Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-452-2016.pdf
PDF · 110.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/452/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkyne: R. F. nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Levice, zast. Advokátskou kanceláriou Peter Rybár s. r. o. so sídlom Kuzmányho 29 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie sumy 1.212,08 eura a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 9C/236/2015-118 zo dňa 05.02.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe a žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni sumu 1. 212, 08 eur s úrokom z omeškania 8, 05 % ročne od 01.04.2015 do zaplatenia, do troch dní. Zároveň určil , že dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka číslo 8500021924 z 01.03.2013 a dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka číslo 850002123 zo dňa 01.03.2013 sú neplatné. Ďalej určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 8. 1 zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500021924 z 01.03.2013 a zmluvy o revolvingovom úvere 8500021923 z 01.03.2013 spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s. r. o. v znení : " Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/ zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom ( ďalej ako " úver/ revolving " ) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 202,82 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 105,06 eur v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby " je neprijateľná. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 884, 96 eura, k rukám právneho zástupcu žalobkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 271,72 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 9, § 559 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 1.2 V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenie v sume 1.212 eur s 8,05% úrokom z omeškania od 01.04.2015 do zaplatenia, ďalej učenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a určenia neplatnosti
zmluvnej podmienky uvedenej v bode 8.1. zmluvy. V žalobe poukázala na to, že so žalovaným uzavrela dňa 01.03.2013 dve zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500021923 a 8500021924, v ktorých chýbajú podstatné náležitosti dojednania, ktoré obligatórne musí spotrebiteľská zmluva obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvy neobsahujú údaje o termíne konečnej splatnosti úveru, o jednotlivých termínoch splatnosti splátok istiny, úroku a iných poplatkov. Odplata za poskytnutie úverov dosiahla úroveň 70, 02 %, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom ako i s dobrými mravmi. Pretože obe zmluvy sa považujú za zmluvy bez úrokov a poplatkov, žiadala od žalovaného vrátenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. Touto žalobou sa zároveň domáhala určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy , ktoré ako závažné dojednanie mohlo obstáť iba za predpokladu, že by si ho individuálne dojednala, čo v tomto prípade nebolo splnené. Zároveň žiadala určiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanie v bode 8.1 zmluvy o revoltingovom úvere . V bode 8.1 zmluvy sa uvádza, že uvedená služba bola individuálne dojednaná, pričom žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť o tom a nevie z akého titulu jej boli pri poskytnutí úveru strhnuté peňažné prostriedky vo výške 202, 82 eur. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dané ustanovenie umožňuje veriteľovi odpočítať poplatok za služby v čase, keď spotrebiteľ o poskytnutie takejto služby vôbec nepožiadal a pri ktorom ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu nebolo dodané. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je zo zákona neplatná. Na základe týchto dvoch napadnutých úverových zmlúv výška úverov bola dohodnutá po 1. 410 eur, na účet jej však prišli sumy len dvakrát po 1. 207, 18 eur. Úvery splácala podľa splátkového kalendára. Raz opomenula splátku zaplatiť a bez upozornenia žalovaný pristúpil k realizácii zrážok zo mzdy, čo sa dozvedela až pri obdržaní výplaty. Poskytnuté finančné prostriedky čerpala zo svojho účtu len do výšky poskytnutých úverov.
