Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cpr-4-2016.pdf
PDF · 180.09 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu V. W., N.. X.X.XXXX, A. B., Š. XXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, zastúpeného Q.. T. K., P., V. XX, K., proti žalovanému R. W. - C., P..B.., N. R. XXX, W. XXX XX, J.: XXXXXXXX, práv. zast. V.. R. R., P., V. XX/X, W., o určenie neplatnosti výpovede s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 18.11.2015, daná žalovaným žalobcovi dňa 19.11.2015 j e n e p l a t n á .
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2016 domáhal, aby určil, že výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 18.11.2015 daná mu žalovaným dňa 19.11.2015, je neplatná. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že dňa 7.1.2016 podal na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia spočívajúceho v pozastavení účinnosti výpovede danej mu žalovaným do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti výpovede. Súd návrhu dňa 22.2.2016 vyhovel a uložil mu povinnosť podať návrh vo veci samej. S právnym predchodcom žalovaného dňa 1.11.1993 uzavrel pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s nástupom do práce 1.11.1993 a druhom práce pracovník ochrany majetku a osôb. Zamestnancom žalovaného sa stal dňom 1.1.2005 v súvislosti s prechodom práv a povinností. S účinnosťou od 1.1.2015 došlo k zmene druhu práce spočívajúcej v rozšírení pôvodného druhu prác o prácu operátora bezpečnostnej ochrany detekčnej kontroly. Dňa 19.11.2015 mu žalovaný doručil výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutím štatutárneho orgánu zamestnávateľa zo dňa 25.9.2015 bolo z dôvodu zvýšenia konkurencieschopnosti, zvýšenia efektivity práce a znižovania nákladov rozhodnuté o organizačnej zmene a znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť lepšiu efektívnosť práce. S účinnosťou od 1.3.2016 sú zrušené pracovné miesta, okrem iného pracovná pozícia pracovník BO, ktorú žalobca vykonáva, čím sa stal nadbytočným. Výpoveď síce prevzal, avšak do výpovede napísal skutočné dôvody, ktoré žalovaného viedli k rozviazaniu pracovného pomeru. Listom zo dňa 4.1.2016 žalovaného oboznámil s tým, že výpoveď pokladá za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný mu pridelil náhradnú prácu, s čím je spojená nižšia mzda z dôvodu nepoberania príplatkov za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok. Výpoveď pokladá za neplatnú, pretože nebola splnená podmienka nadbytočnosti zamestnanca. Dôvod je vymyslený a od počiatku neexistuje. Žalovaný mu neponúkol inú prácu s tvrdením, že nedisponuje žiadnou inou vhodnou prácou. Toto tvrdenie je účelové a zavádzajúce. Iná práca bola ponúknutá ďalšiemu zamestnancovi, s ktorým žalovaný skončil pracovný pomer a to V. Y.. V dobe schválenia organizačnej zmeny a zrušení jeho pracovného miesta
dňa 25.9.2015 žalovaný odoslal dvoch nových zamestnancov, a to jedného presunutého zamestnanca z iného úseku a jednej zamestnankyne po materskej dovolenke na kurz a skúšky bezpečnostnej kontroly v termíne mesiaca november 2015 a uhradil faktúry spojené s týmito výdajmi. Potreba vykonávania jeho práce pozostávajúcej z činnosti SBS a činnosti bezpečnostnej kontroly nezanikla, a to minimálne nie v plnom rozsahu. Bola iba presunutá a prerozdelená na ďalších pracovníkov. Pretože zamestnávateľ nemal istotu, že uvedení zamestnanci úspešne absolvujú skúšky a získajú potrebné oprávnenia a zručnosti, pozdržal zrejme zrušenie pracovného miesta a funkcie a schválenie výpovede do 18.11.2015. Uvedených dvoch nových zamestnancov žalovaný odoslal dňa 25.11.2015 aj na vykonanie telekomunikačných skúšok, čo je jednou z podmienok plnenia pracovných povinností pracovníka BO. K zrušeniu jeho pracovného miesta pristúpil zamestnávateľ i napriek viac ako ročnej práceneschopnosti jedného pracovníka ÚLO. Žalovaný neprerokoval skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. Žalovaný nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti. Výpoveď mu bola daná ako reakcia na jeho oznámenia protispoločenskej činnosti žalovaného. Oznámenia deklaroval v chronologickom postupe od mesiaca február 2015 do mesiaca január 2016. Ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená (zákon č. 307/2014 Z.z.). V tomto smere poukázal na písomnú korešpondenciu s inšpektorátom bezpečnosti práce. ) V priebehu konania v ďalších podaniach uviedol, že prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov je povinnosť vyplývajúca z kolektívnej zmluvy. Žalovaný ukončil pracovný pomer v roku 2014 s pracovníkom V.Š. K. napriek tomu, že disponoval voľnými finančnými prostriedkami, ktoré boli požičané Letisku Žilina. Dňa 7.12.2014 došlo počas jeho služby k zásahu voči pasažierovi spoločnosti G., pričom v daný deň mal službu iba jeden pracovník ÚLO. Pri zásahu z dôvodu nedostatku pracovníkov na danom úseku mu musel asistovať pracovník OBK. Na nedostatočný počet pracovníkov ÚLO, upozornil písomným záznamom. Na preukázanie svojich tvrdení predložil pracovnú zmluvu, dohodu o zmene pracovnej zmluvy, popis pracovnej činnosti, listy žalovaného, mzdový dekrét, písomnú výpoveď, doklad o doručení výpovede, oznámenie o neplatnosti výpovede, chronológiu udalostí súvisiace s uzatváraním zmluvy o pôžičke s Letiskovou spoločnosťou Žilina, udalosťami spojenými s mimoriadnou udalosťou zo dňa 7.12.2014, podania adresované žalovanému, Inšpektorátu bezpečnosti práce a i., potvrdenie Inšpektorátu práce Prešov a poverenie výkonom náhradných prác. Navrhol k veci vypočuť svedka V. Y., zástupcu odborovej organizácie, zabezpečiť výpis z knihy odoslanej pošty, zabezpečiť zvukovú nahrávku a písomný zápis z bezpečnostného výboru letiska z 16.12.2014. Žiadal zabezpečiť pracovné zmluvy vrátane dodatkov zamestnancov K. P. K..
