Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-21-2020.pdf
PDF · 127.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-2T/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. súd M. predsedníčkou senátu R.. C. Y., v trestnej veci obžalovaného T. Y., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
I.
T. Y., narodený XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., M. XXXX, t. č. v D. N. v inej trestnej veci
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e :
od roku XXXX do dňa XX.XX.XXXX v spoločnej domácnosti v rodinnom dome na adrese M. XXXX/XX v M., ako osoba blízka, v nepravidelných intervaloch opakovane viackrát fyzicky napadol poškodenú M. M., pričom na ňu neustále kričal, vulgárne jej nadával, vyvolával hádky, najskôr jej dával facky, pričom fyzické násilie voči nej stupňoval tak, že ju viackrát do roka fyzicky zbil, pričom raz sa stalo, že jej zlomil prostredník na ruke, keď si poškodená chránila tvár pred úderom päsťou, s čím musela vyhľadať lekárske ošetrenie, ďalej jej spôsobil na ruke tržnú ranu hlbokú až do kosti, keď zdvihla ruku na obranu pred tým, ako do nej hodil ťažkú porcelánovú misu na polievku, s ktorou ranou musela poškodená vyhľadať lekárske ošetrenie, v presne nezistený deň v roku XXXX po hádke ju kopol obutou nohou do rozkroku silnou intenzitou, čím jej spôsobil zranenie, pre ktoré nemohla chodiť a dňa XX.XX.XXXX bola vyšetrená u gynekologického lekára a následne bola v nemocnici pre toto zranenie hospitalizovaná, taktiež ju raz keď ležala, kopol do hlavy, čím jej spôsobil hematómy na oboch očiach, v januári XXXX po tom, čo sa vrátila domov z posedenia v podniku, ju chytil za vlasy a ťahal z poschodia až na prízemie po schodoch, kde pri dopade utrpela tržnú krvácajúcu ranu v čelnej oblasti hlavy, v apríli XXXX ju kopol do zadku, čím jej spôsobil zlomeninu kostrče, a týmto konaním vyvolával u poškodenej pocit stresu, strachu, nespavosť a fyzické utrpenie,
t e d a :
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l :
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu W. sp. zn. XTk/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom V. súdu v W. sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
odôvodnenie:
T. I. prokuratúry M. podala dňa XX.XX.XXXX obžalobu sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX na obžalovaného T. Y. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek X písmeno a), odsek X písmeno d) M. zákona s poukazom na § 138 písmeno b) M. zákona.
L. obžalovanému na hlavnom pojednávaní umožnil urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 M. poriadku. I. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek X písmeno a) M. zákona - že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na základe uvedeného vyhlásenia obžalovaného bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie a to výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej M. M., svedkov Y. Q., svedkyne U. U., svedka R. C., svedka K.. T. Y., svedkyne R. Y.. T. podľa § 268 odsek X Tr. poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané závery znaleckých posudkov T.. C. Y., T.., znalca Y.. X. U., znalca Y.. U. L.. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa Y.. V. F., postupom podľa § 263 odsek X Tr. poriadku boli prečítané svedecké výpovede svedkov Y.. Y. M., svedkyne M. I.. T. podľa § 270 odsek X Tr. poriadku bol na technickom zariadení prehratý videozáznam z výsluchu maloletej T. K. T. zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX). I. ako v priebehu prípravného konania, tak aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s poškodenou sa spoznali cez „T.