Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/174/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Revolučná 595, Liptovský Mikuláš, 031 05, IČO: 36 672 441, zast. HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47 249 722, proti žalovanému: Liptovské družstvo OBNOVA, družstvo, so sídlom Panenská 7, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 03, IČO: 44 248 938, zastúpený AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 753 510, v spore o určenie neplatnosti Zmluvy o vzájomnej spolupráci a Zmluvy o nájme, t a k t o

rozhodol:

U r č u j e s a, že Zmluva o vzájomnej spolupráci uzatvorená dňa 28. 08. 2008 medzi spoločnosťou Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. a družstvom Liptovské družstvo OBNOVA, družstvo a Zmluva o nájme zo dňa 30. 10. 2008 uzatvorená medzi spoločnosťou Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. a družstvom Liptovské družstvo OBNOVA, družstvo s ú n e p l a t n é. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . Štátu sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd dňa 01. 04. 2011 zapísanou pôvodne pod sp. zn. 4Cb/31/2011 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 4Cb/31/2011-239 zo dňa 23. 06. 2011 žalobu zamietol, ktoré rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/203/2011-303 zo dňa 12. 03. 2012 a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Následne Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom (v poradí druhým) č. k. 4Cb/31/2011-387 zo dňa 24. 08. 2012 určil, že Zmluva o spolupráci uzavretá dňa 28. 08. 2008 medzi spoločnosťou Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. a družstvom Liptovské družstvo OBNOVA, družstvo je v časti týkajúcej sa dodávky kalu a to v druhej časti (označená ako „Predmet zmluvy“) ods. 4. bod 4.1.2, 4.1.7; v tretej časti (označená ako „Výstavba projektu“) ods. 14. bod 14.1, 14.2, 14.4; v piatej časti (označená ako „Odplata) ods. 16. bod 16.1, 16.2, 16.3, 16.4; v siedmej časti (označená ako „Spoločné ustanovenia“) ods. 22. bod 22.1.1, 22.1.4 - len v časti týkajúcej sa kalu je neplatná a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej podľa vtedy platného ustanovenia § 151 ods. 3 OSP.

4. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 14Cob/356/2012-455 zo dňa 24. 10. 2013 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v časti ktorej žalobe vyhovel, potvrdil a zároveň výrok, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol zmenil tak, že Zmluva o nájme zo dňa 30. 10. 2008 uzatvorená medzi spoločnosťou Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. a družstvom Liptovské družstvo OBNOVA, družstvo a Zmluva

o vzájomnej spolupráci uzatvorená dňa 28. 08. 2008 medzi spoločnosťou Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. a družstvom Liptovské družstvo OBNOVA, družstvo (teda ako celok) sú neplatné. Zároveň pripustil dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu.

5. Na dovolanie žalovaného Najvyšší súd SR uznesením č. k. 2Obdo/28/2014 zo dňa 21. 04. 2016 rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 10. 2013 č. k. 14Cob/356/2012-455 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z procesných dôvodov, nakoľko ak sa odvolací súd chce odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, musí dokazovanie sám opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie v zmysle vtedy platného § 132 OSP.

6. Následne Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 14Cob/75/2016-559 zo dňa 29. 06. 2016 v poradí druhý rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Cb/31/2011-387 zo dňa 24. 08. 2012 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na svoj predchádzajúci rozsudok (síce zrušený dovolacím súdom), z ktorého vyplýva základný postulát, v zmysle ktorého bola konštatovaná vzájomná závislosť, vzájomná previazanosť predmetných zmlúv. Veci bola pridelená nová sp. zn. 9Cb/174/2016.

