Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-268-2017.pdf
PDF · 73.52 KB
Case nature
Subarea
10Co/268/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. O. X., O. F. XXX/X, proti žalovanému MINIHOTOVOST, SE, a.s., so sídlom Brno, Zábrdovice, Příkop 834/4, Česká republika, IČO: 043 55 211, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, v štádiu o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/99/2017-11 zo dňa 1.8.2017 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.12.2015 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v súvislosti so zmluvou o zápůjčce č. 478004 zo dňa 28.12.2015 (a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej). Konštatoval, že žalobca neosvedčil existenciu skutočnej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami; t.j. neosvedčil, že existuje právo, ktoré je porušované alebo ohrozené. 2. Prvotne okresný súd posudzoval, či má právomoc na konanie v súdenej veci. Túto považoval za danú v zmysle čl. 18 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Následne sa zaoberal otázkou rozhodného (hmotného) práva, ktoré sa na daný právny vzťah uplatní. Vychádzal pritom z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I, ďalej len „nariadenie Rím I“). V danej spojitosti uviedol, že žalobca, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, nepreukázal, že by žalovaný, ktorý je zahraničnou právnickou osobou (má sídlo v Českej republike), vykonával svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosti v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa (Slovenská republika) alebo akýmkoľvek spôsobom smeroval takú činnosť na túto krajinu. 3. Okresný súd poukázal tiež na to, že z obsahu zmluvy o zápůjčce zo dňa 28.12.2015 vyplýva, že si zmluvné strany dohodli voľbu právneho poriadku Českej republiky. V jej čl. I., IV. a V. je uvádzaný odkaz na ustanovenia „českého“ Občanského zákonníka (zákon č. 89/2012 Sb.) a zákona č. 14/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere. Nadväzne uzavrel, že na zmluvný právny vzťah medzi sporovými stranami sa uplatní hmotné právo Českej republiky. Žalobca však nepreukázal rozpor predmetnej zmluvy s „českou“ právnou úpravou, resp., že by obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by v zmysle „českej“ právnej úpravy mali za následok posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Okresný súd dodal, že zabezpečenie poskytnutého úveru dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa zákona č. 40/1964 Zb. (t.j. „slovenského“ Občianskeho zákonníku) nemení nič na tom, že na hlavný záväzkový vzťah sa aplikuje hmotné právo Českej republiky.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny (v podstate) v zmysle svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že sa na zmluvný vzťah medzi sporovými stranami sa má aplikovať „české“ (hmotné) právo. Poukázal na to, že žalovaný ponúka pôžičky prostredníctvom slovenskej internetovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk>, ktorá je celá písaná v slovenskom jazyku, pôžičky sa poskytujú v mene Euro a na uvedenej stránke je jasne napísané, že „poskytujeme minipôžičky v Európe“ (teda nepochybne aj na Slovensku). Uvedené je naplnením čl. 6 bod 1 písm. b/ nariadenia Rím I. 5. Odvolateľ zdôraznil, že si nie je vedomý žiadneho prejavu vôle, z ktorého by vyplýval jeho záujem, aby sa vzťahy so žalovaným riadili právnym poriadkom ČR. Uviedol, že na internetovej stránke www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> vyplnil príslušné formuláre, prostredníctvom ktorých požiadal o pôžičku. Zároveň dodal, že ani v prípade voľby práva nesmie byť spotrebiteľ (teda i žalobca v danom zmluvnom vzťahu) zbavený ochrany, ktorú mu poskytujú ustanovenia právneho poriadku SR; ktorú úvahu konkrétne právne vyargumentoval.
6. Podľa § 329 ods. 1 veta druhá CSP krajský súd umožnil žalovanému vyjadriť sa (v lehote 10 dní od doručenia zásielky) k odvolaniu protistrany a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetnú zásielku žalovaný prevzal dňa 6.9.2017, ale v odvolacom konaní zostal nečinný.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ (analogicky) v spojení s § 391 ods. 1 CSP.