“ v roku XXXX, následne sa mu o nejaké X-X mesiace ozvala, že je s ním tehotná a v tejto dobe sa aj k nemu nasťahovala do domu. T. obžalovaného od roku XXXX do roku XXXX medzi nimi neboli prakticky žiadne problémy, avšak v roku XXXX kedy sa do rovnakého rodinného domu nasťahovali jeho rodičia a poškodená v januári XXXX začala pracovať v H., tak začali problémy, pretože poškodená sa podľa neho úplne spustila, chodila neskoro v noci domov alebo aj X - X dni neprišla. V. aj prišla domov, iba sa najedla, osprchovala a znovu odišla. Po čase mu povedala, že si niekoho našla, stále niekam chodila a požívala alkohol. I. potvrdil, že medzi ním a poškodenou dochádzalo k hádkam, poprel, že by ich vyvolával iba on s tým, lebo samotná poškodená používala vo vzťahu k nemu vulgárne nadávky. On hádky nevyvolával, trval však na tom, aby sa poškodená riadne starala o deti. I. pripustil, že sa mohlo stať, že pár krát dal poškodenej facku, ale bolo to kvôli požívaniu alkoholu poškodenou. I. poprel, že by napadol poškodenú údermi, päsťou a kopancami. W. sa vyjadriť k tomu, ako prišla poškodená k zraneniam, ktoré sú uvedené v obžalobe, poprel, že by jej ich spôsobil on. C. poprel, že by ju chytil za vlasy a ťahal po schodoch. K zraneniu na čele poškodenej uviedol, že nejaké zranenie na čele u nej videl, aj ju s týmto zranením viezol k lekárovi, avšak samotná poškodená mu ohľadom tohto zranenia povedala, že padla ráno vonku na schodoch. T. ide o vybitý zub, obžalovaný uviedol, že ten zub zle poškodenej urobila zubárka, čo mu povedala samotná poškodená, resp. sa mu na to sťažovala. W. vedomosť o tom, že by poškodená utrpela zlomeninu kostrče, ani nevidel, že by nejako krívala, alebo mala problémy so sedením, nakoľko chodila normálne do práce a aj normálne sexuálne žili, čo by podľa obžalovaného v takom prípade možné nebolo. I. poprel, že by do poškodenej hodil ťažkú porcelánovú misu, nakoľko oni takú misu ani nemali. T. obžalovaného poškodená požívala alkohol v takej miere, že sa nevedela ani postarať o dcéru. T. si do domu vodila priateľky, s ktorými tiež požívala alkohol. Zo strany poškodenej dochádzalo na jeho adresu nielen k verbálnym ale aj k fyzickým útokom, pri ktorých on sám utrpel nejaké drobné zranenia. T. sa mu vyhrážala, že niečo urobí synovi a rovnako, že urobí zo života peklo samotnému obžalovanému v prípade, ak ju opustí. T. obžalovaného bola v ich vzťahu dominantnou práve poškodená a trestné oznámenie na neho podala z pomsty za to, že ju vyhodil z domu.
L. poškodená M. M. bola ako obzvlášť zraniteľná obeť vypočutá na hlavnom pojednávaní z osobitnej výsluchovej miestnosti v zmysle § 262a Tr. poriadku. T. uviedla, že s obžalovaným sa zoznámili asi pred XX. rokmi, následne zostala tehotná a nasťahovala sa k obžalovanému do rodinného domu. Zo začiatku
bolo všetko v poriadku, neskôr keď mal ich spoločný syn asi X roky, sa to zmenilo - začali sa hádky, ktoré spočiatku vyvolávali s obžalovaným striedavo. T. potvrdila, že niekedy aj ona na adresu obžalovaného použila vulgarizmy, ale väčšinou to bolo z jeho strany, nadával jej rôzne vulgárne a neskôr už boli tieto hádky z dôvodu, že si obžalovaný našiel inú známosť. T. začalo zo strany obžalovaného dochádzať aj k fyzickým útokom, najskôr facky, spočiatku nie často a potom asi každé dva - tri mesiace, keď sa pohádali. R. krát mala aj zlomený prst na ľavej ruke, keď ju chcel obžalovaný udrieť do tváre, bola s tým aj na lekárskom ošetrení, na polícii to však nehlásila, ďalej mala tržno - reznú ranu na ľavej ruke, keď na ňu obžalovaný hodil polievkovú misu, s čím tiež bola na ošetrení u lekára, ktorý jej to zašíval. I. ju kopol medzi nohy, mala tam veľký hematóm, ktorý jej museli rezať a zašívať. C. mala poranenú kostrč, pretože obžalovaný ju kopol, nebola s tým však na ošetrení. Y. zašívanú hlavu, keď ju obžalovaný hodil vo vnútri na schody, bola s tým aj na ošetrení. Y. monokle, modriny - väčšinou na tvári, buď to bolo následkom udretia, alebo kopnutia a rovnako jej obžalovaný vybil aj zub. K. jednému z lekárov uviedla, ako k týmto zraneniam naozaj prišla a to gynekológovi. I. lekárom predtým pri ošetreniach uvádzala niečo iné. T. poškodenej svedkom týchto incidentov bola aj jej dcéra M.. T. poprela, že by nadmerne požívala alkohol, uviedla, že ho požívala normálne cez víkendy s kamarátkou, a nebolo to vo väčšej miere. Z. týždeň alkohol nepožívala, chodila do práce. Y. a monokle, ktoré mala, videli U. U., Y. Q. a L. U.. V dome obžalovaného najskôr žili iba s deťmi, neskôr sa tam prisťahovali aj rodičia obžalovaného. L. obžalovaného sa bála, nemohla spávať ani jesť, čo u nej pretrváva doposiaľ. Zo spoločnej domácnosti s obžalovaným odišla v júni resp. v júli XXXX. M. oznámenie na obžalovaného následne podala z dôvodu, že sa ho bála a podala ho až potom, čo ju obžalovaný vyhodil z domu, pretože keby ho podala ešte počas spolužitia, tak by ju asi tiež zbil.