7. Právny zástupca žalobcu vo svojich písomných vyjadreniach doručených súdu, ako aj ústnych prednesoch na pojednávaní trval na podanej žalobe. Poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Žiline z roku 2016. Pokiaľ sa týka aktívnej legitimácie, poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu III. ÚS 69/2010 zo dňa 07. 07. 2010, a teda, že právnou úpravou podľa § 148 Zákona o verejnom obstarávaní (ďalej len ZoVO) treba považovať za právnu úpravu rozširujúcu ochranu poskytovanú ustanoveniu 39 Občianskeho zákonníka zakotvením oprávnenia Úradu pre verejné obstarávanie napadnúť platnosť zmluvy uzavretej v rozpore so ZoVO vo verejnom záujme, ak tak neurobili účastníci spornej zmluvy. Porušením § 39 Občianskeho zákonníka dochádza k absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorej sa môže dovolávať ktokoľvek, to znamená aj žalobca. Poukazujú na výsluch K.. Y. M., generálneho riaditeľa žalobcu a K.. M. F., ktorí potvrdili, že ak by nebola uzavretá Zmluva o vzájomnej spolupráci a nebolo by predmetom spracovanie kalu, tak by žalobca nemal na uzatvorení takejto zmluvy záujem. Hlavným hospodárskym záujmom žalobcu vtedy aj dnes bolo vykonávať činnosť okrem iného aj odvádzanie, čistenie, likvidovanie odpadovej vody. Nemožno automaticky oddeľovať kal, že nemá s odpadovou vodou nič spoločné a že kal je nejaká samostatná vec, ktorá s odpadovou vodou nemá žiadny súvis. Kal je výsledok, ktorý vzniká z dôvodu čistenia odpadovej vody, ktorú činnosť vykonáva žalobca. Nemôžu súhlasiť s tvrdením, že kal je oddeliteľného plnenie. Skutočnosť, že došlo k pochybeniu, keď sa kaly neobstarávali vo verejnom obstarávaní bola skonštatovaná jednoznačne Úradom pre verejné obstarávanie (ďalej len ÚVO), ktorý je ústredným štátnom orgánom verejnej správy na úseku verejného obstarávania a ktorý má kompetenciu a právomoc skúmať, či obstarávateľ, resp. verejný obstarávateľ postupoval v súlade so ZoVO a jedine tento orgán môže definitívne skonštatovať, či došlo k porušeniu zákona alebo nie. Skutočnosť, že K.. L. ako vtedajší generálny riaditeľ sa pýtal nejakých iných osôb, či takéto veci obstarávajú, nemôžu porovnávať s verejnoprávnou kompetenciou, ktorú má ÚVO. Žalobca mal záujem, aby sa zbavil kalov a sprievodných javov, ktoré likvidácia kalov spôsobuje, t.j. zápachu. To, že kaly mali predstavovať nejakú konkrétnu percentuálnu časť zmluvy je potrebné hľadieť z pohľadu obsahového a z pohľadu logického. Vznikla by paradoxná situácia, že ak by kaly neboli predmetom zmluvy a že by verejnú zákazku nevyhral žalovaný, ale nejaký iný subjekt, ktorý by musel zabezpečovať odvoz vzniklo by mu tým v súvislosti náklady. Tým pádom by žalobca nemohol mať záujem na tom, aby ešte trpel na svojich pozemkoch, ktoré mali byť predmetom Zmluvy o nájme, nejakú výstavu energetického celku a ešte by musel vynakladať finančné prostriedky na to, aby zabezpečoval likvidáciu kalov inde. Energetický celok a projekt mal byť postavený na kalových poliach žalobcu, ktorý by tým pádom kalové polia nemohol používať, preto nemá logický význam, prečo by žalobca chcel uzatvoriť zmluvu, kde by sa nelikvidovali kaly, ktoré on svojou činnosťou produkuje a ešte by musel strpieť výkon podnikateľskej činnosti žalovaného na svojich vlastných nehnuteľnostiach, ktoré potrebuje v prípade havarijných situácii. Pri uzatváraní Zmluvy o spolupráci bol porušený ZoVO, čo má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, pričom je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie takejto žaloby. Za obstarávateľa sa považuje právnická osoba, na ktorú má verejný obstarávateľ priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv na základe vlastníckeho práva, finančné podielu alebo pravidiel, ktorými sa spravuje, vykonáva aspoň jednu z činností uvedený v ods. 3 až 9; rozhodujúcim vplyvom sa rozumie, že verejný obstarávateľ priamo alebo nepriamo vlastní väčšinu akcií alebo väčšinový obchodný podiel, a to v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobca je právnická osoba, na ktorú má rozhodujúci vplyv Mesto Liptovský Mikuláš a ďalšie obce, ktoré sú verejnými obstarávateľmi a sú vlastníkmi všetkých akcií žalobcu.

Podľa výpisu z obchodného registra má tento v predmete činnosti zapísané: prevádzkovanie verejnej kanalizácie pre kategóriu K-1 a prevádzkovanie verejného vodovodu pre kategóriu V-1. Ak posudzujeme postavenie žalobcu z pohľadu ust. § 8 ods. 4 a 5 ZoVO, žalobca je obstarávateľom, nakoľko možno bez pochybnosti ustáliť, že prevádzka je verejný vodovod, prostredníctvom ktorého sa dodáva koncovým odberateľom pitná voda a súčasne v rámci prevádzkovania verejnej kanalizácie vykonáva činnosti súvisiace s čistením, odvedením a likvidáciou odpadovej vody. Súčasne zastávajú názor, že likvidácia kalov je bez pochyby zákazkou, ktorá súvisí s čistením, odvedením a likvidáciou odpadovej vody, keďže kaly sú priamym produktom/odpadom z tejto činnosti. Čistením vody na účely zákona, a to aj s prihliadnutím na osobitnú legislatívu na úseku ochrany životného prostredia je nepochybne i likvidácia vzniknutého kalu. V opačnom prípade by sa čistenie vody a teda ochrana životného prostredia, ktoré je ním sledovaná, absolútne minul účinku. To, že došlo k porušeniu zákona konštatoval aj ÚVO ako ústredný orgán štátnej správy v protokole č. 11727000/2011-OK/3 zo dňa 05. 12. 2011, ktorý konštatoval, že postup žalobcu pri zadávaní časti Zmluvy o spolupráci týkajúce sa likvidácie kalu za odplatu bez použitia zadávania bol v rozpore so zákonom a na tento listinný dôkaz je potrebné hľadieť ako na verejnú listinu v zmysle § 134 OSP, resp. § 205 CSP. Žalobca v rámci čistenia a likvidácie odpadovej vody je povinný naložiť aj s produktmi, ktoré sú jej výsledkom, resp. výsledkom jej čistenia. Hlavným záujmom a cieľom žalobcu pri uzatváraní Zmluvy o spolupráci bolo, aby sa fiktívnym a ekologickým spôsobom likvidoval kal produkovaný v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu. Predmetná zmluva mala zabezpečiť riešenie problematiky likvidácie kalov spôsobom a za podmienok dohodnutých v zmluve. Zmluva o spolupráci neobsahuje žiadne ustanovenie o inom produkte, ktorý by mala výrobňa biopaliva ako energetický celok spracúvať. Už len zo samotnej podstaty veci a logického posúdenia nemohlo byť v záujme žalobcu uzatvoriť Zmluvu o spolupráci a Zmluvu o nájme, kde by sa žalobca zaviazal podieľať na realizovaní projektu výrobne biopaliva a prenajať žalovanému na tento účel jeho vlastné pozemky, na ktorých sa nachádzajú kalové polia, ak by vo výrobni biopaliva nemal byť spracovávaný kal produkovaný žalobcom. Vôľou žalobcu bolo uzatvorenie zmluvy s cieľom efektívne sa zbaviť kalu a ekologicky ho likvidovať v novovybudovaných zariadeniach. Nemožno tvrdiť, že by jeho vôľou bola výstavba energetického celku aj za podmienky, ak by sa v ňom kal produkovaný žalobcom nelikvidoval. Pri zaujatí takého výkladu by de facto žalobca umožnil, aby žalovaný na pozemkoch žalobcu vykonával vlastnú podnikateľskú činnosť spracovaním surovín od iných dodávateľov a žalobca by musel zabezpečiť likvidáciu kalov sám, resp. v spolupráci s iným spracovateľom a dokonca by pri tom nemal využívať svoje kalové polia, keďže na pozemku, na ktorých sa nachádzajú, by stála výrobňa biopaliva. Vôľa žalobcu, ktorý mal záujem na realizácii projektu len v prípade, ak by sa v rámci neho spracovával kal je zjavná, aj z jeho konania po uzatvorení zmluvy, keď dňa 31. 12. 2010 žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu o umiestnení stavby „Výroba elektrickej energie spaľovaním obnoviteľných zdrojov Liptovský Mikuláš“ č. ÚR a SP 2010/05768-04/Dc. Dôvodom pre podanie odvolania boli závažné skutkové okolnosti, najmä skutočnosť, že ako podklad pre vydanie územného rozhodnutia bola predložená Zmluva o nájme, ktorá bola podpísaná v rozpore s vtedy účinnými stanovami žalobcu. Taktiež žalobca namieta, že v rozhodnutí Ministerstva hospodárstva SR - sekcia energetiky č. 732/2010-3200-HV zo dňa 03. 11. 2010, ktorá bola podkladom pre územné konanie, sa uvažuje so spaľovaním biomasy (drevnej štiepky). O spaľovaní čistiarenských kalov v uvedenom rozhodnutí nebola ani zmienka. Súčasne nebola v tom čase vyriešená ani otázka zrušenia kalových polí žalobcu na záujmovom území ČOV Liptovský Mikuláš. Z uvedeného postupu žalobcu po podpísaní zmluvy je teda zrejmé, že mal záujem na realizácii projektu žalovaného len v prípade, ak by bol predmetom spracovávania kal produkovaný v rámci jeho činnosti.

