Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/121/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobkyne: X. Y., P.. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom G. Č.. XXX zastúpená advokátskou kanceláriou Krišťák s.r.o., IČO: 47 251 042, so sídlom Tupého 51/A, Bratislava proti žalovanému: J. I., P.. XX.XX.XXXX, občan SR, trvale bytom E. XXX/XX, H. C. o zaplatenie 3 000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 3 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5 000 eur od 1.3.2016 do 4.4.2016, úrok vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 000 eur od 5.4.2016 do 11.4.2016 a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 000 eur od 12.4.2016 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 20.05.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne zo dňa 20.05.2016, ktorou sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu vo výške 3 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5 000 eur od 1.3.2016 do 4.4.2016, úrok vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 000 eur od 5.4.2016 do 11.4.2016 a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 000 eur od 12.4.2016 do zaplatenia a tiež nahradiť jej trovy konania. 2. Žalobu žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že strany sporu, ich matka a ďalší dvaja súrodenci uzatvorili dňa 29.03.2013 kúpnu zmluvu, na základe ktorej ako podieloví spoluvlastníci odpredali tretím osobám nehnuteľnosti v katastrálnom území Jarabina za kúpnu cenu 50 000 eur. Kúpna cena bola vyplatená v dvoch častiach a to suma vo výške 30 000 eur bola vyplatená matke strán sporu a druhá časť kúpnej ceny vo výške 20 000 eur bola dňa 29.14.2013 vyplatená na účet žalobkyne. Z tejto sumy mala byť vyplatená kúpna cena za podiel každému zo štyroch súrodencov vo výške 5 000 eur. Matka strán sporu a žalobkyňa, spolu s ďalšími dvoma súrodencami celú kúpnu cenu, ktorá im mala byť vyplatená za ich podiely vo výške 45 000 eur poskytli žalovanému na základe ústnej zmluvy o pôžičke na dostavbu jeho rodinného domu v obci Rajka v Maďarskej republike s tým, že táto pôžička bude vrátená po odpredaji jeho rodinného domu a rekreačnej chaty. Na základe tejto ústnej zmluvy o pôžičke žalobkyňa previedla na bankový účet žalovaného dňa 29.04.2013 sumu 15 000 eur predstavujúcu časť kúpnej ceny za podiel žalobkyne a dvoch súrodencov a dňa 30.04.2013 sumu 4 900 eur ako časť kúpnej ceny pripadajúci na žalovaného zníženú o sumu 100 eur za poplatky. Žalovaný však pôžičku žalobkyni aj napriek jej upomínaniu nevrátil, a to aj napriek tomu, že rodinný dom a rekreačnú chatu odpredal. Na žiadosť žalobkyne žalovaný dňa 21.01.2016 písomne uznal dlh čo do dôvodu a výšky 5 000 eur a dlh sa zaviazal vrátiť do 29.02.2016. Súčasne sa zaviazal v prípade omeškania so splatením dlhu uhradiť žalobkyni aj úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný v lehote splatnosti pôžičku nevrátil a až na opätovné upomínanie žalobkyňou uhradil dňa 04.04.2016 splátku vo výške 1 000 eur a dňa 11.04.2016 splátku vo výške 1 000 eur na účet žalobkyne. Zostatok poskytnutej pôžičky 3000 eur žalovaný žalobkyni

nevrátil, napriek viacerým telefonickým výzvam na jej vrátenie. Okrem sumy 3 000 eur si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila aj zákonný úrok z omeškania s odkazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s platením dlhu a preto žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5 000 eur od 1.3.2016 do 4.4.2016, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 000 eur od 5.4.2016 do 11.4.2016 a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 000 eur od 12.4.2016 do zaplatenia. 3. Na návrh vydal súd dňa 23.09.2016 platobný rozkaz sp.zn.19C/121/2016-50, ktorý však musel v zmysle § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) uznesením č.k.19C/121/2016-63 zo dňa 19.01.2017 v plnom rozsahu zrušiť, pretože sa ho žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. 4. Podľa § 116 ods. 1 ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. 5. Podľa § 116 ods.2 ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 6. Podľa § 116 ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a). 7. Súd postupoval podľa § 116 keďže žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu Pezinská 665/64, Slovenský Grob, evidovanú v Registri obyvateľov SR, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovaného. Súd zistil zo správy OO PZ Pezinok, že žalovaný by sa mal zdržiavať v obci Rajka v Maďarsku. Na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, rodinný dom odpredal a trvalý pobyt si ponechal iba formálne. Tiež bolo zistené, že žalovaný nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne bol zistený zamestnávateľ žalovaného, prostredníctvom ktorého sa súd tiež pokúšal zistiť adresu na doručovanie, avšak neúspešne, nakoľko zamestnávateľ súdu oznámil adresu totožnú s evidovanou adresou trvalého pobytu vedenou v Registri obyvateľov SR. 8. Keďže konkrétne miesto pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že žaloba sa dňom 29.06.2017 považuje za doručenú žalovanému. 9. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 28.09.2017, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa, dostavil sa právny zástupca žalobkyne, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané včas a riadne v zmysle § 116 CSP. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd postupoval v zmysle § 180 vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného. 10. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania vo fotokópiách predložila žalobkyňa a to: kúpnu zmluvu zo dňa 29.03.2013, uznanie dlhu zo dňa 21.01.2016, 5 kusov potvrdení o zrealizovaní transakcie VÚB a.s zo dňa 29.04.2013, 29.04.2013, 30.04.2013, 04.04.2016 a 11.04.2016 pričom zistil tento skutkový stav. 11. Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.2013 súd zistil, že strany sporu, ich matka D. I. a ďalší dvaja súrodenci Ľ. O. N. D. Z. uzatvorili túto kúpnu zmluvu na základe ktorej ako podieloví spoluvlastníci odpredali tretím osobám nehnuteľnosti v katastrálnom území G. za kúpnu cenu 50 000 eur. Kúpna cena v zmysle čl. III bod 2 bola vyplatená v dvoch častiach a to suma vo výške 30 000 eur bola vyplatená matke strán sporu pri podpise kúpnej zmluvy a druhá časť kúpnej ceny vo výške 20 000 eur mala byť vyplatená do jedného mesiaca od jej podpisu a skutočne bola dňa 29.04.2013 vyplatená na účet žalobkyne. 12. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB a.s. súd zistil, že ako majiteľ účtu je tu uvedená žalobkyňa, dátum realizácie transakcie 29.04.2013, zúčtovaná suma 20 000 eur a v doplňujúcich informáciách je uvedené meno kupujúcej z uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.2013 M.. Ľ. O.. 13. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB a.s. súd zistil, že ako majiteľ účtu je tu uvedená žalobkyňa, dátum realizácie transakcie 29.04.2013, zúčtovaná suma 15 000 eur v prospech účtu žalovaného a v doplňujúcich informáciách je uvedené meno žalovaného. 14. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB a.s. súd zistil, že ako majiteľ účtu je tu uvedená žalobkyňa, dátum realizácie transakcie 30.04.2013, zúčtovaná suma 4 900 eur v prospech účtu žalovaného a v doplňujúcich informáciách je uvedené meno žalovaného. 15. Na základe týchto výpisov z peňažného ústavu bolo tak dostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa previedla na bankový účet žalovaného dňa 29.04.2013 sumu 15 000 eur predstavujúcu časť

kúpnej ceny za podiel žalobkyne a dvoch súrodencov a dňa 30.04.2013 sumu 4 900 eur ako časť kúpnej ceny pripadajúci na žalovaného zníženú o sumu 100 eur za poplatky. 16. Z písomného uznania dlhu mal súd preukázané, že žalovaný dňa 21.01.2016 písomne uznal voči žalobkyni dlh čo do dôvodu a výšky 5 000 eur a dlh sa zaviazal vrátiť do 29.02.2016. V uznaní dlhu je uvedený dôvod vzniku dlhu nevyplatený podiel z predaja rodinného domu na adrese G.. Súčasne sa žalovaný zaviazal v prípade omeškania so splatením dlhu uhradiť žalobkyni aj úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. 17. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB a.s. súd zistil, že ako majiteľ účtu je tu uvedená žalobkyňa, dátum realizácie transakcie 04.04.2016, zúčtovaná suma 1 000 eur v prospech účtu žalobkyne a v doplňujúcich informáciách je uvedené meno žalovaného s označením 1. splátka. 18. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB a.s. súd zistil, že ako majiteľ účtu je tu uvedená žalobkyňa, dátum realizácie transakcie 11.04.2016, zúčtovaná suma 1 000 eur v prospech účtu žalobkyne a v doplňujúcich informáciách je uvedené meno žalovaného s označením 2. splátka. 19. Súd mal tak preukázané, že žalovaný v lehote splatnosti pôžičku v celosti nevrátil a až na opätovné upomínanie žalobkyňou uhradil dňa 04.04.2016 splátku vo výške 1 000 eur a dňa 11.04.2016 splátku vo výške 1 000 eur na účet žalobkyne. Zostatok poskytnutej pôžičky žalovaný žalobkyni ani ku dňu podania žaloby na súd nevrátil, napriek viacerým telefonickým výzvam na jej vrátenie. Okrem toho si potom žalobkyňa voči žalovanému uplatnila aj zákonný úrok z omeškania s odkazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s platením dlhu a preto žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. 20. Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržal podanej žaloby zo dňa 20.05.2016 a svojich ďalších ústnych vyjadrení. Vzhľadom na tam uvedené skutočnosti mal za to, že žaloba je dôvodná. 21. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 22. Podľa u § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 23. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (obdobne NS SR sp. zn. 5Cdo/55/1998, 3Cdo/325/2009). Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť aj ústne, konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, druhovo (genericky) určené veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). 24. Podľa § 558 ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 25. Vychádzajúc z ustanovenia § 558 Obč. zák., ktorý hovorí o tom, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj čo do výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval, vyplýva, že uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorú zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe trvania. Uznanie dlhu posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, nakoľko dlžník nezávisle od pôvodného právneho dôvodu vzniku záväzku, v tomto prípade zmluvy o pôžičke, dáva prísľub na splnenie dlhu bez toho, aby sa súčasne urobila novácia. Zmyslom uznania dlhu je to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky. Zjednodušuje dokazovanie v prípadnom súdnom spore, pričom dôkazné bremeno prenáša na dlžníka. Skutočnosť, že dlh tu existuje možno preukázať jedinou listinou, čo výrazne skracuje súdne konanie a vylučuje, resp. obmedzuje možnosť neúspechu veriteľa v súdnom spore (pokiaľ listina nemá právne nedostatky). Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony na platnosť uznania dlhu je potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. 26. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 31. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke v ústnej forme zo dňa 29.4.2013, ktorej predmetom bolo prenechanie peňažných prostriedkov vo výške 5 000 eur (respektíve spolu 15 000 eur aj od ďalších dvoch veriteľov)) veriteľom dlžníkovi, t.j. žalobkyňou žalovanému. Žalovaný ako dlžník prevzatím tejto sumy na svoj účet dňa 29.04.2013 vo výške 15 000 eur, teda aj za ostatných veriteľov tejto zmluvy potvrdil prevzatie predmetnej peňažnej sumy. Súd túto skutočnosť mal dostatočným spôsobom preukázanú totožnosťou čísla účtu žalovaného aj pri poskytovaní peňazí aj pri splatení dvoch splátok vo výške 2 000 eur v dňoch 04.04.2016 a 11.04.2016. Nakoľko v ústnej zmluve nebol dojednaný konkrétny deň v mesiaci, kedy mala byť pôžička splatná, súd vychádzal z listinného dôkazu Uznanie dlhu zo dňa 21.01.2016. Uznanie dlhu žalovaným zo dňa 21.01.2016 súd vyhodnotil ako platný právny úkon obsahujúci všetky náležitostí pre právne úkony na platnosť uznania dlhu a to písomnú formu, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. 32. Na žiadosť žalobkyne žalovaný dňa 21.01.2016 písomne uznal dlh čo do dôvodu a výšky 5 000 eur a dlh sa zaviazal vrátiť do 29.02.2016. Súčasne sa zaviazal v prípade omeškania so splatením dlhu uhradiť žalobkyni aj úrok z omeškania. Žalovaný v lehote splatnosti pôžičku nevrátil a až na opätovné upomínanie žalobkyňou uhradil dňa 04.04.2016 splátku vo výške 1 000 eur a dňa 11.04.2016 splátku vo výške 1 000 eur na účet žalobkyne. Zostatok poskytnutej pôžičky žalovaný žalobkyni ani po lehote splatnosti dňa 29.02.2016 nevrátil, napriek viacerým výzvam na jej vrátenie. Žalobkyňa voči žalovanému potom dôvodne uplatnila okrem nesplatenej istiny 3 000 eur aj zákonný úrok z omeškania s odkazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Súd považoval nárok žalobkyne na zaplatenie zvyšnej časti istiny vo výške 3.000 eur za nesporný, keď žalobkyňa predložila doklady preukazujúce iba čiastočnú úhradu dlžnej sumy zo strany žalovaného a žalovaný opäť nijakým spôsobom nepreukázal, že by uhradil dlžnú sumu vo väčšom rozsahu, na základe toho súd žalobkyni prisúdil predmetnú sumu 3.000 eur. 33. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s platením dlhu a preto žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5 000 eur od 1.3.2016 do 4.4.2016, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 000 eur od 5.4.2016 do 11.4.2016 a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 000 eur od 12.4.2016 do zaplatenia. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal žalobkyni tak ako ňou bol uplatnený, keďže mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania a toto omeškanie aj trvá, s tým, že zo sumy 5000 eur potom zo sumy 4 000 eur a 3 000 eur priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne tak, že súd postupne ponižoval sumu, z ktorej bol úrok z omeškania priznaný s poukazom na čiastočné úhrady žalovaného, tak ako boli žalobkyňou preukázané a priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5 000 eur od 1.3.2016 do 4.4.2016, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 000 eur od 5.4.2016 do 11.4.2016 a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 000 eur od 12.4.2016 do zaplatenia, čiže úrok z omeškania bol žalobkyňou uplatnený v zákonnej výške. 34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie musí byť podpísané. 1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.