L. Y. Q., ktorá je kamarátkou poškodenej a pozná z tohto titulu aj obžalovaného uviedla, že o spolužití obžalovaného s poškodenou vie len z rozprávania poškodenej, ktorá jej hovorila, že spočiatku to bolo v poriadku, postupne sa začali častejšie hádať a začali sa aj bitky. To, že obžalovaný bije poškodenú jej hovorila poškodená telefonicky, cez smsky, alebo cez sociálne siete. L. uviedla, že videla na poškodenej monokel pod okom a zranenie na obočí, na čo jej poškodená povedala, že sa s obžalovaným pohádali a tieto zranenia jej spôsobil on. Na fotkách jej poškodená ukazovala aj iné zranenia - predlaktie, rozkrok a naživo videla na poškodenej vybitý zub, ku ktorému jej poškodená povedala, že ju obžalovaný udrel a vybil jej zub. L. zároveň uviedla, že občas chodievala do domácnosti obžalovaného a poškodenej na návštevy a bola aj svedkom ich hádok, nepamätá si však, či tam padali aj nejaké vulgárne výrazy. W. však svedkom žiadneho fyzického napadnutia. W. si všimla, že poškodená nejako rýchlo schudla, keď sa jej na to pýtala, tak poškodená jej povedala, že nejedáva, že má stres a nervy - že príde domov a nevie, čo ju čaká a začína sa obžalovaného báť.
L. U. U. uviedla, že nebola priamym svedkom žiadnych útokov obžalovaného na poškodenú, vie len to, čo jej hovorila poškodená a čo jej poslala fotky zranení. T. jej poslala fotku, kde má rozbité čelo a pery, ako aj fotky iných zranení, uviedla, že obžalovaný jej vybil aj zub. C. čelo na poškodenej videla, keď už to mala zalepené. L. nebola priamym svedkov žiadnych vulgárnych výrazov zo strany obžalovaného na poškodenú, poškodená jej ale spomínala, že sa hádavali. M. udalosti resp. zranenia, o ktorých jej hovorila poškodená a ktoré videla na poškodenej, mohli byť tak z obdobia rokov XXXX - XXXX. L. zároveň potvrdila, že dňa XX.XX.XXXX boli s priateľom aj s poškodenou v bare Z.´s a odišli z neho všetci na taxíku niekedy nad ránom, t.j. ona jej priateľ aj poškodená. T. bol v tom bare s nimi aj obžalovaný, ktorý ale odišiel pár hodín predtým. T. odchode z tohto baru nemala poškodená žiadne zranenia.
L. L. U. N. uviedla, že s poškodenou sa stretávala v rokoch XXXX-XXXX, a v tom čase boli obe zamestnané v Q.. W. svedkom žiadnych útokov zo strany obžalovaného na poškodenú. T. jej uvádzala, že obžalovaný ju mal napadnúť, ukazovala jej fotky svojich zranení a to ženských orgánov, hlavy. T. jej hovorila, že mala aj vyrazené zuby, že ju obžalovaný hodil zo schodov, kopol ju do zadku, kedy aj krívala, čo svedkyňa sama videla a poškodená si vtedy nemohla ani sadnúť. K týmto zraneniam poškodená uvádzala, že jej ich spôsobil obžalovaný.
L. R. C. sa vyjadroval na hlavnom pojednávaní ku skutku zo XX.XX.XXXX, kedy ho brat poškodenej požiadal o pomoc pri vysťahovaní vecí poškodenej z domu na M. ulici. V. s bratom poškodenej prišli na taxíku k predmetnému domu, tak o chvíľu tam prišiel obžalovaný, začal škaredo nadávať poškodenej a jej bratovi. W. brat poškodenej dal obžalovanému facku, na to išiel obžalovaný brata poškodenej biť, tak ho svedok chytil za ruku, na čo ho následne obžalovaný X - 9x kopol do stehna, opľul poškodenú a veľmi vulgárne jej nadával. F. privolaná polícia, svedok už nevie či ju privolala poškodená alebo jej
brat, a polícia následne obžalovanému uložila pokutu, s tým, že obžalovaný zároveň musel poškodenej sprístupniť dom, aby si mohla vysťahovať svoje veci. L. zároveň potvrdil, že počas tohto incidentu používala vulgárne výrazy na adresu obžalovaného aj poškodená a zároveň aj poškodená opľula obžalovaného.
I. vo vzťahu k tejto výpovedi svedka uviedol, že sa jednalo o provokáciu zo strany brata poškodenej, tieto osoby sa dostavili na súkromný pozemok bez povolenia, potvrdil, že po hádke opľul brata poškodenej, ktorý ho následne chytil za tričko a začalo ho spolu s ním biť aj samotná poškodená.
