Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/165/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého D. Y., nar. XX.XX.XXXX., št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov S. R., nar.., št. prísl. SR, bytom L., I. ul. č. XXX/XX . a S.. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom P., X. ul. č. XXXX/ X,. o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na zrušenie povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor pre maloletého dieťaťa a na udelenie súhlasu s výberom finančných prostriedkov z účtu maloletého dieťaťa, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné otca pre maloletého D. Y., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne počnúc 01.06.2016, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.06.2016 do 28.09.2017 vo výške 1600 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Súd návrh matky na zrušenie povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor pre maloletého D. Y., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

Matka je oprávnená z účtu vedeného na meno maloletého D. Y., nar. XX.XX.XXXX,. v Z. a.s. - Detský účet, pod číslom SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vybrať sumu 1000 Eur s tým, že v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia je povinná súdu preukázať účel, na ktorý uvoľnené peňažné prostriedky použila.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. 8P/92/2011-39 zo dňa 22.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 11CoP/ 92/2012-60 zo dňa 21.08.2012 v časti výroku o bežnom výživnom pre maloletého.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.06.2016 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloletého D. o sumu 150 Eur, t. j. na sumu 300 Eur mesačne, a to od podania návrhu. Súčasne sa domáhala udelenia súhlasu s výberom sumy 1 811 Eur zo sporiaceho účtu maloletého dieťaťa. Matka svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodnila skutočnosťou, že otec sa popri bežnom výživnom odmieta podieľať na mimoriadnych výdavkoch maloletého a súčasne nesúhlasí s použitím prostriedkov

na sporiacom účte maloletého na úhradu týchto výdavkov. Uviedla, že otec pracuje v spoločnosti, v ktorej dosahuje slušný zárobok, jeho mzda sa každoročne zvyšuje o cca 4 - 5 % a taktiež dostáva ročné odmeny vo výške 110-120 % mzdy a iné bonusy. Podľa vyjadrenia matky si otec namiesto prispievania na zvýšené výdavky maloletého zabezpečuje komfortnejší život pre seba. Matka uviedla, že otec už v súčasnosti nespláca hypotéku, nakoľko túto vyplatil po predaji ďalšieho bytu, ktorý vlastnil. Poukázala tiež na skutočnosť, že otec pracuje z domu, čím mu odpadávajú náklady na dopravu do práce, pričom inkaso platí takisto minimálne. O uvoľnenie sumy 1 000 Eur zo sporiaceho účtu maloletého matka žiadala za účelom prerobenia izby maloletého a zvyšnú sumu vo výške 811 Eur žiadala na úhradu zvýšených nákladov spojených s nástupom maloletého do školy, resp. krúžkov. Matka v priebehu konania svoj návrh na udelenie súhlasu s výberom peňažných prostriedkov zo sporiaceho účtu maloletého dieťaťa upravila tak, že žiadala o súhlas súdu s výberom sumy 1 000 Eur. Súčasne navrhla, aby súd zrušil sporiaci účet maloletého, resp. povinnosť otca prispievať na tento sporiaci účet z dôvodu, že podľa jej názoru môže otec prispievať maloletému D. na štart do života aj dobrovoľne. V zmysle vyjadrenia matky sa otec v poslednom čase s maloletým D. stretáva málo, nevypýtal si ho od nej na prázdniny, iba maloletý jej spomenul, že by mali ísť cez leto do Srbska, avšak neskôr jej to už maloletý nespomínal. K zvratu vo vzťahu medzi otcom a maloletým došlo podľa názoru matky potom, čo otec niekoľkokrát neprišiel po maloletého, ktorý bol z toho nešťastný. Matka uviedla, že otec s ňou odmieta komunikovať, maloletému sa takisto neozýva a ona mu maloletého nechce dávať nasilu. Matka podľa svojho vyjadrenia prostredníctvom otcovho brata odkázala rodine otca, že v kontakte maloletého D. s ich rodinou nebráni a bola by rada, keby maloletý túto rodinu navštevoval. Uviedla, že v styku maloletého s otcom nebránila a vyhovovalo jej, keď si ho otec brával na víkendy, pretože počas nich potom mala čas sama pre seba. V zmysle vyjadrenia matky jej mal maloletý uviesť, že k starým rodičom nechce chodiť, pretože sa tam nudí, a preto matka navrhla strýkovi maloletého, aby k starým rodičom išli všetci spoločne, keďže maloletý D. má dvoch bratrancov a sesternicu, s ktorými by mu bolo veselšie. Ďalej uviedla, že okrem bežného výživného a sporenia otec ničím maloletému neprispieva navyše a všetky poplatky v škole hradí sama (poplatok za ZRPŠ vo výške 20 Eur, stravné v školskej jedálni vo výške 1,30 Eur za jednu stravnú jednotku, poplatok za školský klub vo výške 8 Eur mesačne). Uviedla, že maloletý D. začal hrávať futbal za miestny futbalový klub v kategórii mladších žiakov, pričom klub mu okrem jedného trička neposkytuje žiadne športové pomôcky, oblečenie ani obuv. Vo vzťahu k návrhu na uvoľnenie peňazí zo sporiaceho účtu maloletého matka uviedla, že maloletý má síce vyhradenú jednu izbu v dome rodičov matky, kde spolu bývajú, avšak v tejto má iba písací stôl, pričom maloletý spáva v manželskej posteli s matkou a používajú iba jednu skriňu, a preto matka potrebuje maloletému zakúpiť potrebné veci na vybavenie jeho izby. Matka tiež uviedla, že v dome jej rodičov nemajú s maloletým samostatné merače energií, avšak rodičom prispieva na energie sumou 150 Eur a na stravu pre seba a maloletého sumou 250 Eur.

2. Dňa 14.07.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné vyjadrenie otca k návrhu matky. Otec žiadal, aby súd zatiaľ ponechal výživné pre maloletého na aktuálnej výške a súčasne žiadal, aby súd zamietol žiadosť matky o čerpanie prostriedkov zo sporiaceho účtu. Podľa názoru otca sa matka vo svojom návrhu o ňom snažila vykresliť nepravdivý obraz otca, ktorý nie je ochotný zabezpečiť všetko potrebné pre svojho syna, nestará sa, či jeho syn niečo nepotrebuje a nepodieľa sa na jeho výdavkoch. Uviedol, že nie je pravda, že by maloletému hocikedy (aj keď nemá sviatok) nekúpil nejakú hračku alebo sladkosť. Otec uviedol, že matka neustále hľadá zámienky, aby si od otca vypýtala dodatočné peniaze a žiada ho o uvoľnenie peňazí zo sporiaceho účtu, ktoré by mali byť určené na mimoriadne udalosti. Otec je toho názoru, že výdavky uvádzané matkou (rekonštrukcia izby maloletého) sú bežnými výdavkami a mali by byť hradené z bežného výživného. Poukázal na skutočnosť, že jeho matka je v súčasnosti ťažko chorá a z tohto dôvodu bude musieť začať finančne aj inak vypomáhať svojmu otcovi. Vo vzťahu k svojim zárobkovým pomerom otec uviedol, že zvýšenie platu, resp. odmeny sa u neho odvíjajú od hospodárskych výsledkov jeho zamestnávateľa, a teda nejde o niečo, na čo by mal nárok. Uviedol, že doterajšie zvýšenie mzdy u neho nikdy nebolo vo výške 5 % a jeho ročné odmeny sa pohybovali vo výške 80 - 110 %. Otec ďalej uviedol, že nežije luxusný život a nemíňa peniaze iba na seba tak, ako to matka uviedla vo svojom návrhu, ale živí dve deti, nakupuje si vždy iba potrebné veci (kúpil si ojazdené vozidlo potom ako mu zlyhal motor na jeho 15-ročnom aute; dal si nainštalovať klimatizáciu, keďže pre srdcovú vadu ťažko znáša horúčavy) a snaží sa šetriť, kde sa dá. Uviedol, že na skutočnej dovolenke nebol od roku 2008, chodí iba navštevovať svojich rodičov do srbskej Vojvodiny. Poukázal na skutočnosť, že okrem dvojizbového bytu, v ktorom býva, nikdy nevlastnil žiadny ďalší byt, pričom byt uvedený v návrhu matky vlastnil jeho brat, ktorý tento byt predal, aby otcovi finančne pomohol v ťažkom období s tým, že otec mu túto pôžičku dodnes vracia v mesačných splátkach v priemere vo výške 300 Eur. Uviedol, že

