Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-229-2016.pdf
PDF · 93.05 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/229/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti povinnému: C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., o vymoženie 859,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22. júla 2015 č. k. 4Er/1295/2013-64 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30. 10. 2013. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch s exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014 (ďalej ZoRK), § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 5, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, 2, § 3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 859,07 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica s. r. o. zo dňa 05. 08. 2013 sp. zn. SR173/2013. Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu opätovne preskúmal exekučný titul, ako aj ďalšie písomnosti, ktoré boli základom právneho vzťahu účastníkov a z ktorých rozhodcovský súd vychádzal pri rozhodovaní sporu účastníkov - uznanie dlhu a dohodu o splácaní v splátkach evidenčné číslo 3359410 zo dňa 01. 12. 2012, žiadosť o vydanie a používanie kreditných Kariet pre č. zmluvy 00-0000803212 zo dňa 25. 06. 2007. Konštatoval, že podľa rozhodcovského rozsudku nároky oprávneného majú základ v zmluve o vydaní a používaní medzinárodnej karty VISA PRIVATE č. 781349360 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného - Tatra bankou, a. s., Bratislava a povinným, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému obnovovaný úverový rámec v sume 663,88 eura. Povinný dňa 01. 12. 2012 podpísal Uznanie dlhu a dohodu o splácaní v splátkach č. 3359410, ktorá v článku IV obsahuje rozhodcovskú doložku. Uvedenú Dohodu o uznaní dlhu vyhodnotil za neplatnú a právne neúčinnú. Konštatoval, že ide o formulárový, oprávneným vopred pripravený dokument, ktorý mal zdanlivo pôsobiť ako ústupok povinnému vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom však bolo dosiahnutie uznania dlhu, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku a súčasne prenesenie dôkazného bremena ohľadom preukazovania existencie dlhu na povinného. Samotné umiestnenie vyhlásenia povinného o tom, že si je vedomý, že dlh je premlčaný, svedčí o tom, že zo strany oprávneného došlo vo vzťahu k povinnému k porušeniu odbornej starostlivosti. Bolo by nelogické, ak by mal povinný vedomosť o premlčaní, ale tiež vedel, čo premlčanie znamená, a napriek tomu mal záujem podpísať uznanie dlhu, a predĺžiť tak premlčaciu lehotu a v konečnom dôsledku si zhoršiť svoje postavenie. Súd prvej
inštancie mal za to, že pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike. Uznanie dlhu (záväzku) povinným v dohode zo dňa 01. 12. 2012 považoval aj za právne neúčinné. Z listín predložených oprávneným nemožno vyvodiť, že by bol povinný pred podpisom dohody oboznámený s tým, že dlh je premlčaný a čo premlčanie dlhu znamená, a túto vedomosť nepreukazuje ani prehlásenie o vedomosti premlčania nachádzajúce sa mimo textu samotného uznania dlhu v závere dohody. Skutočnosť, že dlh bol ku dňu podpisu dohody o uznaní dlhu premlčaný mal súd prvej inštancie za preukázanú. Najneskôr dňom 20. 11. 2007 začala plynúť trojročná premlčacia lehota (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá uplynula dňa 20. 11. 2010 a dohodu o uznaní dlhu povinný podpísal dňa 01. 12. 2012. Uznanie dlhu podpísané povinným považoval za neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, pretože nie je určité a zrozumiteľné, nakoľko vznikajú pochybnosti o obsahu prejavu vôle dlžníka. Podmienkou uznania dlhu je, že musí ísť o dlh určitý, teda dlh musí byť jednoznačne identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným dlhom (záväzkom). Z dohody o uznaní dlhu podpísanej povinným nemožno jednoznačne, bez pochybností určiť, aký dlh mal povinný uznať, keďže nesúhlasí číslo zmluvy, ktorá má byť základom právneho vzťahu účastníkov a z dohody nemožno ani zistiť, aké konkrétne nároky predstavuje dlžná istina v sume 781,42 eura, t. j. čo je obsahom tejto sumy. Konštatoval, že pokiaľ ide o samotnú zmluvu o vydaní a používaní kreditných kariet, na základe ktorej mal povinný uznať dlh, čo do dôvodu a výšky, nebola uzavretá platne, pretože nebola dodržaná zákonom predpísaná a účastníkmi dohodnutá písomná forma (§ 40 ods. OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný). Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené dôvody žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože zistil rozpor exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovským rozsudkom boli oprávnenému priznané plnenia vyplývajúce z dohody o uznaní dlhu, ktorá bola posúdená za neplatný právny úkon. Okrem toho v dohode mal povinný uznať dlh zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej Karty, ktorá však bola tiež posúdená za neplatnú. Taktiež nie je možné preskúmať plnenia priznané rozhodcovským rozsudkom, pretože z neho nevyplýva, aké nároky suma priznaná oprávnenému predstavuje, rovnako nie je možné z rozhodcovského rozsudku, ale ani dohody o uznaní dlhu zistiť, z čoho pozostáva suma istiny, ktorú mal povinnosť uznať. Taktiež nie je možné preskúmať ani ďalšie nároky vyplývajúce z dohody o uznaní dlhu. Keďže plnenia, ktoré bol povinný rozhodcovským rozsudkom zaviazaný platiť, vyplývajú z neplatného právneho úkonu, sú právom nedovoleným plnením a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by boli od povinného vymáhané v rámci exekúcie a nemožno ich ani preskúmať, rozhodcovský rozsudok tak nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie (a to ani v časti), na základe čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZoRK, už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti Mgr. Dušana Čerešňu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdom prvej inštancie, alternatívne zrušenia uznesenia odvolacím súdom a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a došlo k zásahu do ústavného práva účastníkov právoplatne ukončeného konania na súdnu ochranu zaručeného Ústavou SR. Mal za to, že v predmetnom prípade bola rozhodcovská doložka dojednaná individuálne výslovným súhlasom povinného v dokumente „uznanie dlhu a dohoda o splatení dlhu“. Povinnému bola daná možnosť výberu, či s rozhodcovskou doložkou súhlasí alebo nie. Zdôraznil, že povinný mal na výber medzi prijatím a neprijatím rozhodcovskej doložky, nakoľko ako vyplýva z predloženej dohody, povinnému bola daná možnosť výberu a sám si zvolil možnosť riešenia prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Doložka bola dojednaná individuálne a bola dojednaná po vzniku sporu. Rozhodcovská doložka, ktorá založila legitimitu pre rozhodcovské rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, bola zjednaná individuálne, a to výslovným súhlasom povinného ako spotrebiteľa na základe dodávateľom predloženého návrhu v dokumente označenom ako „uznanie dlhu a dohoda o splatení dlhu“. Zdôraznil, že exekučný súd svojim nesprávnym rozhodnutím spôsobil výrazný zásah do práva veriteľa, ktorý sa nemôže domôcť svojho zákonne priznaného práva. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11Co/8/2014-38 zo dňa 11. 02. 2014. Zdôraznil, že uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka k založeniu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby bez ohľadu na to, či žalovaný, ktorý svoj dlh uznal, v čase uznania vedel alebo nevedel o premlčaní pohľadávky žalobcu. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 27. 02. 1968 sp. zn. 3Cz 6/68 a rozhodnutie Najvyššieho súdu v ČR z 22. 08. 2007 sp. zn. 33 Obo/934/2005. Uzavrel, že ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka nerozoberá dopad na plynutie premlčania pohľadávky
v prípade uznania premlčaného dlhu bez vedomosti osoby, ktorá dlh uznáva. Nová premlčacia doba začína plynúť priamo zo zákona, bez ohľadu na to, či uznávajúci prejav vykonal spotrebiteľ alebo nie.
3. Sudca súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť a stotožnil sa s napadnutým uznesením.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Z obsahu spisu vedeného v danej veci nesporne vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 29. 10. 2013, kedy došiel súdnemu exekútorovi Mgr. Dušanovi Čerešňovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s. r. o., sp. zn. SR173/2013 zo dňa 05. 08. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 09. 2013 a vykonateľnosť dňa 29. 09. 2013. Súdny exekútor dňa 04. 11. 2013 doručil súdu prvej inštancie návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
- rozhodcovským rozsudkom spolu s Uznaním dlhu a dohodou o splácaní v splátkach č. 3359410, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 01. 12. 2012 a Žiadosťou o vydanie a používanie Kariet pre č. zmluvy 00-0000803212. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol uznesením zo dňa 27. 01. 2014 č. k. 4Er/1295/2013-12. Odvolací súd uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
9. Vo veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po tom, čo jeho predchádzajúce zamietavé rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 05. 2014 č. k. 9CoE/86/2014-44 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil záver o platnosti rozhodcovskej doložky, ktorá síce bola súčasťou Uznania dlhu a dohody o splácaní v splátkach, avšak riadne oddelená od ostatného textu uznania dlhu a dohody o splácaní dlhu a táto ako taká založila právomoc rozhodcovského súdu, a to bez toho, že by uvedená skutočnosť mala vplyv na možnosť posúdenia platnosti úkonu o uznaní dlhu a plnení v splátkach. Nakoľko niet dôvodu pre odklon od týchto stanovísk ako naďalej platných, duplicitne ich opakovať nebude.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Je nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským a úver, ktorý bol poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V tomto prípade sa na vzťah účastníkov konania aplikujú spotrebiteľské právne normy a normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Právne normy upravujúce spotrebiteľské vzťahy sú kogentnými právnymi normami a teda nie je možné ich zmeniť dohodou zmluvných strán ani inak. Ustanovenia spotrebiteľského práva rovnako treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu (napr. uznanie dlhu).
16. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
17. Odvolací súd preskúmal, či v danom prípade došlo k uznaniu dlhu zo strany dlžníka a či toto založilo plynutie novej desaťročnej premlčacej doby. Vychádzajúc z obsahu uvedenej dohody o uznaní dlhu a splácaní v splátkach zo dňa 01. 12. 2012, aj odvolací súd považoval uznanie dlhu za právne neúčinné, pretože aj keď možno uznať aj premlčaný dlh, uznávajúci prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, pričom v konaní nebolo preukázané, že dlžník vedel o jeho premlčaní, ako to vyžaduje § 558 Občianskeho zákonníka. Odvolanie oprávneného, namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Bol názoru, že na základe ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za podmienky, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel (R 51/1968). Písomným uznaním premlčaného dlhu, čo do dôvodu a výšky, právne účinky už vzniknutého premlčania zaniknú a právo sa začne premlčovať znova (tentoraz v 10-ročnej premlčacej dobe). Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, výkladom a contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu vyššie uvedený právny následok nemá. Na tomto mieste dodáva, že právny vzťah, ktorý existuje medzi veriteľom a dlžníkom, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.
18. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, z čoho v zmysle § 3 ods. 1 OZ vyplýva, že ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie správne posúdil dohodu o uznaní dlhu ako neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, a prieči sa dobrým mravom. V prípade, že by povinný ako spotrebiteľ mal vedomosť o tom, že dlh je premlčaný a zároveň by si bol vedomý toho, čo vlastne premlčanie znamená, určite by nemal záujem zhoršiť si svoje postavenie predĺžením premlčacej lehoty v dôsledku podpísania uznania dlhu. Dohoda o uznaní dlhu podpísaná povinným je formulárový dokument
vopred pripravený oprávneným, ktorý sa javí ako povolenie splátok dlhu, avšak jeho skrytým cieľom bolo dosiahnutie uznania dlhu a s tým spojené predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku a súčasne prenesenie dôkazného bremena ohľadom preukazovania existencie dlhu na povinného. Dlžník síce v závere dohody prehlásil, že si je vedomý premlčania dlhu, avšak v tomto prípade neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti zo strany veriteľa, a preto je takáto dohoda v rozpore s dobrými mravmi. Veriteľ zneužil situáciu s cieľom zabezpečiť si splnenie premlčaného záväzku dlžníkom tým, že mu predložil dohodu o možnosti dlh splácať, ktorej hlavným zámerom však bolo dlh uznať. V zmysle § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa sú takéto praktiky zakázané a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením zákona. Je pravdou, že uznať možno aj premlčaný dlh, takéto uznanie má však s poukazom na ustanovenie § 558 OZ právne účinky, len pokiaľ ten, kto dlh uznal, o premlčaní vedel. Z listín predložených oprávneným nemožno vyvodiť, že povinný bol pred podpisom dohody oboznámený s tým, že dlh je premlčaný a čo premlčanie dlhu znamená, a túto vedomosť nepreukazuje ani prehlásenie o vedomosti premlčania nachádzajúce sa mimo textu samotného uznania dlhu v závere dohody. Keďže o vedomosti povinného o premlčaní dlhu sú pochybnosti, platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ), t. j. že povinný o premlčaní dlhu v čase podpisu dohody nevedel.
19. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, uvádza, že oprávnenému boli rozhodcovským rozsudkom priznané plnenia vyplývajúce z dohody o uznaní dlhu, ktorá bola posúdená za neplatný právny úkon. Plnenia, na ktoré bol povinný rozhodcovským rozsudkom zaviazaný tak vyplývajú z neplatného právneho úkonu, sú právom nedovoleným plnením, a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by boli od povinného vymáhané v rámci exekúcie, nakoľko ich nemožno preskúmať, a preto takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie a to ani v časti.
20. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).