Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-47-2017.pdf
PDF · 93.07 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. V., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka - U. V., nar. X.X.XXXX, bytom J. G. I. XXXX/ X, B. a otec - X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T. O. X., XXXXX W., Nemecko, právne zastúpený Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom G. XX, W. K. B., v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 23P/24/2016-94 zo dňa 28.februára 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že
- otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 230 eur mesačne za obdobie od 7.6.2016 do 31.12.2016 a sumou 200 eur, počnúc 1.1.2017, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej;
- vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta;
- zameškané výživné na maloletú J. za obdobie od 7.6.2016 do 28.2.2017 vo výške 1184,06 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletej v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 10P/62/2012-33 zo dňa 20.8.2012 v časti o určení výživného na maloletú J. V., nar. X.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej J. V., nar. X.XX.XXXX na sumu 200 eur s účinnosťou od 7.6.2016 do 31.12.2016 a následne - počnúc 1.1.2017 na čiastku 180 eur mesačne. Na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti. Posledná úprava výživného je z augusta 2012, aktuálne je maloletá o viac než 4 roky staršia, čím sa prirodzene zvýšili jej odôvodnené potreby, pričom súd je povinný prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov, ktoré každoročne úmerne narastajú. Naposledy navštevovala 3. ročník ZŠ, v súčasnej dobe ide o 7. ročník ZŠ. Zvýšili sa jej výdavky na osobnú hygienu, navštevuje posilňovňu, nosí zubný strojček. 2.Okrem toho zmena pomerov nastala aj na strane rodičov. Otec mal v čase posledného rozhodovania o výživnom čistý príjem zo živnosti vo výške 810 € mesačne, pričom súhlasil so zvýšením výživného na sumu 100 €. V súčasnej dobe jeho priemerný čistý mesačný príjem dosahuje 2.100 €, čo je takmer trojnásobný nárast. Otec v čase posledného rozhodovania, rovnako ako aj v súčasnej dobe, býval spolu
so svojou manželkou a maloletým synom J. v nájomnom byte. Výdavky na bývanie vzrástli pri nájomnom a elektrine, nie však v takom rozsahu, aby otec nebol schopný hradiť súdom zvýšené výživné. V tom čase bola jeho družka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok zo SR. V súčasnej dobe je nezamestnaná a nemá žiaden príjem. Súd na túto skutočnosť prihliadol, nakoľko otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť k svojej manželke. 3.Na strane matky nastala zmena pomerov v tom, že v čase posledného rozhodovania bývala v jednoizbovom nájomnom byte sama s maloletou. V súčasnej dobe býva spolu so svojim priateľom, mal. J. a ich spoločnou dcérou K. v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej priateľa. Matka je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke, jej príjem tvorí len rodičovský príspevok. V čase posledného rozhodovania mala príjem približne 400 € v čistom. Došlo teda u nej k poklesu príjmu a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Je však súčasne aj poberateľkou prídavku na dieťa, ktorý slúži na úhradu časti odôvodnených potrieb mal. 4.Súd prvej inštancie zdôraznil, že u rodičov neprihliadal na výdavky, ktoré nie je nevyhnutne vynaložiť (internet, mobil, televízia). Výživné má totiž prednosť pred inými výdavkami rodičov. Rodič je povinný primárne zabezpečiť úhradu odôvodnených potrieb mal. a až zo zostatku prostriedkov uhrádzať sekundárne výdavky. Na strane otca sú to aj poistky, neprimerané a nie nevyhnutné výdavky na auto, skúter, pôžička na preklenutie začiatku života v Nemecku (otec žil v Nemecku už v čase posledného rozhodovania o výživnom, t.j. túto pôžičku splácal už v tom čase). Na strane matky ide o splátku hypotéky (90 €) a spotrebného úveru (53 €), ktoré spláca matka. Matka totiž zveľaďuje majetok (zhodnocuje nehnuteľnosť), ktorá nie je v jej vlastníctve (byt je vo výlučnom vlastníctve jej priateľa) a nemá záruku, že tento majetok v budúcnosti nadobudne. Aj keď má matka uzavretú kúpnu zmluvu s priateľom na jednu polovicu predmetného bytu, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nebol podaný od roku 2012. Súd tiež neprihliadal na matkou tvrdenú zmenu pomerov, a to zdravotný stav maloletej (ploché nohy), nakoľko mal. má tieto zdravotné problémy už od narodenia. Dodal, že apeluje na matku, aby s finančnými prostriedkami nakladala hospodárne zohľadňujúc finančné možnosti oboch rodičov, nakoľko považoval očkovanie proti encefalitíde (100 €) síce za vykonané v záujme dieťaťa, nejedná sa však o nevyhnutnú potrebu. Taktiež výdavok za zubný strojček vo výške 1.000 € súd považoval za neprimeraný. 5.Napokon, okresný súd pri hodnotení zmeny pomerov prihliadol aj na podstatnú zmenu okolností spočívajúcu v tom, že otec sa s maloletou nestretáva (len raz ročne u svojich rodičov) a nad rámec výživného neprispieva. V čase posledného rozhodovania totiž otec mal. prispieval aj nad rámec výživného. Dcéra u neho strávila 5 týždňov počas letných prázdnin, čím sa otec podieľal na úhrade odôvodnených potrieb dieťaťa. V súčasnej dobe osobnú starostlivosť o maloletú a všetky jej potreby zabezpečuje výlučne matka. Otec sa na tomto podieľa len sumou 100 € mesačne, čo súd vyhodnotil za nepostačujúce s prihliadnutím na príjem otca, ktorý sa oproti poslednému rozhodovaniu zvýšil takmer trojnásobne. 6.Zhrnúc opísané dospel súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a zvýšil vyživovaciu povinnosť pri časovej diferenciácii založenej na tom, že otec má vyživovaciu povinnosť aj k svojej manželke, ktorá stratila príjem v decembri 2016. Pri otcovom objeme uhrádzaných výdavkov mal za nepochybné, že je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletej súdom určeným výživným. K matkou navrhovanému výživnému vo výške 800 € súd poznamenal, že určenie výživného nie je bezhraničné, ale má pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí a až, keď to umožňujú pomery povinného rodiča možno tohto zaviazať na tvorbu úspor a zvyšovanie životnej úrovne dieťaťa.