8. Právny zástupca žalovaného vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach, ako aj písomných vyjadreniach súdu žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že dovolací súd sa zaoberal výlučne len procesnou stránkou veci a oba súdy riešili otázku, ktorá medzi stranami sporu nebola sporná. Žiadna zo strán, ani súd prvej inštancie, prepojenosť zmlúv nerozporovali. Spornou ostala otázka, či ohľadne kalu malo prebehnúť verejné obstarávanie a či možno oddeliť ustanovenia Zmluvy o spolupráci zaoberajúcej sa kalom od ostatných ustanovení zmluvy a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, pričom poukazujú na ustanovenie § 148 vtedy platného ZoVO. Podľa ich názoru mal žalobca po správnosti podať podnet na ÚVO, ktorý by následne mal podať takúto žalobu a to do jedného roka od platnosti a účinnosti spornej zmluvy. Ak tak žalobca neurobil, v tom čase mal naozaj za to, že kaly nemusí verejne obstarávať. Ďalej poukázali na článok 5 CSP, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu, pričom vôľa strán v danom čase bola uzavrieť zmluvu tak, ako bola uzavretá. Poukázali na Nález Ústavného súdu I. ÚS 242/07-29 zo dňa 03. 07. 2008: „v prípade zmlúv hoci často aj napísaných právnikmi je nutné zohľadňovať, že ich autori koherentnej štruktúry pregmantnej terminológie a nesystematického usporiadania často nie sú schopní. Na základe tohto

