Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/52/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: S. Q., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., X. XXXX/XX, a otca: I. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Y. XX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/270/2015-182 zo dňa 07. marca 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 20P/270/2015-182 zo dňa 07. 03. 2017 uložil otcovi platiť na mal. I. Q. zvýšené výživné vo výške 230,- eur mesačne od 01. 09. 2015, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Nedoplatok na výživnom od 01. 09. 2015 do 28. 02. 2017 v celkovej výške 1.451,34 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 16P/258/2007-37 zo dňa 25. 09. 2008. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení konštatoval, že matka maloletého sa návrhom podaným dňa 24. 02. 2016 (správne malo byť 30. 09. 2015, poznámka odvol. súdu) domáhala zvýšenia výživného na mal. I. na sumu 350,- eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2015, splatnú vždy do 15-teho dňa v mesiaci k jej rukám. Návrh odôvodnila podstatnou zmenou pomerov na jej strane spočívajúcou v pribudnutí novej vyživovacej povinnosti voči mal. dcére R., ako aj zmenou pomerov na strane maloletého, spojenou s nástupom syna na strednú priemyselnú školu v dôsledku čoho došlo k zvýšeným výdavkom na jeho výchovu a výživu. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičia mal. I. nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/50/04 zo dňa 19. 08. 2004. Maloletý bol na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné. Naposledy bolo o výživnom na maloletého rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 16P/258/2007-37 zo dňa 25. 09. 2008, ktorým súd určil otcovi maloletého povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 4.500,- Sk (149,37 eur). V tom čase matka s maloletým žila v 3-izbovom byte v jej výlučnom osobnom vlastníctve, platila nájom 4000,- Sk a inkaso 1000,- Sk. Bola zamestnaná vo Vojenskom útvare 5728 Martin ako odborný referent, za 5 mesiacov roka 2008 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 10.278,- Sk (341,15 eur), vrátane daňového bonusu 555,- Sk (18,42 eur), boli jej vyplatené nemocenské dávky spolu 4.147,- Sk (137,66 eur). Poberala prídavok na dieťa 540,- Sk (17,92 eur). Platila si poistenie 450,- Sk mesačne, mobil cca 700,- Sk, splácala pôžičku po 897,- Sk na kúpu sporáka. Mal. I. bol žiakom 3. triedy Základnej školy na ul. Hurbanovej v Martine, stravoval sa v školskej jedálni s platbou cca 700,- Sk (23,24 eur), chodil do školského klubu s platbou 350,- Sk (11,62