7.Nadväzne okresný súd vyčíslil zmeškané výživné za obdobie od 7.6.2016 do 28.2.2017 v celkovej výške 840 eur, ktorý nedoplatok umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok s prihliadnutím na pomery otca, ako aj výšku zmeškaného výživného.
8.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si žiaden z účastníkov nárok neuplatnil a zároveň náhradu v tomto konaní ani nemožno spravodlivo požadovať.
9.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej a domáhala sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe vyhovenia návrhu a súčasne zaviazania otca zaplatiť zmeškané výživné v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Stanovené výživné považovala za neprimerané nízke, keď súd nesprávne prihliadal k fakticky dosahovaným príjmom oboch rodičov, k hodnote ich majetku a k ich
celkovej životnej úrovni. Taktiež namietala, že si neobstaral všetky podklady preukazujúce uvedené skutočnosti a hlavne ich nesprávne vyhodnotil. Na preukázanie svojich tvrdení súdu predložila viacero listinných dôkazov, ktoré súd odmietol prijať. Predovšetkým súd nesprávne neprihliadal na splátku hypotéky (90 eur) a spotrebného úveru (53 eur), ktoré spláca. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz - zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k bytu - ktorý nebolo možné zavkladovať titulom lehoty viazanosti voči Štátnemu fondu rozvoja bývania. 10.Ďalej odvolateľka okresnému súdu vytýkala, že zohľadnil potrebu zubného strojčeka, ale výdavok naň vo výške 1.000 eur považoval za neprimeraný. Cenu strojčeka 700 + 300 eur predstavovalo prevažne cestovné na Ukrajinu. Na Slovensku sa cena len za strojček pohybuje okolo 1.200 až 1.400 eur + každé dotiahnutie a výmena gumičiek predstavuje ďalšie náklady. Dôvodom liečby na Ukrajine bolo práve ušetriť finančné prostriedky. Podotkla, že v danom prípade ide o medicínske a nie len estetické hľadisko. Taktiež nie je správnou úvaha okresného súdu, že očkovanie proti encefalitíde (100 eur) nie je nevyhnutnou potrebou. V danej spojitosti priložila potvrdenie všeobecného lekára o tom, že dieťa bolo očkované, pretože je zaradené do rizikovej skupiny obyvateľstva. 11.Okrem toho podľa matky okresný súd zohľadňoval v prípade otca i potreby jeho syna z druhého manželstva, zatiaľ čo potreby maloletej dcéry matky z druhého vzťahu nie. Pokiaľ totiž otec prispieva synovi na futbal (140 eur), maloletá J. musela záľubu v jazdectve na koňoch postupne obmedziť až zastaviť z finančných dôvodov, hoci jej z dôvodu diagnózy plochých nôh lekár odporučil túto činnosť z dôvodu nadmerného nezaťažovania chodidiel a prospešnosti pre chrbticu. J. má vybudovaný pozitívny vzťah k zvieratám i talent. Pri tomto športe zotrvala vyše dvoch rokov, nejde o žiaden chvíľkový rozmar. Zároveň matka v danej spojitosti upozornila, že sa o dieťa stará, ale sa s ňou i príkladne učí, čo sa prejavuje na jej výsledkoch v škole, preto považuje za nespravodlivé, aby dcéra J. nemohla navštevovať jazdectvo, keďže to majetkové pomery otca umožňujú. Súčasne jej ambícia študovať priniesla zvýšené finančné náklady spojené s prípravou na stredoškolské štúdium, keď dcéra je pozvaná na prijímacie skúšky a bilingválne gymnázium v Martine a v Sučanoch. Dodala, že ak má otec svoje zábavky (autá, skúter) atď., mal by dbať aj na svoju dcéru. Za takmer rok aj napriek úsiliu a súčinnosti nebol schopný dcére vybaviť v Nemecku prídavky, hoci má na ne právny nárok. 12.Odvolateľka uzavrela, že jej majetkové pomery sa zhoršili, zatiaľ čo otcove príjmy sú trojnásobne vyššie. Preto je dôvodné zaviazať ho aj na tvorbu úspor. Napokon súd neprihliadol na významnú skutočnosť, že v zmysle nemeckých právnych predpisov si otec výživné odpisuje z dane, čo mu J. každoročne podpisuje. Za spravodlivé nepovažovala ani to, že mu bolo umožnené splácať zmeškané výživné v splátkach 30 eur.