právny formalizmus orgánov verejnej moci a ním znášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavno-právneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti, čiže autonómie vôle podľa článku 2 ods. 3 Ústavy“. Priorita skutočnej vôle účastníkov zmluvy sa musí stanoviť nad formálnym prejavom tejto vôle. Porušenie ústavou zaručených zákonných práv sa teda orgán verejnej moci dopustí aj vtedy, ak formalistickým výkladom podústavného práva odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takýmto prejavom zamýšľali vyvolať vo svojej právnej sfére. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, nie zásadou. Ďalej poukázali na rozsudok NS SR č. 5 Mcdo 4/2011 zo dňa 21. 08. 2013 v zmysle ktorého podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, na ktorých k nemu došlo nevyplýva, či túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Právny úkon môže byť neplatný celý alebo z časti tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon. Tam však kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú je možno oddeliť od jeho ostatného obsahu, bude neplatná existujúca len tá časť právneho úkonu. V tomto prístupe, ktorý inak zachováva ostatné časti zmluvy je potrebné dávať podľa zásady favor negotii prednosť. Neoddeliteľnosť neplatnej časti právneho úkonu, ktorá je chápaná v zmysle obsahovej a nereálnej neoddeliteľnosti preukazuje vždy ten, kto sa dovoláva neplatnosti právneho úkonu v celom rozsahu. Podľa Nálezu ÚS ČR III. ÚS 3900/12 zo dňa 28. 02. 2013, v právnej sfére je treba účinnosť právneho úkonu posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, pričom pri interpretácii obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa oboch zmluvných strán v dobe uzatvárania zmluvy. Po tom, čo žalovaný konal a vynakladal na zmluvu peňažné prostriedky sa jeho zmluvný partner začal správať nepredvídateľným spôsobom a začal sám rozporovať veci, ktoré podpísal. Každý zákonný zásah do tejto sféry je treba vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody a preto je nutné vykonať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne. Pokiaľ sa týka ekonomického účelu, kal mal predstavovať maximálne 10 % zmluvy, jedná sa tak o vedľajší predmet zmluvy, ktorý je oddeliteľný. Podľa nich žalobca nebol verejným obstarávateľom. Žalovaný nebol ten, ktorý bol tvorcom zmluvy, nebol ani ten, ktorý mal vedieť, že sa kaly majú obstarávať. Investoval veľa peňazí do projektu, o ktorom si nové vedenie následne zmyslelo, že z nejakého dôvodu nebude realizované. Bola preukázaná hospodárska a ekonomická výhodnosť zmlúv. Kaly boli malou časťou zmluvy a neboli vôbec podstatné. Zmluva by bola uzavretá, či by tam súčasťou kaly boli alebo neboli. Investičným zámerom projektu žalovaného bola výroba elektrickej energie spaľovaním obnoviteľných zdrojov. Palivo, ktoré je v projekte použité pre výrobu elektrickej energie a tepelnej energie sa vyrába z rôznych foriem biomasy, ale aj z kalu, z komunálnej čističky odpadových vôd. Nebolo tam nejaké špeciálne zariadenie, v ktorom mal byť spaľovaný len kal, ale biomasa ako taká. Preto kal predstavoval zanedbateľnú časť spotrebovaného materiálu a výroba elektrickej a tepelnej energie je nezávislá do dodávky kalu zo strany žalobcu, ale mohla byť nahradená akýmkoľvek iným biopalivom. Žalobca vynakladá náklady na prevoz kalu z Liptovského Mikuláša do Banskej Bystrice, ale aj plnenie za zlikvidovanie kalu. Hoci kal mohol bez problémov a bez vynaloženia neopodstatených nákladov byť zlikvidovaný priamo v Liptovskom Mikuláši. Účelom verejného obstarávania je to, aby boli finančné prostriedky, ktoré sú štátne, čo najefektívnejšie vynaložené. Už to, keď je niečo spracované zadarmo a ešte na tom profitujú, verejné obstarávanie má úplne iný výzvam, ako my mu dávame. Spracovanie kalov nebolo nosným predmetom a hospodárskym cieľom zmluvy. Oddeliteľnosť plnení bola jasne vyhodnotená aj v protokole ÚVO. Podpísanie oboch zmlúv bolo vyvrcholením niekoľkoročného úsilia oboch zmluvných strán, počas ktorého boli vykonávané veľké množstvo rôznych testov preukazujúcich odôvodnenosť stavby výrobne biopaliva energetického celku a energetického celku na prenajatých pozemkoch, pričom záväzok žalobcu dodávať kal za dohodnutých podmienok bol až následným plnením, ktoré malo nastať po samotnej výstavbe projektu. Poukazujú na prioritu výkladu, zásadu pacta sunt suservanta, zásadu zmluvnej slobody a právnej istoty, dobromyseľnosti a poctivého obchodného styku. Namiesto toho, aby žalobca dosahoval zisk, aby nemal problém s likvidáciou kalov, dostáva 10 % zo zisku žalovaného, odstránil zápach, usporil 9 miliónov Sk ročne za elektrickú energiu a tepelnú energiu. V súčasnej dobe platí za odvoz kalu do Banskej Bystrice za jeho likvidáciu. Nedostáva, ale elektrickú energiu za výhodnej ceny, nie je tam žiadna úspora. Takéto správanie štatutárneho orgánu žalobcu by mohlo dokonca vykazovať známky trestného činu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona.