L. K.. T. Y., ktorý je otcom obžalovaného uviedol, že v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou žil v roku XXXX asi po dobu X,X roka. T. svedka v ich vzťahu bola autoritatívna poškodená, ktorá neznášala keď jej niekto odporoval a svedok uviedol, že on sám sa ku koncu aj bál chodiť domov, že čo si ona zase vymyslí. T. si podľa svedka vymýšľala rôzne kauzy, ktoré hovorila obžalovanému a ten jej to všetko veril. On sám nebol svedkom žiadnych ani slovných, ani fyzických atakov a konfliktov medzi obžalovaným a poškodenou. V lete XXXX sa poškodená vyhrážala, že podala na obžalovaného trestné oznámenie - bolo to vtedy keď ju vysťahoval z predmetného domu, a vyhrážala sa im, že ich dá zavrieť. T. svedka poškodená vo zvýšenej miere požívala alkohol a bola takmer stále opitá. W. obžalovanému vodiť si domov kamarátov, on sa zo svojimi kamarátmi stretával mimo domu a počas toho si ale poškodená vodila domov svoje kamarátky. A. mala poškodená počas spolužitia známosti aj s inými mužmi.
L. K.. R. Y. uviedla, že od roku XXXX žili s obžalovaným a s poškodenou v spoločnom dome. Vo vzťahu bola dominantná poškodená a keď sa v roku XXXX rozchádzali ona (poškodená) nechcela odísť z domu a psychicky vydierala aj ju s manželom.
L. M. I., ktorej výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa § 263 odsek X Tr. poriadku, v prípravnom konaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že je matkou poškodenej, avšak ohľadom vzťahu a komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou sa nevedela vyjadriť. Ak aj videla na poškodenej nejaké zranenia, tak tá jej povedala, že sa udrela.
Zo znaleckého posudku znalkyne Y.. V. F. vrátane jej výsluchu na hlavnom pojednávaní vyplýva, že osobnosť poškodenej je málo diferencovaná, introvertná s disharmonickou osobnostnou bázou v zmysle neuroticizmu, s dobrým sebavedomím a sebahodnotením. Je výrazne dráždivá, podozrievavá (žiarlivosť), má tendencie k neverbálnej agresivite, pocity viny. R. sa o osobnosť, ktorá reaguje neuroticky, napríklad v krízových situáciách reaguje skôr cez emócie, strach, obavu, pocit. Má tendencie očakávať skôr negatívne veci a má slabší obranný mechanizmus. Má tendencie nechávať si starosti a problémy pre seba, bagatelizuje ich až do momentu, kedy začnú byť neznesiteľné. C. kontrola v emočne vypätých situáciách zlyháva a následne môže reagovať situačne dráždivo, provokačným správaním. I. poškodenej je jednoduchá neurotická, na druhej strane má celkom dobré sebavedomie a sebahodnotenie, v čase vyšetrenia znalkyňou bola poškodená depresívne ladená. T. znalkyne sa v prípade poškodenej jedná o osobnosť, ktorá nevie byť sama, je to typ ženy, ktorá ani nebude nikdy sama, pretože potrebuje po svojom boku partnera, aby mala vnútorný pocit stability, resp. rovnováhy. K opačnému pohlaviu ma submisívny postoj, v rámci vzťahu dokáže byť až úplne podrobivá. V. je toho už príliš potom sa prejaví. V čase vyšetrenia bolo prežívanie poškodenej sprevádzané depresivitou, poznačené tým, čo sa jej stalo, pričom dnes to prežívanie môže byť už iné. Ak sa jej partner nespráva podľa jej očakávaní dochádza u nej k silnému vnútornému rozladeniu, diskomfortu a reaguje buď výbušne alebo sa stiahne do seba. Sú to dva extrémy - protipóly v rámci reakcií poškodenej. T. je schopná riadne vnímať, zapamätať si prežité udalosti a okolnosti, ktorých bola svedkom. R. reprodukcie môžu byť s odstupom času ochudobnené o detaily a časovo presný sled udalostí, v dôsledku prirodzenej krivky zabúdania, avšak v jej myslení nenachádza sklony k fabuláciám, konfabuláciam, či iným patologickým obsahom a výpovede poškodenej zo psychologického hľadiska nesú pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti. I. vo vzťahu k špecifickej vierohodnosti sa znalkyňa vyjadrila, že výpovede poškodenej nesú pozitívne znaky špecifickej vierohodnosti a možno ich zo psychologického hľadiska považovať za vierohodné. A. zároveň konštatovala, že v prežívaní poškodenej nenachádza známky svedčiace o psychickom utrpení v dôsledku konania obžalovaného.
Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného T.. C. Y., T.., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, dopravná psychológia, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný podľa postupom § X68 odsek 2
Tr. poriadku vyplýva, že osobnosť obžalovaného je abnormne štrukturovaná v dimenzii introverzia
- extroverzia, nevyhranená na vlastnú osobu zameraná, nezrelá, s plytším emociálnym prežívaním, aktuálne s prežívaním úzkosti vo vzťahu k situácií v ktorej sa ocitol - (obvinenie, vyšetrovacia väzba). Z. vlastnosti obžalovaného v zmysle stotožnenia so spoločenskými normami sú menej rozvinuté, t. j. obžalovaný je síce schopný prispôsobivého správania, je si vedomý toho, kedy je jeho konanie v rozpore s konvenciami a zaužívanými zvyklosťami, avšak zo striktného dodržiavania určitých pravidiel má sklon vybočovať, v dôsledku čoho sa dostáva do konfliktných stretov. E. tendencie obžalovaného s možnými navonok orientovanými prejavmi, najmä verbálnej ale aj fyzickej agresie sa ľahko aktivujú vplyvom frustrácie jeho potrieb a v situáciách, ktoré vyvolávajú intenzívnejšie emócie. A. záťažových situácií vyžaduje v prípade obžalovaného väčšie vypätie síl a je sprevádzané napätím a nespoľahlivým výsledným efektom. F. motívom možných prejavov verbálnej a fyzickej agresie voči poškodenej mohli byť aj konfliktné strety, v rámci ktorých nemožno vylúčiť ani problematické, provokačné správanie poškodenej, najmä v súvislosti s jej abúzom alkoholu a tiež v zmysle reakcie na jej eventuálne prejavy agresie voči obžalovanému. A. záťažových situácií vyžaduje v prípade obžalovaného väčšie vypätie síl a je sprevádzané napätím a nespoľahlivým výsledným efektom. V rámci obranných mechanizmov osobností obžalovaného prevláda popretie, za svoje správanie nerád berie na seba zodpovednosť. V medziľudskom správaní sa obžalovaný prejavuje nekompromisne s ľahkým angažovaním sa v dianí vo svojom okolí. U. na sklon vybočovať zo striktného dodržiavania pravidiel sa ľahko dostáva do konfliktných stretov, jeho kontakty s okolím sú vo väčšej miere formálne, schopnosť nadväzovať a udržiavať citovo sítené vzťahy je znížená.
Zo znaleckého posudku Y.. X. U., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, č. XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný postupom podľa § X68 odsek 2 Tr. poriadku vyplýva že, u poškodenej nezistil patologické črty osobnosti, ktoré by dávali podklady k tomu aby konštatoval u poškodenej poruchu osobnosti. A. zároveň vylúčil organické osobnostné prejavy. U poškodenej suponoval znalec nadužívanie alkoholu bez známok závislosti, ako aj fyziognomických prejavov. W. skutku a správania obžalovaného nezistil u poškodenej takú poruchu psychiky, ktorá by spĺňala kritéria posttraumatickej stresovej poruchy. A. zároveň poukázal na to, že obžalovaný bol tretím partnerom poškodenej, pričom už prvý osemročný vzťah s jej manželom bol podľa jej udania sprevádzaný agresívnymi prejavmi manžela a nadužívaním alkoholu. V čase vyšetrenia mala poškodená kamaráta, zrejme perspektívneho ďalšieho partnera, ktorého prítomnosť z jej subjektívneho pohľadu lieči, alebo pomáha liečiť, jej potiaže. A. nepredpokladá, že by posttraumatická stresová porucha bola manifestná u poškodenej niekedy v minulosti.
Zo záveru znaleckého posudku znalca Y.. U. L., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný postupom podľa § X68 odsek 2 Tr. poriadku vyplýva, že obžalovaný v období spáchania inkriminovaného skutku netrpel duševnou chorobou v pravom zmysle slova, ktorá by mohla mať zásadný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. V čase spáchania predmetného skutku obžalovaný vedel ovládať svoje konania a vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a ani v súčasnosti - v čase vyšetrenia netrpel obžalovaný žiadnou duševnou chorobou v pravom zmysle slova. C. a ovládacie schopnosti obžalovaného boli v čase spáchania skutku zachované. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa môže obžalovaný dopúšťať trestnej činnosti.