13.V písomnom vyjadrení kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu a zároveň odvolaciemu orgánu dal na zváženie možnosť tvorby úspor pre maloletú J., nakoľko príjem otca je nadštandardný a je v jeho schopnostiach je finančne prispievať na tvorbu úspor v sume 50 eur.
14.V písomnom stanovisku k vyjadreniu kolízneho opatrovníka odvolateľka uviedla, že je vnútorne rozporné, keď kolízny opatrovník na jednej strane navrhuje rozsudok potvrdiť, zároveň však má za to, že príjem otca je nadštandardný. Dodala tiež, že otec zameškané výživné nezačal splácať v súlade s rozhodnutím súdu, čím stratil výhodu splátok.
15.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
16.Okresný súd správne vymedzil právny základ meritórneho rozhodovania v súdenej veci (§ 78 ods. 1 zákona o rodine; citovaný v napadnutom rozsudku) a následne náležite prikročil k porovnaniu pomerov výživou oprávnenej osoby (maloletá J.) a výživou povinnej osoby (otec a matka) v rozhodnom období a v období predošlého rozhodovania o výživnom, pričom relevantným skutkovým zisteniam zodpovedá určujúci záver, že v dotknutom časovom úseku došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov (tak ako ich v podrobnostiach pomenoval/označil súd prvej inštancie), a to v zásade u každého z dotknutých subjektov. Opodstatneným je taktiež diferenciácia výšky vyživovacej povinnosti podľa doby, kedy manželka otca prišla zamestnania, nakoľko ide o významnú zložku príjmu jeho rodiny.
17.Nadväzne sa ale odvolací súd čiastočne odchýlil od vyhodnotenia (okresným súdom) otázky, aká suma zvýšenia výživného reflektuje ustálené rozhodujúce okolnosti, keď dospel k záveru, že zásadný nárast príjmu otca, zvýšenie výdavkov u dieťaťa a pokles príjmu spolu s pribudnutím vyživovacej povinnosti na strane matky si vyžaduje výraznejšie zvýšenie výživného a to v sume 230 eur mesačne za obdobie od 7.6.2016 do 31.12.2016 a v sume 200 eur od 1.1.12017 do budúcnosti. 18.V prevyšujúcom rozsahu, t.j. do sumy 800 eur mesačne krajský súd návrh matky zamietol, nakoľko v tejto časti návrh už nekorešponduje zákonným kritériám pre určenie vyživovacej povinnosti. Zároveň samostatným výrokom vyslovil, že týmto rozhodnutím dochádza ku zmene predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ktoré je označené konkrétnym číslom konania a dňom rozhodnutia.
19.Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky, krajský súd sa síce stotožňuje s tvrdením o nevyhnutnom/ žiaducom charaktere vykonaného očkovania (encefalitída), uvedený jednorázový výdavok však nemá zásadnejší vplyv na záver krajského súdu konštatovaný v bode 17 odôvodnenia tohto rozsudku. Obdobne to platí vo vzťahu k argumentácii o výdavkoch na zubný strojček, kde možno pozitívne hodnotiť snahu matky o zníženie týchto nákladov. Naopak, správnou je argumentácia okresného súdu, ktorý nemohol prihliadnuť na výdavok na hypotekárny úver, nakoľko sa netýka majetku matky. Na tom nič nemení skutočnosť, že formálne je uzavretá kúpna zmluva (o prevode spoluvlastníckeho podielu na matku), nakoľko ako sama matka udáva, túto zmluvu pre existujúcu prekážku (viazanosť voči Štátnemu fondu rozvoja bývania) nie je možné zapísať do evidencie katastra nehnuteľností.
20.Vzhľadom na zmenu rozsahu zvýšenia výživného, bolo potrebné upraviť aj rozsah nedoplatku na zvýšenom výživnom. Tento za obdobie od 7.6.2016 do 28.2.2016 (do obdobia rozhodovania okresným súdom) činí 1184,06 eur. Jedná sa o rozdiel medzi zvýšeným výživným a otcom poskytovanou čiastkou 100 eur a to 2 mesiace (01 a 02/2017) po 100 eur, 6 mesiacov (07 až 12/2016) po 130 eur a alikvótna časť za mesiac jún 2016 (104,06 eur). Predmetnú čiastku krajský súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Nezistil totiž osobitný dôvod, prečo by otcovi nemala/nemohla byť povolená výhoda splátok, ako sa to domáha odvolateľka. 21.O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 a § 2 ods. 1 CMP. 22.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.