Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2S-42-2016.pdf
PDF · 105.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/42/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Okresnej prokuratúry M., so sídlom v M., Q. č. XXXX/XX, XXX XX M., proti žalovanému Mestu M. so sídlom v M., O. XX, XXX XX M., zastúpeného primátorkou mesta F. U. Q., o vyslovenie nesúladu podľa § 367 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Všeobecne záväzného nariadenia č. 124/2013 Mesta M. na základe správnej žaloby jednohlasne takto rozhodol
rozhodol:
Súd vyslovuje nesúlad Všeobecne záväzného nariadenia č. 124/2013 prijatého Mestským zastupiteľstvom M. dňa 24. júna 2013 v časti uvedenej v § 2 ods. 1, kde je upravený voľný pohyb psa, ktorý je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1, ods. 3 a § 6 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb. o Obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 5 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 20.10.2016 sa žalobca domáhal vyslovenia nesúhlasu súdom podľa § 367 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku so Všeobecne záväzným nariadením Mesta M. č. 124/2013, konkrétne o vymedzení miest, kde je voľný pohyb psa zakázaný a vstup so psom zakázaný, o vodení psa a znečisťovaní verejného priestranstva na území Mesta M. prijatého dňa 24.06.2013 s § 4 ods. 1, ods. 3, § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 5 ods. 1 písm. a), b), § 7 ods. 6 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. 2. Správnu žalobu podal prokurátor v súlade s ustanovením § 45 ods. 4 v spojení s ustanovením § 357 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 6 ods. 1, 2 písm. a), h) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. V žalobe žalobca argumentoval tým, že obsah VZN č. 124/2013 Mesta M. o vymedzení miest, kde je voľný pohyb psa zakázaný a vstup so psom zakázaný, o vodení psa a znečisťovaní verejného priestranstva na území Mesta M. je v nesúlade s ustanovením čl. 2 ods. 2, ods. 3 čl. 13, ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej v texte „Ústava“), § 4 ods. 1, ods. 3, § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení), § 5 ods. 1 písm. a), b), § 7 ods. 6 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov.
3. Zároveň žalobca poukázal na Všeobecne záväzné nariadenie číslo 124/2013 mesta M., konkrétne na § znenie, § 1, 2, 3, 4, 5 a 6. Dôvodil ďalej tým, že z obsahu VZN je zrejmé, že účelom jeho vydania bola úprava vymedzenia miest, kde je voľný pohyb psa zakázaný a vstup so psom zakázaný, vodenie psa a znečisťovanie verejných priestranstiev na území mesta. Podľa žalobcu VZN je v rozpore so zákonom vzhľadom na nasledovné právne významné skutočnosti. VZN je všeobecne záväzný právny predpis vydávaný príslušnými orgánmi obce, mesta, vyšších územných celkov s pôsobnosťou nad teritóriu
obce, mesta alebo vyššieho územného celku. Žalobca sa ďalej zaoberal významom VZN a zároveň poukázal na to, že samostatnú pôsobnosť obce a s tým súvisiacu vecnú pôsobnosť samosprávnych nariadení zakotvuje Ústava a tiež zákon 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v ustanovení § 4 v spojení s ustanovením § 6 ods. 1.
