykonať predaj tohto zálohu za zlomok hodnoty, konkrétne za predajnú cenu 150.000,- eur, čo predstavuje 30% znaleckej hodnoty nehnuteľností. Žalovaný 1/ nespôsobil zlú finančnú situáciu spoločnosti BALIMA s.r.o., táto bola spôsobená druhým konateľom a spoločníkom R.. W. F. za účasti jeho rodičov, tiež spoločníkov v spoločnosti BALIMA s.r.o. Žalobkyňa skutočne nevedela o záväzkoch svojho manžela, žalovaného 1/
ku ktorým pristúpil v roku 2009 a nemohla urobiť žiadne úkony predpokladané zákonom na ochranu jedného z manželov napr. zúženie BSM podľa § 143a Obč. zák., zrušenie BSM za trvania manželstva podľa § 148 ods. 2 Obč. zák. Žalobkyňa má záujem na ochrane svojho práva na doživotné zaopatrenie voči svojej dcére vlastníčke nehnuteľností, ktoré v prípade ak nebude dohoda o pristúpení k záväzku dňa 30.06.2009 posúdená ako neplatná, tak uvedené nehnuteľnosti budú zexekvované, čím dôjde k zmareniu, ohrozeniu uplatnenia práva žalobkyne na zaopatrenie voči svojej dcére, ktorá okrem tohto majetku nedisponuje žiadnym iným majetkom ani príjmom. Rozhodujúce skutočnosti relevantné pre vyslovenie neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009 spočívajú v tom, že žalovaný 1/ pristúpil ako fyzická osoba k záväzku spoločnosti s ručením obmedzeným v ktorej vystupoval ako konateľ a spoločník disponujúci obchodným podielom vo Výške 2.323,60 eur (t.j. 70.000,77 Sk). Žalovaný 1/ pristúpil k záväzku vo výške 640.642,63 eur (t.j. 19.299.999,87 Sk) s príslušenstvom, teda k záväzku, ktorý v čase kedy k nemu žalovaný pristúpil niekoľkonásobne prevyšoval majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného v l. rade a tiež niekoľkonásobne prevyšoval majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného v 1. rade a žalobkyne, za uvedený záväzok sa do masy BSM nepremietlo žiadne aktívum, žalobkyňa bola bez svojho vedomia vystavená riziku, že bude povinná spolu so svojim manželom uhradiť záväzok vo výške 640.642,63 eur, avšak proti tomuto záväzku nepožíva žalobkyňa ani žalovaný v 1. rade žiadne benefity, neboli im poskytnuté žiadne protiplnenie, žalobkyňa o vyššie uvedenom právnom úkone, dohode o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009 nebola Informovaná ani žalovaným 1/ ani žalovaným 2/, ani sa o ňom nedozvedela žiadnym iným spôsobom, žalobkyňa sa o existencii uvedenej dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009 dozvedela až po tom, čo žalovaný 2/ začal vymáhať svoju splatnú pohľadávku od žalovaného 1/ a teda aj z majetku patriaceho do BSM. Uvedený majetok z BSM síce žalobkyňa darovala svojej dcére, avšak nakoľko žalovaný 2/ sa domáha odporovateľnosti darovacej zmluvy tak hrozí, že žalovaný 2/ bude uspokojovať svoju pohľadávku z majetku darovaného žalobkyňou svojej dcére, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmareniu, resp. ohrozeniu zaopatrovacieho práva žalobkyne voči svojej dcére. V dôsledku opomenutia žalovaného 1/a žalovaného 2/ žalobkyňa, ktorá nevedela o existencii dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009 nemohla uplatniť výkon svojich práv na ochranu majetku v BSM a to najmi včasným výkonom práva na zúženie rozsahu BSM alebo práva na zrušenie BSM za trvania manželstva. Pri posúdení všetkých vyššie uvedených okolností v ich vzájomnej súvislosti je dôvodný záver, že v čase uzavretia dohody o pristúpení k záväzku v tak vysokej výške a bez prechádzajúceho upovedomenia (informovania) žalobkyne, boli a sú naplnené dôvody na vyslovenie neplatnosti tejto dohody o pristúpení k záväzku pre rozpor s dobrými mravmi. V súvislosti s vyššie uvedeným osobitne poukázala na zákonom predpokladanú možnosť zrušenia BSM za trvania manželstva v zmysle 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva“. Toto ustanovenie sa v súdnej praxi najčastejšie aplikuje na prípady, kedy jeden z manželov z dôvodu hýrivého, nezodpovedného života ohrozuje majetok vytvorený manželmi v rámci BSM, ohrozuje plnenie funkcií rodiny a vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. V takých prípadoch spravidla súdy uznajú potrebu zrušiť BSM i za trvania manželstva, nakoľko by odporovalo dobrým mravom, aby jeden z manželov