9. Svedok K.. U. L., vtedajší generálny riaditeľ žalobcu vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že po jeho nástupe ho oslovil K.. V., že našiel metodiku, na ktorú získal úžitkový vzor, ktorá by im pomohla a aby v ich priestoroch spracovával kal aj plyn. Mali problém so smradom a vyvážaním kalov, pretože väčšinou to

vždy vyhrala firma, ktorá dala najlacnejšiu ponuku a potom to kydali do potoka. Ponuku K., V. vyhodnotil ako celkom zaujímavú. Uvedené zmluvy boli výsledkom vzájomných rokovaní, kde si postupne svoje a ich požiadavky zapracovávali. On si vždy zavolal právnika. V Liptovskom Mikuláši bola jedna pani, ktorá absolvovala školenie. On sa jej pýtal, či majú verejne obstarávať likvidáciu a vývoz kalov. Ona mu povedala, že to verejnému obstarávaniu podlieha. On sa ešte pýtal bývalých zamestnávateľov - Západoslovenské vodárne a kanalizácie a Popradské vodárne a kanalizácie, kde mu povedali, že vývoz a skládkovanie kalu verejnému obstarávaniu nepodlieha. Podľa jeho prepočtov by do toho vložili 4 a pol milióna korún, zarobili by napr. 10 a pol milióna korún. On bol preto na túto zmluvu hrdý. Verejné obstarávanie sa vymyslelo preto, aby sa efektívne využili štátne finančné prostriedky. Má sa verejne obstarávať to, na čom ešte zarobím? Bol to prototyp, ktorý bol jediný na Slovensku, nikto v Európe to nerobil. Kaly v zmluve zohrávali asi 20 %. V súčasnosti sa tieto kaly dovážajú do Banskej Bystrice, kde je podobná technológia, v podstate o takúto technológiu žalobca prišiel. Do zmluvy bola zapracovaná Salvatoriánska doložka, nakoľko to bolo zmluva na dlhú dobu, kde mal žalovaný preinvestovať 200 miliónov korún. Ak by v budúcnosti vznikol nejaký problém, aby sa nemuseli súdiť. Bol to biznis pre žalobcu. On bol šťastný, že žalovaný si u nich bude realizovať projekt. Spolu by sa podieľali na úprave ciest, na oplotení, ubytovaní pre zamestnancov, šatne. Bolo to výhodné aj pre žalovaného, nakoľko mal plyn pod nosom, stačilo mu urobiť len prípojku. Nemusel by riešiť logistiku, čo sa týka odvozu a dovozu kalov.

10. Okrem výsluchu svedka súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Cb/31/2011. 11. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 12. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 13. Podľa ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. 14. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 15. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 16. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalobou pôvodne podanou na Okresný súd Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4Cb/31/2011 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to rozpor so Stanovami žalobcu a Štatútom predstavenstva žalobcu, pre porušenie povinnosti žalobcu ako záložcu na uzavretie Zmluvy o nájme žiadať súhlas záložného veriteľa, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti Zmluvy o nájme, z dôvodu, že sa jedná o zastreté právne úkony, ktoré sú ekonomicky nevýhodné pre žalobcu, ktoré namietané dôvody neplatnosti boli vyhodnotené v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb/31/2011 ako nedôvodné, a to rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Cb/31/2011-239 zo dňa 23. 06. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 14Cob/203/2011-306 zo dňa 12. 03. 2012 a rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Cb/31/2011-387 zo dňa 24. 08. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/75/2016-559 zo dňa 29. 06. 2016. V konaní tak ostala spornou otázka, či dodávka kalu v zmysle Zmluvy o vzájomnej spolupráci podliehala verejnému obstarávaniu a či je oddeliteľným plnením, s tým, že právny názor o vzájomnej prepojenosti a závislosti oboch právnych úkonov tak, ako to konštatoval odvolací aj dovolací súd, je pre súd prvej inštancie záväzný.

17. V uvedenom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/75/2016-559 zo dňa 29. 06. 2016 sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu v súvislosti s výpoveďou svedkyne E. A., že Zmluva o nájme nehnuteľnosti nemala žiadnu prílohu a konštatoval, že bez ďalšieho nemožno vyvodiť záver, že uvedená zmluva skutočne nemala predmetnú prílohu a navyše, ak túto zmluvu do registra nezapisovala daná svedkyňa, čo sama nakoniec aj zdôraznila; k námietke žalobcu ohľadne výsledkov geodetického zamerania skonštatoval, že súd prvej inštancie v rámci vyhodnotenia dôkazov sa uvedeným predloženým listinným dôkazom (Technická správa zo dňa 27. 06. 2012 a vyjadrenie zo dňa 08. 08. 2012) dostatočne venoval a zároveň odvolací súd vzhľadom na dôkaznú silu vykonaného