T. podľa § X70 odsek 2 M. poriadku bol na technickom zariadení vykonaný dôkaz a to prehratie a oboznámenie videozáznamu z výsluchu maloletej T.K.T. narodenej XX.XX.XXXX (dcéra poškodenej) zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX-XXX). L. v rámci výsluchu uviedla, že obžalovaný vliekol poškodenú za vlasy po schodoch, poškodená mala krvavú hlavu, svedkyňa ju ešte vtedy umývala. T. mala aj niečo s rebrami, svedkyni ale povedala, že na ňu padlo drevo, čo jej ona absolútne neverila. T. obžalovaný poškodenej zlomil prst a ona povedala, že si ho privrela do auta. I. dával poškodenej aj facky. Y. svedkyňa zároveň vypovedala, že videla, resp. bola pri tom, keď obžalovaný kopol poškodenú do rozkroku, vtedy sa obžalovaný s poškodenou začali zase hádať, ona ich najskôr ignorovala, mala v izbe nasadené slúchadlá, keď však počula, že to neprestáva, tak išla tam, poškodená ležala na zemi a obžalovaný ju kopal a poškodená ležala, plakala a kričala, aby prestal. T. je podľa svedkyne v poslednom čase úplne iná, je stále nervózna, nič nejedáva. I. na poškodenú často kričí, vyháňa ju z domu, vulgárne jej nadáva.
Z výpovede svedka Y.. Y. M. v prípravnom konaní zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa § 263 odsek X Tr. poriadku vyplýva, že je lekárom - gynekológom poškodenej M. M., ktorá k nemu dňa XX.XX.XXXX prišla do ordinácie, kedy mala zranenie - hematóm, v oblasti vulvy- vonkajších rodidiel, ktoré bolo potrebné ošetriť chirurgicky pričom poškodená povedala, že spadla. W. bola u neho v ordinácii ešte XX.XX.XXXX, kedy ju už poslal do nemocnie s tým, že je potrebné ju hospitalizovať. W. poškodenú videl na kontrole XX.XX.XXXX, kedy už bolo to zranenie zahojené, pričom na PN bola poškodená od XX.XX. do XX.XX.XXXX. L. zároveň uviedol, že viac krát, keď k nemu poškodená prišla, videl na nej modriny a mal podozrenie, že niečo nie je v poriadku. T. to tajila, a iba raz povedala, že dostala od partnera, ktorý ju udrel. T. tom zranení ohľadom toho hematómu na vulve tiež najskôr hovorila, že spadla a až neskôr sa mu priznala, že jej to spravil partner, nepovedala však akým spôsobom. Y. to byť ale silná rana, zrejme nohou. T. ako mu poškodená povedala, že jej to spravil partner, tak jej oznámil, že to musí hlásiť na polícii, čo ona nechcela a nedala ani svedkovi súhlas, aby to urobil on.
Z lekárskych správ o ošetreniach poškodenej vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bol poškodenej diagnostikovaný hematóm v oblasti vulvy, vo vzťahu ku ktorému na ošetrení uviedla, že k nemu došlo po úraze - spadla v kúpeľni na vaňu. Z predložených listín mal súd za preukázané, že toto zranenie poškodenej muselo byť ošetrené chirurgicky a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola hospitalizovaná na gynekologicko-pôrodníckom oddelení v W. M..
Z predložených lekárskych správ zároveň vyplývajú ďalšie zranenia poškodenej, keď dňa XX.XX.XXXX bola ošetrená na urgentnom príjme nemocnice M., kde bol zistený opuch a hematóm na treťom prste pravej ruky, bola jej diagnostikovaná zlomenina dist. článku prsta priečne nad bázou a bola jej aplikovaná sadrová dlaha. Vo vzťahu k tomuto zraneniu poškodená pri ošetrení uviedla, že si privrela prst do dverí od auta (č. l. XXX).
H. XX.XX.XXXX bola poškodená opätovne ošetrená na urgentnom príjme nemocnice M., kedy jej bola diagnostikovaná fraktúra rebra a vo vzťahu k tomuto zraneniu pri ošetrení poškodená uviedla, že na ňu padlo veľké poleno a bolí ju lopatka ( č. l. XXX).
H. XX.XX.XXXX bola poškodená ošetrená na ambulancii úrazovej chirurgie v nemocnici M., kedy jej bola zistená povrchová rezná ranka cca X,X-Xcm na ľavej hornej končatine v časti predlaktia, ktorá jej bola zašívaná a vo vzťahu ku vzniku tohto zranenia poškodená uviedla, že spadla na sklo, porezala sa a má reznú ranku na ľavom predlaktí (č. l. XXX).
H. XX.XX.XXXX bola opätovne poškodená ošetrená na urgentnom príjme v nemocnici M., kedy jej bolo zistené pomliaždenie iných a bližšie neurčených častí na pravej nohe a vo vzťahu ku vzniku tohto zranenia poškodená uviedla, že v rámci jej spadla na pravú nohu paleta.
H. XX.XX.XXXX bola poškodená ošetrená na urgentnom príjme nemocnice M., kde jej bola zistená otvorená rana vlasatej časti hlavy, vo vzťahu ku ktorej uviedla, že o 5. hodine ráno spadla na schodoch a narazila si čelo (č. l. XXX).
Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. F. jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho súd ustálil v skutkovej vete a spáchal ho obžalovaný. T. skutok vykazuje znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek X písmeno a), odsek X písmeno d) M. zákona s poukazom na § 138 písmeno b) M. zákona, nakoľko obžalovaný blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) M. zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
I keď obžalovaný spáchanie skutku popieral, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností bol usvedčený priamymi dôkazmi a to svedeckou výpoveďou poškodenej M. M., malol. svedkyne T. K. T., nepriamo lekárskymi správami, v ktorých je presne špecifikované kedy a s akým zraneniami podstúpila poškodená lekárske ošetrenie, pričom tieto lekárske správy korešpondujú s popisom jednotlivých zranení od poškodenej aj malol. svedkyne T. K. T.. W. je obžalovaný zo spáchania skutku usvedčovaný aj svedeckými výpoveďami vypočutých svedkýň Q., U. - N. ako aj svedkyne U., ktorým o zraneniach, ktoré jej spôsobil obžalovaný hovorila poškodená a zároveň im tieto ukázala na fotkách resp. niektoré zo zranení na nej svedkyne aj priamo videli. I. obžalovaného, že napr. zranenie na hlave z januára XXXX si poškodená spôsobila sama po tom čo prišla v podnapitom stave dňa z baru sú vyvrátené výpoveďou poškodenej, ako aj svedkyne U., ktorá potvrdila, že z baru odchádzali s poškodenou spoločne a žiadne zranenie poškodená nemala, a zároveň aj výpoveďou malol. svedkyne T.K.T., ktorá uviedla, že obžalovaný ťahal poškodenú za vlasy po schodoch. W. je obžalovaný zo spáchania skutku usvedčovaný aj výpoveďou svedka Y.. Y. M., a to nielen ohľadom vyššie špecifikovaného gynekologického zranenia poškodenej, nakoľko svedok uviedol, že viackrát videl poškodenú s modrinami, keď k nemu prišla, avšak pôvodne ohľadom vzniku týchto zranení neuvádzala, že jej ich spôsobil obžalovaný. T. popieranie toho, že zranenia jej spôsobil obžalovaný napokon potvrdila vo svojej výpovedi aj samotná poškodená a to aj z lekárskych správ -poškodená uvádzala, napr. že spadla na vaňu, alebo že sa porezala na skle, spadla na ňu v práci paleta, privrela si prst do dverí a pod.)
V tomto smere súd len dodáva, že utajovanie domáceho násilia pred okolím je prirodzené ako pre jeho obete, tak pre páchateľov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj jeden zo záverov znaleckého posudku znalca T.. Y. o charakterových vlastnostiach obžalovaného v zmysle stotožnenia so spoločenskými normami, ktoré sú u neho menej rozvinuté, t. j. obžalovaný je síce schopný prispôsobivého správania, je si vedomý toho, kedy je jeho konanie v rozpore s konvenciami a zaužívanými zvyklosťami, avšak zo striktného dodržiavania určitých pravidiel má sklon vybočovať, v dôsledku čoho sa dostáva do konfliktných stretov. E. tendencie obžalovaného s možnými navonok orientovanými prejavmi, najmä verbálnej ale aj fyzickej agresie sa ľahko aktivujú vplyvom frustrácie jeho potrieb a v situáciách, ktoré vyvolávajú intenzívnejšie emócie. A. záťažových situácií vyžaduje v prípade obžalovaného väčšie vypätie síl a je sprevádzané napätím a nespoľahlivým výsledným efektom.
Vo vzťahu k vierohodnosti výpovede poškodenej súd poukazuje na závery znaleckého posudku znalkyne Y.. F., ktorá u poškodenej nezistila sklony k fabuláciám, konfabuláciam, či iným patologickým obsahom a výpovede poškodenej zo psychologického hľadiska nesú pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti. I. vo vzťahu k špecifickej vierohodnosti sa znalkyňa vyjadrila, že výpovede poškodenej nesú pozitívne znaky špecifickej vierohodnosti a možno ich zo psychologického hľadiska považovať za vierohodné.
W. však znalkyňa zároveň konštatovala, že v prežívaní poškodenej nenachádza známky svedčiace o psychickom utrpení v dôsledku konania obžalovaného, súd v zmysle tohto konštatovania znalkyne v závere aj upravil skutkovú vetu žalovaného skutku.