znášal riziká zapríčinené výlučne len druhým z manželov, pričom dané riziká vznikajú bez náležitého protiplnenia pre spoločný majetok oboch manželov (tzn. nejde o ručenie za úver, vďaka ktorému nadobudnú manželia do BSM majetkovú hodnotu). Pokiaľ by žalobkyňa bola riadne a včas upovedomená o úkone vykonanom žalovaným 1/ a žalovaným 2/ o uzavretí Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009, tak by uplatnila právo na súde podľa §148 ods. 2 Občianskeho zákonníka a takémuto žalobnému návrhu by bolo vyhovené. Je totiž dôvodné predpokladať, že súd by považoval za rozporné s dobrými mravmi, aby žalobkyňa zdieľala so žalovaným 1/ spoločný majetok v BSM a zároveň bola spolu s ním solidárnou dlžníčkou za tak vysoký záväzok ako je tomuto v tomto prípade bez náležitého protiplnenia. Za dôležité totiž považovala aj to, že tu nejde o prípad kedy by napr. žalovaný 1/ zobral úver / pôžičku, z ktorého by nadobudol majetok do BSM a žalobkyňa by mala byť spoludlžníkom za takýto záväzok, založený zmluvou o úvere alebo zmluvou o pôžičke podpísanou iba žalovaným 1/ bez vedomia žalobkyne. Avšak v prejednávanej veci, žalovaný 1/a žalovaný 2/svoje právo uzavrieť dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009 realizovali tak, že jednak solidárne zaviazal aj žalobkyňu za enormne vysoký záväzok niekoľko násobne prevyšujúci majetok v BSM, a zároveň svoje právo žalovaný 1/ a žalovaný 2/ vykonali takým spôsobom, že znemožnili žalobkyni vykonať akýkoľvek právny úkon na ochranu jej záujmov (jej časti BSM), pretože logicky nemohla žiaden takýto právny úkon vykonať bez vedomosti o existencii dohody o pristúpení zo dňa 30.06.2009. Z týchto dôvodov výkon práv žalovaného 1/ a 2/ je v rozpore s dobrými mravmi a dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009 je právnym úkonom v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný 2/ prezentoval súdu obranu, že on predsa nemohol
vedieť či žalovaný 1/ má manželku a či vytvárajú spoločné BSM. Podľa vedomostí žalobkyne sa však žalovaný 2/ na túto skutočnosť žalovaného 1/ ani len ústne neopýtal, nepožadoval predloženie žiadneho čestného prehlásenia zo strany žalovaného 1/ , pritom to bol práve žalovaný 2/, ktorý pripravoval všetky listiny na podpis (vrátane dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.6.2009), teda si mohol obsah listín prispôsobiť' pre svoju potrebu, zasahujúc pritom aj do práv žalobkyne. Nález Ústavného súdu SR, na ktorý žalobkyňa poukazuje v žalobe je prelomový v tom, že je v ňom vyjadrená potreba posúdiť súlad dohody o pristúpení k záväzku z obdobnej situácie ako je tomu v prejednávanej veci, a to práve z dôvodu extrémnej nespravodlivosti a zásahu do práv žalobkyne. Práve s ohľadom na ústavne konformný výklad právnych predpisov a rozhodovanie všeobecných súdov o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, maže nastáť situácia, kedy právo veriteľa, žalovaného2/ na uspokojenie pohľadávky z majetku v BSM musí ustúpiť' právu opomenutého manžela (žalobkyne), ktorý bez svojej vôle a bez akejkoľvek vedomosti sa stal spoludlžníkom za záväzok, ktorý objektívne neuhradí ani do konca svojho života, pričom voči tomuto záväzku bolo žalobkyni znemožnené použiť zákonné prostriedky ochrany (zúženie BSM, zrušenie BSM za trvania manželstva pre rozpor s dobrými mravmi). 23. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 20.02.2017 uviedol, že spoločnosti Balima s.r.o. na základe ekonomických výsledkov bol v roku 2002 ponúknutý kontokorentný úver (zmluva o úvere číslo 74/AU/ OC/2002) od Slovenskej sporiteľne a.s. vo výške 3. 500.000,- Sk. Finančné prostriedky boli poskytnuté výlučne na prevádzkový tovar, nákup obežného tovaru s ktorým obchodovala spoločnosť Balima s.r.o. ( napr. olej, cukor, ryža, strukoviny, múka ). Spoločnosť Balima s.r.o. v priebehu rokov 2002 až 2006 mala dobré výsledky a z tohto dôvodu bolo bankou poskytnuté ďalšie čerpanie tohto kontokorentného úveru, teda jeho navýšenie upravené dodatkami č. 1 až č.8 do výšky 19 300 000,- Sk. 24. V rokoch 2007 až 2010 nastala ekonomická kríza a touto krízou boli spôsobené ekonomické straty tým, že skrachovali niektorí odberatelia nie však natoľko, aby to spoločnosť položilo do nesplatenia úveru, hoci Balimu s.r.o., odberatelia zatiahli do druhotnej platobnej neschopnosti, teda sa dostávala do omeškania platieb. 