Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoZm-9-2017.pdf
PDF · 94.66 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoZm/9/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ 649 48 242, týkajúceho sa organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO 47 251 336 proti žalovaným: 1. PENAD s.r.o. v reštrukturalizácii, Slovenská 67, 080 01 Prešov, IČO 36 588 440 a 2. Ing. Peter Jaroš, nar. 11.7.1978, Nová 3, 040 18 Košice -Krásna, obaja žalovaní zastúpení Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO 36 863 947 o zaplatenie 241 166,75 eura s prísl., o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 15.12.2016 č. k. 29CbZm/13/2015-270 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci súd prvej inštancie rozhodol zmenkovým platobným rozkazom dňa 20.3.2015 č. k. 29Zm/16/2014-53, proti ktorému podali žalovaní včas námietky. Uznesením zo dňa 20.5.2015 č. k. 29CbZm/13/2015-63 súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za námietky vo výške 14 469,50 eura. Po doručení uznesenia v lehote na podanie odvolania žalovaní doručili súdu prvej inštancie dňa 7.7.2015 žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a tlačivá pre dokladovanie pomerov fyzickej a právnickej osoby.
3. Z predloženého tlačiva o majetkových pomeroch žalovaného v l. rade súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v prvom rade má siedmich veriteľov s uvádzaným dlhom celkom vo výške 723 281,33 bez uvedenia meny, zostatky na účtoch v bankách - G. bank, a.s. - 0,-, S. a.s. 493,37, M. banka, a.s. 56,47 a I. banka, a.s. - 29,42 bez udania meny a podľa zoznamu pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od podania žiadosti, má piatich dlžníkov s pohľadávkami v celkovej výške 19 842,87 bez udania meny. Žalovaný v l. rade uviedol, že má hnuteľné veci - motorové vozidlá v hodnote 183 000,- a vlastné imanie 26 555,14 bez udania meny a má bankový úver vo výške 239 628,33 bez udania meny, ktorá mesačne spláca po 5 000,- tiež bez udania meny, kde spoludlžníkom je žalovaný v 2. rade.
4. Vlastným šetrením súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v l. rade je vlastníkom nehnuteľností - zastavané plochy a nádvoria zapísané na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. V., obec V. - V., je vlastníkom 24 motorových vozidiel (dve osobné motorové vozidlo, autobus, nákladné vozidlá, špeciálne vozidlá, 2 ťahače, príves, 2 návesy) a je tiež držiteľom ďalších 17 nákladných vozidiel s iným vlastníkom (leasing)
5. Z tlačiva žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie zistil, že je zamestnancom žalovaného v l. rade, kde pracuje ako riaditeľ spoločnosti s príjmom za 1. polrok 2015 priemerne vo výške 380,- bez udania meny, býva v rodinnom dome v V. - V., ktorého vlastníkom je T. R. st., vlastní motorové vozidlo U. S. a iný majetok nemá, má pôžičku v sume 70 000 bez udania meny, je ženatý, manželka je nezamestnaná a poberá podporu v nezamestnanosti a má tri nezaopatrené deti.
6. Vlastným šetrením súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom nehnuteľností a podľa oznámenia dopravného inšpektorátu je vlastníkom nákladného prívesu,, nákladného vozidla, dvoch osobných vozidiel, motocykla. malého motocykla a špeciálneho vozidla. Zistil tiež, že žalovaný v 2. rade je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti PENAD SERVICES s.r.o., Košice a jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v l. rade.
