Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-5474-2016.pdf
PDF · 77.19 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/5474/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: D.. D. R., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX S., zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom AK so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti povinnému Rapid life životná poisťovňa, a.s. Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zast.: JUDr. Irenou Sopkovou, nútený správca Rapid life životná poisťovňa, a.s., Zborovská 1524/8, Košice, o vymoženie 2.053,97 EUR s prísl., trov predchádzajúceho konania 931,93 EUR a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 16Er/5474/2016-29 zo dňa 8.12.2016 takto
rozhodol:
Sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.9.2016 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 123014, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 5.10.2016 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Michal Brožina.
2. Dňa 3.11.2016 povinný podal v zákonnej 14-dňovej na poštovú prepravu námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie, v ktorých uviedol, že exekúcia je neopodstatnená, lebo istina a trovy právneho zastúpenia boli už uhradené a v prevyšujúcej časti exekúcia je vedená vo vzťahu ku dani 318,55 EUR z vyplateného poistného plnenia zrazenej v prospech štátu podľa § 7 ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a zároveň aj vo vzťahu k úrokom z omeškania a inému príslušenstvu pohľadávky vypočítaného z tejto dane. Ďalej uviedol, že exekučný titul nekonštituoval žiadnu novú povinnosť, ale iba deklaroval výšku poistného plnenia, ktorú súd ustálil zhodne so znením poistnej zmluvy, obsah ktorej povinný spochybňoval. Bez ohľadu na to, že súd priznal oprávnenému právo na poistné plnenie v určitej výške, toto poistné plnenie podlieha podľa daňových predpisov daní z príjmu podľa § 7 ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z.z.. Na základe exekučného titulu mal povinný povinnosť zaplatiť oprávnenému doplatok poistného plnenia a doplatok poistného plnenia spolu s už predtým dobrovoľne zaplateným poistným plnením presahoval súčet všetkého zaplateného poistného. Rozdiel činí základ dane, z čoho daň bola 318,55 EUR. Priznanie poistného plnenia rozsudkom súdu nie je okolnosťou, s ktorou zákon o dani z príjmov spája zánik daňovej povinnosti, resp. oslobodenie poistného plnenia od daní z príjmu. Zrážková daň z príjmu nie je nárokom oprávneného, ale nárokom štátu a príjem z poistenia podliehajúci dani, je rozdiel medzi zaplateným poistným pre prípad dožitia sa konca poistenia. Z tohto základu dane sa stanovuje daň. Podľa názoru povinného oprávnený exekvuje pohľadávku, ktorá zodpovedá zrážkovej dani z príjmov a príslušenstva, pokúša sa v podstate exekvovať nárok štátu, na ktorý nemá právo a zároveň sa pokúša na úkor povinného bezdôvodne sa obohatiť, pretože vymáha od povinného povinným za oprávneného už štátu zrazenú a odvedenú daň. Preto povinný zastáva názor, že exekúcia je bezdôvodná, nezákonná a neprípustná. Povinný navrhol, aby exekučný súd vyhlásil exekúciu v časti exekvovanej dane vo výške 318,55 EUR, príslušenstva z tejto dane vypočítaného ako aj trov exekúcie z takto neoprávnene exekvovanej sumy stanovených, ktoré s týmto súvisia za neprípustnú a exekučné konanie v celom rozsahu zastavil.
3. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 16Er/5474/2016-29 zo dňa 8.12.2016 námietky povinného proti exekúcii zamietol (I. výrok) a námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol (II. výrok).
4. Proti tomuto uzneseniu povinný podal v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej okrem iného uviedol, že podstatu nesprávneho právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie vidí v tom, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že exekúcia je neopodstatnená, lebo je vedená aj vo vzťahu ku dani z vyplateného poistného plnenia zrazenej v prospech štátu podľa § 7 ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z .z. o dani z príjmu a zároveň aj vo vzťahu k úrokom z omeškania a inému príslušenstvu pohľadávky vypočítaného z tejto dane. Povinný vo svojej sťažnosti zopakoval tie isté dôvody ako uviedol vo svojich námietkach proti exekúcii a proti trovám exekúcie a dodal, že zastáva názor, že exekúcia je nedôvodná, nezákonná a neprípustná, a to minimálne v časti zrazenej dane z príjmov a že pre povinného ide o principiálnu a zásadnú otázku, ktorá si podľa povinného vyžaduje aspoň to, aby súd prvej inštancie požiadal daňové orgány, ktoré sú jedine kompetentné sa vyjadriť k odbornej otázke správneho zdaňovania z poistného plnenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd prvej inštancie sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil, doplnil dokazovanie dožiadaním daňového úradu k otázke správneho zdaňovania a potom rozhodol tak, že vyhlási exekúciu minimálne v časti exekvovanej dane, príslušenstva z tejto dane vypočítaného ako aj trov exekúcie z takto nesprávne exekvovanej sumy stanovených, ktoré s týmto súvisia za neprípustnú.
5. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.4.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že konštatovanie povinného, že exekučný titul len niečo deklaruje, je v zjavnom rozpore s exekučným titulom, ktorým je rozsudok na plnenie. Z dôvodov, ktoré uviedol povinný vo svojej sťažnosti by vyplývalo, že sa v exekučnom konaní domáha nápravy exekučného titulu, lebo sa domnieva, že oprávnenému mala byť priznaná suma, znížená o daň. Odhliadnuc od toho, že aj keby boli úvahy povinného o nesprávnosti exekučného titulu, čo sa týka priznanej sumy správne, čo oprávnený nenamieta, lebo ide argumentáciu mylnú, tak aj v takom prípade by nebolo možné výrok rozsudku v exekučnom konaní nijako revidovať, resp. meniť. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
6. Podľa § 239 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
8. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
9. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
10. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd prvej inštancie po zistení, že sťažnosť podal povinný, v koho neprospech bolo uznesenie vydané ako oprávnená osoba voči uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému je sťažnosť prípustná a túto povinný podal v zákonnej lehote (§ 239 ods. 1, § 240, § 242 a § 244 CSP), sudca súdu prvej inštancie preskúmal podanú sťažnosť povinného a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
15. Povinný podal sťažnosť proti všetkým výrokom uznesenia, pretože podľa jeho názoru považuje rozhodnutie v celom rozsahu za nesprávne a nezákonné, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo viedlo následne k tomu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Podstatou nesprávneho právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie vidí povinný v tom, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že exekúcia je neopodstatnená, lebo je vedená aj vo vzťahu ku dani z vyplateného poistného plnenia a zrazenej v prospech štátu podľa § 7 ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani príjmov a zároveň aj vo vzťahu k úrokom z omeškania a inému príslušenstvu pohľadávky vypočítaného z tejto dane. V predmetnej exekučnej veci je potrebné poukázať na to, že vyšší súdny úradník v odôvodnení uznesenia č.k. 16Er/5474/2016-29 zo dňa 8.12.2016 pri posúdení námietok povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie citoval a poukázal na ust. § 50 ods. 1, § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 a na ust. § 228 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a podrobne uviedol aj dôvody, pre ktoré námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie zamietol. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 20.6.2016 sp. zn. 7C/1/2014 bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 2.053,97 EUR s 5,5% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 2.956,22 EUR od 10.8.2013 do 24.1.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 2.053,97 EUR od 10.8.2013 do zaplatenia a zaplatiť na účet právneho zástupcu oprávneného trovy konania vo výške 931,93 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a že exekučný súd v rámci konania o námietkach proti exekúcii skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, prípadne inej skutočnosti spôsobujúcej nedôvodnosť začatia a vedenia exekúcie. V exekučnom konaní prieskum na právomoc exekučného súdu je obmedzená v tom smere, že sa môže zaoberať iba okolnosťami, ktoré nastali odo dňa vydania exekučného titulu, t.j. od 20.6.2016, nakoľko sa má za to, že orgán, ktorý vydal exekučný titul, rozhodol podľa práva platného v čase jeho vydania a právo priznané exekučným titulom v čase jeho vydania, existovalo. Povinný však uviedol, ako dôvody na zastavenie exekúcie skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Nakoľko povinný nepreukázal zánik judikovanej pohľadávky, priznanej právoplatným rozhodnutím súdu, ani inej zákonom predvídanej skutočnosti, ktorá by mala za následok neprípustnosť exekúcie, súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, keďže ich považoval za nedôvodné. Súd po preskúmaní námietok povinného proti trovám exekúcie dospel k záveru, že tieto námietky sú nepreskúmateľné, nakoľko ich povinný neodôvodnil ani len čiastočne, čiže konkrétne nespochybnil výšku trov, opodstatnenosť trov a ani žiadnym spôsobom nenapadol výpočet trov, súd na takéto námietky nemohol prihliadať, a preto ich považoval od počiatku za nedôvodné a bezpredmetné.
16. Na zdôraznenie vecnej správnosti sťažnosťou napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na to, že z ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 vyplýva, čo môže byť predmetom námietok, t.j. môžu byť ním skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie a smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Čo sa týka námietok povinného proti trovám exekúcie, povinný konkrétne nespochybnil výšku trov, opodstatnenosť trov a ani žiadnym spôsobom nenapadol výpočet trov, a preto súd na takéto námietky nemôže prihliadať.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyšší súdny úradník pri posúdení námietok povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie aplikoval správne ustanovenia zákona, svoje závery založil na správnom skutkovom zistení a rozhodnutie odôvodnil riadne tak, že je preskúmateľné a zákonné.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 8.12.2016 č.k. 16Er/5474/2016-29 za nedôvodné, a preto sťažnosť povinného voči tomuto uzneseniu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP).