Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/98/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: K.. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. U. - V., T. Q. X, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 5 007,70 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/33/2016 - 16 zo dňa 24.3.2017 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie výnosov k 06.01.2013 zo sumy 5.007,70 EUR zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.007,70 EUR spolu s 5,75 % - tným ročným úrokom z omeškania od 07.01.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že v danej veci sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 písm. a) až c) CSP, pretože uznesenie vydané podľa § 114 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.6.2016 spĺňa náležitosti § 273 písm. a) až c) a v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta si zachovalo svoje účinky. Keďže v konaní ide o žalobu o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) súd, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, postupom podľa § 273 rozsudkom pre zmeškanie žalobe vyhovel. V odôvodnení tohto rozsudku súd v súlade s § 275 uviedol identifikáciu procesného nároku žalobcu a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti výrokom II. a III. rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že neboli splnené procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, a súd nesprávnym úradným postupom porušil procesné práva strán. Poukázal na to, že požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Ďalej dôvodil, že poistná zmluva nebola platne uzavretá. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2 prvá veta CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Základom rozhodovania o odvolaní žalovaného je posúdenie otázky, či boli splnené podmienky pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie.

6. Ustanovenie § 273 presne vymedzuje podmienky, kedy môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

7. Prvou podmienkou je, že súd uznesením vyzve žalovaného na vyjadrenie k žalobe v určenej lehote. Túto podmienku možno považovať za splnenú. Uznesením č.k. 14C/33/2016 - 8 zo dňa 17.2.2016 súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe a oznámil, či nárok uznáva, pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a v prípade ak nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Žalovaný sa v stanovenej lehote k žalobe nevyjadril.

8. Druhou podmienkou rozsudku pre zmeškanie je poučenie žalovaného o následkoch nesplnenia vyššie uvedenej povinnosti vrátane možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Uznesenie č.k. 14C/33/2016 - 8 zo dňa 17.2.2016 toto poučenie obsahuje.

9. Napokon poslednou podmienkou je doručenie spomínaného uznesenia žalovanému do vlastných rúk. Súčasťou spisu je doručenka podpísaná splnomocneným zástupcom žalovaného na preberanie písomností, z ktorej vyplýva, že žalovaný uznesenie č.k. 14C/33/2016 - 8 zo dňa 17.2.2016 prevzal dňa 24.2.2016.

10. Žalovaný namieta, že podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie splnené neboli, pretože požiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie o 30 dní. Žiadosť žalovaného o predĺženie lehoty bola súdu doručená dňa 29.2.2016.

11. O žiadosti strany sporu o predĺženie sudcovskej lehoty súd nemusí rozhodovať osobitným uznesením. Na jednej strane síce možno súdu prvej inštancie vytknúť, že žalovanému aspoň prípisom neoznámil predĺženie lehoty, na druhej strane však poskytol žalovanému dostatočný časový priestor na vyjadrenie, keď žalovaný žiadal predĺžiť lehotu o 30 dní, pričom až do vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie dňa 24.3.2017, t.j. viac ako rok, sa k žalobe nevyjadril.

12. Samotná skutočnosť, že súd neoznámil žalovanému predĺženie lehoty nie je takou vadou konania, ktorá by mala za následok odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom, a to najmä s prihliadnutím na to, že žalovaný, napriek tomu, že bol zákonom stanoveným spôsobom vyzvaný, sa v priebehu celého kalendárneho roka k žalobe nevyjadril.

13. Absencia reakcie súdu na žiadosť o predĺženie lehoty, ak zároveň fakticky k predĺženiu lehoty došlo a strana sporu mala dostatočný časový priestor na vyjadrenie, nemá za následok nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ani odňatie možnosti konať pred súdom.

14. Záverom odvolací súd dodáva, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadny relevantný dôvod, ktorý by objektívne bránil počas celého roka vyjadriť sa k žalobe

15. Podľa § 356 písm. b) 1 CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

16. V zmysle citované ustanovenia je proti rozsudku pre zmeškanie prípustné len odvolanie podané z dôvodu nesplnenia podmienok pre takéto rozhodnutie, preto odvolací súd vec prejednal len z hľadiska splnenia podmienok rozsudku pre zmeškanie, a dôvodmi odvolania týkajúcimi sa veci samej sa nezaoberal, nakoľko z týchto dôvodov odvolanie prípustné nie je.

17. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane správneho výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

18. V odvolacom konaní bola plne úspešnou žalobkyňa, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 . Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .