Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-207-2017.pdf
PDF · 102.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/207/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, so sídlom I., ul. X. č. XXXX/XB, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX. XXXX, bytom J. č. XXX, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, ul. Štefanovičová 4, IČO: 00 585 441, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom B., ul. V. č. XX, o zaplatenie sumy 612,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5C/287/2012-175 zo dňa 09. júna 2016, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 488,50 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27.04.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku, ktorým o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, potvrdzuje.
Vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 5C/287/2012-175 zo dňa 09.06.2016 odporcu (ďalej „žalovaného“) zaviazal zaplatiť navrhovateľke (ďalej „žalobkyni“) sumu 488,50 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27. 04. 2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 612,48 eur spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 427 ods. 1, 2, § 431, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 1, 2, § 22, § 23 ods. 1, 5 zákona č. 8/2009 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 381/2001 Z. z.“). Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku (1. škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky, 2. ide o škodu spôsobenú : a/ osobou vykonávajúcou dopravu, b/ prevádzateľom motorového vozidla, motorového plavidla alebo lietadla, 3/ je daná príčinná súvislosť medzi okolnosťami, za ktoré škodca objektívne zodpovedá a vznikom škody). Medzi účastníkmi bolo nesporné, že škodu spôsobil žalovaný. Sporným v konaní bol rozsah a charakter poškodenia vozidiel, v dôsledku ktorého poisťovňa KOOPERATIVA, a.s. - vedľajší účastník (ďalej „intervenient na strane žalovaného - s poukazom na
ust. § 81 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ účinného od 01.07.2016 - poznámka odvolacieho súdu) nahlásenú škodovú udalosť evidovanú pod č. 9556639257 uzatvoril ako bezpredmetnú, keďže nespĺňala podmienky na poskytnutie poistného plnenia z dôvodu, že rozsah a charakter poškodenia vozidiel vzájomne nekorešpondoval, na vozidle žalobkyne boli hlboké škrabance po veľkej ploche nárazníka, takže z technického hľadiska takto k poškodeniu vozidiel podľa vyjadrenia poisťovne dôjsť nemohlo. Naopak žalobkyňa počas celého konania tvrdila, že poškodenia, ktoré boli opravované a vyfakturované vznikli len v príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla pri dopravnej nehode. Z týchto dôvodov súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, v rámci ktorého sa znalec v znaleckom posudku ako aj ústne vyjadril, že pri vzájomnom kontakte vozidla zn. Ford s vozidlom zn. Fabia došlo k praskline už predtým poškodeného a opravovaného miesta na kryte predného nárazníka ako aj k deformovanému prehnutiu ľavého predného blatníka v hornej hrane. Znaleckým dokazovaním mal súd jednoznačne ustálený spôsob poškodenia a rozsah poškodenia ako aj výšku spôsobenej škody. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 488,50 eur, ktorú sumu uznal znalec ako konečnú výšku škody, a ktorú nenamietal ani žalovaný ani intervenient na strane žalovaného po doručení zápisnice s výpoveďou znalca. Vyčíslená škoda je v príčinnej súvislosti so zavineným konaním žalovaného. Nakoľko sa dostal žalovaný do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd ho zaviazal zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 488,50 eur od 27.04.2012 (keďže splatnosť pohľadávky nastala 15. dňom po skončení prešetrovania poisťovateľa a uplatnení škody) až do celkového zaplatenia (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O. s. p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Podľa neho je zrejmé, že návrh žalobkyne o náhradu škody vo výške 612,48 eur bol podaný nedôvodne, pretože vyčíslená škoda nesúvisela, t.j. nebola v príčinnej súvislosti s reálne spôsobenou škodou, ku ktorej došlo dňa 25.01.2012. Z tohto dôvodu intervenient na jeho strane zamietol poistné plnenie. Znaleckým dokazovaním bola vyčíslená škoda vo výške 488,50 eur. Pokiaľ išlo o vyčíslenie škody v takejto výške, potom intervenient na jeho strane ako poistiteľ mal vyplatiť predmetnú škodu titulom poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia. Následne žalovaný citoval ustanovenia o právach a povinnostiach z poistenia t.j. § 795 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, § 799 ods. 2 a § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa žalovaného z ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že poistený má z poistenia nárok, t.j. právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému, t.j. žalobkyni uplatnenú sumu ako škodu na jej nabúranom