eur), za krúžky sa platilo 400,- Sk (13,28 eur) polročne. Nosil okuliare, bol zdravý. Otec bol zamestnaný vo Vojenskom útvare 5728 Martin, za 5 mesiacov roka 2008 mal priemernú čistú mesačnú mzdu 18.836,- Sk (625,24 eur), v marci mu bol vyplatený preplatok 1.132,- Sk ročného zúčtovania dane za rok 2007. Splácal hypotéku 9000,- Sk (298,75 eur) na kúpu rodinného domu, platil si mobilný telefón 1.200,- Sk. Býval v rodinnom dome v jeho vlastníctve. So synom sa stretával, ich vzťah bol dobrý, kupoval mu darčeky. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. V súčasnosti je matka zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, za rok 2014 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 439,99 eur, za 10 mesiacov roka 2015 vo výške 453,37 eur a 518,- eur za rok 2016, poberá daňový bonus na dve deti po 21,41 eur. Poberá prídavky na dve deti po 23,52 eur. Platí mobilné telefóny sebe a maloletému, maloletému v priemere 8,- eur. Platí životné a úrazové poistenie, mal. I. 15,94 eur, mal. R. 16,25 eur a sebe 25,87 eur. Svojej matke R. T. prispieva štvrťročne 240,- eur na pokrytie nákladov na stravovanie a ostatné výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti, ktoré u nej trávia voľný čas. Býva naďalej s maloletými deťmi v tom istom 3-izbovom byte, mesačne sú výdavky na SVB 185,47 eur od 01. 07. 2016; 182,08 eur od 01. 08. 2015, predtým 164,91 eur; elektrina 22,- eur, predtým 19,- eur, plyn 3,- eurá, RTVS 4,64 eur, káblová televízia 9,13 eur, internet 6,- eur, ročne poplatok za komunálny odpad 25,- eur na osobu, daň z nehnuteľnosti 15,93 eur a poistenie domácnosti. Matka má vyživovaciu povinnosť aj k mal. R. Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorej otec zomrel dňa 26. 06. 2010, zo sociálnej poisťovne dostáva sirotský dôchodok, mesačne 130,- eur v roku 2017; 127,40 eur v roku 2016 a 126,80 eur v roku 2015. Dcéra je žiačkou 2. triedy základnej školy v Martine, stravuje sa v školskej jedálni s platbou do 24,- eur, chodí do školského klubu s platbou 17,- eur mesačne. Matka má ďalší príjem z prenájmu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, podľa daňového priznania za rok 2015 vo výške 114,64 eur mesačne, za rok 2016 vo výške 100,20 eur mesačne. Otec maloletého je tiež zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, za rok 2014 mal priemernú čistú mesačnú mzdu 958,18 eur, mzda za rok 2015 preukázaná nebola, za rok 2016 mal priemernú čistú mesačnú mzdu 1.116,10 eur, stabilizačný príspevok 245,50 eur mesačne, príspevok na udržiavanie odevov 5,58 eur mesačne. Platí si mesačne mobilný telefón cca 30,- eur a investičné životné a úrazové poistenie 36,30 eur. Spláca mesačne 190,64 eur splátkový úver poskytnutý v novembri 2015 vo výške 30.000,- eur, použitý na vyplatenie iných úverov spojených s kúpou rodinného domu a jeho údržbou. Otec býva v tom istom rodinnom dome zakúpenom v roku 2007, výdavky mesačne sú elektrina 50,50 eur, RTVS 4,64 eur, internet 12,- eur, digitálna televízia 15,90 eur, polročne vodné a stočné do 46,- eur, ročne poplatok za komunálny odpad po 20,98 eur na osobu, za psa 6,- eur, daň z nehnuteľnosti 14,17 eur, vývoz fekálií 45,- eur a zakúpenie palivového dreva. Býva spolu s priateľkou a jej dvoma maloletými deťmi. Priateľka je zamestnaná ako samostatný referent vo Vojenskom útvare 5728 Martin, za rok 2016 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 519,83 eur plus daňový bonus na dve deti 42,82 eur, prispieva na stravu, hygienické potreby, na nedoplatky na energiách. S mal. I. sa otec stretáva v týždni, pomáha mu pri prácach okolo rodinného domu, nepravidelne cez víkendy, ak nemá iný program s kamarátmi, niekedy aj prespí, sú v pravidelnom telefonickom kontakte, dostáva pri príležitostí sviatkov darčeky, najčastejšie peniaze do 20,- eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletý je študentom 2. ročníka Strednej priemyselnej školy Martin, kde sa stravuje v školskej jedálni len jeden deň v týždni, predtým stále s platbou cca 24,- eur. Výdavky sú na cestovné, na nabíjanie dopravnej karty 20,- eur mesačne. Zvýšené výdavky sú na začiatku školského roka na zakúpenie školských potrieb a pomôcok, matkou vyčíslené na cca 200,- eur, na príspevok do rodičovskej rady 20,- eur, na platenie stužkovej 10,- eur mesačne, v priebehu roka na rôzne aktivity organizované školou, napr. na krúžok spoločenských tancov členský príspevok 10,- eur plus výdavky na záverečný venček, na exkurzie. Dostáva vreckové minimálne 30,- eur mesačne. Vo voľnom čase hráva futbal, kde sú výdavky na cestovné na tréningy 2-krát do týždňa a na zápasy v sobotu, platené cez dopravnú kartu, na zakúpenie kopačiek, športového oblečenia cca 150,- eur ročne. Citujúc ust. § 62, § 75 ods. 1, § 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) súd na základe zisteného a preukázaného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný a zvýšil výživné na mal. I. z doterajších 149,37 eur na 230,- eur mesačne od 01. 09. 2015, považujúc takto určené výživné za primerané odôvodneným potrebám maloletého a také, ktorého platenie je v možnostiach a schopnostiach povinného otca. Porovnaním okolností dôležitých pre stanovenie výšky výživného v čase skoršieho rozhodovania v septembri 2008 s okolnosťami v čase súčasného rozhodovania v marci 2017 mal súd preukázané, že v priebehu času za 8 a pol roka došlo k takým zmenám, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného na mal. I.. Maloletý v čase predchádzajúceho rozhodovania bol tretiak na prvom stupni základnej školy, teraz je druhák na strednej odbornej škole. Prípravu na budúce povolanie štúdiom na strednej škole možno považovať za podstatnú zmenu pomerov spojenú so zvýšením nákladov na školské potreby, pomôcky,