7. Súd prvej inštancie posúdil žiadosť žalovaných o oslobodenie od súdnych poplatkov s odkazom na ustanovenie § 471 ods. 2 C. s. p. podľa § 138 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.) a uviedol, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý súvisí s podnikaním. Na základe údajov uvádzaných žalovanými a získaných vlastným šetrením dospel k záveru, že žalovaní majú dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku a nepreukázali, že by ich pomery odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že v obchodných sporoch pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov nie je dôležité, aké sú finančné príjmy podnikateľa; že uplatňovanie pohľadávok súvisiacich s podnikaním je súčasťou podnikateľskej činnosti a podnikateľ si musí vytvoriť alebo zadovážiť prostriedky potrebné na krytie výdavkov a o dostatku finančných prostriedkov žalovaných svedčí aj to, že v konaní sú zastúpení advokátom, ktorého služby sa spoplatňujú podľa osobitných predpisov. Zastával názor, že len nedostatok finančných prostriedkov na strane žalovaného (zrejme v 1. rade) neznamená, že jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, lebo aj nepriaznivá finančná situácia je dôsledkom skutočností, ktorých pôvod je v podnikaní a s podnikaním súvisia, preto ak by nepriaznivá finančná situácia bola dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika spojeného s podnikaním na štát. Súd prvej inštancie súčasne zdôraznil, že nespochybňuje právo právnickej osoby ako podnikateľa podať návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov, pre posúdenie jeho dôvodnosti však podľa jeho názoru nemožno použiť kritériá platné pre fyzickú osobu - nepodnikateľa. Uviedol, že dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov podnikateľa je jeho nepriaznivá majetková situácia spôsobená nepredvídanými okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v podnikaní, ako je požiar, prírodné živly a pod., takýmito okolnosťami však žalovaný v 1. rade nepriaznivú finančnú situáciu neodôvodnil. Poukázal na to, že žalovaný v l. rade neuviedol v tlačive úplné informácie, lebo neuviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území a vlastníkom 24 motorových vozidiel, preto zastával názor, že žalovaný v 1. rade vyplnil tlačivo pre deklarovanie pomerov účastníka konania pre oslobodenie od súdnych poplatkov účelovo.
9. K žiadosti žalovaného v 2. rade o oslobodenie od súdnych poplatkov súd prvej inštancie uviedol, že nepreukázal pomery, ktoré by odôvodňovali priznanie oslobodenia. Zastával názor, že žalovaný v 2. rade neuviedol v žiadosti úplné údaje, lebo neoznámil, že je vlastníkom siedmich vozidiel, že je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti PENAD SERVICES s.r.o. a jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v l. rade, čo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd prvej inštancie uviedol, že nie je možné, aby žalovaným v 2. rade na tlačive deklarovaný príjem bol jeho jediným príjmom, preto tlačivo považoval za vyplnené účelovo.
10. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalovaným, pretože sú spôsobilí súdny poplatok zaplatiť.
11. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a žalovaným priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnili nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov.
12. Žalovaný v l. rade uviedol, že ako právnická osoba má rovnaké procesné práva vrátane práva na oslobodenie od súdnych poplatkov, ako to jeho majetkové pomery odôvodňujú a nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že u podnikateľov súd berie zreteľ aj na povahu ich podnikateľskej činnosti, stav a štruktúru majetku, platobnú schopnosť a pod. Zdôraznil, že pre posúdenie dôvodnosti oslobodenia od súdnych poplatkov sú rozhodujúce predovšetkým majetkové a sociálne pomery účastníka, výška súdneho poplatku, povaha nároku a tiež možnosť zadovážiť si prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že výška súdneho poplatku je blízka maximálnej úhrade súdneho poplatku; že vymáhaná pohľadávka vznikla z dôvodu jeho sekundárnej platobnej neschopnosti, lebo mu neuhrádzali jeho dlžníci; že v jeho prospech bola povolená reštrukturalizácia; že aj keď vlastní majetok, bolo by neúčelné speňažovať ho za účelom úhrady dlhov vrátane súdneho poplatku, lebo by sa tým popierala podstata a zmysel reštrukturalizácie; že pohľadávka vznikla po zosplatnení zostávajúcej časti kontokorentného úveru žalobcom, išlo o nečakaný a náhly vznik pohľadávky vo výške, ktorá bola neúmerne vysoká oproti bežným príjmom žalovaného v 1. rade, preto nemal možnosť vytvoriť si osobitnú rezervu na úhradu súdnych poplatkov a uviedol, že podnikateľskú činnosť teraz vykonáva pod kontrolou správcu s tým, že podstatnú časť príjmov prenecháva veriteľom na úhradu ich dlhov a zvyšok skonzumuje zabezpečenie vlastnej prevádzky. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný zastával názor, že jeho majetkové pomery, neúmerne vysoká výška súdneho poplatku a neschopnosť naakumulovať dostatok voľných finančných zdrojov bez toho, aby to ovplyvnilo plnenie reštrukturalizačného plánu, výplaty miezd zamestnancom, vlastnú prevádzku a pod. odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku. Uviedol, že prihliadať na podnikateľské riziko a oslobodenie od súdnych poplatkov obmedzovať výlučne na okolnosti nemajúce pôvod v podnikaní nemá oporu v zákone.
