Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-1S-256-2022.pdf
PDF · 89.91 KB
Case nature
Subarea
BA-1S/256/2022
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Blaguss Slovakia s.r.o., so sídlom Pribylinská 10, 831 04 Bratislava, IČO: 35 796 251, zastúpeného Havlát & Partners - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Rudnayovo nám. 4549/1, 811 01 Bratislava, IČO: 55 474 853, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, so sídlom Za Kasárňou 1, 832 64 Bratislava, IČO: 00 166 367, o preskúmanie zákonnosti protokolu č. IBA-162-59-2.2/P-E22,E24,A25-22, reg. č. IPBA/IPBA_ODD BOZP/KON/2022/1968 zo dňa 19.08.2022 a dodatku č. 1 zo dňa 17.10.2022 k protokolu č. IBA-162-59-2.2/P-E22,E24,A25-22 zo dňa 19.08.2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutý protokol a dodatok č. 1 k protokolu
1. Žalovaný vykonal podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) u žalobcu kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
2. Na základe vykonanej kontroly žalovaný vydal protokol o výsledku inšpekcie práce č. IBA-162-59-2.2/ P-E22,E24,A25-22, reg. č. IPBA/IPBA_ODD BOZP/KON/2022/1968 zo dňa 19.08.2022 (ďalej len „protokol“), v ktorom žalovaný uviedol tri zistené nedostatky, v časti BOZP 1. že žalobca neoboznamoval pravidelne, najmenej raz za 2 roky, zamestnanca A. B. s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP, čím porušil povinnosť uvedenú v § 7 ods. 1 v nadväznosti na ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení, v časti pracovnoprávne vzťahy 2. že žalobca neprideľoval v kontrolovaných mesiacoch marec a apríl 2022 zamestnancovi A. B. prácu podľa pracovnej zmluvy, čím porušil § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a v časti mzdy 3. že v kontrolovaných mesiacoch marec a apríl 2022 zamestnanec A. B. nemohol vykonávať dohodnutú prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, zamestnávateľ mu neposkytol náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ale poskytol nižšiu ako dohodnutú mzdu, čím žalobca porušil povinnosť uvedenú v § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Inšpektor v protokole v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce nariadil odstrániť nedostatok v bode 3. do 30 dní a v súlade s § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie príčin zistených porušení predpisov, a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení.
3. Žalobca využil možnosť vyjadriť sa k protokolu, v dôsledku čoho žalovaný v súlade s § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce vyhotovil dodatok č. 1 zo dňa 17.10.2022 k protokolu č. IBA-162-59-2.2/P- E22,E24,A25-22 zo dňa 19.08.2022 (ďalej len „dodatok č. 1“), v ktorom dospel k záveru o akceptovaní námietky žalobcu o zjavnej chybe v písaní v označení zákonného ustanovenia na s. 6 a 7 protokolu a v ostatných bodoch zostal protokol bez zmeny. Podľa § 14 ods. 4 písm. b) zákona o inšpekcii práce je výkon inšpekcie práce ukončený prerokovaním protokolu, t. j. v danom prípade dňom doručenia dodatku č. 1 k protokolu žalobcovi 24.10.2022.
Žaloba a priebeh súdneho konania
4. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.12.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, domáhal zrušenia protokolu v znení dodatku č. 1, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.
5. Žalobca v žalobe uviedol, že bol ako právnická osoba na svojich právach ukrátený napadnutým protokolom a aj postupom, ktorý mu predchádzal, a preto žiada súd o preskúmanie jeho zákonnosti, pričom má za to, že sú splnené všetky podmienky vyžadované zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej aj len „SSP“) na preskúmanie zákonnosti napadnutého protokolu. Protokol vrátane dodatku č. 1 majú povahu opatrenia orgánu verejnej správy podliehajúceho prieskumu podľa tretej časti SSP, pričom nejde o akt vylúčený zo súdneho prieskumu podľa § 7 SSP. Protokol vrátane dodatku č. 1 ukracuje žalobcu na jeho právach a napriek tomu, že sú nezákonné, bude voči žalobcovi následne na ich právnom základe vyrubená pokuta za jeho údajné pochybenia uvedené v napadnutom protokole. Žalobca dodal, že vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, čo v danom prípade boli námietky proti zisteniam uvedeným v protokole, ktoré podal a tiež správnu žalobu podal včas.