Je zrejmé, že pri tomto spôsobe páchania trestnej činnosti zvyčajne neexistujú výlučne priame dôkazy, avšak v danom prípade súhrn priamych dôkazov spočívajúcich vo výpovedi poškodenej, malol. svedkyne T.K.T., ako i nepriamych dôkazov v podobe oboznámených listín a svedeckých výpovedí svedkov M., U., Q., N. - U., a záverov znaleckých posudkov, vytvárajú ucelenú reťaz, jednotlivé dôkazy do seba logicky zapadajú a jednoznačne tak vyvracajú obranu a tvrdenia obžalovaného.
L. v danom prípade nevzhliadol potrebu iných dôkazov, keďže skutkový stav mal na základe vyššie opísaného dokazovania za preukázaný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že argumenty, ktoré prezentovali svedkovia - rodičia obžalovaného, a to aj v rámci ich písomných podaní do spisu, odrážajú iba ich subjektívny názor na predmet konania a osobu obžalovaného a z pohľadu otázky viny obžalovaného zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, nie sú relevantné. I. v procesnom postavení svedkov neprislúcha hodnotiť vykonané dôkazy.
T. ide o osobu obžalovaného, súd zo správy L. poisťovne - pobočka M. zistil, že do jeho zadržania bol obžalovaný zamestnaný v spoločnosti Z. R. M., spotrebné družstvo.
Od zamestnávateľa Z. jednota M., spotrebné družstvo, je obžalovaný ako zamestnanec hodnotený kladne s tým, že nebol nikdy disciplinárne postihnutý a pod jeho vedením kolektív dosahoval veľmi dobré výsledky.
Zo správy D. M. vyplýva, že ku dňu zadržania nebol obžalovaný poberateľom žiadnych dávok vyplácaných týmto úradom.
Z miesta trvalého bydliska - Y. M., obžalovaný bližšie hodnotený nie je s tým, že jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou na ochranu verejného poriadku, verejnoprospešných služieb a životného prostredia.
Zo správy D. a D. W. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v tom čase vykonával obžalovaný väzbu v štandardnom režime, a jeho správanie a vystupovanie nebolo na požadovanej úrovni, nedostatky boli zaznamenané dodržiavaním ústavného poriadku. T. výkonu väzby bol dňa XX.XX.XXXX disciplinárne riešený pokarhaním, kedy mu bol odobratý biologický materiál - moč a bola zistená prítomnosť benzodiazepínov v tele. T. zaradený nebol z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí v ústave a nebol ani disciplinárne odmenený.
V evidencii priestupkov má obžalovaný evidovaný jeden priestupok zo dňa XX.XX.XXXX a to za hrubé správanie voči osobe R. C., ktorého a fyzicky napadol bez spôsobenia zranení. Za uvedený priestupok bola obžalovanému udelená bloková pokuta XX eur zaplatená na mieste.
Z odpisu registra trestov ako aj z pripojeného spisu I. súdu W., sp. zn. XTk/X/XXXX vyplýva, že obžalovaný má jeden záznam v odpise registra trestov a to rozsudkom I. súdu W. sp. zn. XTk/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom V. súdu v W. sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § X4 odsek X M. zákona, § 145 odsek 1 M. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere XX rokov na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu X roky. U. uloženého trestu odňatia slobody obžalovaný nastúpil dňa XX.XX.XXXX (vrátane výkonu a započítania väzby v uvedenej trestnej veci).
V. aktuálne prejednávaný skutok obžalovaný spáchal v období od roku XXXX do XX.XX.XXXX a rozsudok I. súdu W. sp. zn. XTk/X/XXXX bol vyhlásený dňa XX.XX.XXXX, bolo potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest podľa § 42 ods. X Tr. zákona, vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom I. súdu W. sp. zn. XTk/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom V. súdu v W. sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa
I. v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody vo výmere XX rokov v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia uložený mu vyššie spomenutým rozsudkom I. súdu W. sp. zn. XTk/ X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom V. súdu v W. sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX za pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § X4 ods. X Tr. zákona k § 145 ods. 1 Tr. zákona. A. ide o doposiaľ jediný záznam obžalovaného v odpise registra trestov.
Na základe vyššie uvedených zistení súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere XX rokov v ústave s maximálnym stupňom stráženia, uložený obžalovanému v konaní I. súdu W. sp. zn. XTk/X/ XXXX, je na ochranu spoločnosti ako aj nápravu obžalovaného dostačujúci a splní svoj účel v oblasti generálnej aj individuálnej prevencie; preto súd postupom podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.