13. Žalovaný v 2. rade v odvolaní uviedol, že jeho majetkové ani príjmové pomery mu neumožňujú zaplatenie súdneho poplatku. Poukázal na to, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ním vlastnené motorové vozidlá sú zastaralé, v niektorých prípadoch aj nepojazdné, ktorých trhová hodnota je nepatrná a nevlastní žiaden iný hnuteľný majetok. Uviedol, že je vlastníkom 2/3 obchodného podielu spoločnosti PENAD SERVICES, s. r. o., ide však o spoločnosť ekonomicky napojenú na žalovaného v 1. rade, ktorá aktuálne dosahuje zanedbateľný zisk, ktorý by ani celý nepostačoval na úhradu súdneho poplatku. Poukázal na svoj príjem zamestnanca žalovaného v 1. rade, ktorý mesačne dosahuje výšku minimálnej mzdy.
14. K odvolaniu pripojil žalovaný v 2. rade čestné prehlásenie, že jedno osobné motorové vozidlo mu odcudzili asi pred 12 rokmi a ponuku inej obchodnej spoločnosti na výkup troch vozidiel a nákladného prívesu za cenu od 220,- eur do 1 000,- eur s upozornením, že všetky vozidlá sú v nevyhovujúcom technickom stave a nie sú vhodné na premávku po cestných komunikáciách. Predložil tiež fotokópie technických preukazov týchto vozidiel, z ktorých vyplýva, že ide o vozidlá staršie ako 10 rokov. Následne doručil súdu prvej inštancie cenovú ponuku inej spoločnosti na odkúpenie motocykla za cenu 950,- eur, lebo má poškodený motor a zjavné poškodenie rámu po páde motocykla.
15. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov v roku 2015 po tom, ako im bolo doručené uznesenie súdu prvej inštancie o vyrubení súdneho poplatku za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. V žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 24.6.2015 uviedli, že žiadajú o oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, pretože do pomery obidvoch účastníkov odôvodňujú a nejde o svojvoľné ani o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Podaním zo dňa 6.7.2015 doplnili svoju žiadosť o tlačivo pre dokladovanie pomerov fyzickej osoby a právnickej osoby.
17. Súd prvej inštancie s odkazom na prechodné ustanovenie § 471 ods. 2 C. s. p. posúdil návrh žalovaných na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku, teda právneho predpisu účinného v čase podania žiadosti. Uvedené prechodné ustanovenie upravuje postup súdu po účinnosti Civilného sporového poriadku, t. j. po 1.7.2016 v už skôr začatých konaniach
o zmenkovom a šekovom platobnom rozkaze, ktoré sa právoplatne neskončili do účinnosti nového civilného procesného predpisu, v ktorom úprava tohto konania absentuje. Aj keď návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov podali žalovaní v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze, takýto návrh môže strana sporu podať v akomkoľvek konaní, teda neviaže sa len na zmenkové konanie, preto súd prvej inštancie mal návrh posudzovať podľa procesného predpisu platného v čase vydania rozhodnutia (§ 378 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C. s. p.). Použitie nesprávnej normy však nie je takou vadou konania, v dôsledku ktorej by odvolací súd musel napadnuté uznesenie zrušiť, keďže úprava podmienok oslobodenia od súdnych poplatkov v Civilnom sporovom poriadku je obdobná.