na aktivity, na rôzne platby v škole, ktoré aktuálne mesačne predstavujú cca 70,- eur, vrátane stravy, cestovného a stužkovej. Podstatne vyššie sú výdavky na uspokojovanie bežných hmotných potrieb s pribúdajúcim vekom, rastom, fyzickým a psychickým vyspievaním ako je strava, oblečenie, obutie, hygienické a kozmetické potreby, a to aj v dôsledku rastu cien v spoločnosti. Časť výdavkov maloletého sú jednorazové výdavky, časť potrebuje nepravidelne, ale podstatnú časť tvoria opakujúce sa výdavky čo u maloletého spolu predstavuje minimálne 200,- eur. Naviac sú tu zvýšené výdavky v súvislosti s futbalom, ktorému sa vo voľnom čase venuje a s hasičstvom, vrátane výdavkov na cestovanie vo výške cca 150,- eur ročne. K zmene došlo aj u rodičov a zvýšila sa ich mzda, matke o cca 177,- eur, otcovi o cca 736,- eur, pričom matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére, starostlivosť o ktorú vzhľadom na úmrtie otca maloletej zabezpečuje výlučne matka. Zvýšenie výživného o 80,63 eur na 230,- eur súd považoval za primeraná možnostiam a schopnostiam otca, keď pri jeho príjme cca 1.360,- eur mesačne nebude ohrozená jeho doterajšia životná úroveň, keď výživné predstavuje 1/6-inu z jeho príjmu. Okrem mzdy má pritom otec aj stabilizačný príspevok 245,- eur. U oboch rodičov súd prihliadol na výdavky bývania, ktoré matka platí sama, u otca je povinná sa na nich podieľať aj priateľka žijúca v spoločnej domácnosti. Výživné súd zvýšil od 01. 09. 2015, t. j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh nakoľko výživné sa platí mesačne vopred. Súd považoval za prirodzené a spravodlivé zvýšiť výživné od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol návrh podaný, lebo ide o maloleté dieťa. Pri takto upravenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok 1.451,34 eur ako rozdiel medzi doteraz určeným a novoupraveným výživným (zvýšenie o 80,63 eur krát 18 mesiacov) ktorý súd umožnil otcovi splácať v splátkach po 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že v prípade neplnenia splátkovej povinnosti stratí výhodu splátok a nedoplatok sa stane splatným jednorazovo. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov.

2. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletého odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súhlasil so záverom súdu, že sú zvýšené výdavky na maloletého na začiatku školského roka, nejedná sa však o pravidelné výdavky a na ich úhrade sa podieľa aj on. Náklady spočívajúce v platbách spojených s aktivitami organizovanými školou či exkurzie sú len príležitostného charakteru, pričom tieto nie sú povinné a nemajú charakter pravidelne sa opakujúcich platieb. Rovnako je možné považovať za spornú nevyhnutnosť vynakladaných nákladov v podobe mesačného vreckového, ktoré maloletý využíva na stretávanie sa s rovesníkmi, na návštevu kina, koncerty. Sporná je i nevyhnutnosť nákladov spojených s voľnočasovými aktivitami maloletého - futbal, kde na ich úhrade sa podieľa aj on. Namietal, že súd sa zaoberal predovšetkým jeho možnosťami a schopnosťami, dôsledne sa však už nezaoberal odôvodnenými potrebami mladistvého. Výdavky súvisiace s výchovou mladistvého predložené matkou nemali charakter pravidelne sa opakujúcich platieb, pričom je zrejmé, že predmetné výdavky (exkurzie, vreckové, futbal, mobil...) nemajú charakter nevyhnutných výdavkov. Uviedol, že fakt, že mu bola súdom stanovená povinnosť platiť výživné v septembri 2008 v určitej výške neznamená, že synovi neprispieva finančne mimo súdom stanovenú povinnosť. Uvedené by bolo ľahko zistiteľné prostredníctvom výsluchu maloletého na pojednávaní, čo však kolízny opatrovník nevykonal, nakoľko sa pojednávaní nezúčastnil. Výpoveď maloletého by bola spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie súdu. Jeho vzťah k synovi je dobrý, stretávajú sa v týždni, pomáha mu v prácach okolo rodinného domu, niekedy u neho prespí, sú v pravidelnom telefonickom kontakte a pri príležitostiach dostáva od neho darčeky. Rozhodnutie súdu ho však stavia do pozície otca neprejavujúceho o syna záujem, podieľajúceho sa na jeho výchove len platením výživného. O syna sa zaujíma, finančne ho podporuje v jeho voľnočasových aktivitách a sám sa na nich priamo podieľa (napr. hasičský krúžok). Nie je teda pravdou, že výdavky spojené s výchovou znáša len jeho matka. Postoj súdu, kedy tento rozhoduje o výške výživného predovšetkým podľa toho, či je schopný toto zvýšené výživné platiť, bez dôsledného prihliadnutia na odôvodnené a preukázané výdavky spojené s výchovu mladistvého a bez zohľadnenia výdavkov, ktoré vynakladá nad rozsah súdom stanovenej povinnosti považuje za nesprávny. Napadnutý rozsudok je spôsobilý navodiť neželaný stav, kedy by otec fakticky platil výživné vo výške 270,- eur k rukám matky, a teda financie (nad rozsah stanovený pôvodným

rozsudkom) by nedostával priamo maloletý od svojho otca preto, že chce (na báze dobrovoľnosti), ale preto, že tieto platiť musí a uvedené by bolo spôsobilé naštrbiť dobré vzťahy medzi synom a jeho otcom. Poukázal tiež na rozporuplnosť tvrdenia matky maloletého v návrhu, podľa ktorého je veľakrát odkázaná na pomoc svojej rodiny, predovšetkým matky s následným vyčíslením položky 240,- eur v podobe výdavkov, ktoré štvťročne prispieva na pokrytie nákladov na stravovanie a ostatné výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti, ktoré u nej trávia voľný čas. Medzi oboma tvrdeniami je zrejmý rozpor, avšak s uvedeným sa okresný súd vo svojom rozhodnutí nijak nevysporiadal, pričom predmetný výdavok považoval za preukázaný a účelne vynaložený. Nie je tiež zrejmé, z akého dôvodu sa maloletý stravuje v školskej jedálni len v utorok, pokiaľ sa v predchádzajúcom školskom roku v školskej jedálni stravoval každý deň. Stravovanie v školskej jedálni predstavuje jeden zo spôsobov akým je možné ušetriť finančné prostriedky spojené s každodenným nákupom potravín, nakoľko táto forma stravovania predstavuje jednoduchší a lacnejší spôsob stravovania naproti každodennému vareniu obedov. Namietal tiež, že súd nezohľadnil príjem matky v podobe prenájmu nehnuteľnosti na pešej zóne a fakt, že čerpá prídavok na dieťa a uplatňuje si aj daňový bonus. Pokiaľ súd argumentoval tým, že podstatnú časť výdavkov tvoria opakujúce sa výdavky ako strava, hygienické a kozmetické potreby, preukázaniu týchto výdavkov a ich vyčísleniu sa v rámci dokazovania poskytol len minimálny priestor. Oveľa viac sa súd zaoberal nepravidelne sa vyskytujúcim výdavkom ako futbal, hasičský krúžok, exkurzie a pod., pričom však nijak nezohľadnil, že sa nejedná o nevyhnutne vynaložené náklady. Zvýšenie výživného považuje za neprimerane vysoké a je toho názoru, že zvýšenie výživného len z dôvodu jeho dostačujúceho príjmu, bez dostatočného preukázania dôvodnosti jeho zvýšenia je neprijateľné. Hoci od poslednej úpravy výživného ubehla doba 7 rokov a došlo k zmene pomerov na strane matky i na strane maloletého, rozsah potrieb maloletého sa nezvýšil až v takom rozsahu akú okresný súd v podobe zvýšeného výživného navrhovateľke priznal a túto potrebu navrhovateľka dostatočne nepreukázala. Pokiaľ ide o mal. dcéru navrhovateľky, je toho názoru, že predmetom návrhu má byť predovšetkým úprava vyživovacej povinnosti k maloletému I., pričom však charakter rozhodnutia pôsobí, akoby mal prostredníctvom zvýšenia výživného prispievať aj na zachovanie životného štandardu matky, pričom však už súd nezohľadnil, že sám žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej dvoma deťmi, pričom s touto sa v máji 2017 oženil. Súd sa dostatočne nezaoberal ani jeho vlastnými celkovými výdavkami a nákladmi súvisiacimi s chodom domácnosti a nákladmi súvisiacimi s výchovou detí jeho (už) manželky, pričom tieto ponechal nepovšimnuté. Okresný súd nijak nezohľadnil výšku finančných prostriedkov vynakladaných ním ako otcom nad rámec vyživovacej povinnosti v prospech maloletého, pričom bez povšimnutia ponechal príjem manželky z prenájmu nehnuteľnosti. Súd sa zaoberal predovšetkým jeho majetkovými pomermi na strane príjmu, avšak už bližšie nezohľadnil príjmy matky, hoci sa na výchove a zabezpečení hmotných potrieb maloletého majú podieľať v rovnakej miere obaja rodičia. Pokiaľ súd poukazuje na potreby maloletého ako na potreby „dospelého mladého muža" je toho názoru, že tomuto nič nebráni v tom, aby si vyhľadal brigádu a financiami získanými z tejto činnosti si aj sám prispieval na svoje voľnočasové aktivity.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s dôvodmi odvolania uvádzanými otcom maloletého. Otec maloletého jej neprispel na žiadne základné výdavky, ktoré sú spojené s nástupom školského roka a nijakým spôsobom svoje tvrdenia o ich úhrade ani nepreukázal. Úhrada výdavkov na akcie organizované školou sú síce nepravidelného charakteru, ale otec sa na nich finančne nepodieľal, preto je potrebné ich spriemerovať a zahrnúť do výdavkov vynakladaných na maloletého. Sú jednoznačnými výdavkami, ktoré je nutné vynaložiť a otec je povinný sa na týchto výdavkoch podieľať. Výdavky na voľnočasové aktivity maloletého považuje za samozrejmosť. Maloletý rád športuje a túto potrebu považuje za odôvodnenú pre jeho celkový fyzický, psychický a sociálny vývin. Syn je aktívny a je nepochybné, že pokiaľ hrá futbal, športuje, pokiaľ má kamarátov, je spoločenský, má právo na športové oblečenie, vreckové, ktoré ničím neprekračujú bežné výdavky. Nikdy nebránila styku otca so synom a podanie návrhu na zvýšenie výživného na maloleté dieťa nepokladá za naštrbenie dobrého vzťahu otca s maloletým. Pokiaľ ide o stravovanie syna v školskej jedálni, tento sa stravuje v školskej jedálni podľa svojich potrieb z dôvodu pravidelného dochádzania na uvedené športové aktivity, naviazané na cestovanie autobusom do obce Belá - Dulice, okr. Martin.