1.3 Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého obe úverové zmluvy uzavreté medzi sporovými stranami treba považovať za zmluvy bezúročné a bez poplatkov. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný nepoukázal na účet žalobkyne úver v takej výške, ako bol dohodnutý, t. j. sumu 1. 410 eur, ale len sumu 1. 207, 18 eur, teda o 202, 82 eur menej. Nie je zrejmé, z akého dôvodu poukázal nižšiu sumu než bola dohodnutá v úverovej zmluve. Pritom pri účtovaní úrokov a poplatkov vychádza z úveru vo výške 1. 410 eur. Už takýto postup žalovaného je nekalá obchodná praktika a prieči sa dobrým mravom. Úverová zmluva musí obsahovať obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., ich absencia má za následok, že úverová zmluva je bez úrokov a poplatkov. Ako obligatórnu náležitosť musí obsahovať celkovú výšku spotrebiteľského úveru ( písm. g ). V danom prípade síce úverové zmluvy uvádzajú výšku úveru 1. 410 eur, v skutočnosti však žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky len vo výške 1. 207, 18 eur. Nepochybne tomu nasvedčuje výpis z účtu. Ďalej, v žiadosti/zmluve je uvádzaná poskytnutá výške revolvingu 743, 41 eur, v oznámení o schválení revolvingu to má byť 848, 77 eur. Keďže úver bol v skutočnosti poskytnutý vo výške 1.207,18 eur, predstavuje RPMN až 96, 97 %, pričom v zmluvách je uvádzaný vo výške 47, 29 % resp. 70, 02 % ( po poskytnutí revolvingu). Neprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa tiež spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ( 11 ods. 1 písm. d/ Zákona ). Žalovaný uvádzaním nepresných a nezrozumiteľných údajov znemožnil žalobkyni riadne sa oboznámiť s podmienkami úverovej zmluvy, zistiť, aké skutočné náklady jej v súvislosti s úverom vzniknú a v akej výške. Skrytou formou zakomponoval do zmluvy náklady, o ktorých sa spotrebiteľ ani nedozvedel. 1.4 Súd prvej inštancie konštatoval, že úverové zmluvy, ktoré uzatvoril strany sporu dňa 01.03.2013 ako nebanková spoločnosť a občan spotrebiteľ sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľskou zmluvou podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. I keď sa úverová zmluva považuje za tzv. absolútny obchod, normy obchodného práva sú použiteľné len v prípade, že neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov podľa predpisov vydaných na ochranu spotrebiteľa a podporne Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je síce upravená v Obchodnom zákonníku, podľa svojho charakteru treba však právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posudzovať v zmysle zák. č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ( platnom v čase uzatvorenia zmluvy ) a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, tiež iných predpisov o ochrane spotrebiteľa. Keďže žalobkyňa ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a žalovaný vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, zmluva bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými vrátane úverových zmluvných podmienok bez možnosti žalovanej meniť text a podmienky zmluvy, patrí táto úverová zmluva podľa obsahu nepochybne
medzi spotrebiteľské zmluvy. Je to typová zmluva, v ktorej spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy. 1.5 Po preskúmaní úverových zmlúv a všetkých podmienok dospel súd k záveru, že tieto úvery sú bezúročné a bez poplatkov a preto žalovaný bez právneho dôvodu získal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie vo výške po 606, 04 eur. Úver bol žalobkyni poskytnutý každou zmluvou vo výške 1. 207, 18 eur, v skutočnosti však zaplatila dvakrát po 1. 813, 22 eur, preto jej je povinný žalovaný vrátiť sumu 1. 212, 08 eur, z titulu bezdôvodného obohatenia. 1.6 Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal žalobou v časti určenia, že dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.3.2013 sú neplatné a zistil, že v prejednávanej veci nastala situácia, keď si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči žalobkyni pomocou zrážok z jej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by bola povinná zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy vyvoláva nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Naliehavý právny záujem žalobkyne na tomto určený mal súd preukázaný tým, že žalovaný realizoval zabezpečovací prostriedok, keďže zamestnávateľ žalobkyne vykonával zrážky z jej mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosti ktorých sa žalobkyňa domáha. Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretého medzi veriteľom s dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.).Obsahom dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. V danom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa v skutočnosti na úvere zaplatila viac, než bola povinná zaplatiť, pritom ďalšie trvanie platnosti zabezpečovacieho prostriedku by umožnilo žalovanému vymôcť vyššiu sumu, než mu skutočne patrí .Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Z predložených žiadostí /zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 01.03.2013 niet pochýb, že na ich základe žalovaný poskytol žalobkyni úverový rámec vo výške 1. 410 eur, ktorý prípadne je možné aj navýšiť. Touto zmluvou však v ďalšom vopred žalobkyni vnútil aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu, dohodu o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka. Tento formulár je síce vyhotovený na samostatnom tlačive, avšak žalobkyňa nemala žiadnu možnosť ovplyvniť uzavretie takejto dohody, resp. jej podmienky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Výsluchom žalobkyne mal súd zistené, že na realizovanie zabezpečovacieho inštitútu nebola žalovaným ani upozornená vopred, zrážky zo mzdy zistila až pri vyplatení nižšej mzdy. Okrem toho pri uzatváraní zmlúv nebola osobitne upozornená a poučená o dôsledkoch takejto dohody. Podpísala niekoľko " papierov " ktoré jej boli predložené. Možno z uvedeného vyvodiť nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa - žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, podľa ktorého rešpektovanie princípu "ignorantia iurisnon excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Súd zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy, vyvodil i z textu dohody, ktorá odkazuje na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka, čo pre laika nemusí byť dostatočné. poukazom na uvedené súd vyhodnotil dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatný právny úkon s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a postup pri ich uzatváraní kvalifikoval ako nekalú praktiku, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanoví Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. 1.7 Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že samotná zmluva obsahuje viaceré zákonu odporujúce dojednania. Z dôvodu neprijateľnosti je neplatná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru, obsahom ktorej bolo dojednanie úrokov a poplatkov nad výšku ustanovenú predpismi občianskeho práva. O neprijateľnú a neplatnú podmienku zmluvy uzatvorenú medzi účastníkmi ide v dojednaní pod bodom 8.1. dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka. Je neprijateľný
záväzok žalovaného poskytnúť možnosť odkladu maximálne troch splátok úveru resp. revolvingu a ešte aj zaplatiť za poskytnutie odkladu odplatu. Odkladom splátok sa predlžuje doba splácania úveru, a teda sa navyšujú úroky len v prospech veriteľa, preto je neprijateľné, aby za povolenie odkladu vyžadoval ešte aj odplatu. Súd túto zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú. 1.8 Súd zaviazal žalovaného okrem istiny aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8, 05 % ročne zo sumy 1. 201, 08 eur od 01.04.2015 do zaplatenia , podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa listom 19. 03.2015 vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia do 31.03.2015, preto od 01.04.2015 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. 1.9 O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhrada trov konania voči neúspešnému žalovanému.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávny a nezákonný záver súdu o bezúročnom úvere. Uviedol, že dôkaz o ktorý súd opiera svoje rozhodnutie, nie je v súlade s § 19 zákona č. 129/ 2010 Z.z. ani so vzorcom určeným na výpočet RPMN v prílohe č.2 k uvedenému zákonu. V dôsledku uvedeného nie je možné potvrdiť ani to, že došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ak predpoklady pre takéto posúdenie neboli zistené zákonným spôsobom. Ďalej namietal, že výrok napadnutého rozsudku o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd oprel o to, že dohoda je na formulárovom dokumente, ktorý musela žalobkyňa podpísať, ak chcela získať úver. Tento záver nevyplýva zo žiadnej dokázanej skutočnosti, ktorá by bola v konaní právne relevantným dôvodom pre záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá slobodne, vážne, určito a že žalobkyňa bola nútená dohodu uzatvoriť. V čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy žiadna právna norma neobmedzila alebo nezakázala použitie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky. Žalobkyňa sama po dobu dvoch rokov od jej uzavretia nespochybnila svoj prejav vôle a uzavretie dohody. jej tvrdenia o nútení k uzavretiu dohody neboli v konaní ničím preukázané. V konaní nebolo sporné, že by žalobkyňa nevedela že uzatvára dohodu o zrážkach zo mzdy. Ak sa rozhodla požiadať o úver od žalovaného a uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy, potom je takýmto konaním viazaná. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že žalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch uzavretia dohody, čo je v rozpore s obsahom dohody o zrážkach zo mzdy. Napadnutý rozsudok vo výroku o určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy je podľa názoru žalovaného v rozpore so zákonom a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesúhlasil ani výrokom rozsudku o určení neprijateľnej podmienky v bode 8.1 zmluvy o úvere pre rozpor so zákonom a pre jeho nepreskúmateľnosť. Namietal, že súd sa v rozsudku nevysporiadal s tým, či dohoda o poskytnutí služby má alebo nemá individuálnu povahu , že z rozsudku nevyplývajú skutočnosti na základe ktorých malo isť o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, tak ako to vyžaduje ust. § 53 Obč. zákonníka a dospel k nesprávnemu záveru, nemajúcemu oporu vo vykonanom dokazovaní , o navyšovaní úrokov pri odklade splátok. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na rozpor medzi výškou zmluvne dohodnutého a skutočne poskytnutého úveru, čo malo vplyv aj na celkové náklady úveru, pretože hoci bol poplatok „zrazený“ žalovaným automaticky v deň jeho poskytnutia, cez navýšenie výšky skutočne poskytovaného úveru o tento poplatok si veriteľ uplatňoval nárok na úročenie aj tejto sumy. Pokiaľ žalovaný namieta nesprávne posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy bez poplatkov a bez úrokov, súd prvej inštancie správne rozhodol, ak z dôvodu nesprávneho údaju o výške RPMN, považoval predmetné zmluvy o úvere za bezúročné a bez poplatkov. K odvolaniu žalovaného vo výroku o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa uviedla, že aj v tejto časti považuje odvolanie za nedôvodné, , pretože bolo v konaní preukázané, že dohody sú uzavreté na vopred predtlačenom formulári a ak chcela žalovaná získať úver, musela so zmluvou o úvere uzatvoriť aj vopred pripravenú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej obsah nemohla nijako ovplyvniť. Okrem toho, žalovaný využil situáciu v ktorej sa žalobkyňa nachádzala ( finančná tieseň a potreba získania finančných prostriedkov formou úveru) . Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom z dôvodu, že na jej základe si mohol žalovaný uplatňoval ľubovoľnú výšku dlhu, bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu, v časovo neobmedzenom období ohraničenom len vôľou žalovaného, ktorý sám oznámil zamestnávateľovi spotrebiteľa, kedy môže s výkonom zrážok prestať. Tento spôsob vymáhania je zjavne v rozpore so záujmom žalobkyne, ktorá sa dostáva do pozície, keď nemôže disponovať so svojim majetkom a príjmom na základe neplatného právneho úkonu. Dohodu o zrážkach zo mzdy súd správne posúdil ako neplatnú podľa § 39 Obč. zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. V súvislosti s neplatnosťou dohôd o zrážkach zo mzdy poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov . K odvolaniu
žalovanej proti výroku napadnutého rozsudku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol, že aj v tejto časti považuje odvolanie za nedôvodné a stotožňuje sa s odôvodnením rozsudku súdom prvej inštancie. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti .
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, vec správne posúdil po právnej stránke, a preto rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že obe zmluvy o revolvingovom úvere je treba považovať za bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to na základe tej skutočnosti, že údaj o celkovej zaplatenej čiastke bol v oboch zmluvách uvedený nesprávne. Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500021923 z 01.03.2013 bola žalobkyni schválená výška úveru 1.410,- EUR, ktorý mal uhrádzať v 42. mesačných splátkach po 75,55 EUR, čo predstavuje splátku spolu s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb. V kolónke celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je však uvedená suma 1.813,20 EUR, čo by zodpovedalo 42. splátkam po 43,17 eur a nie 42. splátkam po 75,55 EUR, kde potom celková čiastka predstavuje sumu 3.173,10 EUR. Rovnako je to aj v prípade zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500021924 z 01.03.2013, v ktorom bol žalobkyni schválený úver vo výške 1.410,- EUR, ktorý mal uhrádzať v 42. mesačných splátkach po 75,55 EUR, opäť splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb. V zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v sume 2.142,06 EUR, čo zodpovedá 42. splátkam po 47,43 EUR. Celková čiastka, ktorú dlžník má zaplatiť je uvedená suma 3.173,10 EUR. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá v prípade, že nie je v zmluve uvedená má za následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b). zákona č. 129/2010 Z.z. 8. Súd prvej inštancie v rozhodnutí správne poukázal na viazanosť dohody o poskytovaní služieb na samotné revolvingové zmluvy. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uzavrel zmluvy o revolvingovom úvere a dohody o poskytovaní služieb v totožný deň. Žalovaný v odvolaní, ako aj v priebehu konania namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal pri výpočte celkových nákladov úveru z výšky splátky 75,55 EUR, keďže v uvedenej sume je zahrnutý aj náklad na platbu za službu, ktorá nebola podmienkou pre vznik úverovej zmluvy a podľa § 2 písm. g) zákona nejde o súčasť celkových nákladov, a preto nejde ani o súčasť celkovej čiastky podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch. S touto námietkou žalovaného sa odvolací súd nestotožnil, lebo v oboch zmluvách je v bode 5. v prvom riadku uvedená výška mesačnej platby, t.j. mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb. V dohode o poskytovaní služieb z v bode 8 .1 je uvedená výška odplaty za poskytnuté služby - odklad splatnosti splátok (3 splátok) a sú síce doplnkové, avšak cena, ktorú má zaplatiť spotrebiteľ za ich poskytnutie ( 202, 82 eura a 105,06 eur), sú neprimerané. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade ide nielen o vzájomnú naviazanosť zmluvy o úvere s dohodou, ale aj povinnosť dlžníka podpísať automaticky spolu so zmluvou o revolvingovom úvere aj dohodu o poskytovaní služieb. 9. Odvolací súd neprijal argument žalovaného, že dohoda o poskytovaní služieb predstavuje individuálne dojednaný právny úkon a nebola podmienkou pre vznik úverovej zmluvy. Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá ako súčasť zmluvy o revoltingovom úvere , čo vylučuje, že bola individuálne dohodnutá, t.j. na základe slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky.
Dohoda o poskytovaní služieb má povahu formulára, pričom dlžníkovi bola predložená na podpis spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere. Nie je však zrejmé, či dlžník pochopil význam a zmysel dohody o poskytovaní služieb, ktoré úzko a bezprostredne súvisia so Zmluvou o revolvingovom úvere, či dlžníkovi boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o jej obsahu. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvného vzťahu nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní - že dlžník mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie aj tejto dohody o poskytovaní služieb. Aj keď je v dohode uvedené, že táto zaniká aj dohodou zmluvných strán, tak takáto možnosť je nepravdepodobná, keďže zmena zmluvy je v zásade možná len (vzájomnou) dohodou zmluvných strán - teda k zrušeniu dohody sa vyžaduje súhlas žalovaného, ktorého postavenie by sa udelením takéhoto súhlasu jednoznačne zhoršilo
- stratil by možnosť výberu ďalších (nemalých) platieb od dlžníka, platených nad rámec úverových splátok. Je nesporné, že dohoda o poskytovaní služieb obsahuje neprimerane vysokú odplatu v porovnaní s ponúkanými službami, o ktoré dlžník vôbec nepožiadal, preto vzniká spotrebiteľovi záväzok zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané. Keďže spotrebiteľ je v danom zmluvnom vzťahu slabšou stranou, musel by práve žalovaný ako dodávateľ preukázať, že spotrebiteľ bol pri podpisovaní zmluvy o revolvingovom úvere riadne poučený o možnosti slobodného výberu uzavrieť dohodu o poskytovaní služby, čo však v konaní preukázané nebolo. 10. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že v rámci celkových nákladov, ktoré musí dlžník zaplatiť, je potrebné vychádzať zo splátky vo výške , ktorá obsahuje aj platbu za poskytnutie služieb. Keďže tento údaj bol uvedený nesprávne a v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. ide o podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné súhlasiť s tým, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b). Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou bezdôvodného obohatenia určenou súdom prvej inštancie, keď v oboch zmluvách bola žalobkyni poskytnutá suma 1.207,18 eur , spolu 2.414,36 eur ( bez úrokov a bez poplatkov) a žalobkyňa zaplatil na účet žalovaného celkove sumu 5.292 eur, potom výška bezdôvodného obohatenia činí sumu na každú zmluvu o 606, 04 eur viac (spolu o 1.2012 eur viac). Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy ako aj určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v bode 8.1 oboch zmlúv o revoltingovom úvere (znenie je v oboch zmluvách zhodné) a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v tejto časti. 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).