2.Na pojednávaní žalobca upresnil žalobné dôvody tak, že žalovaný porušil tzv. ponukovú povinnosť, pretože disponoval vhodnou prácou pre žalobcu v čase dania výpovede, ktorú mu neponúkol. V tom čase bol práceneschopný zamestnanec p. V.. Žalovaný minimálne mohol žalobcovi ponúknuť zastupovanie uvedeného pracovníka až do doby, kým sa nevráti z PN . Žalovaný porušil platnú kolektívnu zmluvu v bodoch upravujúcich prejednávanie organizačnej zmeny a výpovede so zástupcami odborového orgánu. Trval na tom, že nadbytočnosť zamestnanca v danom prípade nebola, a preto potreba vykonávania prác žalobcom nikdy nezanikla. V tejto súvislosti poukázal na prijatie nových zamestnancov na úsek, kde pracoval aj žalobca a to v krátkom čase pred daním výpovede a taktiež jedného zamestnanca, ktorý bol preradený takisto na pracovnú pozíciu, kde pracoval aj žalobca. 3.Žalovaný porušil zásady rovnakého zaobchádzania, teda diskriminačný zákon, pretože výpoveď bola daná ako reakcia na oznámenie žalobcu protispoločenskej činnosti žalovaného. V súvislosti so zásadou rovnakého zaobchádzania uviedol, že táto bola porušená aj z dôvodu, že žalovaný zamestnancovi Y. ponúkol inú prácu a žalobcovi takúto inú prácu vôbec neponúkol. Žalovaný porušil zákaz tzv. znovuutvorenia zrušeného pracovného miesta žalobcu, pričom za porušenie zákazu považujem transformáciu pracovnej zmluvy zamestnanca K. z doby určitej na dobu neurčitú. Táto transformácia sa udiala dňa 28.4.2016, teda počas plynutia dvojmesačnej lehoty. Žalovaný výpoveď nevymedzil skutkovo tak, ako to predpokladá zákon, pretože vo výpovedi uviedol, že pracovné miesto žalobcu bolo zrušené rozhodnutím predstavenstva zo dňa 25.9.2015, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že 25.9. bol prerokovaný iba návrh na organizačnú zmenu, a tento bol platne a účinne prijatý predstavenstvom až 10.11.2015.
4.Žalobca vo svojej výpovedi ako strana v konaní uviedol, že u právneho predchodcu žalovaného začal pracovať v roku 1993. Ako pracovník bezpečnostnej ochrany bol zároveň operátorom bezpečnostnej ochrany detekčnej kontroly. Túto funkciu vykonával do 1.3.2016. K určitému narušeniu vzťahov došlo
dňa 7.12.2014, kedy na základe pokynu bezpečnostného manažéra vykonal zásah v spoločnosti G. D. spočívajúci v zabránení letu pasažierovi a jeho vylúčenie z prepravy. Až neskôr bolo zistené, že daná udalosť sa mala riešiť celkom iným spôsobom. Nadriadeným mu bola adresovaná najprv výčitka, neskôr navrhnutá odmena, ktorú odmietol. Pred bezpečnostným výborom sa vyjadril k činnosti zúčastnených. Od uvedenej doby zamestnávateľ voči nej uplatňoval nepriame opatrenia, resp. iný postup ako ku ostatným zamestnancom. Bol voči nemu uplatnený postih pri odchode auta bez uhradenia parkovného, pričom obdobná udalosť vo vzťahu k iným pracovníkom nemala za následok postih. Podania adresované žalovanému spočívali v upozornení nedostatku pracovníkov na úseku útvaru bezpečnostnej ochrany, nefungujúce bezpečnostné postupy a i. O dôvodoch výpovede sa dozvedel až po jej doručení. Pracovníci K. a K. boli prijatí v čase silnej prevádzky a nedostatku pracovníkov, ktorí by mohli byť zaradení do služby. Na rozdiel od pracovníka Y. mu pri doručovaní výpovede zamestnávateľ neponúkol inú prácu. Bola m u ponúknutá práca elektrikára. P. Onačila elektrikár nie je a rovnako nie je elektrikár ani žalobca. Domnieva sa, že pri absolvovaní kurzu by túto prácu robiť mohol. Určitú dobu bol členom dozornej rady spoločnosti. Dotácie štátu boli zdrojom príjmov účelovo určených na ochranu letiska a hasičskú záchrannú službu, teda aj mzdy pracovníkov na danom úseku. Žalovaný sám uznal niektoré nedostatky pri vyplácaní mzdy a pri ustanovovaní pracovnej pohotovosti Celú situáciu pokladá za riešenie osobných sporov žalovaného s jeho osobou a zakryť pochybenia určitých pracovníkov žalovaného.
5.Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Argumentáciu o absencii prerokovania skončenia pracovného pomeru pokladá za právne bezvýznamnú. Výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov a povinnosť vyplývajúcu z ust. § 74 Zákonníka práce si žalovaný splnil. Pri rozviazaní pracovného pomeru s pracovníkom V. Y. tomuto nebola ponúknutá žiadna iná práca, pretože takouto prácou žalovaný nedisponoval, a to ani prácou na kratší pracovný čas. K rozhodnutiu o organizačných zmenách u žalovaného došlo na základe skutočností súvisiacich so špecifickosťou a znižovaním prevádzky letiska ako aj s opakovaným znižovaním dotácií na zabezpečenie jeho chodu (v priebehu rokov 2011-2015 z 2,3 mil. eur na 529.000,- eur). K znižovaniu stavu pracovníkov žalovaný pristúpil už v rokoch 2013-2015, kedy na základe rozhodnutiu o organizačných zmenách bol pracovný pomer ukončený s 20 inými zamestnancami. Medzi znižovaním prevádzky a dotácí na zabezpečenie chodu letiskovej prevádzky a ukončeniu pracovného pomeru je evidentná príčinná súvislosť. Výber zamestnanca, u ktorého bude uplatnený výpovedný dôvod je výlučne na zamestnávateľovi. Spôsob takého výberu súd nepreskúmava. V tom odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR 1Cdo 124/2010 Žalobcom uvádzané osoby, ktoré sa mali zúčastniť školení a kurzov pracovali na danom úseku už pred rozhodnutím o organizačnej zmene. Zamestnancami sa nestali až po tom, čo došlo k organizačným zmenám. Žalovaný pracovné miesta znovu neutváral, ani naň neprijímal iných zamestnancov. Pracovníci boli povinní podrobiť sa preškoleniu. Ani jedno podanie žalobcu, na ktoré sa odvoláva ,nespĺňa zákonné kritéria pre oznámenie protispoločenskej činnosti. Podania predstavujú opakované žiadosti, podnety, odvolania a podania týkajúce sa výlučne osoby žalobcu a jeho pracovného pomeru.V podaní zo dňa 23.9.2016 žalovaný ďalej uviedol, že dňa 25.9.2015 prebehlo zasadnutie predstavenstva, kde v bode 9 predseda informoval predstavenstvo o ekonomickom vývoji, poklese letov po sezóne (v júli a v auguste) a s tým súvisiacimi nevyhnutými reštriktívnymi opatreniami, t. j. nutnou úsporou prevádzkových a mzdových nákladov. Uvedený bod bol schválený predstavenstvom. Listom zo dňa 28.9.2015 odborový orgán požiadal o prerokovanie návrhu zmeny organizačnej štruktúry v súlade s ust § 237 ZP. Návrh bol prerokovaný dňa 12.10.2015. Dňa 10.11.2015 v bode 10 programu predstavenstvo definitívne prerokovalo a schválilo zmenu organizačnej štruktúry a zrušenie pracovných miest. Výstupom zo zasadnutia bolo rozhodnutie žalovaného, uznesenie č. 10 zo dňa 10.11.2015, ktorým žalovaný zrušil dve pracovné miesta, a to pracovníka bezpečnostnej ochrany a referenta údržby a správy budov. Zamestnávateľ požiadal o prerokovanie skončení pracovného pomeru so zamestnancami dňa 11.11.2015. Odborový orgán návrh prerokoval dňa 18.11.2015. Žalobca sa nesprávne domnieva, že jeho pracovné miesto bolo zrušené už 25.9.2015. V tomto období sa ešte v štádiu pred jednotlivými prerokovaniami s odbormi rozhodlo iba o znížení prevádzkových nákladov a s tým súvisiacim zrušením pracovných miest bez ďalšej bližšej konkretizácie. Zamestnancovi Y. nebola pred doručením výpovede ponúknutá iná práca. Žalovaný neporušil ustanovenia kolektívnej zmluvy, pretože informovať dotknutú osobu v zmluve nebola určená ako bezpodmienečná povinnosť žalovaného. Výpoveď žalobcu sa v ničom nelíši od ostatných výpovedí, ktoré boli doručené zamestnancom. Žalovaný pri rozviazaní pracovného pomeru postupuje rovnako bez akejkoľvek diskriminácie. O pôžičke poskytnutej iným subjektom rozhodujú akcionári, nie predstavenstvo. Nariaďovanie pracovnej pohotovosti je v kompetencii žalovaného a táto otázka
bola prerokovaná so zástupcami odborového orgánu. Nevyplatenie mzdových nárokov súvisiacich s upozornením inšpektorátu bezpečnosti práce predstavovalo minimálne čiastky v centoch a to v neprospech, ale aj v prospech zamestnancov. Pracovníci K., K. P. K. sa v mesiacoch júl 2015 zúčastnili na odbornej príprave osôb vykonávajúci detekčnú kontrolu, vykonávali ostatné činnosti pracovníka ULO, spĺňali kvalifikačné predpoklady na výkon služby na letiskovej ochrane pod dohľadom služobne staršieho zamestnanca. Zákrok, ktorý žalobca vykonal dňa 16.12.2014, vykonal ako osoba nepríslušná. Na vykonanie zásahu bola príslušná štátna polícia. Na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy a to list adresovaný odborovému orgánu, výpoveď adresovaná pracovníkovi V. Y., prehľad poskytnutých dotácií, prehľad výpovedí z pracovného pomeru v dôsledku organizačných zmien.