Nesúhlasila s vyjadrením otca, v ktorom popiera pomoc jej rodiny so starostlivosťou o maloletého. Pokiaľ ide o stravu, hygienické a kozmetické potreby, tieto sú súčasťou každodenného života, preto ich v rámci vyčíslenia nebrala za nutnosť v dokazovaní. Od poslednej úpravy výživného na maloletého z roku 2008 došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, no predovšetkým na strane maloletého. Otec je povinný v prvom rade prispievať na úhradu nákladov pre svoje dieťa, až potom pre deti svojej priateľky. Otec má dostatok finančných prostriedkov na to, aby uhrádzal výživné vo výške stanovenej súdom a taktiež výška stanoveného výživného zodpovedá potrebám maloletého.

4. Otec maloletého po doručení vyjadrenia matky zaujal k tomuto stanovisko (tzv. replika), v ktorom nesúhlasil s tvrdením matky, že do výdavkov vynakladaných na maloletého je potrebné zahnúť aj výdavky na aktivity organizované školou. Ich účelnosť, nevyhnutnosť a preukázateľnosť navrhovateľkou je sporná, nejedná sa o výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, a teda nie je ani jeho povinnosťou sa na úhrade takýchto výdavkov podieľať. Napriek tomu sa však na týchto dobrovoľne podieľa. Pokiaľ navrhovateľka považuje potreby súvisiace so športom za odôvodnené pre celkový fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého dieťaťa, sú aj iné druhy športov a činností, ktoré na rozdiel od futbalu, ako to vyčísľuje navrhovateľka, nie sú finančne náročné (napr. beh či turistika) a pri ktorých maloletý môže byť rovnako aktívny. Nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľky o práve maloletého na športové oblečenie a vreckové. Je len na dobrej vôli rodičov, či na uvedené pristúpia, a to s prihliadnutím na ich majetkové pomery a tiež po vlastnom zvážení, či by finančné prostriedky vynaložené na vreckové či športové oblečenie nemohli byť použité hospodárnejšie a efektívnejšie, sledujúc pritom záujem maloletého. V ďalšom uviedol, že nesúhlasí s uhrádzaním nákladov, ktoré navrhovateľka nepreukázala a ktoré ostávajú len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia. Je zrejmé, že hygienické a kozmetické potreby sú súčasťou každodenného života, avšak vynakladané financie súvisiace s ich kúpou sa rôznia, napr. v závislosti od pohlavia, pričom tieto neboli vyčíslené. Uvedené platí aj o strave ako elementárneho výdavku, ktorého vyčíslenie a preukázanie tvorí základ pre priznanie zvýšenia výživného, a nie je ho možné nahradiť konštatovaním nepotrebnosti vyčíslenia z dôvodu všeobecnej potrebnosti a bližšie neurčitého odhadu. Samotný fakt, že medzi základné náklady potrebné na uspokojenie potrieb dieťaťa nesporne patria bývanie, stravovanie, hygienické potreby a drogéria nespochybňuje, musia však byť presne špecifikované a na ich špecifikáciu nepostačuje len odkaz na ich samotnú existenciu. V závere poukázal na to, že jeho životná úroveň sa po uzatvorení manželstva zmenila a v súčasnosti nemôže byť posudzovaný ako osoba žijúca sama, bez akýchkoľvek iných výdavkov, pokiaľ s ním spolu v spoločnej domácnosti žijú ďalšie tri osoby. Okrem iného uvedené zadáva súdu aj dôvod zmeniť rozsudok (aj bez návrhu), nakoľko sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie, a teda došlo k zmene faktoru, ktorý prispel k určeniu jeho životnej úrovne ako povinného. Konštatoval, že za súčasného právneho stavu nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej než sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je životná úroveň rodiča. Ani túto však podľa neho nemožno absolutizovať, pretože ak rodič má dostatočné majetkové pomery na to, aby dieťaťu zabezpečil vyššiu životnú úroveň, avšak sám svoje potreby obmedzuje, odopiera si a napríklad šetrí, potom treba pri hodnotení dôkazov vychádzať z možností životnej úrovne rodiča, a nie jej reálneho stavu. V prípade, že to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky a pod. tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov, avšak aj v tomto prípade je nutné zohľadniť možnosti životnej úrovne rodičia, a teda bez všetkého ďalej nepostačuje len odkaz na dostatok jeho finančných prostriedkov, bez prihliadnutia na zvýšenie jeho výdavkov, ktoré nastali v dôsledku výraznej a podstatnej zmene pomerov spočívajúcich v uzavretí manželstva s dlhoročnou priateľkou a zdieľaniu spoločnej domácnosti s manželkou a jej dvoma deťmi. Dal do pozornosti tiež rozhodnutie R 44/1966, v zmysle ktorého pokiaľ je určovaná vyživovacia povinnosť aj za dobu minulú, nesmie byť opomínané zistenie, aké čiastky boli rodičom na výživnom už poskytnuté, či tieto čiastky zodpovedali hľadiskám uvedeným v § 75 ods. 1 zákona o rodine, či rodič neprispieval prípadne na výživu maloletých detí inak, naturálne, čo by bolo nutné tiež hodnotiť. Je toho názoru, že uvedeným sa súd nezaoberal, toto bližšie nezohľadnil a uspokojil sa s tvrdením matky, podľa ktorého okrem súdom stanoveného výživného žiadnym iným spôsobom na výživu maloletého neprispieva.

