Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/75/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. Ing. T. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný

Ing. T. Q., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Banskej Bystrici, bytom Slovenská Ľ., Za W. Č.. X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho syna C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, S. G..Č.. X, vyplývajúcej mu z ust. § 62 Zákona o rodine a určenej mu predbežnou otázkou podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku na sumu 166,-€ mesačne, ktorú je povinný platiť k rukám matky dieťaťa Ing. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, si túto zákonnú povinnosť neplní od septembra 2009 až doposiaľ, s výnimkou mesiacov, v ktorých na výživu prispel, a to v máji 2013 sumou 800,-€, v novembri a decembri 2014 sumami po 100,-€, v dôsledku čoho mu vznikol na výživnom dlh vo výške 15.102,-€, pričom v tomto období nebol v evidencii nezamestnaných, nepoberal príspevok v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi, bol konateľom obchodnej spoločnosti,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, č í m s p á c h a l prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s požitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona mu súd ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžal. Ing. T. Q. bolo hlavné pojednávanie vykonané v jeho neprítomnosti, po splnení všetkých zákonných podmienok na takéto konanie v zmysle ust. § 252 ods. 2 Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne Ing. C. Q., oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný Ing. T. Q. v prípravnom konaní uviedol, že je otcom maloletého C. Q.. Po rozvode s Ing. C. Q. výživné na syna posielal do septembra 2009 a podmieňoval to tým, že sa bude so synom samostatne stretávať. To mu však nebolo umožnené. Od septembra 2009 poslal na syna výživné v mesiaci máj 2013 sumu 800,-€, v mesiaci november 2014 sumu 100,-€, v mesiaci december 2014 sumu 100,-€. Do septembra 2009 uhrádzal Ing. C. Q. okrem výživného aj iné platby, dal jej do užívania motorové vozidlo na ktorého leasing platil on. Od septembra 209 je konateľom spoločnosti GOYA s.r.o., ale v tomto období nemal žiadny príjem, žil zo svojich úspor. Okrem vyživovacej povinnosti na syna C. mal do roku 2012 alebo 2013 ešte jednu vyživovaciu povinnosť. V rozhodnom období nebol evidovaný na úrade práce, nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti, ani v hmotnej núdzi. Je si vedomí svojho dlhu na výživnom. Okrem peňažných dávok raz v roku 2014 poslal synovi na Vianoce balík, ktorý Ing. C. Q. neprevzala.

Svedkyňa Ing. C. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný ako otec maloletého C. Q. si na neho neplní vyživovaciu povinnosť, ktorej výška bola vzájomne dohodnutá na sumu 166,-€ mesačne. Od septembra 2009 jej poslal na syna výživné a to v máji 2013 sumu 800,-€ v mesiaci november 2014 sumu 100,-€, v mesiaci december 2014 sumu 100,-€. Na výživu syna obžalovaný neprispel ani inou formou. Obžalovaný nemá o syna záujem. V roku 2013 kedy bola ona ťažko chorá sa obžalovaný nedokázal finančne o syna postarať, hoci vtedy na žil s nimi asi mesiac v spoločnej domácnosti, všetky náklady hradila ona, on nakupoval z jej peňazí. Jej príjem je 1.000,-€ mesačne, jej mesačné náklady sú cca 700,- € mesačne, žije so synom sama. Neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným na synovi nezanechalo trvalo nepriaznivé následky.

Z listinných dôkazov súd oboznámil rodný list z ktorého vyplýva, že obžalovaný je otcom C. Q.. Z dokladov o hradení výživného vyplýva, že obžalovaný uhradil výživné v mesiaci v mesiaci máj 2013 sumu 800,-€, v mesiaci november 2014 sumu 100,-€, v mesiaci december 2014 sumu 100,-€. Zo správ úradu práce, sociálnej poisťovne, že obžalovaný v rozhodnom období nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávky v hmotnej núdzi nepoberal. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento nebol v minulosti súdne trestaný, päť krát bol postihnutý za spáchanie priestupku.

V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po ich vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona vo forme nepriameho úmyslu, ktorý spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na svoju obranu nič relevantné neuviedol. Priznal, že výživné na syna od septembra 2009 riadne neplatí okrem mesiacov kedy na výživu syna prispel a to v mesiaci v mesiaci máj 2013 sumu 800,-€, v mesiaci november 2014 sumu 100,-€, v mesiaci december 2014 sumu 100,-€. Tento skutkový stav je potvrdený aj výpoveďou svedkyne Ing. C. Q. a listinnými dôkazmi. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný je schopný sa riadne zamestnať a dosahovať taký mesačný príjem, aby mohol výživné na syna platiť pravidelne mesačne. Výška výživného v tejto vec bola určená ako predbežná otázka na sumu 166,-€ a z dokazovania vyplýva, že na tejto sume sa obaja rodičia dohodli. Výživné je pravidelná mesačne sa opakujúca dávka a nie je možné jej vyplácanie podmieňovať tým, že otec sa bude so synom stretávať bez prítomnosti matky, inak nebude výživné platiť. Do výživného nie je možné započítavať ani iné platby, ako je hradenie leasingu.

Od septembra 2009 do 28.09.2017 mal obžalovaný uhradiť výživné na syna celkom za 97 mesiacov, čo je pri výške mesačného výživného vo výške 166,-€ suma 16.102,-€. V tomto žalovanom období uhradil výživné v sume 1.000,-€, takže od septembra 2009 do vyhlásenia rozsudku ostal obžalovaný dlžný na výživnom pre svojho syna sumu 15.102,-€.

Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa prečinu zanedbania povinnej výživy dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, čin spácha závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Nakoľko vina obžalovaného zo žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná, mimo akúkoľvek pochybnosť, uznal ho súd vinným zo žalovaného trestného činu v plnom rozsahu.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby pri tomto trestnom čine, ktorá je od 1 do 5 rokov pri treste odňatia slobody.

Súd v osobe obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu nezistil žiadne poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti podľa § 36 a § 37 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na výšku trestu. Súd aj s prihliadnutím na výšku dlhu na výživnom obžalovanému uložil primeraný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorému mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Zároveň súd uložil obžalovanému aj primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti uhradiť počas plynutia skúšobnej doby zameškané výživné. Takto uložený trest je plne v súlade so zákonom a mal zabezpečiť dostatočnú svoju výchovnú aj ochrannú funkciu ako to má na mysli .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.