6.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si splnil intencie zákona týkajúce sa ponukovej povinnosti, keď tieto z dôvodu absencie dostupných pracovných miest žalobcovi neponúkal. V ochrannej 2-mesačnej lehote neboli prijatí žiadni noví zamestnanci, ani nebolo spätne utvorené zrušené pracovné miesto. Nebolo znovu- vytvorené pracovné miesto transformáciou pracovného pomeru. Podnety žalobcu na rôzne štátne a neštátne inštitúcie a na zamestnávateľa neboli takými, aké predpokladá zákon o prevencii kriminality a zákon o opatreniach súvisiacich s prevenciou protispoločenskej činnosti. Žalobca od svojho zlyhania, ktorý sprevádzal jeho služobný zákrok v decembri 2014, má snahu preniesť zodpovednosť na žalovaného a a vyviniť sa z vlastného pochybenia a to aj prostredníctvom opakovaných podnetov. Podnety žalobcu nikdy nevyústili k sankcionovaniu žalobcu a väčšinou boli len malicherného charakteru, o čom svedčia peňažné rozdiely pri pracovnej pohotovosti. Jediným dôvodom výpovede žalobcu bolo zvýšenie konkurencieschopnosti, zvýšenie efektivity práce a zníženie nákladov z dôvodov veľmi zlej finančnej situácie Letiska Poprad a to následkom podstatného zníženia príjmov a podstatného zníženia dotácie. AJ keď bola finančná situácia do septembra 2015 finančne priaznivá aj s výhľadom na rok 2016, tak po obdržaní informacií o zníženie príjmov z prevádzky a zníženie dotácie, bol zamestnávateľ nútený prijať opatrenia na rok 2016 k ďalšiemu fungovaniu letiska.
7.Žalovaný ako strana pri svojom výsluchu uviedol, že Letisko Poprad je malým letiskom s podstatným podielom štátu. Chod letiska je zabezpečený z príjmov a dotácií. Od roku 2011 do roku 2015 došlo k značnému znižovaniu štátnych dotácií zo sumy cca 2.mil. eur na sumu 300.000,- eur. V roku 2015 výška príjmov a dotácií nepokrývala ani náklady na príslušný kalendárny rok. V roku 2016 došlo tak k zníženiu príjmov ako aj dotácií, pričom letisko sa ocitlo v schodku 514.086,- eur. Preto žalovaný prijal opatrenia vo výdavkovej časti, medzi ktorými bolo aj prepúšťanie zamestnancov. Podľa finančného auditu vyhotoveného koncom septembra 2015 na nasledujúci rok, mali byť výsledky pre rok 2016 v ekonomickej oblasti nepriaznivé a to v dôsledku zníženia počtu letov do Pobaltia a Varšavy a zníženia letov z Ruska. Na základe toho bolo rozhodnuté o znížení technických výdavkov a v personálnej oblasti o znížení počtu pracovných miest. Predstavenstvo tento návrh odobrilo, avšak pretože návrh musel byť prerokovaný s odborovým orgánom, bolo rozhodnuté prerokovanie zaradiť na ďalšie zasadnutie predstavenstva. Po prerokovaní bol návrh schválený už aj s menami pracovníkov, ktorých sa organizačná zmena týka. Po prerokovaní návrhov výpovedí s odborovým orgánom tieto boli dňa 19.11.2015 doručené pracovníkom. Žalovaný kalkuluje s nákladmi na jedného zamestnanca vo výške cca 99.000,- eur. Z podaní žalobcu poukazujúcich na protispoločenskú činnosť ako najzávažnejšie chápe podanie, ktoré sa malo týkať pohotovostí doma a jej preplácania. Táto otázka bola predmetom dojednania v kolektívnej zmluve, no žalobca napriek tomu podal sťažnosť. Inšpektorát práce napriek dohode s odborovým orgánom konštatoval porušenie zákonníka práce. Zamestnávateľ prepočítal vyplatené náhrady za pohotovosť a tieto boli vyčíslené v minimálnych sumách v prospech aj neprospech zamestnancov. K incidentu z mesiaca december 2014 mal byť okamžite zvolaný bezpečnostný výbor a na akciu mali byť prizvané špeciálne policajné zložky. Konaním žalobcu, ktorý pasažiera vyviedol z lietadla, došlo k ohrozeniu života tak týchto zložiek pasažierov, aj ďalších osôb. V mesiaci máj a jún 2015 žalovaný nevedel, že situácia sa zdramatizuje, preto organizácia prijala ďalších pracovníkov. Po prijatí zamestnancov žalovaný vynaložil určitú čiastku finančných prostriedkov na ich školenie a títo mohli realizovať plnenie úloh v celom rozsahu. V mesiaci september 2015 noví pracovníci už boli vyškolení. V roku 2016 žalobcovi uplynula výpovedná lehota. Výber zamestnancov, s ktorými má byť ukončený pracovný pomer je na zamestnávateľovi. Žalobcovi z dôvodu súdneho rozhodnutia je naďalej prideľovaná náhradná práca, pričom je mu vyplácaná pôvodná mzda. Ďalšie školenia žalobcovi nie sú preplácané. Pracovník V. zaradený na pracovnom miesto ÚLO bol dlhú dobu práceneschopný. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov bolo jeho funkčné miesto neobsadené. Pracovný pomer s ním bol ukončený niekedy v roku 2016-2017.
8.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím strán konania, svedkov W. Ž., J.. J. S., V. Y., oboznámením listinných dôkazov a to pracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovnej zmluvy, popisu pracovnej činnosti, listov žalovaného, mzdových dekrétov, písomnej výpovede, dokladu o doručení výpovede, oznámenia o neplatnosti výpovede, chronológie udalostí súvisiacich s uzatváraním zmluvy o pôžičke z letiskovou spoločnosťou Žilina, udalostí spojených s mimoriadnou udalosťou zo dňa 7.12.2014, podaní adresovaných žalovanému, Inšpektorátu bezpečnosti práce a i., potvrdenia Inšpektorátu práce Prešov poverenia výkonom náhradných prác, prehľadu poskytnutých dotácií, prehľadu výpovedí z pracovného pomeru v dôsledku organizačných zmien, zápisníc zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti, záznamov odborového orgánu, dodatku č. 4 ku kolektívnej zmluve, a.i. zistil nasledovný skutkový stav:
9.Dňom 1.1.2011 žalovaný prijal pracovný poriadok organizácie upravujúci okrem iného otázky skončenia pracovného pomeru, odstupného a nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru.
10.Odborový orgán prerokoval žiadosť zamestnávateľa zo dňa 22.11.2013 o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou s pracovníkmi, Z. X. P. P. A., W. A.N. K..
11.V denníku Korzár dňa 11.3.2014 bol uverejnený článok „Popradské letisko od minulého roku prepúšťa“ s podtitulmi „prepúšťanie sa dotklo aj technického personálu, pokus o zefektívnenie chodu letiska, na letiská pôjde menej peňazí od štátu“.
12.Dňa 7.12.2014 Q. K. spracoval záznam o služobnom zákroku na palube lietadla dňa 7.12.2014, podľa ktorého menovaný bol uvedeného dňa požiadaný pracovníkom ULO V. W. o asistenciu pri zákroku voči agresívnemu cestujúcemu pod vplyvom alkoholu na palube lietadla. Počas prípravy zásahu im bola p. Ivanom Hečkom poskytnutá informácia o tom, že cestujúci hovorí o bombe. Žalobca problémového cestujúceho z lietadla v doprovode vyviedol bez použitia násilia a tento bol následne odovzdaný príslušníkovi PZ SR. Následne bola uskutočnená pyrotechnická kontrola lietadla.
13.Dňa 16.12.2014 bol vyhotovený zápis zo zasadania bezpečnostného výboru letiska, na ktorom boli doporučené úlohy zabezpečenia dostatočného počtu pracovníkov letiskovej ochrany v čase vybavovania liniek.
14.Dňa 30.1.2015 bol prijatý dodatok č. 4 ku kolektívnej zmluve so zmenou článku 7 bod 3, týkajúceho sa mzdy za každú hodinu neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku vo výške 100 % hodinovej sadzby základnej mzdy zamestnanca a i.
15.Dňa 30.4.2015 uzavrel žalovaný pracovnú zmluvu s pracovníkom R. K. na funkciu pracovník bezpečnostnej ochrany počnúc dňom 1.5.2015. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.4.2016 s určením skúšobnej doby 3 mesiace. Dňa 28.4.2016 došlo k uzatvoreniu dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy tak, že pracovný pomer bol predložený na dobu do 30.4.2017. Pracovníkovi bol vyhotovený návrh mzdového zaradenia.
16.Listom zo dňa 7.5.2015 žalobca upozornil žalovaného na možné porušenie zákona o strelných zbraniach a strelive, listom z rovnakého dňa na možné porušenie ustanovení Zákonníka práce v súvislosti s nariadením o výkone pracovnej pohotovosti. Podaním zo dňa 19.5.2015 žalobca podal odvolanie voči neposkytnutiu informácie na porušenie zákona o strelných zbraniach a rovnakého dňa odvolanie voči neposkytnutiu informácie v súvislosti s porušovaním Zákonníka práce. Listom zo dňa 20.5.2015 žalovaný žalobcovi oznámil, že v mesiaci december 2014 bola nariadená pohotovosť zamestnancov ULO mimo pracoviska, za ktorú boli zaplatení. Zamestnávateľ pristúpil k zmene kolektívnej zmluvy s tým, že zvýšil percento pohotovosti mimo pracoviska. Ďalším listom zo dňa 20.5.2015 žalobcovi poskytol informáciu týkajúcu sa pracovnej pohotovosti a a režimu evidencii zbraní a strelive. Listom zo dňa 20.5.2015 žalovaný žalobcu upozornil na porušenie pracovnej povinnosti s možnosťou ukončenia pracovného pomeru výpoveďou na tom skutkovom základe , že dňa 13.5.2014 (zrejme 2015) ako zamestnanec ULO v nočnej zmene nereagoval a neprijal žiadne vlastné opatrenia v súvislosti s tým, že v objekte letiska na parkovisku bol zaregistrovaný pohyb neznámej osoby, ktorá nasadla na parkovisku do doposiaľ nestotožneného osobného motorového vozidla, na ktorom odišla z parkoviska, mimo výstupnej rampy bez zaplatenia. Prípad oznámil až dňa 14.5.2017 o 7.00
h svojmu nadriadenému. Svojim konaním hrubým spôsobom postupoval proti oprávneným záujmom zamestnávateľa.
17.Dňa 12.6.2015 uzavrel žalovaný s J.. V. K. pracovnú zmluvu, podľa ktorej dňom 15.6.2015 začal pracovať ako pracovník bezpečnostnej ochrany (funkcia 5414010). Pracovný pomer bol uzavretý na dobu do 14.6.2016 s určením 3 mesačnej skúšobnej doby. Dňa 10.6.2016 došlo k uzavretiu dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy na dobu neurčitú. Pracovníkovi bol vyhotovený mzdový dekrét účinný od 15.6.2016.
18.Listom zo dňa 29.6.2015 Inšpektorát práce Prešov oznámil žalobcovi, že v kontrolovanom období december 2014 až apríl 2015 zamestnávateľ porušil ust. § 87 ods.4 ZP tým, že nariadil zamestnancom pracovnú pohotovosť na pracovisku, ktorú prekvalifikoval na pohotovosť mimo pracoviska, čím zamestnanci opakovane prekročili zákonom upravený pracovný čas. Zamestnávateľovi bolo uložené nedostatky odstrániť.
19.Listom zo dňa 10.7.2015 bol žalovaný zamestnancami požiadaný o dodržiavanie kolektívnej zmluvy, týkajúcej sa nariaďovania pracovnej pohotovosti, v zmysle dodatku č. 4, pokiaľ jeden sťažovateľ má s uvedeným bodom nejaké problémy, navrhli jeho riešenie individuálne.