25. Na základe ekonomických výsledkov spoločnosti BALIMA s.r.o. podaných na daňový úrad a podaných banke SLSP a.s., sa banka rozhodla požiadať' o vrátenie časti úveru. Čo bolo dohodnuté v dodatku č. 14 k zmluve o úvere č. 74/AU/OC/2002 zo dňa 15.7.2009. Podľa tohto dodatku sa mal úverový rámec postupne znížiť k 31.1.2010 na výšku 490.642,63 eur z pôvodnej výšky, ktorá bola k 31.7.2009 vo výške 640.642,63 eur. V roku 2009 bolo zistené, že tovar zo skladu údajne bol predávaný bez dokladu a príjmu do pokladne spoločnosti Balima s.r.o. Po nadobudnutí týchto zistení žalovaný 1/ podal viacero trestných oznámení, na základe ktorých bolo začaté vyšetrovanie a následne podaná obžaloba prokuratúrou na Ing. W. F., teda druhého konateľa spoločníka spoločnosti Balima s.r.o., o ktorej prebieha súdne konanie pod sp. zn. 3T/ 15/2011 na Okresnom súde Trebišov. R.. W. F. a jeho otec R.. Y. F. (teda ostatní spoločníci v Balima s.r.o.) následne zbavili žalovaného 1/ funkcie konateľa na valnom zhromaždení spoločnosti Balima s.r.o. dňa 17.8.2011. Napriek tomu pokračoval v objasňovaní nekalej činnosti prebiehajúcej v spoločnosti a robil úkony na ochranu majetku Balima s.r.o. 26. V roku 2011 žalovaný 1/ ako spoločník Balima s.r.o., požiadal Okresný súd v Trebišove o pozastavenie prístupu k účtom konateľa Ing. W. F., aby mohlo dôjsť k splateniu požadovaných splátok banke SLSP a.s. Okresný súd v Trebišove vyhovel jeho požiadavke a následne aj vyhovel Krajský súd v Košiciach o čom predložil Uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2Cb/14/2011 zo dňa 12.09.2011 a Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/193/2011 zo dňa 07.11.2011. Žalovaný 1/ napadol na súde odvolanie jeho osoby z funkcie konateľa spoločnosti Balima s.r.o. Okresný súd Trebišov jeho žalobe nevyhovel, odvolaniu vyhovel Krajský súd Košice, ale už nemalo význam lebo medzi tým spoločnosť' Balima s.r.o., bola v konkurze. A z tohto dôvodu nemohol žiadnym spôsobom už vykonávať' funkciu konateľa ako aj splácať' úver banke SLSP a.s. 27. V roku 2011 sa konali valné zhromaždenia, nemohol ovplyvniť' ich priebeh, lebo bol prehlasovaný v pomere 2:1. V decembri 2011 sa uskutočnili prevody hnuteľného majetku spoločnosti Balima s.r.o. na spoločnosti F. G., spoločníka spoločnosti Balima s.r.o. a to v hodnote 416.375,- eur, ktorá postačuje na vyrovnanie výšky úveru SLSP, a.s. Týmto prevodom sa ukrátila banka SLSP a.s. o speňaženie tovaru a taktiež banka si nezabezpečila dohlaď na týmto majetkom, ktorý písomne mala blokovaný v notárskom registri záložných práv. Tým, že banka požadovala splatenie úveru, ktorý bol poskytnutý výlučne na prevádzkový kapitál, teda na nákup tovarov, SLSP a.s. spôsobila zánik firmy tým, že zablokovala účet a zablokovala finančné prostriedky na ďalší nákup tovaru. Blokácia prístupu k účtom v banke bola požadovaná len výlučne pre R.. F. W. z dôvodu, aby finančné prostriedky nespreneveril. 28. Vždy keď uzatvárali dodatky so SLSP, a.s., ktoré podpisovali pred notárom, tak bol ubezpečovaný, že to je len formalita, že spoločnosť Balima s.r.o. má dostatok nehnuteľného majetku a tovarov, až neskôr sa žalovaný 1/ dozvedel, že dohodou o pristúpení k záväzku môže byt' postihnutý majetok aj manželky,
teda súkromný majetok v BSM. Žalovaný 1 sa spoliehal, že banka v prípade nesplatenia celého úveru alebo jeho časti sa vyrovná zo zabezpečeného majetku Balima s.r.o., ktorý bol až nad mieru, teda viac ako 100% zabezpečený spoločnosťou Balima s.r.o. (znalecký posudok na nehnuteľnosti a registrácia záložného práva k hnuteľným veciam Balima s.r.o. na základe záložnej zmluvy. 29. Keď sa začal problém v Balima s.r.o., kvôli druhému konateľovi a spoločníkovi R.. W. F., tak sa žalovaný 1/ spoliehal, že pokiaľ je zabezpečený úver spoločnosťou Balima s.r.o. nie je potrebná ďalšia obava, aby bol blokovaný súkromný majetok. Ak by mu pri podpise dokumentov bolo zo strany banky alebo notára vysvetlené, že banka aj napriek zabezpečenému majetku od spoločnosti Balima s.r.o., nebude brat' daný majetok do úvahy pre zábezpeku v požadovanej a postačujúcej výške, a že následne bude siahnuté na jeho majetok a manželky, tak by nesúhlasil s podpísaním dokumentov k úveru. 30. SLSP a.s. predala nehnuteľný majetok spoločnosti BALIMA s.r.o. len za 30 % ceny v sume 150.000,- eur, preto vzniká otázka či nebola znížená cena úmyselne pre konkrétneho zákazníka, ktorý čakal na dražbu až do takejto predajnej ceny, ktorá sa udiala. Tým, že banka SLSP a.s. predala túto nehnuteľnosť za tak nízku cenu považoval to za zaujatosť a stratu, pri tomto predaji by mala niesť banka a nie fyzická osoba ktorá pristúpila k záväzku a nemohla žiadnym spôsobom zvrátiť' alebo nesúhlasiť s výškou predaja. 31. Majetok spoločnosti Balima s.r.o. k dátumu splatnosti úveru a výšky úveru, dostatočne prevyšoval hodnotu splatnej pohľadávky SLSP, a.s. Dohoda o pristúpení k záväzku z 30.6.2009, ktorá bola podpísaná v Košiciach za účasti oboch konateľov T. W. a R.. F. W. nebola nijako oznámená manželke M. T.. Keďže banka ani notárka neupozornila žalovaného 1/, že podpis týchto dokumentov môže mať negatívny dopad aj na majetok manželky, nepovažoval za potrebné toto manželke oznamovať alebo to s ňou konzultovať. Pri podpise dokumentov či už v roku 2009 alebo predtým, nikdy banka od neho nežiadala informáciu či je ženatý, či má s manželkou BSM alebo či bolo zrušené. Nikdy taktiež nemali požiadavku, aby manželka udelila s týmito dokumentmi súhlas, nikto ho neupovedomil, že by mal prinajmenšom upozorniť manželku na existenciu týchto dohôd, vrátane dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009. 32. Keď manželka uzatvorila v roku 2008 úver z Prvej stavebnej sporiteľni, tak dokumenty podpisovali obaja, tiež v roku 2011, keď mal stavebný úver od Prvej stavebnej sporiteľne, tak manželka pristúpila k záväzku v zmluve o stavebnom úvere. Vyjadril pochybnosť' vo veci konania banky SLSP a.s., ktorá blokuje majetok T. W. a vôbec neblokuje majetok R.. F. W. a ani neodporuje prevodu majetku R.. F. W., ktorý predal nehnuteľnosť' svojej sestre v roku 2012, o čom predložil listy vlastníctva na majetok mimo BSM s blokáciou o prebiehajúcej exekúcii u exekútora JUDr. Petra Molnára, listy vlastníctva R.. F. W. z ktorých je zrejmé, že poznámka o výkone exekúcie alebo o blokácii v prospech exekútora nebola doteraz zriadená. Taktiež porovnaním listov vlastníctva Ing. F. z r. 2007 a 2017 je zrejmé v akom rozsahu previedol majetok Ing. F. na svoju sestru, čo banka SLSP, a.s. žiadnym spôsobom nerieši. 33. Žalovaný 2/ v podaní zo dňa 20.06.2017 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že súhlas ani akákoľvek iná ingerencia žalobkyne nebola potrebná pre platné uzavretie dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009, čo zodpovedá koncepcii inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorého nie je zakázané, aby sa ktorýkoľvek z manželov zaväzoval sám. Výnimka sa týka iba prípadov, ktoré výslovne podliehajú hypotéze právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 145 ods. 1 Obč. zák., avšak iba za predpokladu, že ide o inú ako bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí. 34. Súdna prax v tomto ohľade dlhodobo a ustálene judikuje okruh právnych úkonov, na ktoré sa nevyžaduje súhlas druhého manžela práve pre absenciu súvislosti so spoločnými vecami, napr. Z IV, s. 495: „Ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to i keď nejde o bežnú vec."; Rc 1 Cz 43/73: „K ručiteľskému záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov.”; Rc 3 Cz 57/73: „Ak uzavrel za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela, a to i keď nejde o bežnú záležitosť”. Nejedná sa o nejaké prekonané závery, naopak, pravidelne nachádzajú vyjadrenie aj v aktuálnej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä v rozsudku sp. zn. 4Cdo 234/2010 zo dňa 29.06.2011, ktorý sa zaoberal prípadom vo všetkých rozhodujúcich právnych aspektoch rovnakým, ako je predmetom prebiehajúceho sporu: „Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia 145 ods. 1 a 2 Obč. zák. na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné.
35. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy § 143 Obč. zák. môže byt len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky dlhy, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov. I keď pri uvedených právnych úkonoch ide o rozdielne právne inštitúty, z hľadiska ustanovenia 145 Obč. zák. je pre ne charakteristické to, že sa priamo netýkajú predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, teda spoločných vecí, preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s nimi vylúčená. Keďže ani zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je primárnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k správnemu právnemu záveru, že pristúpením žalovaného 1/ k peňažnému záväzku iného dlžníka nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože nešlo o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí, a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas žalobkyne. Už Jen táto samotná okolnosť, absencia kvalifikovanej súvislosti dohody o pristúpení k záväzky so spoločnými vecami manželov, efektívne vylučuje možnosť záveru o neplatnosti napadnutého právneho úkonu zo žalobkyňou tvrdených dôvodov týkajúcich sa jej osoby. 36. Žalovaný 2/ považoval argumentáciu žaloby za účelovú, žalobkyňa napríklad neváha vytknúť napadnutej dohode, že sa za ňu „do masy BSM nepremietlo žiadne aktívum", hoci ručenie i pristúpenie k záväzku sú v slovenskom práve konštruované ako bezodplatné právne úkony, podmienkou ktorých nie je protihodnota zo strany veriteľa, nemožno prehliadať, že korektiv dobrých mravov je v jej podaní zneužitý na nepoctivý cieľ, ktorým je vyhnúť sa právnym účinkom rezultujúcim z ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov". Inými slovami, cieli k negácii dôsledkov citovanej právnej normy, pričom ňou presadzovaný prístup by mal za následok, že sa táto stane bez akéhokoľvek obhájiteľného dôvodu obsolentnou. 37. Predovšetkým odmietol úvahu, že možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa voči jednému z manželov zo spoločného majetku predstavuje nejakú nespravodlivú anomáliu voči manželovi dlžníka. Jedná sa naopak, o charakteristický kľúčový rys inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý je protiváhou jeho základného aspektu, a to, že všetky veci nadobudnuté (až na drobné výnimky) ktorýmkoľvek z manželov počas trvania manželstva sa automaticky stávajú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143 Obč. zák. Ak by totiž veriteľ jedného z manželov nemohol uspokojiť svoju pohľadávku aj zo spoločného majetku, a bol by odkázaný na výlučný majetok zaviazaného dlžníka, ktorý je však počas trvania manželstva zatlačený do úzadia v prospech normatívne favorizovaného bezpodielového spoluvlastníctva, bol by to práve veriteľ, ktorý by sa ocitol v extrémne nespravodlivom a nevyváženom postavení voči dlžníkovi. 38. Podľa výkladu žalobkyne by navyše platnosť právneho úkonu mala závisieť od takých okolností, ako existencia manželstva, a v rámci neho ešte špecifickejšie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a rozlíšenie, či určitý majetok podlieha bezpodielovému spoluvlastníctvu alebo výlučnému vlastníctvu, čo sú právne stavy, ktoré žiaden veriteľ nemá možnosť spoľahlivo a objektívne zistiť a preveriť. Dosiahol by sa pravý opak voči požiadavke právnej istoty, stav zásadnej neistoty, keď by sa veriteľ musel vždy obávať o existenciu a vymožiteľnosti svojej pohľadávky, ktorá by mohla byť kedykoľvek spochybnená len v dôsledku osobného statusu pristupujúceho dlžníka a jeho blízkych osôb. 39. Za najneprijateľnejší a najabsurdnejší dôsledok argumentácie žalobkyne považoval žalovaný 2/, že by sme mali stratiť nielen možnosť domôcť sa uspokojenia pohľadávky z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (žalobkyne a žalovaného 1/), ale aj z prípadného výlučného majetku žalovaného 1/, ktorý sa týka výlučne žalobkyne a bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa tvrdí, že v dôsledku individuálneho úkonu jej manžela, dohody o pristúpení k záväzku, by mohol byť nepriaznivo dotknutý majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, a na tomto základe žiada vysloviť záver o neplatnosti právneho úkonu. Ak by však dohoda o pristúpení k záväzku mala byť neplatná práve z uvedeného dôvodu, nemohol by žalovaný 2/ vymáhať úverovú pohľadávku ani z výlučného majetku žalovaného 1/. Niet pritom žiadneho akceptovateľného dôvodu, prečo by pre okolnosť týkajúcu sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov mal byť nepostihnuteľný aj výlučný majetok žalovaného 1/. 40. Z výsluchu žalobkyne M. T. súd zistil, že o Dohode o pristúpení záväzku zo dňa 30.06.2009 uzavretej medzi W. T. a SLSP a.s. nevedela, preto sa nemohla brániť na súde. Manžel bol konateľom v spoločnosti
Balima s.r.o., nemal živnosť, mala za to, že spoločnosť BALIMA s.r.o., ručí do výšky vkladu konateľa. Nemala vedomosť ani ohľadne tej skutočnosti, že jej manžel nebol konateľom v uvedenej spoločnosti, o čom sa dozvedela náhodou z nejakej písomnosti asi o rok, manžel jej povedal, že sú problémy s pánom Andorkom, na ktorého boli podané trestné oznámenia. Asi na jar 2012 bola vedená exekúcia na manžela, kedy sa dozvedela k akému záväzku pristúpil žalovaný 1/, stále si to neuvedomovala mala za to, že za dlhy bude zodpovedať spoločnosť Balima s.r.o., ktorá mala veľký majetok. Za nespravodlivú považovala tú skutočnosť, že má doplatiť spolu s dcérou za to, že jej manžel nič nepovedal, keď sa dozvedela aká to je suma tak ju to psychicky položilo. V auguste 2012 sa dozvedela, že je to vážne v súvislosti s tým, že dcéra mala zablokovaný majetok, nehnuteľnosti, všetok čo darovali dcére, ktorej bolo doručené rozhodnutie súdu, asi predbežné opatrenie, nemohla disponovať s majetkom, bola napadnutá aj darovacia zmluva SL SP a.s., vzhľadom na to, že majetok bol manželov a žalobkyne, konanie nie je právoplatne skončené ktoré je vedené na Okresnom súde v Trebišove. 41. Z výsluchu žalovaného 1/ W. T. súd zistil, že dohodu o pristúpení záväzku podpísal v roku 2009 v súlade k kontokorentným úverom, ktorý bol poskytnutý v roku 2002 asi vo výške 3.000.000,- Sk. Následne im banka na základe obratov firmy ponúkala kontokorentný úver na obeživo tovaru s ktorým podnikali, boli to komodity napr. ryža, cukor, strukoviny, poľnohospodárske výrobky. K dohode o pristúpení k záväzku uviedol, že banka SLSP a.s., ponúkla spoločnosti BALIMA s.r.o. kontokorentný úver vo výške 640.642,63 eur, konatelia spoločnosti túto ponuku prijali, banka im oznámila, že v deň podpísania zmluvy dňa 30.06.2009 bola pripravená zmluva o kontokorentnom úvere, dodatok č. 13 k zmluve o úvere č. 74/AÚ/OC/2002. Po pripravení dokumentov prišli na pobočku do Košíc k podpísaniu dohôd ako aj pristúpeniu k záväzku, priebeh podpísania sa realizoval tak, že prišli do banky SL SP a.s. kde im oznámili, že tieto dokumenty je potrebné podpísať a overiť podpis u notára. Žalovaný 1/ si dokumenty zbežne prečítal, pracovník banky im povedal, že pristúpenie k záväzku musia pripojiť k zmluve o úvere, nemali sa ničoho obávať, lebo spoločnosť Balima s.r.o., mala dostatočne krytý majetok zásobami na sklade ako aj strojnými zariadeniami v sume 7.000.000,- Sk. Majetok spoločnosti Balima s.r.o. bol založený, hnuteľný, nehnuteľný, v registrácii záložného práva na základe záložnej zmluvy v notárskom centrálnom registri záložných práv v sume 640.642,63 eur. Žalovaný 1/osobne podpísal dohodu o pristúpení k záväzku, preto lebo ju nebolo možné vyňať v súvislosti s dodatkom kontokorentného úveru, nebol ani čas na to, aby mohol pripomienkovať zmluvu alebo dohodu o pristúpení k záväzku. Problém nastal koncom roka 2009, kedy bolo zistené, že tovar zo skladu bol druhým konateľom pánom Ing. F. predávaný bez dokladov a finančné prostriedky za tento tovar mu priniesli domov, aj do kancelárie. V roku 2010 sa začalo vyšetrovanie na polícii pričom sa zistilo, že za obdobie roku 2009 bol predaný tovar v sume 40.000,- eur, sumu spreneveril konateľ R.. F., v súčasnej dobe nie je právoplatne skončené trestné konanie voči konateľovi R.. F.. Keďže sa riadne neplatil kontokorentný úver, faktúry za objednaný tovar, dostali sa do omeškania z dôvodu, že neboli nezaplatené faktúry za dodaný tovar, čo bolo asi viac ako 40.000,- eur, banka sledovala obraty s tým, že mali pokles na obratoch. Na základe ekonomických výsledkov banka požadovala splatenie úveru v splátkach asi 20.000,- eur, spoločnosť BALIMA s.r.o., zo sumy 640.000,- eur splatila asi 170.000,- eur. V auguste 2011 bol žalovaný 1/ odvolaný z funkcie konateľa, v dôsledku čoho nemal dosah na splatenie úveru ani riadenie spoločnosti. Následne vec riešil s advokátskou kanceláriou, spoločnosť BALIMA s.r.o., išla do konkurzu. Vo výpovedi ďalej uviedol, že Ing. W. F. predal strojné