8. V súdenej veci vzhľadom na to, že žalovaný má sídlo v Českej republike, ide o existenciu tzv. cudzieho prvku posudzovaného právneho vzťahu. Odvolací súd - zhodne so súdom okresným (vrátane súvisiacej právnej argumentácie) - konštatuje, že v prejednávanom prípade je daná právomoc tuzemského súdu/ tuzemských súdov (t.j. súdov Slovenskej republiky).
9. Krajský súd však rozdielne posúdil otázku rozhodného práva, t.j. otázku hmotného práva, podľa ktorého je nutné súdenú vec kvalifikovať. Celkom neobstojí konštatovanie okresného súdu, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa zákona č. 40/1964 Zb. (t.j. „slovenského“ Občianskeho zákonníku) nemá (zásadnejší, resp. žiadny) vplyv na predmetnú úvahu. Nielen z daného samostatného dojednania (navyše formulovaného v slovenskom jazyku), ale aj z obsahu zmluvy o zapůjčce z 28.12.2015 (čl. III. definujúci možnosť spotrebiteľa vykonávať jednotlivé platby v prospech žalovaného v jeho partnerských kontaktných miestach - „Pôžičkáreň“, ktoré majú sídlo v SR) je zrejmé pôsobenie žalovaného aj na území Slovenskej republiky. Predovšetkým však zo všeobecne známych skutočností, ako aj zo skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) je nepochybné, že žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu žalobcu/ /spotrebiteľa, resp. minimálne (vzhľadom na štádium konania) akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju podnikateľskú činnosť (aj) na Slovenskú republiku. 10. Následne je namieste konštatovať, že v zmysle čl. 6 bod 1 písm. a/, (resp. minimálne písm. b/) nariadenia Rím I. rozhodným hmotným právom je právny poriadok Slovenskej republiky. Keďže okresný súd podľa dotknutých ustanovení týkajúcich sa „slovenského“ spotrebiteľského práva prejednávanú vec s cudzím prvkom vôbec neposudzoval, v konečnom dôsledku relevantným spôsobom zasiahol do práva žalobcu/spotrebiteľa na spravodlivý proces. 11. Len na okraj krajský súd dodáva, že odvolateľ náležite poukazoval na to, že z jeho prejavov vôle v rámci uzatvárania zmluvného vzťahu so žalovaným nie je možné vyvodiť, že by mal v úmysle uzavrieť dohodu o (výlučnej) aplikácii právneho poriadku Českej republiky. Na druhej strane je potrebné žalobcovi vytknúť, že v žalobe (na rozdiel napr. od odvolania) neuviedol úplne jednoznačne skutkové okolnosti viažuce sa k otázkam určenia rozhodného hmotného práva. S poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany sporu (zdôraznenú aj v ustanoveniach § 290 a nasl. CSP) a už spomínané súdu známe skutočnosti z jeho činnosti, resp. skutočnosti všeobecne známe, predmetná nedôslednosť neviedla ku (konečnému) zamietnutiu žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe v konaní bude posúdiť návrh žalobcu v zmysle príslušných ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky. Pre úplnosť a v záujme plynulosti prejednávania a rozhodovania veci krajský súd dodáva, že inštitút zabezpečenia záväzku vo forme dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je a priori vylúčený ani v spotrebiteľských vzťahoch. Samozrejme, musí
spĺňať predpoklady vymedzené v § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. Nadväzne, pokiaľ by sa osvedčila opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane jeho prepojenia na vec samú (t.j. požiadavku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru), dôvodným by bolo vyhovenie návrhu len v rozsahu nad istinu/sumu poskytnutú žalobcovi žalovaným; v konkrétnostiach súdenej veci nad sumu 350 eur (pri zohľadnení už - i dobrovoľne - vykonaných platieb/ /splátok žalobcu).
13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné