Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3C/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa Mgr. Silvia Kysucká, v spore žalobcu: K. A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. T., zastúpeného JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, Tatranská 300/8, Považská Bystrica, proti žalovaným: 1/ R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, T., právne zastúpenej LEGAL POINT s.r.o., Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47253495, 2/ OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31318916, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2017 domáhal, aby súd určil, že záložná zmluva zo dňa 08.04.2014, ktorá bola zavkladovaná Okresným úradom Púchov - katastrálnym odborom pod L. XXX/XXXX na LV č. XXX pre k.ú. T. je neplatná a aby mu priznal voči žalovaným náhradu trov konania. V žalobe tvrdil, že žalovaná 1/ je evidovanou vlastníčkou nehnuteľností: rodinného domu č. XXX postaveného na parcele KN C XXX/XX, pozemku parcely KN C XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, pozemku parcely KN C XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 3.426 m2, všetky nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre k.ú. T.. Všetky nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva žalobcu a žalovanej 1/, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu spisová značka 3P/67/2014 zo dňa 11. 11. 2014, právoplatného dňa 26. 11. 2014 k, a preto patria do BSM žalobcu a žalovanej 1/. Žalobca mal záujem dohodnúť sa na vyporiadaní BSM, pričom zaslal žalovanej 1/ výzvu na mimosúdne rokovanie ohľadom vyporiadania BSM, do ktorého patria aj nehnuteľnosti. Na predmetnú výzvu odpovedala žalovaná 1/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne tak, že podľa nej BSM medzi ňou a žalobcom nevzniklo, nakoľko pri uzavretí manželstva v Taliansku uzavreli tzv. klauzulu „il regime della separazione dei beni“, ktorá podľa vyjadrenia právnej zástupkyne vyjadruje režim oddelených majetkových vzťahov. Podľa žalobcu sa tento režim vzťahuje iba na majetok v Taliansku a zároveň sa vzťahuje na majetok, ktorý budúci manželia nadobudli predtým ako manželstvo uzatvorili. Zároveň žalobca zistil, že žalovaná 1/ podpísala so žalovanou 2/ záložnú zmluvu zo dňa 08. 04. 2014, ktorá bola zavkladovaná Okresným úradom Púchov - katastrálnym odborom pod L. XXX/XXXX na LV č. XXX pre k.ú. T., predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky z úveru v prospech žalovanej 2/ formou zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti. Žalovaná 1/ podpísala túto záložnú zmluvu, o čom sa žalobca dozvedel až prednedávnom, keď kompletizoval doklady potrebné k vyporiadaniu BSM. Žalobca namieta neplatnosť záložnej zmluvy, nakoľko nedal v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhlas k založeniu nehnuteľnosti, pričom podľa jeho názoru tento úkon si vyžaduje súhlas oboch manželov.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy, a to návrh na vyporiadanie BSM a pozvánku na rokovanie zo dňa 07.02.2017, list zo dňa 17.02.2017, výpis z LV č. XXX, k.ú. T..

3. Žaloba bola žalovanej 1/ doručená dňa 23.05.2017, žalovanej 2/ dňa 18.05.2017.

4. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení považovala žalobu za neopodstatnenú a žiadala ju zamietnuť. Podľa jej názoru, pokiaľ žalobca tvrdí, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet zálohu, patria do BSM, túto skutočnosť musí preukázať. Preukazovanie tejto skutočnosti je však možné uskutočniť len v rámci konania o vyporiadanie BSM, pretože otázka spoločného vlastníctva k určitej veci je v rámci konania o vyporiadanie BSM otázkou predbežnou pre vlastné vyporiadanie. Určenie toho, či nejaká vec patrí alebo nepatrí do BSM, je absolútne koherentnou súčasťou konania o vyporiadanie BSM. Okrem toho v tomto prípade nemožno pojednávať o BSM podľa slovenského právneho poriadku. Považuje za nesporné, že v danom prípade sa žalobca domáha určenia neplatnosti záložnej zmluvy v čase, kedy jednoznačne BSM už neexistuje, pretože toto zaniklo rozvodom manželstva žalobcu a žalovanej 1/. Žaloba je nedôvodná aj z toho dôvodu, že nerieši celý obsah sporného právneho vzťahu. Žalovaná 1/ ďalej poukazuje na to, že žalobca absolútne žiadnym dôkazom nepreukázal jeho tvrdenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM jeho a žalovanej 1/. Ak žalobca tvrdil, že uvedené nehnuteľnosti patria do BSM, minimálne by mal disponovať nadobúdacím titulom. V danom prípade žalobca titulom evidentne nedisponuje, nakoľko nebol účastníkom právneho úkonu, na základe, ktorého tieto nadobudla žalovaná 1/ do svojho výlučného vlastníctva. O tom, že ich žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníctva žalobca vedel a je možné pomerne jednoducho to preukázať tak, že už pri uzatváraní manželstva sa snúbenci dohodli na režime oddelenia majetkových vzťahov. Práve preto, že žalobca a žalovaná 1 / sa takto dohodli už pri uzatváraní manželstva, muselo byť žalobcovi zrejmé, že nadobudnuté nehnuteľnosti nie sú spoločným majetkom. Z toho dôvodu sa ani nedomáhal, aby figuroval na liste vlastníctva a na kúpnej zmluve ako nadobúdateľ. Žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaná 1/ uvedené nehnuteľnosti nadobudla, hoci on reálne vedel, že žalovaná 1/ v čase trvania ich manželstva kupuje nehnuteľnosti. Žalovaná 1/ ďalej uviedla, že žalobca si klauzulu „il regime della separazione dei beni“ aktuálne účelovo vykladá v rozpore s jej skutočným významom. Okrem toho je presvedčená, že žalobca ani nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobca predmetné nehnuteľnosti neužíva, jeho právne postavenie sa požadovaným určením nijako nemôže zmeniť, a preto je takéto určenie vo vzťahu k osobe žalobcu úplne právne bezvýznamné.

5. Žalovaná 1/ na preukázanie svojich tvrdení predložila listinné dôkazy, a to Notársku zápisnicu N 351/2004 zo dňa 08.09.2004, výpis Obecného úradu v P. z registra sobášov, súhrnný výpis zo sobášneho listu a rozhodnutie Okresného úradu Púchov, katastrálneho odboru zo dňa 05.05.2014.

6. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdila, že uzatvorila dňa 08. 04. 2014 so žalovanou 1/ zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 011/4008/14SU, na zabezpečenie pohľadávky žalovanej 2/ ako záložného veriteľa na splatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými pokutami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 011/4008/14SU zo dňa 08. 04. 2014, uzatvorenej medzi žalovanou 1/ a ako veriteľom a tretími osobami ako dlžníkmi. V článku II. Bod 2. Záložnej zmluvy žalovaná 1/ vyhlásila, že je vlastníkom zálohu. Z predložených dokumentov

- kúpnej zmluvy zo dňa 09. 04. 2014 uzatvorenej medzi žalovanou 1/ a dlžníkmi v zmysle zmluvy o úvere ako kupujúcimi aj listu vlastníctva vyplýva, že žalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, spoluvlastnícky podiel 1/1. Stotožnila sa s názorom žalovanej 1/, že klauzula „il regime della separazione dei beni“ sa vzťahuje aj na majetok nadobudnutý na území Slovenskej republiky a aj počas trvania manželstva.

