Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/80/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Fond Seed Capital, k.s., IČO 36 653 012, so sídlom Trebišov, Cukrovarská 26, proti žalovanému: W. N., A.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom P., S. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka 1/: G.. Q. N., A.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom P., S. D. XXX a vedľajšieho účastníka 2/: E. N., A.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom P., S. D. XXX, právne zastúpení JUDr. Annou Kašparová, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Tematínska 2118/17, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, t a k t o

rozhodol:

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej, vedľajšiemu účastníkovi 1/ a vedľajšiemu účastníkovi 2/ sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.03.2014 domáhal určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi vedľajším účastníkom 1/ a vedľajším účastníkom 2/ na strane žalovaného ako darcami a žalovaným ako obdarovaným, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, nachádzajúce sa v k.ú. S. D., a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako pozemky - parc. č. XXXX/X- záhrady o výmere 829 m2, parc. č. XXXX - zastavané plocha a nádvoria o výmere 306 m2 a stavba súp. č. XXX na parc. č. XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností povolený pod sp. zn. Q. XXX/XX dňa 16.09.2013 a náhrady trov konania. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 20.02.2012 uzatvorili obchodná spoločnosť Pellettherm, s.r.o., IČO 36 798 843 ako objednávateľ s obchodnou spoločnosťou Myjavská obchodná agentúra, a.s., IČO 36 312 479 ako zhotoviteľom zmluvu o dielo. Dňa 28.02.2012 bol podpísaný Dodatok č.1 k zmluve o dielo, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení budúcich nárokov objednávateľa (Pellettherm, s.r.o.) zo zmluvy o dielo vystavením vlastnej blanco zmenky avalovanej:1. P.. P. N., A.. XX.XX.XXXX, W. S. D. XXX, 2. D. N., A.. XX.XX.XXXX, W. S. D. XXX, 3. vedľajším účastníkom 1/ a vedľajším účastníkom 2/. V predmetnom dodatku udelil vystaviteľ (Myjavská obchodná agentúra, a.s.) veriteľovi (Pellettherm, s.r.o.) vyplňovacie právo. Dňa 05.06.2012 uzatvoril súčasný objednávateľ (Pellettherm, s.r.o.) a budúci objednávateľ obchodná spoločnosť GCS, s.r.o., IČO 35 945 656 a zhotoviteľ (Myjavská obchodná agentúra, a.s.) zmluvu o prevode práv a povinností zo zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2012 v znení dodatku č.1, na základe ktorej došlo k prevodu práv a povinností na budúceho objednávateľa, pričom bolo v predmetnej zmluve potvrdenie zálohovej platby obchodnou spoločnosťou Pellettherm, s.r.o.. Dňa 04.11.2013 uzatvorila obchodná spoločnosť GCS, s.r.o. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie splatnej pohľadávky na vrátenie zálohy vystavenej v zmysle zmluvy o dielo, ktorú mal uhradiť dlžník Myjavská obchodná agentúra, a.s.