aute. Z citovaných ustanovení podľa neho jednoznačne vyplýva, že intervenient na strane žalovaného ako poisťovateľ mal nahradiť žalobkyni preukázateľné nároky na účelne vynaložené náklady spojené s opravou motorového vozidla - teda sumu určenú znaleckým dokazovaním. Pokiaľ súd zaviazal na úhradu jeho ako žalovaného, je to v rozpore s § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z., nakoľko mal byť zaviazaný na túto úhradu intervenient na jeho strane ako ako poisťovateľ, a teda on je povinný uhradiť skutočnú škodu. Z toho dôvodu žalovaný namietal, že súd nesprávne vec právne posúdil a žiadal preto, aby odvolací súd napádané rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. Intervenient na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolanie v súlade s ust. § 386 ods. 1 písm. d/ C. s. p. odmietnuť. Zastával totiž stanovisko, že odvolanie žalovaného nespĺňa zákonné náležitosti odvolania podľa ust. § 363 a nasl. C. s. p. Neobsahuje relevantné zákonné dôvody, nie je zrejmé najmä to, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda a v čom vidí žalovaný nezákonný postup súdu, resp. nezákonnosť predmetného rozhodnutia. Zdôraznil, že podľa jeho názoru je rozporuplné, čoho sa žalobca (správne žalovaný - poznámka odvolacieho súdu) domáha, keďže mal za to, že prvostupňový súd v súlade s platným právnym stavom ho nemohol zaviazať na plnenie, keďže nebol v danej právnej veci pasívne legitimovaný a netvoril so žalovaným pasívne a ani aktívne procesné spoločenstvo. Ďalej intervenient na strane žalovaného poukázal na ust. § 84 C. s. p., podľa ktorého ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C. s. p. Ďalej uviedol, že zo zákona č. 381/2001 Z. z. ako osobitného predpisu v predmetnom prípade nevyplýva ani jeden zo spôsobov, ktorý by založil pasívnu solidaritu, pričom ani ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. nedáva pre tento záver dostatočný podklad. Ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. umožňuje uplatniť na súde nárok voči škodcovi na náhradu škody ako aj voči poisťovni, pričom treba zdôrazniť, že ide o dva samostatné nároky poškodeného proti dvom subjektom, ale voči každému z nich z iného právneho dôvodu. Škodca a poisťovňa majú postavenie samostatných spoločníkov a jedným súdnym rozhodnutím
môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu veriteľom. Aj keď platná právna úprava od 01.01.2002 zaviedla všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti zodpovednostnému poisťovateľovi, možnosť uplatniť nárok voči obidvom podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. neznamená, že ide o solidárnu zodpovednosť, pretože táto nevyplýva z právneho predpisu ani z ďalších dôvodov upravených v § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. zakladá len možnosť žalovať priamo poisťovňu, nielen škodcu. Skutočnosť, že poistený má právo, aby za neho plnil poisťovateľ, nie je relevantná pre tento spor, keďže intervenient nebol pasívne legitimovaný v predmetnom spore. Žalovaný má možnosť uplatniť si aplikáciu ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. priamo u poistiteľa/intervenienta alebo v samostatnom súdnom konaní, kde bude pasívne legitimovaným subjektom poisťovateľ/intervenient.
4. Žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa s tvrdeniami výlučne z dôvodu jeho nedostatočnej pasívnej legitimácie nestotožnila. Povinné zmluvné poistenie nijakým spôsobom nezbavuje žalovaného zodpovednosti za škodu podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podporne poukázala na rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. 5Co/218/2016-552 zo dňa 26.07.2016, ktorý sa v obdobnej právnej veci totožne vysporiadal s pasívnou legitimáciou žalovaných subjektov v prípade, kde boli žalovaným tak škodca ako i poisťovateľ. V tejto súvislosti ďalej poukázala na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., z ktorého vyplýva, že poškodený si môže popri škodcovi ako poistenému uplatniť nárok na náhradu škody aj priamo voči poisťovateľovi. Bolo teda len na jej rozhodnutí či si vybrala ako žalovaného škodcu, ktorý spôsobil škodovú udalosť alebo by si zvolila ako žalovaného poisťovateľa, s ktorým bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, prípadne oba tieto subjekty ako žalovaných 1/ a 2/. Navrhla preto rozsudok okresného súdu potvrdiť.
5. Intervenient na strane žalovaného reagoval na vyjadrenie žalobkyne stotožniac v tom, že bolo len na jej rozhodnutí, či si vybrala ako žalovaného škodcu, ktorý spôsobil škodovú udalosť alebo by si zvolila ako žalovaného poisťovateľa, s ktorým bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, prípadne oba tieto subjekty ako žalovaných 1/ a 2/.
6. K vyjadreniu intervenienta na strane žalovaného žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedla, že súhlasí s jeho právnym názorom ohľadom neexistencie pasívnej solidarity medzi žalovaným a intervenientom.
7. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že ho považuje za účelové, pretože sama poukazuje na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. , z ktorého vyplýva, že poškodený si môže popri samotnom škodcovi ako poistenému uplatniť nárok na náhradu škody aj priamo voči poisťovateľovi, a teda bola na samotnej žalobkyni, či si vybrala ako žalovaného škodcu, ktorú spôsobil škodovú udalosť alebo si zvolila ako žalovaného poisťovateľa, s ktorým bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, prípadne oba tieto subjekty žalovaných 1/ a 2/. Mal za to, že žalobkyňa si konštruktívne a účelovo vybrala ako žalovaného jeho ako škodcu, pretože má právnu istotu, že ho súd zaviaže k úhrade spôsobenej škody bez ohľadu na to, že má uzatvorené povinné zmluvné poistenie.
8. Žalovaný k vyjadreniu intervenienta na jeho strane uviedol, že vyjadrenie je pre neho ako poisteného v rámci povinného zmluvného poistenia u intervenienta účelové až absurdné s cieľom neplniť škodovú udalosť, ku ktorej došlo poistením vozidla ich spoločnosťou. Sám intervenient poukazuje v rámci vyjadrenia, že § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. povinného zmluvného poistenia zakladá len možnosť žalovať priamo poisťovňu, nielen škodcu, a teda pokiaľ nie je pasívne legitimovaným subjektom nemôže byť zaviazaný k úhrade škody. Je zarážajúce, že samotná poisťovňa sa vymýva k úhrade škody a nie je ochotná dobrovoľne uhradiť spôsobenú škodu samotnej žalobkyni. Zotrval preto na podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
11. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci.
12. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že v súvislosti s odvolaním žalovaného intervenient na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu zastával stanovisko, že odvolanie žalovaného nespĺňa zákonné náležitosti odvolania podľa ust. § 363 a nasl. C. s. p. (relevantné zákonné dôvody, z akých dôvodov rozhodnutie napáda a v čom vidí nezákonný postup súdu, resp. nezákonnosť predmetného rozhodnutia). Okrem toho rozporuplné čoho sa žalovaný domáha.
13. Podľa ust. § 363 C. s. p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
14. Podľa odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi sú dôvody podľa § 365 C. s. p, ktoré majú preukázať nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v posúdení pasívnej vecnej legitimácie majúc za to, že na zaplatenie priznanej sumy by mal byť zaviazaný intervenient ako poisťovateľ. Odvolací dôvod možno subsumovať pod ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. Z toho dôvodu odvolanie žalovaného spĺňa osobitné náležitosti odvolania.
15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
16. Po preskúmaní odvolania žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 C. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 C. s. p.
17. Odvolanie žalovaného namietajúceho pasívnu vecnú legitimáciu v spore nepovažoval za dôvodné.
18. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010).
19. Podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Takým osobitným predpisom bola až do konca roku 2001 vyhláška č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vyhláška č. 423/1991 Zb. bola od 01.01.2002 nahradená zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
20. Podľa ust. § 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
21. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (20/ § 823 Občianskeho zákonníka) a je povinný tento nárok preukázať (21/ § 799 Občianskeho zákonníka)
22. V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa (priamy nárok). Poškodený má síce právo na plnenie tak proti škodcovi, ako aj proti jeho poisťovateľovi, avšak plnenie môže dostať len raz. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 zák. č. 381/2001 Z. z.). Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t. j. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát - od dlžníka aj od ručiteľa. Ich vzájomný vzťah je taký, že v tom rozsahu, v akom splnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh a tým aj povinnosť druhého. Ak sú obaja žalovaní v jednom konaní, majú postavenie samostatných spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu veriteľovi, avšak vo výroku rozhodnutia musí byť vymedzený ich vzájomný vzťah (t. j. že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého), pretože bez toho by sa pri záväzku s deliteľným plnením uplatnila pri súdnom výkone rozhodnutia zásada rovných podielov dlžníkov na celkovom dlhu voči veriteľovi. Obaja povinní môžu byť pravda žalovaní veriteľom na splnenie dlhu každý osobitne v inom konaní a oba hmotno-právne nároky môžu byť tiež právoplatne priznané.
23. Z vyššieho uvedeného vyplýva, že v danej veci mala žalobkyňa ako poškodená právo na plnenie jednak voči žalovanému ako škodcovi, jednak aj voči jeho poisťovateľovi, avšak s tým, že plnenie môže dostať len raz a splnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosti druhého. Bolo preto na žalobkyni ako poškodenej od koho nárok na plnenie bude požadovať. Nakoľko táto od žalovaného požadovala nárok z titulu náhrady škody bol tento v konaní správne pasívne legitimovaný. Poisťovateľ v tomto konaní vystupoval len ako intervenient na strane žalovaného.
24. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.
25. V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).