takisto nie je pravda, že by mu úplne odpadli výdavky na dopravu do práce, keďže v súčasnosti z domu pracuje iba polovicu týždňa, pričom má zároveň náklady na dopravu za synom a takisto do Vojvodiny, keď chce, aby maloletý videl starých rodičov. Otec v priebehu konania uviedol, že súhlasí s návrhom matky na zrušenie tvorby úspor, a teda chce na výživu maloletého naďalej prispievať iba sumou 150 Eur mesačne, ktorá je podľa jeho názoru postačujúca pre potreby maloletého s tým, že na sporiacom účte maloletého je dostatočná suma na úhradu výnimočných udalostí. Uviedol, že je slobodný, žije sám vo svojom dvojizbovom byte, ktorý nadobudol v roku 2006. Otec má podľa svojho vyjadrenia vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére F. vo výške 140 Eur, okrem bežného výživného jej ničím iným neprispieva, s maloletou sa nestretáva. Ďalej uviedol, že za energie platí cca. 150 Eur mesačne, do spoločného fondu opráv prispieva sumou 50 Eur mesačne. Otec sa vyjadril, že je relatívne zdravý. V zmysle vyjadrenia otca bol u neho maloletý D. naposledy jeden deň koncom júla 2017, po tom, ako mal maloletý narodeniny, od tej doby mu otec písal, pýtal sa, čo je nové v škole, avšak maloletý mu neodpovedal a neodpovedal ani jeho otcovi, ktorý sa maloletého takisto pokúšal kontaktovať. Otec uviedol, že jeho kontakt s maloletým začal upadať niekedy od začiatku minulého roka, maloletý s ním chce tráviť stále menej a menej času, čo otec považuje za výsledok ovplyvňovania zo strany matky.

3. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa uviedol, že sa prikláňa k návrhu matky na zvýšenie výživného, keďže doposiaľ stanovené výživné je nízke a nepokrýva ani celkovo náklady na výživu maloletého, pričom ide už o osemročné dieťa, ktorého náklady na výživu sa oproti obdobiu, keď bolo naposledy určené výživné, zvýšili. Podľa názoru kolízneho opatrovníka je daný priestor na zvýšenie výživného aj z hľadiska príjmu otca. Konečnú výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu. K ostatným návrhom matky sa nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s potvrdeniami o príjme matky, potvrdeniami o príjme otca, obsahom spisov tunajšieho súdu 8P/92/2011, 8P/93/2013 a 9P/108/2015, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/102/2011-245 zo dňa 14.11.2012, ako aj ostatným obsahom spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom matričného úradu.

5. Rozsudkom č. k. 8P/92/2011 - 39 zo dňa 22.11.2011 Okresný súd Malacky rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému D. tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150 Eur mesačne počnúc 01.05.2011 a prispievať na tvorbu úspor maloletého sumou 100 Eur mesačne počnúc 01.11.2011, a to na osobitný účet zriadený pre maloletého v bankovej inštitúcii, na ktorého zriadenie súd zaviazal matku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v časti výrokov I, IV, V, VI a VII dňa 30.12.2011 a v časti výrokov II a III dňa 27.08.2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8P/92/2011

- 60 zo dňa 21.08.2010.