znaleckého dokazovania stotožnil so záverom súdu prvej inštancie; odvolací súd s poukazom na uznesenie NS SR zo dňa 28. mája 2012 sp. zn. 7Co/122/2011 konštatoval, že hodnotiace kritériá určitosti (Zmluvy o nájme) sa nemusia nevyhnutne opierať o údaje z príslušnej evidencie, postačí ich označenie takým spôsobom, aby boli nezameniteľne rozpoznateľné od iných; konštatoval, že nie je možné, aby len zo skutočnosti, že účastníci v namietanej rovine nepostupovali v zmysle Katastrálneho zákona, bez ďalšieho vyvodiť neplatnosť predmetnej Nájomnej zmluvy, a to i za stavu vnímania právnej argumentácie žalobcu a tiež napriek jeho poukazu na ním tvrdené vady predmetnej zmluvy; rovnako sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu záverom súdu prvej inštancie v súvislosti k ním tvrdenej zastretosti právneho úkonu a konštatoval, že napriek tomu, že vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nájmu, bola akciová spoločnosť, ktorej akcionármi sú výlučne obce a Mesto Liptovský Mikuláš, nie je možné ani tomuto subjektu upierať zmluvnú voľnosť; zároveň odvolací súd vyslovil právny názor, ktorý je záväzný pre súd prvej inštancie, že oba právne úkony sú vzájomné prepojené s tým, že základným pilierom ostáva posúdenie, či dodávka kalu v Zmluve o spolupráci je oddeliteľným plnením a či je predmetný právny úkon neplatný pre rozpor so ZoVO.

18. Nakoľko je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP, ktorý vyslovil v uznesení č. k. 14Cob/75/2016-559 zo dňa 29. 06. 2015 a predtým v rozhodnutí sp. zn. 14Cob/356/2012 zo dňa 24. 10. 2013 (zrušený dovolacím súdom len z procesných dôvodov), súd vyslovil neplatnosť oboch právnych úkonov. Ako konštatoval odvolací súd, so samotného charakteru žalobcu, kde sú akcionármi obce a mestá vo väzbe na predmet Zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 28. 08. 2008, ktorej nosnou činnosťou malo byť spracovanie kalu ako odpadu, nemožno vyvodiť záver, že by neprichádzala do úvahy aplikácia ZoVO. Ako konštatoval odvolací súd, je ťažko predstaviteľné, aby pri prevádzkovaní verejnej kanalizácie pre kategóriu K-1, s ktorou prevádzkou je nevyhnutne spätá i odpadová voda, no nielen jej odvedenie, ale tiež zabezpečenie jej likvidácie, by nebolo možné konštatovať väzbu na „kal“, ktorý bol predmetom Zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 28. 08. 2008. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s námietkami žalovaného, že podľa § 8 ods. 5 písm. b) ZoVO je obstarávateľ povinný pri zadávaní zákazky alebo pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona, ak vykonáva činnosti podľa odseku 4 a súčasne vykonáva činnosti spojené s čistením, odvedením alebo likvidáciou odpadovej vody, pritom musí ísť o zákazku súvisiacu s týmito činnosťami, ktoré podmienky u žalobcu splnené neboli, pretože dodávku kalu žalobcom žalovanému za obvyklých podmienok v rámci záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o vzájomnej spolupráci nemožno podriadiť ani pod jednu z týchto činností, pretože nejde ani o čistenie, odvedenie alebo likvidáciu odpadovej vody (odpadová voda je definovaná v § 2 písm. g) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách). Podľa odvolacieho súdu je potrebné precizovať, že § 2 písm. g) predmetného zákona účinného v čase uzavretia Zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 28. 08. 2013 znel: „Na účely tohto zákona písm. g) odpadovou vodou je voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu), ako aj priesaková voda zo skládok odpadov a odkalísk; odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna; za použitú vodu sa nepovažuje voda vypúšťaná z rybochovných zariadení, rybníkov a vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb“. Ak žalobca podľa výpisu z obchodného registra prevádzkuje verejnú kanalizáciu, tak práve obsahom tejto činnosti je i odvedenie odpadovej vody a v neposlednom rade i zabezpečenie ďalšieho „osudu“ tejto odpadovej vody. Odvolací súd ďalej poukázal na zákonnú úpravu vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd, ktorá v § 36 ods. 1 Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách práve stanovuje, že komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách, možno odvádzať len verejnou kanalizáciou. Kal (samotné nakladanie s ním) ako súčasť odpadových vôd nie je možné potom vyhodnotiť ako produkt nezávislý na činnosti vykonávanej žalobcom v zmysle výpisu z obchodného registra a nemožno konštatovať, že nesúvisí s odvedením a likvidáciou odpadovej vody, pričom nemožno opomenúť ani na jeho pôvod. Záväznosť Protokolu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 05. 12. 2011 č. 1172-7000/2011-OK/3 o výsledku kontroly dodržiavania citovaného zákona, ktorou príslušný štátny orgán konštatoval, že postup žalobcu pri zadávaní časti Zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 28. 08. 2008, ktorá sa týkala likvidácie kalu, za odplatu, bez použitia postupu zadávania, bol v rozpore so zákonom pre verejné obstarávanie, nevyhodnotil v zmysle vtedy platného § 135 ods. 2 OSP, ale len ako listinný dôkaz. Možno tak konštatovať, Zmluva o vzájomnej spolupráci bola vyhodnotená ako neplatná práve pre konštatovaný rozpor so ZoVO. 19. Pokiaľ sa týka ne/oddeliteľnosti ustanovení upravujúcich likvidáciu kalu s ostatnými ustanoveniami Zmluvy o spolupráci súd dáva do pozornosti opäť závery odvolacieho súdu, ktorými je súd prvej inštancie viazaný, že strany sporu si v rámci uzavretých zmlúv dojednali hospodárske ciele, z ktorých je zrejmé, že dôraz bol kladený práve na tieto hospodárske ciele, pričom vzájomnú prepojenosť Zmluvy

