Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_12C-103-2015.pdf
PDF · 100.84 KB
No categories available
12C/103/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Levice v spore žalobkyne: M. proti žalovanému: I., o náhradu škody 56.500 eur, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa písomne podanou žalobu doručenou súdu dňa 12.8.2015 žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní zaviazal žalovaného titulom náhrady škody žalobkyni zaplatiť sumu 56.500 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že uvedenú žalobu podáva na základe záverov prešetrovania všetkých postupov a úkonov vykonaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., s tým, že dňa 13.6.2000 spolu so svojím bývalým manželom Y. na základe uzatvorenej písomnej zmluvy o združení zo dňa 31.5.2000 a jej písomného dodatku zo dňa 1.6.2000 na expozitúre žalovaného v I., ako majiteľka účtu uzatvorila zmluvu o bežnom účte s názvom účtu Y. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, majitelia a disponenti účtu Y.. Z obsahu Zmluvy o združení vyplýva, že ona ako podnikateľ- fyzická osoba a jej bývalý manžel Y., tiež ako podnikateľ- fyzická osoba združili svoje doterajšie podnikateľské prostriedky za účelom dosiahnutia spoločných príjmov v oblasti predmetu podnikania, pričom podľa článku V. Zmluvy o združení bod 1, sa majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti združenia počnúc dňom 1.6.2000 stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov združenia a podľa článku V. Zmluvy o združení bod 2. sa podiel majetku získaného spoločnou činnosťou združenia, tým aj príjmov a výdavkov, 2 12C/ 103/2015
majetku a záväzkov so spoločne vykonanej činnosti delil na rovnaké polovičné podiely pre oboch účastníkov združenia a podľa článku VI. Zmluvy o združení bod 2. združenie používa spoločný podnikateľský účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 31.10.2000 na základe písomnej zmluvy o zrušení združenia zo dňa 31.10.2000 s bývalým manželom združenie založené písomnou zmluvou dna 1.6.2000 zrušili. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že ku dňu 2.11.2000 jej žalovaná strana jednostranne a svojvoľne, bez predchádzajúceho oznámenia a bez jej predbežného ústneho alebo písomného súhlasu a bez jej vedomia v rozpore s platnou právnou úpravou a v rozpore s obchodnými podmienkami zrušila dispozíciu s uvedeným účtom a zároveň zrušila jej podpisový vzor, pričom žalovaná strana ju o svojom jednostrannom konaní neinformovala, napriek tomu, že jej to vyplýva zo samotnej zmluvy zo zákona aj všeobecných obchodných podmienok. Poznamenala, že svojvoľné nezákonné konanie žalovanej je nutné kvalifikovať ako jednostranné, nepodložené a nedôvodné porušenie zmluvy o bežnom účte. Ďalej žalobkyňa v žalobe uviedla, že k faktickému rozdelenia združených a spoločne nadobudnutých podnikateľských prostriedkov podľa článku I., II., a III., uvedenej zmluvy doposiaľ okrem predaja časti jej zásob bývalému manželovi v priebehu roku 2000, 2001,2002 a 2004 vinou manžela nedošlo a
nedošlo ani k vyrovnaniu prostriedkov na uvedenom bežnom účte a celý spoločný majetok i finančné prostriedky užíval bez jej súhlasu jej manžel. Poznamenala ďalej, že potom čo jej pokusy o mimosúdne vyrovnanie sa s bývalým manželom boli márne, bola nútená podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery a neoprávneného nakladania s cudzím majetkom a neoprávnené nakladanie s jej právami, oprávneniami a licenciami, ktoré získala výhradne ona, ako podnikateľka- fyzická osoba. V rámci tohto vyšetrovania preukázala svoje tvrdenie na prelome rokov 2008 - 2009, z podnetu vyšetrovateľa uskutočnila cez uvedený bežný účet, bankovú