20.Zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 25.9.2015 vyplýva, že programom zasadnutia v bode 9 bolo prerokovanie zmeny organizačnej štruktúry. V predmetom bode predseda predstavenstva informoval aj o ekonomickom vývoji spoločnosti s nutnosťou úspory prevádzkových a mzdových nákladov, predložil návrh na zmenu organizačnej štruktúry a jej prijatie odôvodnil nutnosťou ďalšieho zníženia počtu zamestnancov za účelom zvýšenie efektivity práce. Uvedenú nutnosť štatutárny zástupca odôvodnil znížením prevádzky letiska, počtu frekvencii spoločnosti Airbaltic z troch na dva lety týždenne, vypustením linky Poprad - Varšava, znížením počtu zimných letov z Ruska a Ukrajiny z 10 na jeden, výpadkom letných charterových letov do Turecka, znížením príjmov o ďalších najmenej 60.000,- eur., zrušením prevádzky dotácie, znížením dotácie na prevádzky letiska z rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy. Uznesením č. 9 členovia predstavenstva prerokovali a súhlasili s rozhodnutím o organizačnej zmene (zmene OŠ), poverili predsedu prerokovať organizačnú štruktúru pred jej prijatím s výborom ZO IOZ, po prerokovaní predložiť organizačnú štruktúru na schválenie jej prijatia predstavenstvu, prerokovať výpovede ZO IOZ. Prílohou zápisnice bol dokument Prerokovanie návrhu štatutárneho zástupcu o organizačnej zmene, podľa ktorého na základe rozhodnutia predstavenstva spoločnosti uznesenia č. 9/2015 a v súlade s predmetným rozhodnutím s účinnosťou k 1.3.2016 sa zrušuje, pod bodom 1, písmeno a pracovné miesto - pracovná pozícia S-06/2014/VR, pracovník BO, referent údržby a správy budov b) asistent výkonného riaditeľa 2) znižujem počet pracovných miest o dve pracovné miesta v špecifikácii podľa bodu 1. Pod bodom 3 bolo uložené všetkým vedúcim zamestnancom preukázateľne oboznámiť zamestnancov o uvedenej organizačnej zmene, predsedovi predstavenstva zmenu organizačnej štruktúry pred jej prijatím prerokovať s odborovým orgánom a po prerokovaní ju predložiť na schválenie prijatím zmeny organizačnej štruktúry na rokovanie predstavenstva. Výkonnému riaditeľovi po splnení uvedených bodov bolo uložené zapracovať zmenu a novelizovať organizačný poriadok, zabezpečiť prerokovanie výpovedí a ponuku inej vhodnej práce pre zamestnancov, vyhotoviť príslušné dokumenty o výpovedi. Listom zo dňa 28.9.2015 žalovaný požiadal odborový orgán o prerokovanie zmeny organizačnej štruktúry v zmysle uznesenia štatutárneho zástupcu organizácie. Zmena organizačnej štruktúry bola prerokovaná za prítomnosti členov predstavenstva a členov odborového orgánu dňa 12.10.2015. K návrhu zmeny sa odborový orgán nevyjadril. Podľa zápisnice zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 10.11.2015 v bode 10 bol prejednávaný bod programu prerokovanie a schválenie zmeny organizačnej štruktúry spoločnosti. Bolo prijaté uznesenie č. 10/2015, podľa ktorého členovia predstavenstva prerokovali, schválili prijatie zmeny organizačnej štruktúry spoločnosti s účinnosťou k 1.3.2016 a predsedu predstavenstva poverili prerokovať výpovede zamestnancov s výborom odborového orgánu. Prílohou zápisnice je rozhodnutie štatutárneho orgánu, uznesenie č. 10/2015 o organizačnej zmene, ktoré čo do ďalšieho obsahu je totožné s návrhom predloženým k rokovaniu na deň 25.9.2015.
21.Podľa prehľadu poskytnutých dotácií na prevádzku letiska z rozpočtových prostriedkov štátu vyplýva, že od roku 2011 po rok 2013 došlo k zníženiu dotácií na bezpečnostnú ochranu letísk. V roku 2014 došlo k zvýšeniu prostriedkov na cca 334.000,- eur, v roku 2015 k zníženiu na 283.000,- eur a v roku 2016 na 197.880,- eur. Ďalšie dotácie boli poskytnuté na výkon záchranných a hasičských služieb. Celkovo je
evidovaný za obdobie rokov 2011 - 2016 pokles poskytnutých dotácií. V rokoch 2015-2016 je evidovaný záporný hospodársky výsledok žalovaného.
22.Listom doručeným žalovanému dňa 23.5.2017 žalobca upozornil na nevyplatenie náležitostí mzdy a nesprávne určovanie fondu pracovného času. K žiadosti zaujalo stanovisko Ministerstvo práce, sociálnych vecí, s tým, že Zákonník práce ani iný predpis neupravuje spôsob výpočtu normy pracovného času.
23.Dňa 1.12.1987 právny predchodca žalovaného uzavrel s pracovníkom V. V. pracovnú zmluvu, podľa ktorej dňom 1.12.1987 začal vykonávať funkciu príslušníka SOOL. S uvedeným pracovníkom boli uzavreté opakované dohody o zmene pracovnej zmluvy týkajúcej sa trvania pracovného pomeru, vykonávanie funkcie, naposledy dňa 1.12.2013 na funkciu pracovníka bezpečnostnej ochrany (funkcia 5414010). Pracovník bol v roku 2016 práceneschopným a dňom 31.5.2016 strany ukončili pracovný pomer.
24.Dňa 30.5.2006 žalovaný uzavrel pracovnú zmluvu s Q. K. na funkciu hasiča počnúc dňom 1.6.2006 na dobu neurčitú. Dňom 1.7.2015 došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy tak, že od 1.7.2015 začal vykonávať funkciu pracovníka bezpečnostnej ochrany (funkcia 5414010).
25.Podľa organizačnej schémy žalovaného účinnej od 1.4.2015 pracovníci BO, BK a BOL sú funkčne podriadení vedúcemu oddelenia pre bezpečnosť a BO. Celkom vo funkcii pracovníka BOL žalovaný v schéme eviduje 15 pracovníkov.
26.Podľa zápisnice č. 17B/2015 vyhotovenej W. Ž. odborový orgán sa zaoberal žiadosťou predstavenstva spoločnosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru V. W. a V. Y. zo dňa 11.11.2015 s tým, že prerokoval tieto skončenia pracovného pomeru a berie ich na vedomie. Prílohou zápisnice je žiadosť žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zamestnancov zo dňa 11.11.2015 z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry v zmysle uznesenia štatutárneho zástupcu organizácie č. 10/2015 o organizačnej zmene.
27.Listom zo dňa 18.11.2015 doručeným žalobcovi dňa 19.11.2015, žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Vo výpovedi konštatuje, že rozhodnutím štatutárneho orgánu zamestnávateľa zo dňa 25.9.2015 bolo prijaté z dôvodu zvýšenia konkurencieschopnosti, zvýšenia efektivity práce a znižovania nákladov rozhodnuté o organizačnej zmene a znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť lepšiu efektívnosť práce. S účinnosťou od 1.3.2016 sú zrušené pracovné miesta aj pracovná pozícia pracovník BO, ktorú zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy. V dôsledku organizačnej zmeny sa stal nadbytočným a organizácia pre neho nemá vhodnú prácu. Ďalej konštatuje, že vzhľadom ku skutočnosti, že v organizácii odpracoval 22 rokov a 4 mesiace, je dĺžka výpovednej doby 3 mesiace a patrí mu odstupné sume 4-násobku priemerného mesačného zárobku. Výpoveď bola prerokovaná s príslušným odborovým orgánom. Žalobca na rubovú stranu výpovede uviedol, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru je to, že nadriadených a vedenie spoločnosti písomne upozornil na možné porušenie zákonov o strelných zbraniach a streliva, nesprávny výpočet pracovnej pohotovosti, podnetov, kvôli ktorým bola vykonaná kontrola Inšpektorátu bezpečnosti práce, udalosťami zo dňa 7.12.2014 a i.