zariadenia spoločnosti BALIMA s.r.o. ako aj nábytok, koberce, celý majetok spoločnosti v hodnote 416.375,- eur a to spoločnosti Obchodné centrum II., Trebišov, Obchodné centrum Adriana s.r.o., ktorých majiteľom bol G. F., otec Ing. W. F., majetok bol podhodnotený asi vo výške 270.000,- eur, faktúry za strojné zariadenie a hnuteľný majetok firmy neboli zaplatené. V dôsledku toho, že žalovaný 1/ bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti BALIMA s.r.o., nemal žiaden príjem, musel zrušiť životné poistky, mal uzavretú pracovnú zmluvu v spoločnosti BALIMA s.r.o. ako obchodný riaditeľ, asi v septembri 2011 mu bola daná výpoveď z pracovného pomeru. Manželke navrhol, aby previedli spoločný majetok a majetok žalovaného 1/ na staršiu dcéru, asi v januári 2012 uzavreli darovaciu zmluvu. V čase podpísania dohody o pristúpení k záväzku dňa 30.06.2009 žalovaný 1/ nemal žiadnu vedomosť o tom, že v prípade exekúcie na majetok ako fyzickej osoby môže byť speňažený aj celý majetok patriaci do BSM. V apríli 2012 keď im exekútor doručil oznámenie o začatí vykonania exekúcie sa dozvedel, že môže byť speňažený celý majetok BSM, vtedy informoval manželku o podpísaní dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009. 42. Z dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009 súd zistil, že bola uzavretá medzi veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava a pristupujúcim dlžníkom W. T., bytom Trebišov, M. XXXX/XX, podľa § 533 Obč. zák. Dňa 12.07.2002 veriteľ uzavrel s pôvodným dlžníkom BALIMA spol. s.r.o., Trebišov zmluvu o úvere č. 74/AU/OC/2002, na základe tejto zmluvy v znení neskorších dodatkov
poskytol veriteľ pôvodnému dlžníkovi úverový rámec vo výške 640.642,63 eur. Pôvodný dlžník sa zaviazal poskytnutý úverový rámec vrátiť v lehote dohodnutej v zmluve o úvere. V článku II. bodu 1 dohody o pristúpení k záväzku veriteľ a pristupujúci dlžník uviedli, že dohodu o pristúpení k záväzku uzavreli za účelom splatenia pohľadávky veriteľa uvedenej pod písmenom a/, b/, c/, d/, e/ a f/. V článku II. bodu 3 dohody o pristúpení k záväzku, veriteľ a pristupujúci dlžník sa dohodli na pristúpení pristupujúceho dlžníka k záväzku pôvodného dlžníka zaplatiť pohľadávku a ku všetkým záväzkom pôvodného dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Pristupujúci dlžník sa stal ďalším dlžníkom zo zmluvy o úvere popri pôvodnom dlžníkovi. Obaja dlžníci zo zmluvy o úvere, pôvodný dlžník a pristupujúci dlžník sa zaviazali voči veriteľovi zaplatiť pohľadávku spoločne a nerozdielne. V článku II. bodu 4 dohody o pristúpení k záväzku, pristupujúci dlžník vyhlásil, že v prospech veriteľa splní popri pôvodnom dlžníkovi pohľadávku. Veriteľ bol oprávnený požadovať plnenie pohľadávky od ktoréhokoľvek z dlžníkov, a to v rozsahu pohľadávky od každého z dlžníkov. Splatením pohľadávky ktorýmkoľvek z dlžníkov zanikla pohľadávka v rozsahu takto vykonaného plnenia.Za účelom priameho výkonu práv veriteľa voči pristupujúcemu dlžníkovi zo zmluvy o úvere alebo z dohody o pristúpení bola spísaná Notárska zápisnica o právnom záväzku pristupujúceho dlžníka ako povinného voči veriteľovi ako oprávnenému podľa Zák. č. 233/95 Z.z. v znení neskorších predpisov. V článku IV. bodu 11 dohody o pristúpení k záväzku, zmluvné strany prehlásili, že si dohodu o pristúpení pred jej podpisom prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnom prerokovaní na základe ich pravej slobodnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V článku IV. bodu 12 dohody o pristúpení k záväzku pristupujúci dlžník vyhlásil, že sa oboznámil s textom zmluvy o úvere ako aj aktuálnou výškou úverovej pohľadávky a súhlasil s ich obsahom. Dohoda o pristúpení k záväzku nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami. Dňom podpísania stratila platnosť Dohoda o pristúpení zo dňa 12.07.2002 uzatvorená medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom v súvislosti so zabezpečením záväzku pôvodného dlžníka. 43. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že v oddiely Sro, vo vložke číslo: 8279/V je zapísaná obchodná spoločnosť BALIMA spol. s.r.o., Trebišov od 19.08.1996. Okresný súd Košice I uznesením č. k. 31K/45/2012-265 zo dňa 15.02.2013, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka BALIMA spol. s.r.o., Trebišov a ustanovil správcu podstaty JUDr. F. N.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.03.2013.