operáciu, na základe čoho jej začiatkom roka 2008 osobne na súkromný mobil telefonoval vtedajší riaditeľ expozitúry žalovaného v Šahách. Vzhľadom k tomu, že jej odmietol zaslať písomnú informáciu o stave jej bežného účtu, dňa 30.3.2009 podala na ústredie žalovaného písomnú sťažnosť, pričom z obsahu písomnej odpovede zo dňa 20.7.2009 na základe jej sťažnosti vyplýva, že žalovaná strana po preverení sťažnosti zistila, že zo strany banky došlo k pochybeniu, k protiprávnemu konaniu, ktoré bolo podľa banky spôsobené zlyhaním ľudského faktora. Žalovaná strana na jej písomný návrh o mimosúdne odškodnenie zo dňa 24.3.2010, dňa 5.5.2010 odmietla, s tým, že k porušeniu došlo v dôsledku zlyhania ľudského faktora, za druhé z dôvodu, že banke nepredložila doklady, ktoré by preukazovali vznik škody, ako aj že neboli zistené skutočnosti, ktoré by oprávnene viedli k vyhoveniu jej požiadavky o mimosúdne odškodnenie. Uviedla, že banka na jednej strane uznala svoje pochybenie, na druhej strane odmietla mimosúdne odškodnenie, čím sa chce zbaviť svojej zodpovednosti. Ďalej žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje voči žalovanému náhradu škody vo výške 56.500 eur, ktorá výška škody je primeraná priamej škode a ušlému zisku, ktorú jej spôsobila žalovaná strana.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení čl. 80-81 uviedol, že žalobu žiada zamietnuť, nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že by postupom žalovanej jej bola spôsobená škoda, nepreukázala ani výšku tejto škody, pričom žalovaný poukázal, že žalobkyňa 19.8.2010 podala voči žalovanej na Okresnom súde Bratislava 2 rovnakého dôvodu žalobu o náhradu škody, kde si však uplatňovala z toho istého právneho dôvodu výšku škody vo výške 99.999 eur. Vzhľadom však na to, že podaním zo dňa 19.10.2010 doručenému Okresnému súdu Bratislava 2 dňa 25.10. zobrala žalobkyňa predmetnú žalobu späť a žiadala konanie zastaviť, pričom Okresný súd Bratislava 2 uznesením sp. zn. 42Cb /257/2010 - 49 zo dňa 4.11.2010 konanie zastavil. Žalovaný ďalej v písomnom vyjadrení uviedol, že ak by aj súd dospel k záveru, že skutočne bola postupom žalovaného spôsobená žalobkyni škoda ( na čo však podľa názoru nie je vzhľadom na uvedené žiadny dôvod), vznáša týmto námietku 3 12C/ 103/2015
premlčania, s poukazom na ustanovenie § 497 O.Z. a § 398 O.Z. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa zrejme súc si vedomá vyššie uvedeného, na jedenástej strane žaloby uvádza, „ v závere opakovane poukazujem na vyhodnotenie celej veci vydané pod č.j. OR- 4649/2011 zo dňa 16.8.2011, zakotvené v úvode žaloby, NBS, od vyhodnotenia veci Národnou bankou ešte neuplynuli 4 roky“, avšak na inom mieste v žalobe uvádza, že vedomosť o škode a vedomosť o osobe povinnej na jej náhradu , pozitívne nadobudla z písomného podania žalovanej strany zo dňa 20.7.2009 ( strana 10 žaloby odsek 6), t.j. v júli 2009, pričom k porušeniu povinnosti žalovanej malo dôjsť ešte v roku 2000. Žalovaná uviedla, že nakoľko žaloba na súd bola podaná až dňa 12.8.2015, bol by nárok žalobkyne na náhradu škody, ak by aj existoval premlčaný. Žalovaný ďalej poukázal na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 7.2.2011 adresovaný žalobkyni, na ktoré tiež žalobkyňa v žalobe tiež poukazuje, kde je uvedené „ po preskúmaní súvisiacich podkladov možno konštatovať, že dňa 14.8.2009 banka vykonala nápravu a bol upravený podpisový vzor. V tejto veci si vás dovoľujeme upozorniť na skutočnosť, že ste sa sťažovali VÚB, a.s. vo veci porušenia práv až 11.5.2009, pričom k spomínaným skutočnostiam prišlo už dňa 2.11.2000 a požadujete náhradu škody vo výške 99.999 eur, odporúčame vám takto spôsobenú škodu preukázať“.
3. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu, s poukazom na vyjadrenie žalobkyne čl. 112-114 žalovaná uviedla, že žalovaná nepopiera, že zrušenie oprávnenia žalobkyne disponovať so spoločným účtom č. XXXXXXXXXX/XXXX v roku 2000 len na základe podnetu Y. a Zmluvy o zrušení združenia uzavretej medzi žalobkyňou a pánom O. dňa 31.10. 2000, bez súhlasu žalobkyne, bolo pochybením žalovanej, ktorá pochybenie žalovaná v liste zo dňa 20.7.2009 adresovanou žalobkyni aj priznala a za to sa aj ospravedlnila. Žalovaná však nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že týmto úkonom žalovanej bola spôsobená žalobkyni škoda, pričom je potrebné mať na zreteli, že podľa záznamu v systéme banky sa žalobkyňa od roku 2000 do decembra 2008 na predmetný účet nedotazovala a neprejavila záujem tento využiť a keď na základe podnetu žalobkyne v roku 2009 sa preverovaním zistilo vyššie opísané pochybenie žalovanej, žalovaná 14.8.2009 vykonala nápravu - bol upravený podpisový vzor účtu tým
spôsobom, že žalobkyňa bola uvedená ako majiteľ účtu, čo výslovne konštatuje aj NBS vo svojom liste zo dna 7.2.2011 adresovaným žalobkyni. V medziobdobí od novembra 2000 do roku 2009 s prostriedkami na predmetnom účte nakladal Y. ktorý bol oprávnený nakladať s týmito prostriedkami samostatne, aj vtedy, ak by nedošlo k pochybeniu žalovanej a žalobkyňa by bola vedená ako majiteľka účtu a uvedená skutočnosť vyplýva aj z dokumentu zo dňa 13.6.2000 nazvaného „ Podpisové vzory Osoby oprávnenej disponovať s účtom“, v ktorom boli dispozičné oprávnenia k účtu zriadené samostatne pre oboch majiteľov účtu. Žalovaný ďalej uviedol, že ako vyplýva aj zo žaloby žalobkyne a z vyjadrenia žalovanej, komunikácia ohľadne žalobkyňou tvrdenej škody, ktorá jej mala byť spôsobená postupom žalovanej ešte v roku 2000, prebieha medzi žalobkyňou a žalovanou už od roku 2009, pričom žalobkyňa za celý ten čas nijako nepreukázala svoje tvrdenia, že by jej postupom žalovanej mala byť spôsobená nejaká škoda a uvedené tvrdenia nepreukazuje ničím ani v tomto konaní. Aj pokiaľ ide o výšku škody, ktorá mala byť žalobkyni spôsobená žalovanou, túto si žalobkyňa v rôznych obdobiach uplatňovala rôzne, napr. v žalobe podanej žalobkyňou proti žalovanej dňa 19.8.2000 na Okresný súd Bratislava 2, kde si z rovnakého dôvodu uplatňovala náhradu škody vo výške 99.999 eur, pričom v tomto konaní si už uplatňuje náhradu škody 56.000 eur, čo uvedené žalovaná namietala aj vo svojom vyjadrení zo dňa 3.5.2016, pričom na túto námietku žalovanej žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 20.5.2016 uviedla, že ubezpečuje Všeobecnú úverovú banku, a.s., že na pojednávaní bude zrejmé, z čoho vyplýva vyčíslená škoda a teda za danej situácie, keď samotná žalobkyňa priznáva, že až na pojednávaní ozrejmí, z čoho vyplýva vyčíslená škoda, nie je v schopnostiach žalovanej sa k tejto otázke 4 12C/ 103/2015
vyjadriť. Žalovaná ďalej uviedla, že sama žalobkyňa v žalobe tvrdí, že vedomosť o škode a vedomosť o osobe povinnej na jej náhradu pozitívne nadobudla z písomného podania žalovanej strany zo dňa 20.7.2009 a o pravdivosti tohto tvrdenia žalobkyne v žalobe nasvedčuje už vyššie spomínaná žaloba podaná žalobkyňou ešte dňa 19.8.2010 na Okresnom súde Bratislava 2 , z totožného dôvodu.
4. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že trvá na predmetnej žalobe v zmysle písomného podania a následných písomných vyjadrení, s tým, že si uplatňuje titulom náhrady škody voči žalovanému zaplatenie sumy 56.500 eur, nakoľko má za to, že banka jednoznačne pochybila a to tým, že ju protizákonne vylúčila z dispozičného práva uvedeného bežného účtu. Čo sa týka výšky uplatnenej škody, túto mohla tak , ako si ju vyšpecifikovala v podstate určiť len abstraktným výpočtom, nakoľko nie je zrejmé, že za celú dobu, odkedy došlo k zrušeniu jej dispozičného práva s účtom až dokiaľ sa o tomto dozvedela, nebolo možné zistiť, ako banka disponovala, nebol zrejmý pohyb na bežnom účte, ktorú skutočnosť jej neozrejmila, ani samotná banka, ani ďalší majiteľ účtu- jej bývalý manžel, zároveň uviedla, že na účte zostali finančné prostriedky z faktúr, ktoré boli vyúčtované v rámci združenia, ani počas daňovej kontroly nebola žiadna transakcia spochybnená. Poznamenala, že nesúhlasí so vznesenou námietkou premlčania, keďže má za to, že pochybenie banky trvalo 9 rokov, NB prešetrovala určité obdobie, svoje pochybenie potvrdila v roku 2014, takže nemohla uplynúť premlčacia lehota, banka aj jednoznačne uviedla, ktoré ustanovenia boli bankou porušené. Poznamenala, že má za to, že preukázala, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovanej, ktoré banka doposiaľ ani neoľutovala, čo spôsobila, ani nijak nepristúpila k vyriešeniu sporu.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: Dňa 13.6.2000 žalobkyňa spolu s bývalým manželom Y. na základe písomnej Zmluvy o združení zo dňa 31.5.2000 a jej písomného dodatku zo dňa 1.6.2000 ( čl. 12- 15) uzatvorili v súlade s ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o bežnom účte číslo účtu : XXXXXXXXXX/XXXX, ako vyplýva z písomnej zmluvy o bežnom účte majiteľmi účtu sú uvedení Y. Súčasťou zmluvy o bežnom účte sú obchodné podmienky VÚB, a.s. čl. 17,18 a všeobecné obchodné podmienky VÚB čl. 19-32. Dňa 30.3.2009 sa žalobkyňa obrátila na ústredie VÚB, a.s. č.l. 36 s tým, že dňa 12.12.2008 navštívila expozitúru v O. a požiadala banku o oznámenie, či vykonala banka bez jej súhlasu nejaké z meny, a ak boli nejaké zmeny uskutočnené, či nebol potrebný jej súhlas a podpis, ako jednej z majiteliek účtu a aké zmeny banka vykonala, nakoľko má dôvodné obavy, že došlo zo strany riaditeľa expozitúry v I. k nekorektnému jednaniu a profesionálnemu zlyhaniu. VÚB, a.s. listom zo dňa 20.7.2009 žalobkyni oznámila, že VÚB, a.s. preverila, že dňa 13.6.2000 bol v pobočke VÚB, a.s. zriadený spoločný bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno Y. a M. V novembri 2000 Y. požiadal o vyradenie žalobkyne z predmetného účtu na základe Zmluvy o zrušení združenia, ktorú žalobkyňa a Y. spoločne podpísali dňa 31.10.2000. Dňa 2.11.2000 teda došlo k zrušeniu podpisového vzoru a zmene zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, a preverením relevantných podkladov však bolo zistené, že Zmluvy