objednávateľovi GCS, s.r.o. v nesplatenej časti zálohy, t.j. vo výške 93.000,- Eur a ktorej návratnosť je zabezpečená vlastnou bianco zmenkou vystavenou v Bratislave dňa 28.02.2012, avalovanou označenými avalistami 1., 2., 3. a 4.. Postúpenie pohľadávky bolo listom zo dňa 05.11.2013 postupcom oznámené dlžníkovi. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/36/2013 zo dňa 05.12.2013 bolo voči dlžníkovi Myjavská obchodná agentúra, a.s. začaté konkurzné konanie a následne uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/36/2013 zo dňa 16.12.2013 bol na majetok Myjavská obchodná agentúra, a.s. vyhlásený konkurz. Žalobca ako veriteľ prihlásil pohľadávku proti Myjavská obchodná agentúra, a.s. vyplývajúca z vyššie uvedených zmlúv do konkurzného konania. Pohľadávka žalobcu bola po prihlásení zaradená ako nezabezpečená pohľadávka, pričom celková hodnota pohľadávok je asi vo výške 3mil. Eur, z toho hodnota nezabezpečených pohľadávok je 2.100tis. Eur a všeobecná hodnota je vo výške 250tis. Eur. Podľa informácií speňažovanie neprebieha veľmi dobre, prebehlo už druhé ako aj tretie kolo, v ktorom sa nepodarilo speňažiť majetok. Žalobca po nadobudnutí pohľadávky skúmaním majetku avalistov zistil, že vedľajší účastník 1/ a vedľajší účastník 2/ ako spoluvlastníci nehnuteľností v k.ú. S. D. zapísaných na LV č. XXX previedli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou na žalovaného, v dôsledku čoho sú všetci traja spoluvlastníci ( vedľajší účastník 2/ 3/16-iny, vedľajší účastník 1/ 13/32-ín a žalovaný 3/16-iny). Žalovaný darom nadobudol spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach v čase, keď obchodná spoločnosť Myjavská obchodná agentúra, a.s. je v úpadku od darcov vedľajšieho účastníka 1/ - štatutár a avalista zmenky zabezpečujúcej návratnosť pohľadávky žalobcu a vedľajšieho účastníka 2/ - avalista zmenky, pričom bolo zrejmé, že nebude schopná splniť svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 93.000,- Eur a bude si svoje nároky uplatňovať proti avalistom. S poukazom na skutočnosť, že vedľajší účastníci sú manželia a žalovaný ich potomok, ide o blízke osoby a je vysoko pravdepodobné, že konali účelovo s cieľom poškodiť žalobcu ako veriteľa, pretože prevodom nehnuteľností na žalovaného sťažili, ba priam zmarili možnosť uspokojenia sa žalobcu ako veriteľa z tohto majetku, ktorého prípadná predajnosť v exekúcii bude obtiažna. Žalobca má za to, že sú splnené podmienky pre odporovanie právnemu úkonu - darovacej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na žalovaného. Žalobca preto využil, vzhľadom aj na finančnú náročnosť jednotlivých konaní, možnosť podať žalobu o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, a to najmä z toho dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti ako sa ukazuje, budú jediným majetkom, z ktorého by v budúcnosti mohlo reálne dôjsť aspoň k čiastočnému splneniu pohľadávky. Žalobca doteraz nepodal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to najmä z toho dôvodu, že len samotný súdny poplatok je vo výške 6 % z celkovej hodnoty. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa nedarí uspokojiť pohľadávku v rámci konkurzného konania, žalobca predpokladá, že bude podávať návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu

2. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil a žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Žalovaný uviedol, že žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou. Pohľadávka nie je vymáhateľná v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nie je splnená podmienka za ktorej je možné právny úkon odporovať nie je splnená. O záväzkoch svojich starých rodičov voči žalobcovi alebo komukoľvek inému. Starí rodičia tom, že majú v úmysle žalovanému darovať rodinný dom na Myjave s tým, že sa o nich v starobe postará, hovorili už viac rokov, najmä odvtedy, ako sa otec žalovaného druhýkrát oženil a založil si novú rodinu.

3. Vedľajší účastník 1/ so žalobným návrhom nesúhlasil a žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť, pretože žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou. Pohľadávka nie je vymáhateľná v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník 1/ prehlásil, že zmenku, na základe ktorej žalobca odvodzuje svoje právo na odporovanie právneho úkonu - darovacej zmluvy mu žalobca k preplateniu nepredložil. Nemá vedomosť, že by žalobca zmenku predložil k preplateniu vystaviteľovi zmenky - obchodná spoločnosť Myjavská obchodná agentúra, a.s. či iným dlžníkom zo zmenky. Darovaciu zmluvu, ktorú s manželkou previedli časť nehnuteľnosti - rodinného domu v Myjave na ich vnučku (žalovaný) uzatvorili z osobných rodinných dôvodov bez úmyslu ukrátiť uspokojenie žalobcu v súvislosti jeho pohľadávkami. Vedľajší účastník 1/ navrhol žalobu o neúčinnosť darovacej zmluvy zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania.

4. Vedľajší účastník 2/ so žalobným návrhom nesúhlasil a žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť, pretože žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou. Pohľadávka nie je vymáhateľná v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník 1/ prehlásil, že zmenku, na základe ktorej žalobca odvodzuje svoje právo na odporovanie právneho úkonu - darovacej zmluvy mu žalobca k preplateniu nepredložil. Nemá vedomosť, že by žalobca zmenku predložil k preplateniu vystaviteľovi

zmenky - obchodná spoločnosť Myjavská obchodná agentúra, a.s. či iným dlžníkom zo zmenky. Darovaciu zmluvu, ktorú s manželom previedli časť nehnuteľnosti - rodinného domu v Myjave na ich vnučku (žalovaný) uzatvorili z osobných rodinných dôvodov bez úmyslu ukrátiť uspokojenie žalobcu v súvislosti jeho pohľadávkami. Vedľajší účastník 1/ navrhol žalobu o neúčinnosť darovacej zmluvy zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania.

5. Súd podľa § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, žalovanej a vedľajšieho účastníka 1/ a 2/, pričom žalobca sa z neúčasti na pojednávaní, na ktorom bolo rozhodnuté vo veci samej neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami, výpisov z Obchodného registra, zmluvy o dielo, dodatku k zmluve o dielo, zmluve o prevode práv a povinností, dohody o zrušení dodávky lisu, zmluvy o postúpení pohľadávky, oznámenia o postúpení pohľadávky, súhrnnej prihlášky, výpisu z LV, výňatku zo spisu sp. zn. 7C/411/2013, výňatku zo spisu sp. zn. 7C/58/2014, Uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 40UL/10/2015-24 zo dňa 28.08.2015 a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 20.02.2012 uzatvorili obchodná spoločnosť Pellettherm, s.r.o., IČO36 798 843 ako objednávateľ s obchodnou spoločnosťou Myjavská obchodná agentúra, a.s., IČO 36 312 479 ako zhotoviteľom zmluvu o dielo. Dňa 28.02.2012 bol podpísaný Dodatok č.1 k zmluve o dielo, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení budúcich nárokov objednávateľa (Pellettherm, s.r.o.) zo zmluvy o dielo vystavením vlastnej blanco zmenky avalovanej:1. P.. P. N., A.. XX.XX.XXXX, W. S. D. XXX, 2. D. N., A.. XX.XX.XXXX, W. S. D. XXX, 3. vedľajším účastníkom 1/ a vedľajším účastníkom 2/. V predmetnom dodatku udelil vystaviteľ (Myjavská obchodná agentúra, a.s.) veriteľovi (Pellettherm, s.r.o.) vyplňovacie právo. Dňa 05.06.2012 uzatvoril súčasný objednávateľ (Pellettherm, s.r.o.) a budúci objednávateľ obchodná spoločnosť GCS, s.r.o., IČO 35 945 656 a zhotoviteľ (Myjavská obchodná agentúra, a.s.) zmluvu o prevode práv a povinností zo zmluvy o dielo zo dňa 20.02.2012 v znení dodatku č.1, na základe ktorej došlo k prevodu práv a povinností na budúceho objednávateľa, pričom bolo v predmetnej zmluve potvrdenie zálohovej platby obchodnou spoločnosťou Pellettherm, s.r.o.. Dňa 04.11.2013 uzatvorila obchodná spoločnosť GCS, s.r.o. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie splatnej pohľadávky na vrátenie zálohy vystavenej v zmysle zmluvy o dielo, ktorú mal uhradiť dlžník Myjavská obchodná agentúra, a.s. objednávateľovi GCS, s.r.o. v nesplatenej časti zálohy, t.j. vo výške 93.000,-Eur a ktorej návratnosť bola zabezpečená vlastnou bianco zmenkou vystavenou v Bratislave dňa 28.02.2012, avalovanou označenými avalistami 1., 2., 3. a 4.. Postúpenie pohľadávky bolo listom zo dňa 05.11.2013 postupcom oznámené dlžníkovi. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/36/2013 zo dňa 05.12.2013 bolo proti dlžníkovi Myjavská obchodná agentúra, a.s. začaté konkurzné konanie a následne uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/36/2013 zo dňa 16.12.2013 bol na majetok Myjavská obchodná agentúra, a.s. vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 40UL/10/2015-24 zo dňa (právoplatné dňa 25.09.2015) v spojení s opravným uznesením č. k. 40UL/10/2015-27 zo dňa 30.10.2015 vyhlásil za umorenú bianco zmenku.

8. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

9. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

10. Podľa § 42a ods.3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

11. Podľa § 42b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

12. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 13. Podľa § 117 Občianskeho zákonníka stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

14. Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi. Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a pod.). Veriteľ môže svoje právo odporovať právnemu úkonu uplatniť súdnou žalobou, na základe ktorej sa domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinné tie právne úkony, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2011, sp. zn. 5 Cdo 181/2010).

15. Odporovateľnosť právneho úkonu nepostihuje tieto vady neplatnosťou - úkon, ktorý je odporovateľný, sa považuje za platný. Postihuje však právne dôsledky právneho úkonu, a to vo vzťahu k veriteľom dlžníka, teda chráni veriteľa pred situáciou, kedy sa dlžník zbavuje hnuteľného či nehnuteľného majetku (veci, práva alebo iné majetkové hodnoty), pričom práve veriteľove pohľadávky a ich vymáhateľnosť plynúce zo zmluvného či mimozmluvného vzťahu sú ohrozené.

16. Aby bol žalobca úspešný je potrebné, aby boli kumulatívne splnené štyri podmienky. Prvou podmienkou je vymáhateľná pohľadávka, a to aby pohľadávka existovala aspoň vo forme budúcej pohľadávky už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Podstatné slovo je slovo "vymáhateľná". Nosným sa v tomto prípade stal rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. decembra 1999, sp. zn. 3 Cdo 102/99, v ktorom slovo vymáhateľnosť je definovaná tak, že "ho nemožno chápať v zmysle, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu je spojené iba s pohľadávkou, ktorej bol priznaný exekučný titul. Ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní." Ďalej sa uvedeným pojmom zaoberal Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999, sp. zn. 3 Cdo 102/99, kde zaujal názor, že text zákona (§ 42a a v ňom uvedené prídavné meno "vymáhateľný" nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Na prijatie tohto stanoviska vedie systémový prístup k interpretácii použitého

slova "vymáhateľný", tak z hľadiska sémantického a historického rozboru, ale aj z hľadiska účelového významu textu tejto právnej normy. Vymáhateľný je, podľa Slovníka slovenského jazyka vydaného vo vydavateľstve SAV Bratislava v roku 1965 alebo podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka vydaného vo vydavateľstve Veda v roku 1989, taký, "ktorý možno na základe právneho nároku žiadať, získať, vydobyť a pod.", teda "čo možno vymáhať"; naproti tomu vykonateľný je podľa prvého z uvedených slovníkov taký, "ktorý môže byť uskutočnený, vykonaný", pričom sa tu výslovne odkazuje na slovné spojenia "vykonateľná listina, vykonateľné rozhodnutie, vykonateľný rozsudok". Zákonné pojmy "vymáhateľná pohľadávka" a "vykonateľná pohľadávka" nie sú v žiadnom prípade synonymické. Vymáhateľná je pohľadávka (ako to bolo už naznačené), ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde.

17. Druhou podmienkou je skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť.

18. Treťou podmienkou je preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť.

19. Štvrtou podmienkou je skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, na túto podmienku súd prihliada ex offo, pričom zistil, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo 16.09.2013.

20. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi vedľajším účastníkom 1/ a vedľajším účastníkom 2/ na strane žalovaného ako darcami a žalovaným ako obdarovaným, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, nachádzajúce sa v k.ú. S. D.. K podaniu žaloby pristúpil z toho dôvodu, že pohľadávka žalobcu bola po prihlásení do konkurzu zaradená ako nezabezpečená pohľadávka, pričom celková hodnota pohľadávok je asi vo výške 3mil. Eur, z toho hodnota nezabezpečených pohľadávok je 2.100tis. Eur a všeobecná hodnota je vo výške 250tis. Eur a speňažovanie neprebieha úspešne, nepodarilo sa doteraz majetok speňažiť. Vzhľadom aj na finančnú náročnosť jednotlivých konaní, rozhodol sa žalobca podať žalobu o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, pretože predmetné nehnuteľnosti budú jediným majetkom, z ktorého by v budúcnosti mohlo reálne dôjsť aspoň k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. V priebehu konanie Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 40UL/10/2015-24 zo dňa (právoplatné dňa 25.09.2015) v spojení s opravným uznesením č. k. 40UL/10/2015-27 zo dňa 30.10.2015 bola vyhlásená za umorenú bianco zmenku. Zmenka nikdy nebola predložená, ani vystaviteľovi Myjavskej obchodnej agentúre a.s. ani samotným vedľajším účastníkom. Nebolo zistené, že by žalobca v súvislosti s pohľadávkou viedol akýkoľvek súdny spor a ani to, že by došlo k riadnemu vyplneniu zmenky a predloženiu so žiadosťou o plnenie. Vedľajší účastníci v súčasnej dobe popierajú pohľadávku vo vzťahu k žalobcovi a nebolo preukázané, že žalobca má vo vzťahu k vedľajším účastníkom inú pohľadávku. Ako avalisti podpísali zmenku štyria ľudia - P.. P. N., D. N., G.. Q. N. Y. E. N., z čoho vyplýva, že by uspokojenie pohľadávky nemalo neúmerne zaťažovať len niektoré osoby.

21. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nesie žalobca v postavení veriteľa. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 28.09.2017, na ktorom sa žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť písomne neospravedlnil. Žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie štyroch podmienok a ani nenavrhol potrebné dôkazy na to, aby boli preukázané ním tvrdené skutočnosti, a preto zostali žalobcom tvrdené skutočnosti nepreukázané, musí niesť nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia založeného len na skutkovom stave zistenom na základe ostatných vykonaných dôkazov. V procesnej teórii sa hovorí o tzv. dôkaznom bremene. Dôkazné bremeno je spojené s dôkaznou povinnosťou. Ak procesná strana splní svoju dôkaznú povinnosť natoľko, že to vedie k preukázaniu jej tvrdení, uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej v danom spore

prináleží. Zmeny procesných pravidiel sporového konania platné od 01. 07. 2016 sa vo výraznej miere dotkli aj inštitútu dokazovania. V porovnaní s pôvodným režimom OSP dochádza v súvislosti s novou legislatívou k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zdôrazneniu procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný § 185 ods. 2 a 3 CSP, v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. Výnimkou sú iba dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov (ods. 2) a dôkazy vykonané pri skúmaní procesných podmienok, vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia a pri zisťovaní cudzieho práva. Po preskúmaní podaného žalobného návrhu, kedy nedošlo k naplneniu štyroch podmienok za kumulatívneho splnenia, ktorých by súd mohol konštatovať, že právny úkon, a to darovacia zmluva je právne neúčinná vo vzťahu k žalobcovi, súd v celom rozsahu zamietol žalobný návrhu a nepristúpil k určeniu, že daný právny úkon je voči žalobcovi neúčinný.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto Žalovanej, vedľajšiemu účastníkovi 1/ a vedľajšiemu účastníkovi 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania ako strane úspešnej v spore. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.