18. Podľa 254 ods. 1 C. s. p. súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.
19. Pre rozhodnutie súdu o oslobodení od súdnych poplatkov musia byť splnené súčasne dve podmienky
- musí tu byť návrh strany na jej oslobodenie od súdneho poplatku a oslobodenie od súdneho poplatku musia odôvodňovať pomery žiadajúcej strany. Súd pri rozhodovaní o oslobodení od súdneho poplatku prihliada aj na výšku súdneho poplatku a povahu spoplatňovaného úkonu vo veci. Pre úspešnosť takéhoto návrhu sa vyžaduje, aby návrh bol odôvodnený preukázanými okolnosťami, ktoré nie sú dočasnej alebo prechodnej povahy a opodstatňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť a jej splnenie nemožno od neho spravodlivo požadovať. Splnenie poplatkovej povinnosti nemožno od účastníka spravodlivo požadovať najmä v prípadoch, keď by vyžadovanie jej splnenia ohrozilo uspokojenie jeho základných životných potrieb a predstavovalo by prekážku realizácie ústavného práva strany sporu na súdnu ochranu. Pomery strany sporu - fyzickej osoby predstavujú spoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých žije, jeho majetkové a zárobkové možnosti, počet osôb, ktoré je poplatník podľa zákona povinný vyživovať, jeho oprávnené potreby (bývanie, strava, uspokojenie bežných kultúrnych a iných hmotných potrieb). Po zohľadnení uvedených skutočností súd posúdi, či konkrétne okolnosti prípadu a predmetný poplatok predstavujú obmedzenie, ktoré narušuje právo strany sporu na prístup k súdu.
20. V predmetnej veci požiadali o oslobodenie od súdneho poplatku (poplatku za podané námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu) obaja žalovaní - žalovaný v l. rade ako právnická osoba - obchodná spoločnosť a žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní nepreukázali, že súdny poplatok nie sú schopní zaplatiť. Nepriznanie oslobodenia od súdneho poplatku im nebráni k prístupu k súdu, pokračovať v konaní a brániť svoje právo, keďže súd o ich námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu môže konať a aj konal bez toho, aby bol zaplatený súdny poplatok za námietky.
21. Žalovaný v l. rade je právnickou osobou a ako obchodná spoločnosť je založený za účelom podnikania. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že žalovaný ako obchodná spoločnosť v súvislosti s podnikaním musí rátať nielen s úspechom a ziskom, ale aj s možnosťou strát. Samotná okolnosť, že podnikateľ (tak fyzická ako aj právnická osoba) nie je úspešný v podnikateľskej činnosti, nie je dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov. To však neznamená, že obchodnej spoločnosti ako strane sporu nemožno oslobodenie od súdneho poplatku priznať, pretože ustanovenie § 254 C. s. p., ani skôr platné ustanovenie § 138 O. s. p., nestanovuje osobitné podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov pre fyzické osoby a pre právnické osoby, prípade pre podnikateľov a nepodnikateľov. Pre všetky sporové strany procesný predpis stanovuje rovnaké podmienky a je úlohou súdu posúdiť, či v konkrétnom prípade u konkrétneho žiadateľa boli splnené a či a v akom rozsahu prizná žiadateľovi oslobodenie od súdneho poplatku. Žiadateľ - tak právnická ako aj fyzická osoba však musí preukázať, že jeho majetkové pomery zaplatenie súdneho poplatku neumožňujú a z predložených dôkazov musí nepochybne vyplývať, že nie je spôsobilá súdny poplatok ani sčasti zaplatiť.
22. V návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov žalovaný v 2. rade neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré súdny poplatok nie je spôsobilý zaplatiť, odcitoval len v tom čase platné ustanovenie § 138 O. s. p. a doložil tlačivo pre dokladovanie pomerov. Z tohto tlačiva vyplýva, že má majetok slúžiaci jeho podnikateľskej činnosti, na účtoch nemá peňažné prostriedky, má záväzky, ale má aj pohľadávky, pri ktorých uviedol, že je predpoklad, že budú uhradené do 30 dní od podania žiadosti a ich celková výška prevyšuje požadovaný súdny poplatok. Navyše, žalovaný v l. rade neuviedol všetok svoj majetok, ako zistil súd prvej inštancie vlastnou činnosťou, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o úplnosti a tým aj pravdivosti údajov uvádzaných žalovaným v l. rade v predloženom tlačive pre dokladovanie jeho
pomerov. Je pravdou, že za roky 2014 a 2015 bol žalovaný v 1. rade podľa výkazu ziskov a strát v strate, za rok 2016 však už vykázal zisk. Predložené listinné dôkazy preukazujú, že žalovaný v 1. rade aj naďalej podniká, aj keď pod dohľadom reštrukturalizačného správcu, čo ani v odvolaní nespochybnil, a teda má zrejme aj prostriedky, ktorými zabezpečuje výkon svojej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd má za to, že predloženými listinami žalovaný v l. rade nepreukázal, že nemá, resp. nemôže si zabezpečiť peňažné prostriedky na úhradu súdneho poplatku, že vzhľadom na výšku súdneho poplatku jeho reálne možnosti mu zaplatenie súdneho poplatku neumožňujú, prípadne jeho zaplatenie by malo pre neho likvidačné následky. Prechodný nedostatok peňažných prostriedkov, keď žalovaný v 1. rade nepochybne realizuje svoju podnikateľskú činnosť a vykazuje už zisk, nie je dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
23. Žalovaný v 2. rade v tlačive pre dokladovanie pomerov uviedol len to, že jeho manželka je nezamestnaná, má tri nezaopatrené deti a za prvý polrok roku 2015 mal príjem vo výške priemerne 380,- eur. Ani tento žalovaný neuviedol v tlačive úplné údaje o svojich majetkových pomeroch, keďže súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v 2. rade je spoločníkom aj v spoločnosti PENAD SERVICES, s.r.o., ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť a nie je v strate. Žiadnym objektívnym dokladom žalovaný v 2. rade nepreukázal skutočnú výšku platu v spoločnosti žalovaného v 1. rade a ani v odvolaní sa nevyjadril, či má, príp. v akej výške príjem v ďalej spoločnosti.
24. Oslobodenie od súdnych poplatkov môže súd priznať len na návrh strany sporu. Súd (spravidla) nie je informovaný o osobných a majetkových pomeroch žiadateľa, preto je to žiadateľ, ktorý o svojich pomeroch má súd informovať (povinnosť tvrdenia) a predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú (dôkazná povinnosť). Súd iba posúdi, či doklady (dôkazy) sú úplné z hľadiska objasnenia pomerov žiadateľa, či v tomto smere nevyvolávajú pochybnosti a pod. Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ o oslobodenie od súdneho poplatku má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť - predložiť, resp. označiť dostatočné doklady, resp. dôkazy, že jeho pomery odôvodňujú oslobodenie od súdneho poplatku. Dôsledkom neunesenia dôkaznej povinnosti je, že návrhu žiadateľa súd nemôže vyhovieť. Pokiaľ žalovaní nemôžu zaplatiť súdny poplatok naraz, môžu požiadať Justičnú pokladnicu, ktorej funkciu vykonáva podľa zákona č. 65/2001 Z. j. o správe a vymáhaní justičných pohľadávok Krajský súd v Bratislave, o povolenie splátok súdneho poplatku.
25. V predmetnej veci žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, pretože nepreukázali, že ich majetkové pomery neumožňujú zaplatenie súdneho poplatku za podané námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Súd prvej inštancie preto dôvodne ich návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku nevyhovel.
26. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaní neboli v tomto konaní úspešní a žalobcovi trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.
28. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 S. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).