5. Matka v reakcii na vyjadrenie otca (tzv. duplika) opätovne uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Súd sa podľa nej zaoberal všetkými osobnými ako aj majetkovými pomermi účastníkov,

vychádzal zo skutkového stavu v čase vyhlásenia rozsudku, pričom bral do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí a zárobkové možnosti a schopnosti účastníkov. Uviedla, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba viac ako 9 rokov a otec mimo stanoveného výživného žiadnym spôsobom na výživu maloletého neprispieval, mimo občasných darov pri príležitosti sviatkov syna. Maloletý nastúpil na strednú školu, s čím je samozrejmý nárast jeho nákladov. Je nepochybné, že pokiaľ nie je schopný sa sám živiť, je povinnosťou rodičov na tieto náklady mu prispievať. Jedná sa o náklady, ktoré automaticky súvisia s dospievaním a nie je ich potrebné špeciálne preukazovať, pretože súvisia s týmto vekom, pokiaľ rodič nežiada neúmerne vysoké náklady (napr. súvisiace so zdravotným stavom). Súdom priznaná výška výživného nie je neúmerne zvýšeným výživným oproti predchádzajúcemu stavu, s prihliadnutím na zmenu pomerov a možnosti povinného. Tvrdenia otca týkajúce sa zmeny pomerov v súvislosti s uzatvorením manželstva nepovažuje za zmenu pomerov, ktorá by bola dôvodom na iný pohľad na výživné voči maloletému, pretože uzatvorením manželstva sa nijak nezmenili majetkové pomery otca a nepribudla mu žiadna nová vyživovacia povinnosť. Jeho manželka nie je výživou odkázaná na otca maloletého, majetkové pomery otca a jeho rodiny sú stále na vyššej úrovni ako majetkové pomery jej ako matky a maloletého. Pokiaľ sa otec maloletého odvoláva na povinnosť voči deťom jeho súčasnej manželky, tieto majú vlastného otca, ktorý je povinný prispievať na ich výživu. Pokiaľ ide o maloletého, otec sa jej nikdy nespýtal, či syn nepotrebuje niečo naviac, či ním platené výživné pokrýva jeho potreby a náklady. Poukázala tiež na to, že výživné neplatí jej, ale synovi, platí ho len k jej rukám. Otec maloletého podľa matky neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by mal súd zrušiť či zmeniť napadnutý rozsudok, neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že výška jeho príjmu nepostačuje na stanovenú výšku výživného pre maloletého.

6. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu otca ani k následným podaniam rodičov maloletého nevyjadril.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že právoplatné rozhodnutie o výživnom možno zmeniť keď dôjde k zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného alebo výživou povinného, prípadne na oboch stranách. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v dobe skoršieho a nového rozhodovania. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných pomerov, ktoré nastali, s pomermi, z ktorých súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti.