7. Žalovaná 2/ na preukázanie svojich tvrdení predložila listinné dôkazy - kúpnu zmluvu zo dňa 09.04.2014, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 08.04.2014, výpis z LV č. XXX, k.ú. T. zo dňa 09.04.2014.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení nesúhlasil s názorom žalovaných, podľa ktorých predmetná nehnuteľnosť nepatrí do BSM. Má za to, že na majetkové vzťahy manželov sa vzťahuje slovenské právo s odkazom na § 21 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Aj z § 9 tohto zákona vyplýva možnosť voľby práva pri účastníkoch zmluvy, nie však pri účastníkoch manželského majetkového vzťahu. Okrem toho slovenský právny poriadok nepozná úpravu BSM, na ktorú sa žalovaná

1/ a žalovaná 2/ odvolávajú, podľa slovenského práva je možné jedine zúžiť BSM a to na majetok, ktorý sa nadobudne v budúcnosti respektíve rozšíriť BSM, pričom oba úkony musia mať formu notárskej zápisnice, čo v tomto prípade splnené nie je.

9. Žalovaná 1/ v duplike vzniesla námietku premlčania. Uviedla, že v deň uzatvorenia záložnej zmluvy, teda 08. 04. 2014 začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, v ktorej sa mohol žalobca dovolať neplatnosti právneho úkonu. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastávajú dôjdením prejavu vôle všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu. V tomto prípade sa žalobca formou žaloby domáha neplatnosti právneho úkonu, preto je potrebné zaoberať sa tým, kedy žaloba bola doručená žalovaným. V prejednávanej veci žalovaná 1/ urobila právny úkon, uzatvorila záložnú zmluvu dňa 08. 04. 2014, od ktorého momentu začala plynúť všeobecná premlčacia lehota, ktorá plynula do 08. 04. 2017. Úkon, prostredníctvom ktorého sa žalovaná 1/ dozvedela, že žalobca sa domáha neplatnosti záložnej zmluvy, bol zo strany žalobcu realizovaný formou žaloby, pričom táto bola žalovanej doručená až 23. 05. 2017. Okrem toho vklad záložného práva na základe napádaného právneho úkonu bol povolený dňa 05. 05. 2014. Je preto nepochybné, že v danom prípade nebola zachovaná lehota na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a žalobca sa neplatnosti právneho úkonu nedovolal včas.

10. Súd vykonal dokazovanie prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovanými a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z výpisu registra sobášov rok 2004 Časť 1 Séria - č. 2 Okresného úradu v P., okres J. a z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3P/67/2014 - 19 zo dňa 11.11.2014 súd zistil, že žalobca a žalovaná 1/ uzatvorili dňa 13.03.2004 manželstvo, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa 26.11.2014.

12. Z výpisu z LV č. XXX, k.ú. T. súd zistil, že žalovaná 1/, R. L., nar. XX.XX.XXXX je zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN C č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, parcely KN C č. XXX, trvalé trávnaté porasty o výmere 2.181 m2, parcely KN C č. XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere 3.426 m2 a parcely KN C č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2. Nehnuteľnosti nadobudla titulom kúpnej zmluvy zo dňa 08.09.2004, rozhodnutia Mesta Púchov č. 320/2007 zo dňa 07.08.2007 o určení súpisného čísla XXX a osvedčenia o dedičstve č.k. 4D/111/2016 - 20 zo dňa 21.10.2016.

13. Dňa 08.04.2014 uzatvorila žalovaná 2/, OTP Banka Slovensko, a.s. ako záložný veriteľ, so žalovanou 1/, R. L., ako záložcom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o stavebnom úvere č. 011/4008/14SU zo dňa 08.04.2014, ktorý úver vo výške 86.000,- € záložný veriteľ poskytol tretím osobám. Zálohom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. T. a to rekreačný dom súp. č. XXX postavený na parcele KN C č. XXX/XX, parcela KN C č. XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere 3.426 m2 a parcela KN C č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2.

14. Z rozhodnutia Okresného úradu Púchov, katastrálneho odboru zo dňa 05.05.2014, číslo vkladu L. XXX/XX súd zistil, že dňa 05.05.2014 bol povolený vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 11 tohto rozhodnutia. Právne účinky vkladu nastali dňa 05.05.2014.

15. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

16. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

17. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná 1/ sú bývalými manželmi. Ich manželstvo bolo uzatvorené dňa 13.03.2004 a právoplatne rozvedené dňa 26.11.2014.