V tom čase bola matka slobodná, spolu s maloletým žila v domácnosti svojich rodičov, bola zamestnaná s čistým mesačným príjmom vo výške 941,27 Eur, okrem maloletého D. nemala iné vyživovacie povinnosti. Otec bol v tom čase slobodný, býval vo vlastnom dvojizbovom byte, vlastnil staršie motorové vozidlo, bol zamestnaný s dohodnutou mzdou vo výške 1 900 Eur mesačne brutto, okrem maloletého D. takisto nemal iné vyživovacie povinnosti. Maloletý D. v tom čase navštevoval súkromnú materskú školu s mesačným poplatkom vo výške 230 Eur, na ktorý mu v plnom rozsahu prispieval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, a stravným vo výške 60 - 70 Eur mesačne.

6. Matka je v súčasnosti naďalej slobodná, žije v spoločnej domácnosti s maloletým D. v rodinnom dome svojich rodičov, v ktorom majú vyhradené jedno poschodie. Matka je zamestnaná v spoločnosti R., s.r.o., kde v roku 2015 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 238,45 Eur a v mesiacoch január až júl 2017 vo výške 1 152,- Eur. Za rok 2016 potvrdenie o svojom príjme nedoložila, podľa predložených dokladov mal však preukázané, že matka zamestnávateľa nezmenila, podľa výšky zdokladovaných príjmov súd vychádzal zo skutočnosti, že matka aj v roku 2016 dosahovala príjem porovnateľný s rokom 2015 a 2017. Okrem maloletého D. matka žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

7. Otec je v súčasnosti tiež naďalej slobodný, žije v dvojizbovom byte vo svojom osobnom vlastníctve. Otec je zamestnaný v spoločnosti D. s.r.o., kde v roku 2015 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 495,60 Eur, v roku 2016 vo výške 1 616,- Eur a v mesiacoch január až júl 2017 vo výške 1 666,- Eur. Okrem maloletého D. má otec vyživovaciu povinnosť k maloletej F. A., nar. XX.XX.XXXX, a to vo výške 140 Eur mesačne, v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/102/2011-245 zo dňa 14.11.2012, právoplatného dňa 23.01.2016 ( konanie o určenie otcovstva k maloletej a následnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu). S maloletou F. sa nestretáva, nekontaktuje sa s ňou, na jej výživu prispieva iba súdom určeným výživným. Na výživu maloletého D. otec riadne prispieva bežným výživným a takisto mu prispieva na tvorbu úspor, s maloletým sa stretáva nepravidelne a okrem toho ho kontaktuje aj telefonicky.

8. Maloletý D. v súčasnosti navštevuje tretí ročník Základnej školy vo L. stravuje sa v školskej jedálni, navštevuje školský klub, hráva futbal v kategórii mladších žiakov. Je zdravý. Všetky poplatky za maloletého ( v škole aj v rámci záujmovej činnosti maloletého - futbal ) hradí výlučne matka.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 78 ods. 1, veta prvá, Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

19. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

20. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

21. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990), teda všestranný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa.

23. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

24. Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

25. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého Andreja je dôvodný. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre maloletého uplynulo viac ako 5 rokov, za toto obdobie sa zmenili pomery u maloletého D. - začal navštevovať prvý stupeň základnej školy ( v septembri 2015) , je starší, fyzicky vyspelejší, jeho potreby vzhľadom na plynutie doby úmerne k jeho veku primerane vzrástli - pôvodné rozhodnutie o určení výživného pre maloletého je z doby, kedy bol maloletý vo veku 2 rokov. je teda nesporné, že potreby osemročného dieťaťa v porovnaní s potrebami dieťaťa dvojročného, sú nesporne vyššie. Pôvodne určené výživné vo výške 150 Eur mesačne v súčasnosti a to nielen s poukazom na vek a vývoj dieťaťa, ale aj s poukazom na vývoj a rast životných nákladov v spoločnosti vôbec, už nepokrýva ani len základné potreby maloletého dieťa - takto určené výživné predstavuje príspevok otca na potreby dieťa vo výške 5 Eur za deň, z ktorej sumy matka nie je schopná zabezpečiť ani len základné potraviny pre maloletého, nieto ostatné potreby na všestranný rozvoj dieťaťa, zahŕňajúci nielen jeho výživu, ale aj kultúrne, športové a iné spoločenské potreby dieťaťa. Aj keď matka je už čiastočne povinná prispievať na výživu dieťaťa aj finančnou čiastkou, túto povinnosť si plní tým, že za maloletého hradí poplatky na bývanie a domácnosť, a aj pri započítaní príspevkov štátu ( prídavky na dieťa a daňový bonus - spolu cca. 43 Eur mesačne) táto suma pokrýva iba základné potreby dieťaťa. Dieťa má pritom práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pokiaľ to okolnosti a pomery jeho rodičov dovoľujú.

26. Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd posudzoval v prvom rade zmenu pomerov u maloletého, ktorá nastala od posledného ( u maloletého Andreja aj prvého) rozhodnutia o výživnom. K tejto zmene prišlo ku dňu nástupu maloletého do 1. ročníka základnej školy. A aj keď matka podala návrh na zvýšenie výživného ( dňa 06.07.2015, konanie sa viedlo na Okresnom súde Malacky pod č. 9P/108/2015), svoj návrh dňa 22.02.2016 zobrala späť, súd konanie uznesením č. 9P/108/2015-52 zo dňa 22.02.2016 zastavil; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2016. Preto výživné pre maloletého D. zvýšil od 01.06.2016, teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného, tak, ako to matka aj vo svojom návrhu žiadala a zmenou pomerov u maloletého viazanou na nástup do školy dieťaťa sa už nezaoberal. .

27. Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, veku, zdravotného stavu oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky o maloletého, zohľadnil vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletý D. začal navštevovať základnú školu a že otec na jeho výživu než súdom určeným výživným ničím iným neprispieva ( občasný darček otca pre maloletého k sviatku dieťaťa súd za príspevok otca na výživu dieťaťa nepovažoval).

28. Súd súbežne skúmal pomery oboch rodičov, ich majetkové a zárobkové pomery, ako aj ich schopnosti a možnosti. Konštatuje, že matka, ktorá sa o maloletého osobne stará, je zamestnaná v spoločnosti R. s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 152,- Eur. Otec je zamestnaný v spoločnosti D., s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 666,- Eur. Okrem maloletého Andreja matka žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosti nemá a otec má súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletej F. A., nar. XX.XX.XXXXvo výške 140 Eur mesačne. Zároveň však súd musí konštatovať, že aj keď otec má oproti matke vyživovaciu povinnosť naviac, aj k tomuto dieťaťu si ju plní iba vo forme súdom určeného výživného, ani tomuto dieťaťu neprispieva ničím naviac, s týmto dieťaťom sa nestretáva ani len občas. Vzhľadom k vyjadreniam otca, že matka je povinná aj zvýšené výdavky pre maloletého ( vrátane mimoriadnych) hradiť z bežného výživného, ktoré on sám považuje za dostatočné, súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec s najväčšou pravdepodobnosťou ani v budúcnosti nebude ochotný matke vypomôcť s mimoriadnymi výdavkami dieťaťa, či už sa budú týkať zdravotného stavu maloletého alebo školy ( napríklad mimoriadnym výdavkom dieťaťa v škole je pobyt v škole v prírode, krúžky, záujmová činnosť dieťaťa - šport a s tým zvýšené náklady na stravu a doplnky stravy pre dieťa) . Zároveň súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa prestal kontaktovať s maloletým synom - podľa vyjadrenia otca súd dospel k záveru, že oec očakáva od maloletého, že tento bude vyvíjať aktivitu ohľadne stretávania sa s otcom. Tu súd musí poznamenať, že maloletý Andrej je dieťa, ktoré má právo očakávať, že kontakt s ním bude udržiavať a o tento sa snažiť rodič, ktorý s ním nežije v spoločnosti, nemožno od maloletého dieťaťa očakávať, že to bude práve ono, kto bude kontakt naväzovať, najmä keď má pocit, že jeho rodič ( tu otec) o dieťa stratil záujem. Práve naopak, z vyjadrení matky je zrejmé, že matka vítala záujem a kontakt otca s dieťaťom a pobyty maloletého u otca, kedy bola odbremenená od dennodennej starostlivosti o maloletého.

29. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že nárok maloletého Andreja na zvýšenie výživného má dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním; je nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností najmä na strane maloletého D., ktoré zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pričom súd upozorňuje, že sa nejedná iba o zmenu vo forme nástupu D. na základnú školu, ale najmä celkovú vývojovú zmenu maloletého dieťaťa

- D. je starší, rastie, jeho potreby sú v súčasnosti vzhľadom na jeho vek vyššie, zvýšili sa náklady na jeho ošatenie a stravu, hygienu. Preto súd výživné pre maloletého zvýšil na sumu 250 Eur mesačne. Z uvedenej sumy, zo svojho príspevku ako aj z príspevkov štátu tak matka bude mať dostatok prostriedkov, aby pokryla zvýšené nároky maloletého. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, najmä z dôvodu, že otec okrem bežného výživného prispieva aj na tvorbu úspor dieťaťa. Pokiaľ by bežné výživné otca nepokrylo mimoriadny výdavok maloletého, matka má stále možnosť či už so súhlasom otca alebo súhlasom súdu čerpať prostriedky aj z tohto účtu dieťaťa a tieto použiť v prospech dieťaťa. Okrem toho aj príjem matky je dostatočný do takej miery, aby niektoré náklady maloletého vykryla sama zo svojich zdrojov.

30. Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného súd stanovil aj výšku zročného výživného pre maloletého D. vo výške 1 600,- Eur (16 mesiacov x100,- Eur - rozdiel medzi výživným určeným od 01.06.2016 a doposiaľ určeným výživným) a tento s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 2, 3 CSP.

31. Pokiaľ ide o návrh matky na zrušenie povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor pre maloletého D., súd tento návrh nepovažoval za dôvodný, keďže otec je vzhľadom na jeho majetkové a príjmové pomery naďalej schopný prispievať na tvorbu úspor maloletého D. bez toho, aby bol ohrozený jeho životný štandard, a to aj po zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k mladšej dcére, s prihliadnutím na jeho schopnosti a vzdelanie. Preto súd návrh matky na zrušenie povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor pre maloletého zamietol.

32. Čo sa týka návrhu matky na udelenie súhlasu s výberom finančných prostriedkov vo výške 1 000 Eur z účtu maloletého dieťaťa, súd dospel k záveru, že rekonštrukcia detskej izby nie je bežnou záležitosťou, ktorú by bolo možné uhradiť z bežného výživného, od matky vyžaduje zvýšené náklady, veci zabezpečené z z uvedených prostriedkov budú maloletému slúžiť dlhodobo, sú v jeho veku potrebné

- maloletý potrebuje sa už osamostatniť sa od matky, je bežnou vecou, že deti vo veku maloletého majú už aj vzhľadom na ich školské povinnosti samostatné izby, kde okrem iného realizujú aj svoje právo na súkromie. Preto súd aj tomuto návrhu matky vyhovel s tým, že matke súčasne uložil povinnosť v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu preukázať účel, na ktorý uvoľnené peňažné prostriedky použila. V prípade, že matka uvoľnené prostriedky nepoužije v plnom rozsahu na predmetný účel resp. súdu použitie týchto prostriedkov riadne nezdôvodní, bude povinná tieto prostriedky, resp. ich zvyšok vložiť späť na sporiaci účet maloletého a následne túto skutočnosť preukázať súdu.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.