44. Podľa § 470 ods.1 prechodných ustanovení CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 45. Podľa § 470 ods.2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované . 46. Podľa § 137 písm. c/ Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 47. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. 48. Podľa § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 49. Podľa § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 50. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.
51. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený, procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné, ďalšie súdne konanie. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a môže prichádzať do úvahy tam, kde by vytvorila pevný právny základ pre právne vzťahy strán sporu a predišla by prípadným ďalším sporom.
52. V prejednávanej veci žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009, nakoľko sa vedie exekučné konanie súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom pod sp. zn. EX 0430/12 so sídlom Exekútorského úradu Košice predmetom ktorého by mohol byť majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa darovala dcére majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovaný 2/ sa domáha určenia odporovateľnosti tohto právneho úkonu, v prípade úspechu si môže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku darovaného žalobkyňou, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmareniu zaopatrovacieho práva žalobkyne. Právne postavenie žalobkyne je teda neisté, mohla by sa domôcť ochrany svojho práva, preto je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu. 53. Predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu, pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého záväzkového vzťahu. V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. 54. Z Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 30.06.2009 mal súd preukázané, že obsahovala základné náležitosti stanovené zákonom, bola uzavretá písomnou formou medzi veriteľom Slovenskou sporiteľňou a.s., Bratislava a pristupujúcimi dlžníkom W. T.. Zmluvné strany sa dohodli, že pristupujúci dlžník žalovaný 1/ splní za pôvodného dlžníka BALIMA spol. s.r.o., Trebišov jeho peňažný záväzok, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere v znení neskorších dodatkov, pričom pristupujúci dlžník sa stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. 56. Pristúpením žalovaného 1/ k záväzku pôvodného dlžníka nevznikol spoločný záväzok manželov, ale iba záväzok žalovaného 1/, pretože sa nejedná o vybavovanie záležitosti týkajúcej sa spoločných vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas žalobkyne, keďže dohoda o pristúpení k záväzku sa netýkala priamo vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. 57. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov, ručiteľský záväzok jedného z manželov, zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov, tieto závery súdnej praxe sú stále použiteľné. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov, ktorá sa priamo netýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového vlastníctva manželov sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia právnym režimom záväzkových vzťahov. 58. Veriteľ je oprávnený na základe exekučného titulu vydanému proti jednému z manželov domáhať sa bez ďalšieho uspokojenia tohto záväzku z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. V zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva ak veriteľ má pohľadávku iba voči jednému z manželov, druhý manžel ktorý nie je dlžníkom je povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola uspokojená z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov. Týmto ustanovením sa rieši ochrana tretích osôb pri uspokojovaní majetkových práv, toto opatrenie sa použije až vtedy, keď dlh nemožno splniť inak, najmä zo samotného majetku manžela ako dlžníka. Právo veriteľa jedného z manželov uspokojiť sa aj z vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva priamo zo zákona. 59. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného 1/, že žalobkyňa ako manželka nebola k dohode o pristúpení k záväzku prizvaná a predovšetkým aj tá skutočnosť, že žalovaný 1/ nechápal význam dohody o pristúpení k záväzku. Žalovanému 2/ ako veriteľovi nevyplýva zo zákona povinnosť informovať žalovaného 1/ o právnych následkoch uzavretého právneho úkonu dohody o pristúpení k záväzku, nakoľko neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie. Nepriaznivé dopady bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno riešiť len zmenou rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo jeho zánikom. 60. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom
dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. 61. Sú pri rozhodovaní prihliadal na vyššie uvedenú existujúcu právnu úpravu, predovšetkým na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov, kedy sa vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než bežnú záležitosť, nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa žalobkyňa v konaní nedomáhala. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru, že za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva sa nepovažujú pohľadávky a dlhy, pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov, ktoré dopadajú len na vzťah medzi manželmi a nie vo vzťahu k tretím osobám. Podľa starej rímskej zásady práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí nie sú pri uplatňovaní svojich práv pasívni ale práve naopak, ktorí sa o svoje práva aktívne zaujímajú, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a preto sa o svoje práva majú aktívne zaujímať, pričom neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Súd preto po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím a všetko čo vyšlo počas konania najavo, po zvážení vyššie uvedených okolností daného prípadu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovanému 2/, ktorý mal vo veci plný úspech priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. Žalovaný 1/ si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnil, preto žalovanému 1/ náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal. 63. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.