6. Napadnutý protokol považoval žalobca za nezákonný z dôvodov, že vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci, zároveň zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a napadnutý protokol o konštatovaných nedostatkoch a uložených opatreniach je zmätočný, nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený, pričom zároveň označil dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že žalovaný v napadnutom protokole rozoberal a právne posudzoval spor, ktorý vznikol medzi žalobcom a daným zamestnancom týkajúci sa nárokov z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré môže prejednať a rozhodnúť len súd, pričom takýto súdny spor aj prebieha. Žalobca popisoval priebeh sporu s daným zamestnancom, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, prejavenie súhlasu so zmenou pracovnej pozície, dodržiavanie predpisov o BOZP, prideľovanie práce danému zamestnancovi, či jeho mzdové ohodnotenie. Podľa žalobcu nedošlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov. Žalobca ďalej vyčítal žalovanému nedostatočnú odôvodnenosť napadnutého protokolu, nevysporiadanie sa s jeho námietkami, a teda jeho celkovú nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Žalovaný nielenže nedostatočne zistil skutkový stav, ale tento ani žiadnym spôsobom nepovažoval za potrebné zisťovať, a v neposlednom rade žalobca poukazoval na nezákonnosť priebehu administratívneho konania.
7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 24.04.2023, v ktorom uviedol, že napadnutý protokol bol vydaný na základe riadneho posúdenia skutkového a právneho stavu zisteného u žalobcu a v súlade s právnymi predpismi. Žalobu považoval za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Podrobnejšie sa vyjadril aj k ďalším žalobným námietkam.
8. Žalobca v replike zo dňa 26.05.2023 reagoval ohľadom konkludentnej zmeny písomnej pracovnej zmluvy, vyplácania miezd, informačných povinností zamestnávateľa, arbitrárnosti napadnutého protokolu s poukazom na také súdne rozhodnutie, z ktorého vyplývalo, že protokol nemá povahu rozhodnutia, ale opatrenia, pričom ide o taký správny akt orgánu verejnej správy, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu dotknuté a aj opatrenia prijaté v protokole musia byť riadne a náležite zdôvodnené. Žalobca tiež opakovane dôvodil ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Žalovaný v duplike zo dňa 21.09.2023 uviedol, že zotrváva na obsahu svojho skoršieho vyjadrenia, protokol obsahuje všetky požadované náležitosti podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce a samotné
zistené nedostatky sú vymedzené dostatočne a zrozumiteľne. Uviedol, že v zmysle pomerne ustálenej rozhodovacej praxe súdov v oblasti správneho súdnictva je protokol spôsobilým predmetom prieskumu, len pokiaľ ide o takzvanú nariaďovaciu časť ukladajúcu opatrenia, ktorá môže zasiahnuť do práv žalobcu.
Právne posúdenie správnym súdom
10. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety a následne v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“).
11. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP (v znení účinnom do 30.06.2023), „Na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“
13. Podľa § 7 písm. e) SSP, „Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.“
14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“
15. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce (v relevantnom znení, účinnom v čase vydania napadnutého protokolu v súlade s § 135 SSP), „Na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.“
16. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, „V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.“
17. Správny súd v prvom rade skúmal, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov alebo povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka.
18. Správny súd z obsahu žaloby a administratívneho spisu zistil, že žalobou bol napadnutý protokol a dodatok č. 1 k protokolu. V protokole a v dodatku č. 1 boli uvedené výsledky inšpekcie práce v podobe zistených nedostatkov (o neoboznamovaní pravidelne, najmenej raz za 2 roky, zamestnanca A. B. s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP, o neprideľovaní v kontrolovaných mesiacoch zamestnancovi A. B. prácu podľa pracovnej zmluvy a o neposkytnutí náhrady mzdy zamestnancovi v kontrolovaných mesiacoch v sume priemerného zárobku, ale v sume nižšej ako dohodnutej mzdy, keď zamestnanec A. B. nemohol vykonávať dohodnutú prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa), a v závere bolo v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce žalobcovi nariadené odstrániť zistený nedostatok v uvedenom bode 3. a v zmysle § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce bola uložená žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie príčin
zistených porušení predpisov, a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení daných opatrení. V napadnutom protokole boli teda konštatované zistené nedostatky a žalobcovi bolo formálne nariadené odstránenie zistených nedostatkov a prijatie opatrení na odstránenie príčin zistených porušení predpisov, a notifikovanie o tom žalovaného. Správny súd má za to, že ide o všeobecný súhrn zistení z kontroly s formálnym uložením opatrení žalobcovi na ich odstránenie s tým, že žalobcovi neboli uložené žiadne iné konkrétne povinnosti či zákazy podľa § 12 ods. 2 písm. a) alebo c) až k) zákona o inšpekcii práce.
19. Správny súd poznajúc právo (iura novit curia) a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) má vedomosť o rozhodnutí veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/2/2022 z 04.12.2023 (ďalej aj len „rozhodnutie veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/2/2022“), ktorým bolo zjednotené dovtedajšie rozdielne rozhodovanie o spôsobilosti prieskumu protokolu inšpekcie práce, a v ktorom boli opatrenia inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorými sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce uložilo „odstrániť zistené nedostatky“, posúdené ako nespôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a ich prieskum v správnom súdnictve bol posúdený ako vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) SSP. Zároveň v ňom bolo uvedené, že správny súd musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. Nakoľko v tejto právnej veci ide o obdobnú situáciu, ako v prípade uvedeného rozhodnutia veľkého senátu NSS SR, správny súd má za to, že je potrebné postupovať v súlade s ním, a preto napadnutý protokol v tomto súdnom konaní nemožno preskúmavať.
20. Potrebu aplikácie rozhodnutia veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/2/2022 na túto vec vidí správny súd aj z toho dôvodu, že rovnako vo veci, o ktorej rozhodoval veľký senát, bol napadnutý protokol z inšpekcie práce, v ktorom boli uvedené viaceré nedostatky kontrolovaného subjektu spočívajúce napr. v neposúdení rizík pri ručnej manipulácii s bremenami, nevymenovaní zástupcov pre BOZP, nedostatku odborných zamestnancov, nevyškolení dostatočného počtu zamestnancov na poskytnutie prvej pomoci, nepriradenie stupňa náročnosti niektorým pracovným miestam a pod., za ktoré inšpektorát práce nariadil kontrolovanému subjektu odstrániť zistené nedostatky podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce a podľa § 14 ods. 2 cit. zákona mu uložil prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Uvedené zistenia sú obdobné so zisteniami v predmetnej veci v napadnutom protokole a uložené opatrenia sú v podstate totožné a uložené na základe rovnakých zákonných ustanovení. Z uvedených dôvodov je podľa správneho súdu dôvodné a potrebné postupovať mutatis mutandis obdobne ako v prípade zmieneného rozhodnutia veľkého senátu NSS SR.
21. Nemožno preto v zmysle vyššie uvedeného prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu, že napadnutý protokol má povahu opatrenia orgánu verejnej správy podliehajúceho prieskumu v správnom súdnom konaní. Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že v zmysle pomerne ustálenej rozhodovacej praxe súdov v oblasti správneho súdnictva je protokol spôsobilým predmetom prieskumu, pokiaľ ide o takzvanú nariaďovaciu časť ukladajúcu opatrenia, ktorá môže zasiahnuť do práv žalobcu, pretože žalobcom spomínaná rozhodovacia prax bola prekonaná práve popísaným rozhodnutím veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/2/2022.
22. Z odôvodnenia rozhodnutia veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/2/2022 vyplýva tiež, že protokol inšpekcie práce a tam uvedené opatrenia tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Uvedené potvrdzuje v podstate aj vyjadrenie žalobcu, keď uviedol, že následne mu bude na podklade napadnutého protokolu uložená pokuta, z čoho v súlade s vyššie uvedeným vyplýva, že protokol by bol v tomto prípade len jedným z podkladov v sankčnom konaní pri rozhodovaní o uložení pokuty, a preto samotným napadnutým protokolom a v ňom uloženými opatreniami nedochádza k zásahu do právneho postavenia žalobcu. Aj v zmysle rozhodnutia veľkého senátu NSS SR potom podľa § 7 písm. e) SSP platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
23. Správny súd v tomto prípade skúmal aj to, či nejde o uloženie povinnosti konať konkrétnym spôsobom, ktorý by mohol znamenať konkrétny zásah do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, a dospel k záveru, že o takéto uloženie povinností nejde vychádzajúc z obsahu napadnutého protokolu a uložených opatrení (pozri v bode 18. vyššie), a tieto predstavujú tzv. formálne uloženie odstránenia zistených nedostatkov.
24. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie protokolu v znení dodatku č. 1 v rámci správneho súdnictva a s poukazom na § 7 písm. e) v nadväznosti na § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú. Z uvedeného dôvodu sa súd ďalšími žalobnými námietkami nezaoberal.
25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá a nebol zistený dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 171 ods. 1 SSP.
26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom sa v kasačnom konaní nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.