4. Žalobca poukázal na to, že výkon samostatnej pôsobnosti obce je vymedzený demonštratívne tým spôsobom, že ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a) až s) Zákona o obecnom zriadení vymenúva len niektoré najdôležitejšie pôvodné samosprávne funkcie obce a jej orgánov. Dôvodil článkom 68 Ústavy SR a argumentoval tým, že na citovaný článok ústavy nadväzuje aj § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, ktorý ustanovuje, že obec môže o veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia, pričom predmetom úpravy obsiahnutej v napadnutom VZN sú spoločenské vzťahy súvisiace s držaním psov. Žalobca zároveň poukázal na § 1, § 2 VZN a k tomu je potrebné uviesť, že zákonné zmocnenie mesto splnomocňuje na vymedzenie miest na území mesta, kde je vstup so psom zakázaný a tento zákaz sa môže vzťahovať len na také miesta, ku ktorým má mesta vlastnícky právny vzťah, je v nájme mesta, resp. osoby, ktorej mesto je zriaďovateľom, resp. správcom je mesto a to len vtedy, keď to neodporuje zákonu. Mesto nemôže obsahom VZN zasahovať do spoločenských vzťahov týkajúcich sa súkromného vlastníctva iných osôb. Mesto môže obmedzovať pohyb psov len na miestach ktoré má vo vlastníctve alebo nájme, resp. ktorých je zriaďovateľom alebo správcom. Vychádzajúc zo zákona nemôže byť definícia verejného priestranstva správna vo vzťahu k parkom parkoviskám, detským ihriskám, okoliu bytových domov, predajniam a prevádzkam poskytujúcim služby, ak ide o súkromné priestory. Za verejné priestranstve nemožno považovať ani cintorín, školu, školské zariadenie a pod., ak ide o pozemky /priestory/, ktoré nie sú vo vlastníctve /v správe/ obce. Za verejné priestranstvo nemožno považovať ani areál školy /školský dvor/, ak nesplňa podmienku všeobecnej verejnej prístupnosti. Za verejné priestranstvo na účel tohto VZN možno považovať len verejnosti prístupne priestory /pozemky/ vo vlastníctve alebo v správe obce ak súčasne spĺňajú podmienku všeobecnej verejnej prístupnosti. Z uvedeného je podľa žalobcu nesporné, že mesto je zákonom splnomocnené podľa § 5 zákona č. 282/2002 Z.z. na vymedzenie miest, kde je voľný pohyb psa a vstup so psom zakázaný. Keďže ide o zákazy, ktoré sú vynútiteľné za porušenie možno uložiť sankciu, pričom je potrebné, aby formulácie týchto zákazov boli jednoznačné, zrozumiteľné, určité a nespôsobovali žiadne pochybnosti. Tieto atribúty však protestom napadnuté VZN nespĺňa.
5. Ďalej žalobca argumentoval poukazom na § 2 ods. 4 VZN, podľa ktorého sa zákaz vstupu nevzťahuje na psov so špeciálnym výcvikom (vodiaci, asistetnčný, signálny služobných psov a psov terapeutov). Z tohto pohľadu je predmetné ustanovenie diskriminačné, pretože neexistuje dôvod pre neobmedzený vstup so všetkými kategóriami zvláštnych psov majúcich špeciálny výcvik na miesta, kde je ustanovený všeobecný zákaz vstupu so psom (napr. ovčiarsky pes, pes používaný súkromnými bezpečnostnými službami). Vymedzenie verejného priestranstva uvedené v § 1 bod. 1 VZN s tým, že sa nachádza v intraviláne obce je podľa žalobcu v rozpore s ustanovením § 5 ods. 2 zákona č. 282/2002 Z.z., pretože všetky verejné priestranstvá v intraviláne mesta by museli byť označené zákazom voľného pohybu psov, čo v praxi nie je možné vykonať, pretože nie je možné predpokladať, aby bežný občan vedel rozlíšiť, či sa nachádza v intraviláne, alebo extraviláne obce.
6. Zákon č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov nesplnomocnil mesto upraviť kontrolnú činnosť a sankcie ako je to uvedené v § 4 a § 5 VZN, pričom táto úprava je naviac duplicitná a nadbytočná, pretože priestupky sú upravené v § 7 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Mestské zastupiteľstvo v M. pri prijímaní predmetného VZN nepostupovalo podľa žalobcu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a preto proti VZN č. 124/2013 Mesta M. podal Okresný prokurátor v M. pod z.n. Pd/48/16/7702-6 dňa 26.07.2016 protest prokurátora, ktorý Mesto M. prevzalo dňa 29.07.2016. Ako vyplýva z ďalšieho postupu mestské zastupiteľstvo v M. na svojom XI. zasadnutí dňa 25.08.2016 prerokovalo protest prokurátora a prijalo uznesenie pod č. 153/2016 zo dňa 25.08.2016, ktorým protestu nevyhovelo, a následne VZN č. 124/2013 nezrušilo.
7. Ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu, ktorého obsahom je aj všeobecne záväzné nariadenie Mesta M. č. 124/2013 o vymedzení miest, kde je voľný pohyb psa zakázaný a vstup so psom zakázaný, o vodení psa a znečisťovaní verejného priestranstva na území Mesta M., ktoré Mestské zastupiteľstvo schválilo na svojom zasadnutí dňa 24.06.2013, ktoré v § 1 bod 1 a 2 obsahuje vymedzenie pojmov, pričom pod bodom 1 je charakterizované verejné priestranstvo na účely tohto
všeobecne záväzného nariadenia ako priestranstvo, ktoré je verejnosti voľne prístupné, najmä cesty, miestne komunikácie, parkoviská, námestia, trhoviská, verejné zelené plochy, verejné spevnené plochy v intraviláne mesta. V bode 2 uvedeného § je vymedzený pojem verejné prístupné miesto, ktoré na účely tohto všeobecne záväzného nariadenia je každé miesto, kde má prístup viac ľudí a verejnosti prístupné pozemky okrem tých, ktoré sú vo vlastníctve fyzických a právnických osôb, alebo ku ktorým majú tieto osoby právo hospodárenia.
8. V § 2 bod 1 VZN pohyb psa na území mesta je voľný pohyb psa zakázaný na všetkých verejných priestranstvách, verejne prístupných miestach.
9. V § 2 bod 2 VZN je vymedzené, že na území mesta je vstup so psom zakázaný a) na detské ihriská a pieskoviská, do areálov škôl a školských zariadení vo vlastníctve mesta Humenné, b) na mestské kúpaliská a mestské športové ihriská, c) na verejné pohrebisko v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Humenné, d) do mestských fontán, e) do mestských kultúrnych zariadení a obradných siení, f) na mestské trhoviská slúžiace verejnému užívaniu.
10. V § 2 bod 3 VZN je uvedený zákaz vstupu so psom do lokalít uvedených v predchádzajúcich odsekoch musí byť viditeľne označený. Toto označenie vhodným piktogramom zabezpečí vlastník, správca alebo užívateľ priestoru.
11. V § 2 bod 4 VZN je uvedený zákaz vstupu, uvedené je, že zákaz vstupu sa nevzťahuje na psov so špeciálnym výcvikom (vodiaci, asistenčný, signálny), služobných psov a psov terapeutov.
12. V § 3 VZN sa zaoberá vodením psa a znečisťovaním verejného priestranstva, pričom vodenie psa a znečisťovanie verejného priestranstva je upravené v § 4 až 6 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podrobnosti držania psov. Ten, kto vedie psa musí byť vybavený vreckom na bezprostredné odstránenie psích exkrementov.
13. V § 4 uvedeného VZN je upravená kontrolná činnosť, pričom kontrolu nad dodržiavaním tohto VZN vykonávajú príslušníci Mestskej polície M..
14. V § 5 pod bodom 1 sú upravené sankcie, pričom sa porušením ustanovenia tohto VZN fyzickou osobou je priestupkom podľa zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V bode 2 za porušenie tohto VZN možno uložiť pokutu v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V bode 3 je upravené, že pokuty uložené príslušníkmi mestskej polície sú príjmom mesta, okrem pokút uložených v blokovom konaní orgánmi policajného zboru, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.
15. V záverečnom ustanovení v § 6 je uvedené, že VZN Mesta M. o vymedzení miest, kde je voľný pohyb psa zakázaný a vstup so psom zakázaný, o vodení psa a znečisťovaní verejného priestranstva na území Mesta M. bolo schválené na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v M. dňa 24.06.2013 a nadobúda účinnom 15. dňom od vyvesenia na úradnej tabuli.
16. Správny súd má ďalej preukázané z obsahu administratívneho spisu, že Okresná prokuratúra M. podala pod sp. zn. Pd/48/16/7702-6 dňa 26.07.2016 protest prokurátora podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 1 písm. a) bod 5, ods. 3 písm. f) bod 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorý sa týka VZN pod č. 124/2013 Mesta M. o vymedzení miest, kde je voľný pohyb psa zakázaný a vstup so psom zakázaný, o vodení psa a znečisťovaní verejného priestranstva na území Mesta M., ktorý obsahuje totožné skutočnosti, dôvody, ktoré sú uvedené v správnej žalobe prokurátora.
17. Ako vyplýva z výpisu Uznesenia Mestského zastupiteľstva v M. z XI. zasadnutia mestského zastupiteľstva v M. zo dňa 25.08.2016 pod č. 153/2016 k prerokovaniu protestu prokurátora Okresnej prokuratúry M. pod č. Pd 48/16/7702-6 zo dňa 26.07.2016 proti VZN Mesta M. č. 124/2013 mestské zastupiteľstvo v M. nevyhovuje protestu prokurátora Okresnej prokuratúry M.. Zároveň v administratívnom spise sa nachádza aj písomné oznámenie Mesta M. zo dňa 13.09.2016 k číslam Pd 47/16/7702 a Pd 48/16/7702 adresovaný list Okresnej prokuratúre M., pričom ide o oznámenie k
horeoznačeným veciam protestov prokurátora Okresnej prokuratúry M. proti VZN Mesta M. č. 119/2012, ako aj 124/2013 s tým, že mestské zastupiteľstvo v M. pod č. 153/2016 a 154/2016 obidve zo dňa 25.08.2016, ktorými mestské zastupiteľstvo podaným protestom nevyhovelo a takisto súčasťou uvedeného oznámenia je aj uznesenie mestského zastupiteľstva zo dňa 25.08.2016.
18. K podanej správnej žalobe prokurátora Okresnej prokuratúry M. podal žalovaný Mesto M. písomné vyjadrenie zo dňa 24.11.2016, v ktorom poukazuje na jednotlivé články VZN č. 124/2013 a argumentuje tým, že pri schválení a vymedzení tak pojmov, ako aj celého VZN sa riadil pokynmi uvedenými v proteste Okresného prokurátora M. pod č.j. Pd4/13 zo dňa 08.04.2013, pričom VZN č. 124/2013 bolo vypracované v minimálnom rozsahu. Uvedený princíp, ktorý je v nariadení dodržaný v ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 ods. 2, v týchto ustanoveniach VZN podľa žalovaného je jasne rozlíšené vlastníctvo Mesta M. k verejne prístupným miestam od vlastníctva takých pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve fyzických a právnických osôb, alebo ku ktorým majú tieto osoby právo hospodárenia. Zároveň žalovaný argumentuje tým, že z ustanovení § 1 ods. 1, 2 a v § 2 ods. 1 VZN vyplýva, že sa nevzťahuje na súkromné pozemky vo vlastníctve fyzických a právnických osôb, resp. ku ktorým majú tieto osoby právo hospodárenia.
19. Ďalej sa vyjadril žalovaný k označovaniu priestorov a lokalít, kde je vstup so psom zakázaný, čo nie je v rozpore s ustanovením § 5 ods. 2 zákona č. 282/2002 Z.z. a zároveň ustanovenie § 2 ods. 3 uvedeného nariadenia nie je v rozpore s citovaným znením zákona č. 282/2002 Z.z. Ustanovenie § 5 ods. 2 zákona neobsahuje podľa žalovaného žiadny text ani postup týkajúci sa samotnej realizácie označovania miest, kde je voľný pohyb psa zakázaný, či vstup so psom zakázaný. Ani text nariadenia v § 2 ods. 3 neobsahuje nezákonné postupy, ani neukladá nezákonné povinnosti, hovorí iba, že označenie vhodným piktogramom zabezpečí vlastník, správca alebo užívateľ priestoru. Zároveň žalovaný vo vyjadrení poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 4, ktoré nepovažuje takisto za diskriminačné, pretože toto ustanovenie hovorí o výnimke zo zákazu vstupu, ktorý je špecifikovaný v § 2 ods. 2 pre psov so špeciálnym výcvikom, ktorý sú tam presne vymenovaný.
20. Ďalej pokiaľ žalobca dôvodí, že nariadenie je vydané v rozpore so zákonom č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, k tomuto žalovaný argumentuje, že z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) Zákona o obecnej polícii vyplývajú skutočnosti a to konkrétne, že obecná polícia v rámci svojich základných úloh vykonáva VZN obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu. Základné úlohy obecnej polície, ktoré úzko súvisia s dodržiavaním už napadnutého alebo iného nariadenia sú uvedené aj v iných bodoch ods. 1 § 3 Zákona o obecnej polícii. Zároveň žalovaný argumentuje tým, že zákon č. 372/1990 Zb. v § 46 ako iné priestupky proti poriadku v správe uvádza, že priestupkom proti poriadku v správe je porušenie iných povinností, než uvedených v § 21 až 45, ak sú ustanovené VZN vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy, ak sa takýmto konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy alebo obcí. Priestupky sú upravené v § 7 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov nemajú nič spoločné s ustanovením § 46 Zákona o priestupkoch. Sú podľa žalovaného to rozdielne skutkové podstaty priestupkov a nemožno hovoriť o ich duplicite, či nadbytočnosti. Ustanovenie § 5 ods. 1 až 3 napadnutého nariadenia taktiež nie je v rozpore so žiadnym zákonným ustanovením a jeho zákonná úprava je uvedená v § 46 a § 13 ods. 3, 4 Zákona o priestupkoch. Žalovaný v závere vyjadrenia argumentoval tým, že má za to, že pri schvaľovaní a prijímaní VZN Mesta M. č. 124/2013 neporušilo mesto zákon.
21. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. (ďalej len S.s.p.).
22. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Ako vyplýva z ustanovenia § 45 ods. 1 S.s.p., prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
24. Podľa § 45 ods. 4 S.s.p., prokurátor je oprávnený podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
25. V zmysle ustanovenia § 357 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu VZN obce, mesta, mestskej časti, alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach: a) územnej samosprávy so zákonom, alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných územných orgánov štátnej správy.
26. Podľa § 357 ods. 2 S.s.p., nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.
27. Ako vyplýva z ustanovenia § 358 S.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
28. V súlade s ustanovením § 359 ods. 1 S.s.p., žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 360 S.s.p., žalovaným je obec, mesto, mestská časť, alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté všeobecne záväzné nariadenie.
30. Z ustanovenia § 361 ods. 1 S.s.p., vyplývajú náležitosti žaloby podľa § 57, ktorými sú a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie napadnutého všeobecne záväzného nariadenia a deň jeho prijatia, d) uvedenie ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým by malo byť všeobecne záväzné nariadenie alebo jeho ustanovenie v nesúlade, e) žalobné body, f) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.
31. V zmysle ustanovenia § 361 ods. 2 S.s.p., k žalobe musí byť pripojené napadnuté všeobecne záväzné nariadenie a k žalobe prokurátora aj oznámenie žalobcu o nevyhovení protestu prokurátora.
32. Ako súd konštatoval vyššie v odôvodnení rozsudku v zmysle § 363 ods. 1 S.s.p. žalovaný na výzvu súdu v určenej lehote predložil správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
33. S poukazom na ustanovenie § 367 ods. 1 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením vysloví nesúlad VZN, jeho časti, alebo niektorého jeho ustanovenia. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia VZN, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého VZN, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým nie je VZN, jeho časť, alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade.
34. Správny súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení S.s.p. a po preskúmaní Všeobecne záväzného nariadenia Mesta M. pod č. 124/2013 zo dňa 24.06.2013 s poukazom na protest prokurátora Okresnej prokuratúry M. zo dňa 26.07.2016 pod č. Pd 48/16/7702-6 a dôvodov uvedených v žalobe prokurátora, ktorá bola doručená krajskému súdu dňa 24.10.2016 dospel bezpochyby k záveru, že VZN č. 124/2013 prijaté MsZ M. dňa 24.06.2013 je nesúladné so zákonom č. 369/1990 Zb. a zákonom č. 282/2002 Z.z. konkrétne v časti uvedenej v § 2 ods. 1, ktorá presne znie: „na území mesta je voľný pohyb psa zakázaný na všetkých verejných priestranstvách, verejne prístupných miestach“, pričom uvedené ustanovenie VZN je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, ktoré znie: „obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát, alebo iná právnická osoba, alebo fyzická osoba.
35. Zároveň súd dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je aj v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení, pričom v tejto súvislosti musí súd upozorniť, že žalobca presne nedefinoval, v rozpore s ktorým konkrétnym ustanovením je predmetné ustanovenie VZN v rozpore. Pritom správny
súd má za to, že obec pri výkone samosprávy najmä vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaných obci do užívania. Pod písm. h) uvedeného ustanovenia obec pri výkone samosprávy najmä utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú a umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport, ...
36. Čo sa týka nesúladu uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 VZN zároveň súd dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Zároveň je uvedené ustanovenie aj v rozpore s § 6 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Súd dospel k záveru, že táto časť VZN je v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona v obecnom zriadení.
37. Nesúlad paragrafového znenia tejto časti VZN 124/2013 s uvedenými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení správny súd odôvodnil tými skutočnosťami, na ktoré žalobca v konečnom dôsledku poukázal v žalobe a to, že v uvedenom ustanovení nie je presne špecifikovaný vymedzený voľný pohyb psa, kde je zakázaný, pričom v uvedenom ustanovení VZN je pojem verejného priestranstva a verejného prístupného miesta všeobecne označený a nie je konkrétne vymedzený. Týmto označením voľného pohybu psa, ktorý je zakázaný na uvedených všetkých verejných priestranstvách a verejne prístupných miestach, ide o všeobecné vyznačenie pobytu psov. Vyhradenie uvedených priestorov nie je konkretizované a z uvedeného ustanovenia vôbec nevyplýva, či tieto verejné priestranstvá a verejne prístupné miesta sú vo vlastníctve mesta, resp. v správe, alebo zriadení mesta. Na základe tohto záveru preto správny súd dospel k tomu, že uvedené ustanovenie nie je presne špecifikované, nie je presne vymedzené a preto je ako všeobecné v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení, na ktoré poukázal súd vyššie.
38. V spojení s uvedeným všeobecným určením zákazu vstupu na všetky na všetky verejne priestranstvá a verejne prístupné miesta konalo tak Mesto M. aj v rozpore s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a), b), kde v zákone č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov vyplýva, že vydávanie VZN obcami, podľa ktorého obec môže VZN vymedziť miesta, kde je: a) voľný pohyb psa zakázaný, b) vstup so psom zakázaný, uvedené ustanovenie § 2 ods. 1 UZN nie je v súlade s uvedeným ustanovením zákona, § 5 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 282/2002 Z.z.
39. Čo sa týka dôvodov, ktoré uviedol žalobca v podanej správnej žalobe súd sa s týmito nestotožnil v plnom rozsahu, ale len v časti správny súd vyhovel podanej žalobe a vyslovil nesúlad časti VZN ohľadom ustanovenia § 2 ods. 1 vzhľadom k príslušným ustanoveniam Zákona o všeobecnom zriadení, ako aj ustanoveniam § 5 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 282/2002 Z.z.
40. Čo sa týka správnej žaloby v tej časti, kde prokurátor žiadal vyslovenie nesúladu s VZN s ustanovením § 6 ods. 7 zákona č. 282/2002 Z.z. v tejto časti správny súd nepovažuje VZN za vydané v rozpore s uvedeným ustanovením. Nakoľko ide o priestupky, ktoré sú charakterizované v zákone č. 282/2002 Z.z., konkrétne v § 7 ods. 6, pričom ide o sankcie za uvedené priestupky, ktorých výnos pokút je príjmom rozpočtu obce, okrem výnosu pokút uložených v blokovom konaní orgánmi policajného zboru, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu. Predmetné ustanovenie je súladné s ustanovením § 5 ods. 3 VZN č. 124/2013 a správny súd dospel k záveru, že uvedené ustanovenie VZN nie je v rozpore s ustanovením § 7 ods. 6 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov.
41. S poukazom na ustanovenie § 367 ods. 2 S.s.p., ak správny súd rozhodne podľa ods. 1, dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca VZN, jeho časť, alebo niektoré jeho ustanovenia účinnosť.
42. Podľa § 367 ods. 3 S.s.p., obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; inak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť.
43. V zmysle uvedeného ustanovenia správny súd v závere svojho rozhodnutia poukazuje na povinnosť Mesta M. v lehote šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia správneho súdu podľa ods. 1, nakoľko stráca účinnosť a platnosť Všeobecne záväzného nariadenia Mesta M. č. 124/2013, uvedené nahradiť správnym znením tak, aby toto znenie bolo v súlade s ustanovením § 4 ods. 1, ods. 3 a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990 Zb., ako aj v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov.
44. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 170 S.s.p., písm. c). Konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, z toho dôvodu žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania a preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
45. Vo veci senát správneho súdu rozhodol v pomere 3:0 hlasov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.