o spolupráci zo dňa 28. 08. 2008 a Zmluvy o nájme zo dňa 30. 10. 2008 vyplýva jednak z obsahu samotných zmlúv a v neposlednom rade je dotvrdená aj úvodnými časťami Zmluvy o nájme. Odvolací súd vyslovil názor, že nie je možné bez tých ustanovení, ktoré boli súdom prvej inštancie určené za neplatné uvedené hospodárske ciele, teda mienený účel predmetných oboch pripojených zmlúv, dosiahnuť, resp. ich realizovať. Ani Salvatoriánska doložka nemôže vylúčiť v prípade, že dôjde k určeniu niektorých zmluvných ustanovení za neplatnú pre rozpor so zákonom, v dôsledku ktorého určenia nosná zložka zmluvných vzťahov zostala bez zmluvného základu, ktorá zložka v danom prípade bola kal, aby za takého stavu bolo možné konštatovať obsahový zmysle ostatných častí predmetnej zmluvy, ako napr. projektu, vrátanie ostatných služieb s realizáciou. Súd tak dospel k záveru, že Zmluva o spolupráci ako celok je neplatným právnym úkonom pre rozpor so ZoVO a nakoľko je viazaný právnym názorom odvolacieho, resp. dovolacieho súdu o vzájomnej previazanosti zmlúv vzhľadom na deklarovaný hospodársky cieľ a účel zmlúv, súd vyslovil aj neplatnosť Zmluvy o nájme, nakoľko obidva právne úkony spolu súvisia časovo, vecne, personálne a príčinne.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 tak, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi, právo na náhradu trov konania nepriznal, keď zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívali v tom, že dôvodom vyslovenia neplatnosti oboch právnych úkonov bol rozpor so ZoVO, pričom uvedenú povinnosť verejne obstarávať porušil samotný žalobca.

21. Zároveň súd vo vzťahu k žalobcovi priznal štátu náhradu trov konania, ktoré súd platil titulom znalečného, nakoľko tento dôkaz bol navrhnutý žalobcom na preukázanie jeho skutkových tvrdení o údajnej neurčitosti Zmluvy o nájme. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.