28.Podľa článku 5 kolektívnej zmluvy zamestnávateľ predloží VZ OIOZ k prerokovaniu zdôvodnenie plánovaných organizačných opatrení, počet a štruktúru pracovných miest, ktoré sa majú zrušiť, návrhy organizačných racionalizačných zmien a zoznam zamestnancov navrhnutých na preradenie a zoznam uvoľňovaných zamestnancov najneskôr jeden mesiac pred termínom realizácie týchto opatrení. Termínom realizácie opatrení sa rozumie predpokladaný deň doručenia výpovede uvoľňovaných zamestnancom resp. návrhu na preradenie na inú prácu. Podľa bodu 2 zamestnávateľ prihliada pri rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ZP ods. 1 písm. a) b) najmä na dosahované pracovného výsledky, dĺžku pracovného pomeru u zamestnávateľa, dosiahnutú kvalifikáciu, závažné zdravotné a sociálne dôvody. Zamestnávateľ môže prihliadnuť pri rozviazavaní pracovného pomeru okrem iného so zamestnancom vo veku 5 rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok. Podľa bodu 4 zamestnávateľ sa zaviazal zabezpečiť postup pred prijatím rozhodnutia a to pracovný pomer s pracujúcim dôchodcom prerokovať s odborovým orgánom. Zamestnávateľ oboznámi zamestnancov
uvoľňovaných výpoveďou spravidla jeden mesiac pred predpokladaným doručením výpovede z tohto dôvodu. Ponúkne im inú vhodnú prácu, ak ňou disponuje.
29.Listom zo dňa 7.2.2017 žalovaný informoval Ministerstvo dopravy o finančnej situácii, v ktorom konštatuje nedostatok disponibilných prostriedkov na účte z hľadiska potrebného zabezpečenia plynulej bezpečnej prevádzky a vyplatenia miezd zamestnancov.
30.Podľa časti XIII. článok 1 bod 1 pracovného poriadku platného od 1.1.2011, zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením práv a povinností ustanovených zákonom o výkone práce vo verejnom záujme a Zákonníka práce; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. Podľa bodu 2, zamestnávateľ nesmie zamestnanca postihovať alebo znevýhodňovať preto, že zamestnanec uplatňuje svoje práva vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov.
31. pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. XXCpr X/XXXX vyplýva, že na základe návrhu žalobcu zo dňa 7.1.2016 Okresný súd Poprad dňa 22.2.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým pozastavil účinnosť výpovede z pracovného pomeru danej odporcom navrhovateľovi dňa 18.11.2015 a doručenej dňa 19.11.2015 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Zároveň žalobcovi uložil podať návrh vo veci samej o vyslovenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Uznesením zo dňa 25.4.2016 súd II. inštancie prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
32.Svedok W. Ž. vo svojej výpovedi ako svedok uviedol, že od roku 2013 je ako zamestnanec tiež predsedom príslušného odborového orgánu ZO. Dňa 28.9.2015 mu žalovaný predložil žiadosť o prerokovanie zmeny organizačnej štruktúry, prílohou ktorej bola písomná grafická forma s vyznačením zrušenia dvoch pracovných miest, a to pracovného miesta bezpečnostnej ochrany a referenta správy budov. Vyznačené boli iba pracovné pozície. Rovnakého dňa odborový orgán organizačnú zmenu prerokoval. Pri stretnutí so žalovaným dňa 12.10.2015 žalovaný zdôvodnil organizačnú zmenu znížením prevádzky počtu letov v zimnej a letnej sezóne, s čím súviselo zníženie príjmov aj dotácií zo štátneho rozpočtu. Dňa 11.11.2015 žalovaný odborovej organizácii predložil žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom a pracovníkom Y. z dôvodu nadbytočnosti. Prílohu predstavovali výpovede zamestnancov. Odborový orgán tieto žiadosti prerokoval dňa 13.11.2015 a dňa 18.11.2015 prerokovanie oznámil zamestnávateľovi. Pri stretnutí sa informoval na otázku zamestnávania dôchodcov, na čo mu bolo povedané, že na pracujúceho dôchodcu sú nižšie odvody. Zároveň mu bolo oznámené, že sú problematické medziľudské vzťahy medzi žalobcom a ostatnými zamestnancami na tomto úseku a že zamestnávateľ nemá inú vhodnú prácu. Až na jednaní dňa 18.11.2015 bolo zistené, že rozviazanie pracovného pomeru sa týka žalobcu. Svedok má vedomosť o niektorých upozorneniach na možné porušenie zákona vyhotovených žalobcom. Niektoré veci boli žalobcovi priznané, niektoré nie.
33.Svedok Ing. Ivan Hečko uviedol, že od roku 2013 je zamestnancom žalovaného, naposledy vo funkcii riaditeľ obchodného úseku. Finančná pôžička Letisku Žilina v roku 2014 bola poskytnutá z vlastných prostriedkov letiska vo výške 200.000,- eur a jej splatnosť nenastala vzhľadom k posunu termínu jej splatnosti akcionárom letiska. Na prevádzku letiska to nemá až taký význam oproti nedostatku hotovostných peňazí. Dňa 7.12.2014 pracoval v zmene na letisku pri vybavovaní letu spoločnosti WIZZ AIR. Ku koncu nástupu pasažierov bol oboznámený s tým, že jeden z cestujúcich na palube deklaroval v príručnej batožine bombu. Po príchode na palubu lietadla s kapitánom sa dohodol na ďalšom postupe, kontrole batožiny. V objekte letiska sa stretol so žalobcom, ktorého informoval o tejto skutočnosti s tým, že možno bude potrebná asistencia, ak sa posádka rozhodne vylúčiť daného cestujúceho z prepravy. Po opätovnom návrate do lietadla si vymenil ďalšie správy s kapitánom lietadla. O oznámení bol informovaný aj príslušník PZ - pyrotechnik. Počas výmeny informácií s pilotmi, žalobca so svojim kolegom z lietadla vyviedol uvedeného cestujúceho. Po kontrole odnosu všetkých vecí pasažiera zistil, že tento bol predaný orgánom polície a od kapitána lietadla, že je pripravené k odletu. Nemá vedomosť, aby v konkrétnom prípade bol zvolaný krízový štáb. Pri krízových situáciách je spracovaný núdzový plán a plány akcií. Do spomínaného prípadu svedok neriešil situáciu, kedy pasažier na palube lietadla vyhlásil, že má bombu. Pokyn na zásah vydáva najvyšší funkcionár policajného zboru a tento vykonajú príslušníci policajného zboru. Žalobcovi nevydal pokyn na vykonanie zásahu. Na to nebol oprávnený. V druhom polroku 2015 získal informácie o možnom prepúšťaní pracovníkov súvisiaci
s vývojom prevádzky. V druhej polovici roku 2015 vzhľadom k spusteniu dvoch nových liniek bol očakávaný rast letiska. Počet letov sa však letisku nepodarilo nakontrahovať. Asi v mesiaci august - september podal informáciu o možnej prevádzke v roku 2016, z čoho vyplynulo, že nebude potrebný počet zamestnancov na zabezpečenie prevádzky. Zároveň bola podaná informácia o objeme finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu s možným rizikom nepridelenia štandardného balíka, cca 600.000,- eur. Nevedel sa vyjadriť k otázke, prečo v roku 2016 bola s pracovníkmi K. P. K. uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy pôvodne dohodnutej na dobu určitú. Iba sprostredkovane mal vedomosť o niektorých sťažnostiach a podaniach žalobcu adresovaných inšpektorátu práce. Žalobca nebol jeho podriadeným zamestnancom. Žalobcu pokladá za všeobecne neobľúbeného zamestnanca nerešpektujúceho názory druhých.
34.Svedok Miloš Onačila uviedol, že u žalovaného pracoval od 1.1.1986 do konca mesiaca február 2016, naposledy vo funkcii referenta údržby a správy budov. Zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer v rovnakom čase ako so žalobcom a z rovnakého výpovedného dôvodu - nadbytočnosť. Pred doručením výpovede vedel, že organizáciou sú prerokovávané organizačné zmeny, avšak nemal vedomosť, že tieto sa majú dotýkať jeho samotného. O tejto skutočnosti sa dozvedel až v deň podpísania výpovede v mesiaci november 2015. Pred doručením výpovede mu iné pracovné miesto ponúknuté nebolo. Ponuku iného funkčného zaradenia mu predostrel jeho nadriadený J.. K., riaditeľ technicko investičného útvaru ešte v mesiaci september 2015 a to na zastupovanie kolegu p. S. vo funkcii energetika počas jeho práceneschopnosti. Túto ponuku odmietol a sám nemá vedomosť v akej súvislosti mu ponuka bola daná. Ponuka práce energetika nijako nesúvisela s výpoveďou danou mu pre nadbytočnosť. Poprel, aby na pracovisku dochádzalo k šikanóznemu správaniu vedenia organizácie voči zamestnancom. Rovnako nemá vedomosť o korupčnom prípadne, protispoločenskom konaní zamestnávateľa. Zúčastnil sa pracovných stretnutí zamestnávateľa so zamestnancami, na ktorých sa dozvedel o pripravovaných organizačných zmenách. Tieto však neboli konkretizované do počtu pracovných miest úsekov, ktorých sa zmeny dotknú.
Podľa § 2 Zákona č. 307/2014 Z.z.
(1) Na účely tohto zákona sa rozumie a) oznamovateľom fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie takéhoto oznámenia; za oznamovateľa sa okrem § 9 považuje aj jemu blízka osoba, ak je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi, b) oznámením uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa, c) závažnou protispoločenskou činnosťou protiprávne konanie, ktoré je 1. niektorým z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 až 263 Trestného zákona <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523261-263'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, trestným činom machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523266'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, niektorým z trestných činov verejných činiteľov podľa ôsmej hlavy druhého dielu osobitnej časti Trestného zákona <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> alebo niektorým z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti Trestného zákona <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 2. trestným činom, za ktorý Trestný zákon <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, alebo 3. správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur, d) podnetom 1. oznámenie vrátane anonymného oznámenia, 2. neanonymné podanie fyzickej osoby o inej protispoločenskej činnosti ako závažnej protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, e) zamestnávateľom právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, f) orgánom verejnej moci 1. štátny orgán, obec, vyšší územný celok,
2. právnická osoba zriadená zákonom a právnická osoba zriadená štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona,13) 3. právnická osoba založená osobou v prvom bode alebo druhom bode, 4. právnická osoba a fyzická osoba, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. (2) Konaním v dobrej viere sa na účely tohto zákona rozumie konanie osoby, ktorá vzhľadom na okolnosti, ktoré sú jej známe, a vedomosti, ktoré v tom čase má, je presvedčená o pravdivosti uvádzaných skutočností; v pochybnostiach sa konanie považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak. (3) Oznámenie, podanie a podnet, v ktorých nie je uvedené meno, priezvisko a adresa pobytu osoby, ktorá ho podáva, sa na účely tohto zákona považujú za anonymné.
Podľa § 2 Zákona č. 583/2008 Z.z., každý je povinný podľa svojich možností a schopností konať tak, aby predchádzal alebo zamedzil vzniku a šíreniu kriminality a inej protispoločenskej činnosti.
Podľa § 3 uvedeného zákona Na účely tohto zákona sa rozumie a) prevenciou kriminality cieľavedomé, plánovité, koordinované a komplexné pôsobenie na príčiny a podmienky, ktoré vyvolávajú alebo umožňujú kriminalitu a inú protispoločenskú činnosť, s cieľom ich predchádzania, potláčania a zamedzovania; to sa vzťahuje aj na prevenciu inej protispoločenskej činnosti, b) kriminalitou konanie, ktoré je trestným činom, c) inou protispoločenskou činnosťou konanie, ktoré je priestupkom alebo iným správnym deliktom; za inú protispoločenskú činnosť sa považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom, ale pôsobí negatívne na spoločnosť.
Podľa Čl.4 Z. p., zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov majú právo na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a o predpokladanom vývoji jeho činnosti, a to zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase. Zamestnanci sa môžu vyjadrovať a predkladať svoje návrhy k pripravovaným rozhodnutiam zamestnávateľa, ktoré môžu ovplyvniť ich postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch.
Podľa Čl.9 Z. p., zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
Podľa § 1 ods. 6 Z. p., v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
Podľa § 13 Z. p.
(1) Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). (2) V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. (3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. (4) Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania. (5) Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252313'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252313'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nedodržaním podmienok podľa odsekov 3 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %252313'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252313'&ucin- k-dni='30.12.9999'>; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. (6) Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252313'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). (7) Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch bolo narušené nedodržaním podmienok podľa odseku 4 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %252313'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.
Podľa § 61 Z.p.
(1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. (3) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. (4) Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.
Podľa § 63 Z. p.
(1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %252358'&ucin-k-dni='30.12.9999'> pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec
1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %252342'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252358'&ucin-k-dni='30.12.9999'> pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. (3) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. (4) Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.
(5) Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'> konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania. (6) Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.
Podľa § 74 Z. p., výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 3 O.z., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 O.z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
35.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je dôvodnou. Súd sa pri uplatnenom výpovednom dôvode podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zameral na preskúmanie otázok, či došlo k prijatiu písomného rozhodnutia organizácie, o aký charakter organizačnej zmeny na základe tohto rozhodnutia išlo/ zmena úloh, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, iná organizačná zmena/, či sa stal žalobca v dôsledku jej prijatia nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatou organizačnou zmenou. Ďalej súd zisťoval, či žalovaný
si v súvislosti s výpoveďou splnil ponukovú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 63 ods.2 Z.p a či zo strany zamestnávateľa nedošlo k diskriminačnému konaniu. Žalovaný súdu predložil rozhodnutia predstavenstva spoločnosti o organizačnej zmene z mesiaca september 2015 a z mesiaca november 2015. V písomnej výpovedi je uvedené rozhodnutie organizácie zo dňa 25.9.2015, ktorým malo dôjsť k zvýšeniu konkurencieschopnosti, k zvýšeniu efektivity práce a k znižovaniu nákladov znížením stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť lepšiu efektívnosť práce. Vychádzajúc z platnej kolektívnej zmluvy (článku 5) je zrejmé, že zamestnávateľ sa zaviazal predložiť k prerokovaniu zdôvodnenie plánovaných organizačných opatrení, počtu a štruktúry pracovných miest, ktoré sa majú zrušiť, najneskôr jeden mesiac pred termínom realizácie týchto opatrení. Žalovaný túto povinnosť splnil listom zo dňa 28.9.2015. Odborový orgán predložený návrh prerokoval so zamestnávateľom dňa 12.10.2015. Následne dňa 10.11.2015 žalovaný pod bodom 10 prerokoval a schválil zmeny organizačnej štruktúry v spoločnosti Letisko Poprad - Tatry, a.s. Predstavenstvo pod č. uznesenia 10/2015 schválilo prijatie zmeny organizačnej štruktúry spoločnosti s účinnosťou k 1.3.2016, spočívajúcej v zrušení pracovného miesta pracovníka BO, referenta údržby a správy budov, vedúceho TÚ so znížením počtu pracovných miest o dve pracovné miesta. Zároveň bol štatutárny orgán spoločnosti poverený prerokovať výpoveď zamestnancov s výborom ZO IOZ. Teda až uznesenie č. 10 o schválení organizačnej štruktúry spoločnosti zo dňa 10.11.2015 bolo rozhodnutím, na základe ktorého žalovaný uplatnil výpovedný dôvod rozviazania pracovného pomeru so žalobcom. Na uvedené rozhodnutie sa žalovaný odvoláva pri žiadosti o prerokovanie výpovede adresovanej odborovému orgánu. Až na základe tohoto rozhodnutia došlo k nadbytočnosti jedného pracovníka v pracovnej pozícii BO. Dané rozhodnutie štatutárneho orgánu zamestnávateľa sa však vo výpovedi neuvádza . Už z uvedeného dôvodu je preto výpoveď skutkovo vymedzená s odkazom na ust. § 61 ods. 2 Z.p. nedostatočne a neurčito. / viď rozh. NS SR č. 1 Cdo 124/2010/.
36.Súd akceptuje argumentáciu žalovaného, že výber nadbytočného zamestnanca prislúcha v zásade výlučne zamestnávateľovi, a súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu zo strany zamestnávateľa. Diskriminačným postupom zamestnávateľa sa však súd zaoberá / napr. rozhodnutie NS SR 1 Cdo 124/2010, judikatúra súdneho dvora a.i./ Žalovaný sa v kap. III, čl. 5 bod 2,5 kolektívnej zmluvy dohodol so zástupcami zamestnancov, že zamestnávateľ prihliada pri rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ZP ods. 1 písm. a) b) najmä na dosahované pracovné výsledky, dĺžku pracovného pomeru u zamestnávateľa, dosiahnutú kvalifikáciu, závažné zdravotné a sociálne dôvody a.i. a oboznámi zamestnancov, ktorí budú uvoľňovaní, spravidla jeden mesiac pred predpokladaným doručením výpovede z tohto dôvodu. Ani jednu z uvedených povinností si žalovaný voči žalobcovi nesplnil. Vo výpovedi nekonštatuje, prečo následky prijatej organizačnej zmeny sa týkajú práve jeho. O výpovedi sa žalobca dozvedel až v deň jej doručenia. Tvrdenie žalobcu je podporené výpoveďou svedka Onačilu, ktorý rovnako potvrdil, že o výpovedi danej mu z organizačných dôvodov sa rovnako dozvedel až v deň jej doručenia.
37.Bez ohľadu na vyššie uvedené uplatnený výpovedný dôvod spočívajúci v znížení počtu zamestnancov na úseku BO, musí byť v príčinnej súvislosti s nadbytočnosťou zamestnanca. Podľa tvrdenia žalovaného pre nepriaznivé prognózy vývoja hospodárenia a výšky dotácií od štátu na rok 2016 a auditu vypracovaného v mesiaci september 2015 štatutárny orgán spoločnosti rokoval o znížení počtu zamestnancov na danom úseku už od mesiaca september 2015 s predpokladanou účinnosťou opatrenia od 1.3.2016. V čase prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene v mesiaci november 2015 žalovaný zamestnával dvoch pracovníkov v rovnakej funkcii s uzavretým pracovným pomerom na dobu určitú a to pracovníkom R. K. do 30.4.2016, pracovníkom V. K. do 14.6.2016 , u ktorých pri uzavretí pracovného pomeru bola dojednaná trojmesačná skúšobná doba, ďalší pracovník s funkčným zaradením na danom úseku p. V. bol dlhodobo práceneschopným a ďalší pracovník bol preradený na daný úsek v prvom polroku 2015. V danom prípade naplnenie organizačnej zmeny by nastalo aj inak v krátkej dobe po stanovení jej účinnosti a to uplynutím doby trvania pracovného pomeru u pracovníka K. dňom 30.4.2016 . K organizačnej zmene nemusel pri danej funkcii zamestnávateľ ani pristúpiť pri ukončenáí pracovného pomeru na dobu určitú s pracovníkom V. K.. Žalobcovi po udelení výpovede mala uplynúť výpovedná doba dňom 29.2.2016 a vznikol mu nárok na odstupné v sume 4-násobku priemerného mesačného zárobku. Ak malo byť naplnené opatrenie znižovania nákladov, práve nepredlženie pracovného pomeru u pracovníka K. by toto opatrenie naplnilo.
38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, časovej následnosti aktivít žalobcu od mesiaca december 2014 a prijímaných opatrení žalovaného je možné konštatovať, že zamestnávateľ ukončil pracovný pomer
výpoveďou práve so žalobcom z dôvodu ním podávaných opakovaných sťažností a podaní týkajúcich sa práce a pracoviska. Žalovaný výpovedou uplatnil následne výkon práv v rozpore s dobrými mravmi / § 13 ods.3 Zákoníka práce,/ pre ktorý dôvod je rovnako možno výpoveď určiť za neplatnú.
39.Tvrdenia žalobcu súvisiace s porušením zákonných podmienok platného rozviazania pracovného pomeru výpoveďou pre neprerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, porušenie povinnosti nevytvoriť nové pracovné miesto v zákonom stanovenej lehote, neponúknutie voľného pracovného miesta preukázané nebolo. Z predložených zápisníc odborového orgánu a výpovede svedka bolo preukázané, že výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, aj keď títo k návrhu výpovede nezaujali stanovisko. V čase dania výpovede zamestnávateľ nedisponoval voľným pracovným miestom. Pracovné miesto obsadené pracovníkom na PN takýmto miestom nie je. Svedkovi Y. v súvislosti s výpoveďou pracovné miesto ponúkané nebolo. Je pravdou, že v lehote 2 mesiacov od nadobudnutia účinnosti organizačnej zmeny sa dňa 28.4.2016 organizácia dohodla s pracovníkom R. K. na predlžení pracovného pomeru, ale iba na dobu určitú do 30.4.2017. Nie je možné preto konštatovať, že organizácia opätovne vytvorila dané pracovné miesto. Podania žalobcu adresované vedeniu organizácie, iným orgánom a inšpektorátu práce v rokoch 2014 a 2015 sa síce týkali údajného porušovania pracovno-právnych predpisov zamestnávateľom, z ich obsahu však nie je možné konštatovať, aby žalobca poukazoval na kriminálnu resp. protispoločenskú činnosť závažného charakteru tak , ako je definovaná v zákonoch č. 307/2014 Z.z. a 583/2008 Z.z. Jednalo sa o podania v zmysle výkladu ust. časti XIII čl. 1 pracovného poriadku, ku ktorým zamestnávateľ zaujal stanovisko a prijal opatrenia, prípadne ktorými sa zaoberala Inšpekcia práce. Oprávnenosť niektorých z týchto podnetov dokonca spochybnili samotní spolupracovníci žalobcu s odvolaním sa na prijatú dohodu zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov.
40.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalobcovi ako plne úspešnému priznal plnú náhradu trov. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.