10. V prejednávanej veci bolo nepochybne pred okresným súdom preukázané, že na strane maloletého I. od posledného rozhodovania rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 16P/258/2007-37 zo dňa 25. 09. 2008 došlo k zmene pomerov, predovšetkým v súvislosti s jeho vekom (od posledného rozhodovania je starší o 9 rokov, v čase podania návrhu o 7 rokov), nástupom na druhý stupeň základnej školy a následne nástupom na strednú školu, s čím je nesporne spojené zvýšenie dovtedajších výdavkov, či už na oblečenie alebo stravu, ale aj nové výdavky (napr. na stužkovú). K zmene pomerov nesporne došlo i na strane oboch rodičov maloletého. V čase posledného rozhodovania mala matka príjem cca 400,- eur (plat 341,15 eur + daňový bonus 18,42 eur + nemocenské dávky), v súčasnosti je jej priemerný čistý mesačný príjem 518,- eur + daňový bonus 42,82 eur (2 x 21,41 eur). Matka naďalej poberá prídavky na deti, a to v súčasnosti na dve deti. Okrem príjmu zo zamestnania má matka príjem z prenájmu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. R., vo výške cca 110,- eur (114,64 eur v roku 2015, 100,20 eur v roku 2016). Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči dcére R., nar.

XX. XX. XXXX, ktorej otec zomrel. Otec maloletého mal v čase posledného rozhodovania o výživnom priemerný čistý mesačný príjem 625,24 eur (podľa predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Martin 16P/258/2007-37 zo dňa 25. 09. 2008 mal otec dosahovať príjem vo výške 829,85 eur), v súčasnosti je jeho priemerný čistý mesačný príjem 1.116,10 eur + stabilizačný príspevok 245,50 eur + príspevok na udržiavanie odevov 5,58 eur (spolu 1.367,18 eur). Uvedená zmena pomerov tak na strane maloletého ako aj jeho rodičov teda odôvodňuje zmenu doteraz určeného výživného.

11. Pokiaľ otec maloletého v odvolaní namietal, že okresný súd neprihliadol na príjem matky z prenájmu nehnuteľností, ktoré zdedila po svojom otcovi, jeho odvolacia námietka nie je dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie prihliadal i na príjem matky z prenájmu nehnuteľností, i keď je pravda, že pri konštatovaní sumy, o ktorú sa príjem matky oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom zvýšil uvedený príjem matky opomenul. Zohľadnenie tohto príjmu vo výške cca 110,- eur však nemá vplyv na posúdenie životnej úrovne oboch rodičov maloletého, keď i po zohľadnení tohto príjmu je zrejmé, že príjem otca vzrástol viac ako dvojnásobne a je i dvojnásobne vyšší ako príjem matky. Je teda možné konštatovať i jeho vyššiu životnú úroveň.

12. Nedôvodná je námietka otca maloletého spočívajúca v neprihliadaní na výdavky rodičov maloletého. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie správne prihliadal aj na výdavky každého z rodičov. Pokiaľ však otec maloletého v súvislosti so svojimi výdavkami poukazoval na výdavky spojené s deťmi jeho súčasnej manželky, súd prvej inštancie na tieto správne neprihliadal. Ako správne poukázala i matka maloletého vo svojom vyjadrení, otec maloletého nemá voči dcéram jeho súčasnej manželky vyživovaciu povinnosť, na ktorej skutočnosti nič nezmenilo ani uzavretie manželstva s ich matkou. Nie je teda povinný finančne či akýmkoľvek iným spôsobom sa podieľať na ich výžive. Pokiaľ manželka maloletého nie je schopná zabezpečiť výživu svojich maloletých detí, má možnosť požiadať o zvýšenie výživného zo strany ich otca. Poskytovanie starostlivosti dcéram manželky otcom maloletého teda nemôže mať vplyv na jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému.

13. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku otca maloletého o neprimeranosti výživného odôvodneným potrebám maloletého I. s poukazom na nie nevyhnutný charakter výdavkov na voľnočasové aktivity maloletého, aktivity organizované školou či výdavkov predstavujúcich vreckové, ktoré maloletý využíva na návštevu kina, koncertov a pod. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenosť potrieb detí vyžaduje, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, hygienické potreby, štúdium, zdravotná starostlivosť a pod.), ale ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a zdravý vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné potreby a pod.). Výživa a výchova dieťaťa zároveň nepredstavuje len pravidelné mesačné výdavky, ale aj ďalšie nepravidelné, jednorazové výdavky, ktoré bývajú spravidla vyššie (v prípade maloletého napr. výdavky spojené práve s jeho futbalovou záujmovou činnosťou či hasičským krúžkom). Je potrebné mať na zreteli aj to, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre (výchovu) a výživu dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov (t. j. pokiaľ by nedošlo ku kríze v rodine). Vzhľadom na majetkové pomery otca (a zároveň i matky) pritom nemožno pochybovať o tom, že tieto umožňujú podporovať záujem maloletého i v tomto smere. Nemožno zároveň vyžadovať, aby úhradu všetkých zvýšených výdavkov na maloletého zabezpečovala jeho matka, keď táto si svoju vyživovaciu povinnosť plní i osobnou starostlivosťou o maloletého. Plnenie si vyživovacej povinnosti je povinnosťou oboch rodičov, keď súd, pokiaľ ide o určenie výšky výživného zo strany otca, správne zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletého a jeho domácnosť, ako aj životnú úroveň oboch rodičov.