o zrušení združenia nepojednáva o vysporiadaní predmetného účtu a preto oprávnenie žalobkyne disponovať s predmetným účtom ( z pozície majiteľa účtu) nemalo byť bez súhlasu žalobkyne z rušené. Zároveň v rámci uvedeného vyjadrenia VUB, a.s. sa ospravedlnili za uvedené pochybenie spôsobené zlyhaním ľudského faktora. Ďalším vyjadrením zo dňa 5.5.2000 VÚB, a.s. uviedla, že čo sa týka predloženého návrhu na dohodu o mimosúdnom odškodnení, že zamestnanci pobočky nemali dôvod konať v neprospech jedného z klientov, pričom dispozičné oprávnenie k predmetnému účtu zamestnanec pobočky zrušil na základe i žalobkyňou podpísanej Zmluvy o zrušení združenia, ktorú dňa 2.11.2000 predložil ĽW. pričom na základe podnetu 5 12C/ 103/2015
z mája 2009 bolo zistené, že Zmluva o zrušení združenia nebola relevantným podkladom na zrušenie dispozičného práva žalobkyne k spoločnému účtu. Žalobkyňa zároveň bola upozornená, že v žiadnom zo svojim podnetov nepredložila podklady preukazujúce vznik právne relevantnej škody, pričom jej podnety z mája 2009, aj decembra 2009 prešetrila, avšak, ako je ďalej uvedené, neboli zistené skutočnosti, ktoré by oprávnene viedli k vyhoveniu požiadavky žalobkyne na mimosúdne odškodnenie (č.l. 39).
6. Žalobkyňa doručila dňa 11.8.2009 žiadosť VÚB, a.s. o opravu majiteľa účtu, v zmysle pripojeného dokumentu ( čl. 52,53) o oprave podpisového vzoru, ktorý podpisový vzor bol pochybením banky neoprávnene zrušený. Na základe uvedenej žiadosti bolo uvedené pochybenie banky, ktoré VÚB, a.s. doznala, odstránené, a to dňa 14.8.2009, kedy VÚB, a.s. vykonala nápravu - bol upravený podpisový vzor účtu tým spôsobom, že žalobkyňa bola uvedená ako majiteľka účtu, čo je konštatované aj listom NBS zo dňa 7.2.2011.
7. Z pripojeného spisu OS Bratislava 2 bolo zistené, že žalobkyňa dňa 19.8.2010 si voči žalovanému VÚB, a.s. z toho istého právneho dôvodu a na základe toho istého právneho a skutkového odôvodnenia, ako vyplýva z čl. 1- 11 predmetnej žaloby, uplatnila voči žalovanému náhradu škody vo výške 99.999 eur. Žalobkyňa žalobu v konaní na Okresnom súde Bratislava 2 č.k. 42Cb /257/2010-78 podaním zo dňa 19.10.2010 doručeným súdu dňa 25.10.2010 zobrala späť a žiadala konanie v celom rozsahu zastaviť. Okresný súd Bratislava 2 uznesením č.k. 42Cb/257/2010 - 49 zo dňa 4.11.2010 konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.2010.
8. Podľa § 373 Obchodného zákonníka Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú : a/ protiprávny úkon, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť.
Uvedené všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, musí súd v každom jednotlivom prípade nielen zistiť, ale aj vyhodnotiť, ak niektorý z uvedených predpokladov nie je dostatočne preukázaný, nemôže súd náhradu škody priznať.
9. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
10. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
11. Podľa § 397 Obchodného zákonníka Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
12. Podľa § 398 Obchodného zákonníka Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel, alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť., končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa keď došlo k porušeniu povinnosti. 6 12C/ 103/2015
Premlčacia doba všeobecne začína plynúť dňom keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu alebo uskutočniť právny úkon. Subjektívna premlčacia lehota uplynie márne, t.j. povinná strana v konaní nenamietne premlčanie, právo na náhradu škody je premlčané, a to aj vtedy, ak objektívna premlčacia doba ešte neuplynula. Má to význam vtedy, keď predpoklady začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby budú naplnené tak neskoro. Objektívna premlčacia doba je však v záujme právnej istoty neprekročiteľná. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby musia byť splnené dve podmienky, bez ktorých nemožno uplatniť nárok na náhradu škody a to vedomosť o škode a vedomosť o osobe povinnej nahradiť škodu. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je tak vedomosť o škode. Rozhodujúci deň pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je buď deň, keď sa poškodený skutočne dozvedel o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť, alebo skorší deň, t.j. deň, keď sa poškodený mohol dozvedieť o škode a o osobe, ktorá je povinná ju nahradiť.
13. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa si uplatnila voči žalovanej nárok na náhradu škody, ktorú výšku škody žalovaná vyčíslila vo výške 56.500 eur. Žalovaná poukázala na protiprávne konanie zo strany žalovanej, ktorá nepostupovala v súlade so zákonom, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná, ktorú žalovaná aj potvrdila, pred podaním predmetnej žaloby, ako aj v rámci súdneho konania. Žalobkyňa s poukazom na protiprávne konanie žalovanej si uplatnila náhradu škody vo výške 56.500 eur, ktorú výšku škody žalobkyňa však nepreukázala a nijakým relevantným spôsobom ani nešpecifikovala. Žalobkyňa, ako už bolo uvedené, si voči žalovanej uplatnila z toho istého dôvodu, t.j. na základe toho istého protiprávneho konania žalovanej náhradu škody na OS Bratislava 2 vo výške 99.999 eur, ako vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava 2. Predmetný návrh však žalobkyňa zobrala späť a konanie bolo na Okresnom súde Bratislava 2 zastavené uznesením č.k. 42Cb/257/2010 - 49 dňa 4.11.2010, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.12.2010. V uvedenej žalobe na Okresnom súde Bratislava 2 žalobkyňa už poukázala na pochybenie na strane žalovanej, predložila v rámci tohto konania tie isté dôkazy, ako aj v konaní 12C 103/2015, na čo poukázal aj žalovaný. Žalobkyňa teda v tomto čase už mala vedomosť o protiprávnom konaní žalovanej, uplatnila si aj výšku škody, poukázala na príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a výškou škody. Žalovaná v priebehu konania, po podaní žaloby, vzniesla námietku premlčania, na ktorú musel súd prihladnuť. Súd mal za to, že námietka premlčania bola zo strany žalovanej uplatnená dôvodne. Žalobkyňa si nárok uplatňovala titulom náhrady škody, pričom je zrejmé, že objektívna premlčacia lehota 10 rokov tak začala plynúť dňa 2.11.2000 a uplynula dňom 2.11.2010. V rámci uvedenej objektívnej lehoty, ktorá nemôže byť prekročená, uplynula aj subjektívna premlčacia 4 ročná lehota. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody na súde uplatnila až dňa 12.8.2015, teda jednoznačne po uplynutí 10 ročnej objektívnej lehoty a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol. Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že v konaní síce bolo preukázané protiprávne konanie žalovanej, avšak žalobkyňa nepreukázala ani vznik škody, ktorú si uplatnila, ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a uplatnenou výškou škody, takže neboli splnené ani zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, takže aj z tohto dôvodu bola žaloba žalobkyne nedôvodná.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
7 12C/ 103/2015
16. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Žalovaná bola v konaní procesne úspešná v celom rozsahu, súd jej tak priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, ktorý vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
8 12C/ 103/2015
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).