21. Podanou žalobou sa žalobca domáha určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 08.04.2014, ktorú uzatvorila žalovaná 1/ so žalovanou 2/ a ktorej vklad bol povolený dňa 05.05.2014 Okresným úradom Púchov, katastrálnym odborom pod č. L. XXX/XXXX. Skutočnosť, že došlo k uzavretiu a zavkladovaniu tejto zmluvy nebola medzi stranami sporná. Dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy podľa žalobcu je to, že nikdy nedal v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhlas k uzavretiu zmluvy a založeniu nehnuteľnosti, pričom podľa jeho názoru tento úkon si vyžaduje súhlas oboch manželov.

22. Zmluva je dvojstranný právny úkon. Právny úkon v zmysle právnej teórie možno charakterizovať ako právnu skutočnosť závislú od vôle konajúcej osoby. V zmysle platnej právnej úpravy - § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku - možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti (teda i o určení neplatnosti právneho úkonu, ak to vyplýva z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva). Príkladmi, kde hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu - je napr. § 77 Zákonníka práce, § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 131 Obchodného zákonníka a podobne. Je teda zrejmé, že Civilný sporový poriadok smeruje k zníženiu počtu žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktoré boli nadbytočné, a ktorými sa v podstate odporuje zásade, že súd ma určiť aktuálny právny stav, čím zákonodarca zaviedol určitú formu procesnej prípustnosti, resp. neprípustnosti žalôb o určenie právnej skutočnosti.

23. Podľa názoru súdu ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka nemožno považovať za ustanovenie, ktoré má na mysli § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Z tohto ustanovenia vyplýva, že relatívnej neplatnosti je potrebné sa dovolať. Riadnym dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu sa právny úkon, ktorý dovtedy bol považovaný za platný, stáva neplatným. Aj bez toho, aby bolo nevyhnutné podávať žalobu na súde, sa môže osoba právnym úkonom dotknutá - manžel za splnenia podmienok podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka domôcť relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to doručením jednostranného právneho úkonu adresovaného všetkým účastníkom právneho vzťahu. Pojem „dovolať sa“ ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka používa vo vzťahu k účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu a nie vo vzťahu k súdu (tak, ako je to napr. v prípadoch uvedených v bode 22. tohto odôvodnenia). Z uvedeného potom vyplýva, že zo žiadneho predpisu hmotného práva nevyplýva možnosť požadovať, aby sa rozhodlo o neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1, v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka. Žaloba, akú podal žalobca, je teda procesne neprípustná a preto ju súd zamietol.

24. Okrem procesnej neprípustnosti žaloby súd má za to, že existuje aj ďalší dôvod na zamietnutie žaloby bez toho, aby súd musel vec prejednať čo do merita. Žalovaná 1/ vzniesla v priebehu konania námietku premlčania. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 145 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba v súdenom prípade začala plynúť odo dňa uzavretia právneho úkonu, t. j. 08.04.2014, keďže vtedy žalovaná 1/ so žalovanou 2/ uzatvorili dotknutú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Premlčacia doba uplynula dňa 08.04.2017. Žalobca nepreukázal, že by sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolal skôr, preto účinky dovolania sa neplatnosti nastali až doručením žaloby poslednému účastníkovi právneho úkonu - teda dňa 23.05.2017, kedy bola žaloba doručená žalovanej 1/ (žalovanej 2/ bola žaloba doručená dňa 18.05.2017). Žalobca

sa nedovolal relatívnej neplatnosti v 3-ročnej premlčacej dobe, a teda aj z titulu dôvodne vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej 1/ bolo potrebné žalobu zamietnuť.

25. Súd navrhované dôkazy, a to výsluchy strán, pracovníčky žalovanej 2/, ktorá zabezpečovala podpis úverovej zmluvy a záložnej zmluvy a žiadosť o zabezpečenie talianskeho práva nevykonal, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie ich považoval za nadbytočné a nehospodárne.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pretože súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalované 1/ a 2/ mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 ).