14. Pokiaľ otec maloletého v odvolaní namietal, že sa podieľal na výdavkoch v súvislosti so začatím školského roka ako aj na úhrade voľnočasových aktivít, svoje tvrdenie v priebehu konania na súde prvej inštancie ale ani v rámci podaného odvolania nepreukázal, neuviedol ani akým spôsobom a v akej výške sa na týchto podieľal. Otec maloletého síce v odvolaní v tejto súvislosti namietal postup súdu, pokiaľ tento maloletého k uvedenej skutočnosti nevypočul, výsluch maloletého v konaní však nenavrhol. I keď vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je súd povinný vykonávať dôkazy ex offo, t. j. aj bez návrhu účastníkov konania, môže tak urobiť len na účely zistenia skutočného stavu veci vyplývajúceho z vykonaného dokazovania. Ust. § 38 C. m. p. síce ukladá súdu prihliadnuť na názor maloletého, v danom prípade je však predmetom konania určenie výživného, pričom je zrejmé, že náklady súvisiace s výchovou a výživou maloletého hradí matka, ktorá teda má i prehľad o výške týchto výdavkov. Len ťažko

možno predpokladať, že maloletý bude mať vedomosť ohľadne výdavkov spojených s úhradou bývania, stravy, hygienických či čistiacich prostriedkov a pod., a teda bude sa vedieť vyjadriť ohľadne sumy, ktorá bude postačovať na jeho výchovu a výživu. Pokiaľ teda nevznikla potreba výsluchu maloletého na základe vyjadrení jeho rodičov, súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ maloletého nevypočul.

15. Nedôvodná je i námietka otca maloletého vytýkajúca súdu nedostatočné skúmanie odôvodnených potrieb maloletého na stravu, hygienické a kozmetické potreby, ktorých vyčísleniu a preukázaniu súd podľa otca v rámci dokazovania poskytol len minimálny priestor. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že nie všetky odôvodnené potreby každého dieťaťa je potrebné v konaní dokazovať konkrétnymi položkami. Mnohé životné náklady sú totiž všeobecne známe a pri ich určení je možné vychádzať napr. aj zo štatistických údajov publikovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky, pokiaľ si samozrejme výchova a výživa maloletého nevyžaduje osobitný prístup, napr. v prípade zdravotných problémov maloletého, výchovných či vzdelávacích problémov a pod. Je pritom potrebné poukázať na to, že i sám otec maloletého svoje výdavky v tomto smere nešpecifikoval.

16. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a odôvodnené mesačné výdavky na maloletého [cestovné 20,- eur, školské potreby 16,66 eur (200,- eur ročne/12 mesiacov), príspevok do rodičovskej rady 1,66 eur (20,- eur ročne/12 mesiacov), stužková 10,- eur, futbal 12,50 eur (150,- eur mesačne/12 mesiacov), poplatok za mobil 8,- eur, poistka 15,94 eur, podiel maloletého na výdavkoch na bývanie 76,75 eur (SVB 185,47 eur + elektrina 22,- eur + plyn 3,- eurá + RTVS 4,64 + televízia 9,13 eur + internet 6,- eur = 230,24 eur/3 osoby = 76,75 eur), poplatok za odpad 2,08 eur (25,- eur ročne/12 mesiacov)], ďalšie výdavky na stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby, kozmetiku, zdravotnú starostlivosť (min. vo výške cca 100,- eur mesačne), ako aj ďalšie jednorazové a nepravidelné výdavky súvisiace s jeho štúdiom či záujmovou činnosťou, potom odvolací súd nepovažuje súdom prvej inštancie určené výživné vo výške 230,- eur zo strany otca, a to aj s prihliadnutím na jeho zárobkové a majetkové pomery, za neprimerané. Pokiaľ otec maloletého má za to, že skutočnosť, že maloletý nebude dostávať výživné priamo, ale toto bude platené k rukám matky, a to v podstate z dôvodu, že výživné platiť musí, odvolací súd poukazuje na vek maloletého, ktorý v blízkej dobe dosiahne plnoletosť, z ktorého dôvodu si otec svoju vyživovaciu povinnosť, pokiaľ ide o bežné výživné, môže po dosiahnutí plnoletosti syna splniť priamo voči synovi.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu čo sa týka výšky určeného zvýšeného výživného na maloletého I., ktorú považuje za primeranú tak odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam jeho otca ako výživou povinnej osoby (súdom určené výživné predstavuje len 16,82 % z príjmu otca). Nakoľko i výška zameškaného výživného bola okresným súdom určená správne, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 58, § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)