Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Pc-5-2021.pdf
PDF · 118.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-14Pc/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou C. v právnej veci navrhovateľky - nevydatá matka: C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. právne zastúpená X. so sídlom T. proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej aj otec mal. dieťaťa): C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. právne zastúpený S., o určenie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom matke a o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti týkajúcej sa uplatnenia sumy 2.353,50 € titulom úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom z a s t a v u j e.
II. Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať navrhovateľke na úhradu jej výživy sumou 60 € mesačne za obdobie od 28.05.2019 do 31.12.2019 a sumou 100 € mesačne za obdobie od 01.01.2021 do 28.05.2021, .t j. spolu sumu 918,06 €, a to všetko formou splátok vo výše 30 € mesačne splatných k 15. dňu v mesiaci počnúc prvou splátkou splatnou 15. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie v tomto výroku nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo len jednej z nich.
III. Otec dieťaťa j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 1.183,71 €, a to všetko formou splátok vo výške 30 € mesačne splatných k 15. dňu v mesiaci počnúc prvou splátkou splatnou 15. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie v tomto výroku nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo len jednej z nich.
IV. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 12.05.2021 domáhala uloženia povinnosti otcovi dieťaťa platiť na jej výživu sumou 180 € mesačne od 28.05.2019 do 28.05.2021, zaplatiť jej sumu 3.705 € na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a žiadala tiež uhradiť trovy konania v celom rozsahu.
2. V návrhu uviedla, že je slobodná (nevydatá) matka a dňa XX.XX.XXXX sa jej narodilo druhé dieťa: D., ktorého otcom je povinný. Dňa 26.02.2021 si u otca e-mailom uplatnila príspevok na výživu vo výške 180 € mesačne odo dňa pôrodu mal. D. tzn. od 28.05.2019 po dobu 2 rokov, tzn. do 28.05.2021 spolu s príspevkom na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Otec dieťaťa jej požadovaný nárok doposiaľ neuhradil. S otcom má okrem mal. D. aj ďalšie dieťa, a to mal. M. nar. XX.XX.XXXX.
O úprave práv a povinností k mal. deťom bolo rozhodnuté v konaní sp. zn. XP/X/XXXX.. Otec mal. D. jej po dobu 2 rokov nijakým spôsobom neprispel nielen na výživu maloletého, ale ani na jej, hoci bola na materskej dovolenke, bez príjmu a nezabezpečil jej ani žiadne veci spojené s tehotenstvom ani s pôrodom. Tiež špecifikovala, z čoho pozostáva suma 3.705 €, predstavujúca náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, ako aj výbavičky pre mal. dieťa.
3. Otec dieťaťa sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 19.07.2021, v ktorom uviedol, že v e-mailovej komunikácii, na ktorú matka poukazuje si síce matka uplatnila príspevok na výživu spolu s príspevkom na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, avšak žiadal, aby k predmetným nárokom a ich výške predložila relevantné doklady, na základe ktorých by z jeho strany bolo možné vyhodnotiť opodstatnenosť uplatneného nároku. Matka mu však až doposiaľ žiadne doklady nepredložila, a preto je zrejmé, že zo strany matky ohľadom daných nárokov nebola nikdy daná reálna vôľa riešiť situáciu mimosúdne. Na nákladoch spojených s tehotenstvom a pôrodom sa vo všeobecnosti majú podieľať obaja rodičia rovným dielom, a preto je vylúčené, aby náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom znášal výlučne otec maloletého dieťaťa. Malo by sa jednať o nevyhnutné náklady, ktoré je potrebné vynaložiť v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Pokiaľ si matka nárokuje, aby jej prispel na výživu mesačne sumou 180 €, od 28.05.2019 do 28.05.2021, neuviedla žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia, na základe čoho by jej mal vzniknúť nárok na uvedený príspevok ako ani nezdôvodnila, prečo si nárok uplatňuje za obdobie dvoch rokov. Vzhľadom na uvedené považuje nárok matky na príspevok na výživu za neopodstatnený. Navyše poukázal na skutočnosť, že nie je v jeho ekonomických možnostiach matke požadovaný príspevok na výživu uhrádzať. Matka nepreukázala, že na jej strane došlo k poklesu príjmu v dôsledku tehotenstva a pôrodu, v dôsledku čoho by došlo k zníženiu jej životnej úrovne za obdobie počas tehotenstva a po pôrode v komparácii s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom, ktoré zníženie by malo byť kompenzované príspevkom na jej výživu. Návrh žiadal zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
4. Podaním doručeným súdu dňa 24.04.2022 navrhovateľka zobrala návrh v časti uplatnenia sumy 2.3053,50 € titulom úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom späť a žiadala, aby súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.351,50 € na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. V ostatnom zotrvala na podanom návrhu. Zároveň v podaní špecifikovala výdavky súvisiace s tehotenstvom a pôrodom.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa účastníkov konania (najmä príjmov a výdavkov) a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
6. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
7. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
8. Podľa § 74 ods.1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatie súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Pokiaľ sa týka čiastočného späťvzatia návrhu, právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 25.04.2022 spresnila, že pôvodne navrhovateľka žiadala na nákladoch spojených s tehotenstvom a pôrodom uhradiť sumu 3.705,- €. Oni následne vyčíslili náklady na zdravotnú starostlivosť, obuv a oblečenie na sumu 2.703 €, tzn. žiadajú z tejto sumy uhradiť len 1/2, teda 1.351,50 €, a preto čo do sumy 2.353,50 € berú návrh späť. Pokiaľ sa týka výbavičky pre dieťa, v tejto časti takisto si toto neuplatňujú, nakoľko toto bolo súčasťou konania o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu.
13. Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľky disponovať s návrhom na začatie konania, súd podľa ustanovenia § 29 CMP rozhodol o čiastočnom zastavení konania vo veci úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v časti sumy 2.353,50 €. Otec mal. dieťaťa nenamietal zastavenie konania v tejto časti.
14. Predmetom toho konania je určenie príspevku na výživu nevydatej matky a príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Zákon o rodine preferuje rodinu založenú manželstvom, ochranu však poskytuje všetkých formám rodiny bez rozdielu. Poskytuje aj ochranu nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva. V zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine je poskytnutá ochrana matke, ktorá nie je vydatá za otca svojho dieťaťa. V danej veci sa navrhovateľke ako slobodnej matke dňa XX.XX.XXXX narodil syn D. ktorého otcom je C.. Navrhovateľka nie je a nebola vydatá za otca svojho dieťaťa a nežije s ním v spoločnej domácnosti.
Príspevok na úhradu výživy nevydatej matky
15. Príspevok na úhradu výživy nevydatej matke možno v zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine priznať po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu dieťaťa. Maloletý D. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, a teda nárok navrhovateľky je limitovaný do XX.XX.XXXX., t. j. do dvoch rokov od jeho narodenia. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania t.j. od podania návrhu na začatie konania. Nárok na príspevok na výživu nevydatej matky je však výnimkou z uvedeného pravidla a aj keď ide o výživné pre plnoletú osobu, v tomto prípade možno ho priznať aj za obdobie pred začatím súdneho konania. Súd preto rozhodoval o priznaní príspevku na výživu navrhovateľky za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
16. Priznanie príspevku na výživu nevydatej matky nie je odôvodnené prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky. Je zrejme, že matka sa spravidla počas tehotenstva a po narodení dieťaťa dostáva do horšej sociálnej situácie, ktorá je spojená spravidla s tým, že príde dočasne o príjmy zo zamestnania, resp. iný príjem a naopak má zvýšené výdavky pokiaľ sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a následne aj po narodení dieťaťa. Preto zmyslom resp. účelom príspevku je túto situáciu nevydatej matky priblížiť pomerom v manželstve, aby tieto náklady nemusela uhrádzať výlučne matka. Na druhej strane príspevok je užší než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov.
17. Účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa pri určení výšky tohto príspevku je potrebné skúmať v rozsahu jeho spôsobilosti vyrovnať túto zníženú úroveň matky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/185/2018 zo dňa 26.11.2019).
18. Dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka pred narodením syna vykonávala podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Jej príjem z podnikania v roku 2018 predstavoval cca 1.425,66 € mesačne (základ dane predstavoval sumu 30.759,94 €, avšak v r. 2017 nastala rozsiahla poistná udalosť v dôsledku požiaru, celková strata predstavovala 30.000 € a poisťovňa navrhovateľke zaplatila v r. 2018 len časť, a to vo výške 17.432,03 €, reálny mesačný príjem tak predstavoval sumu 1.425,66 €, vypočítaný z ročného základu dane po odpočítaní daňovej straty 17.432 €), v roku 2019 cca 175,52 € mesačne (základ dane predstavoval sumu 2.107,51 €), od 08.04.2019
jej bol priznaný nárok na materskú dávku mesačne v sume cca 550 € a od polovice decembra poberala rodičovský príspevok vo výške 220,70 € mesačne. V roku 2020 dosiahla základ dane vo výške 18.026,76 €, ktorý predstavuje mesačný príjem 1.502,23 €, ku ktorému je potrebné pripočítať rodičovský príspevok vo výške 370 €; celkový mesačný príjem predstavoval sumu 1.872,23 €. V roku 2021 dosiahla základ dane vo výške 8.184,18 €, čo predstavuje mesačný príjem 682,01 € a zároveň mala príjem z rodičovského príspevku vo výške 378,10 €; celkový mesačný príjem predstavoval sumu 1.060,11 €.
19. Hoci navrhovateľka počas tehotenstva a aj po narodení dieťaťa vykonávala podnikateľskú činnosť, je nepochybné, že u nej došlo k zmene jej sociálnej situácie pred tehotenstvom a pôrodom s jej situáciou po pôrode syna. K zmene došlo v dôsledku toho, že navrhovateľka začala poberať materskú dávku, resp. neskôr rodičovský príspevok, kedy došlo k zníženiu jej príjmu oproti príjmu pred narodením syna (s výnimkou r. 2020, kedy mala príjem vyšší ako pred tehotenstvom a pôrodom), a teda je dôvodné určenie príspevku na jej výživu.
20. Na strane druhej súd zisťoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa. Otec pracuje ako živnostník, príjem tvrdil vo výške cca 1.000 € mesačne s tým, že tento bol ustálený v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8P/3/2021. V rokoch 2018 a 2019 bol ako živnostník v daňovej strate, v r. 2020 mal základ dane 4.431,48 €.
21. V roku 2019 mal otec príjem cca 824 € (čo vyplýva z ročného zúčtovania preddavkov na daň za r. 2019 - viď č. l. 171). Podľa daňového priznania otca za rok 2020 mal príjmy z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou, vo výške 11.261,67 €, výdavky mal 6.830,19 € a základe dane predstavoval sumu 4.431,48 €. V r. 2021 súd ustálil jeho príjem na sume cca 1.435 € mesačne, pričom súd vychádzal z príjmov, ktoré dosiahol v r. 2021 (č. l. 187). Otec mal podľa daňového priznania za r. 2021 príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov vo výške 23.312,84 €, čo predstavuje priemerný mesačný príjem v sume cca 1942 €/brutto, pričom súd zarátal odvody na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré otec musí platiť v sume 257,43 €, výdavky na cestovné, kancelárske priestory či spotrebný kancelársky materiál cca v sume 250 € mesačne, potom by príjem otca v čistom mohol byť vo výške 1.435 €, z ktorej sumy súd vychádzal.
22. Pokiaľ sa týka výdavkov otca, tento uviedol výdavky na poistenie 26,56 €, poistenie mal. M. 37,10 €, odvody do VŠZP 70,91 €, úver 400 €, internet 14 €. Žije s priateľkou, ktorej prispieva na náklady súvisiace s bývaním a náklady domácnosti, a to podľa svojich možností a schopností. Má výdavky na stravu, hygienu, ošatenie a obuv. 23. Za oprávnený výdavok otca súd považuje výživné na mal. deti, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 8P/3/2021-157 zo dňa 07.05.2021, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. M. sumou 170 € mesačne a na mal. D. sumu 130 € mesačne. Výživné na mal. deti má absolútnu prednosť pred inými výdavkami otca. Úver, ktorý otec uviedol v sume 400 €, tento bral pre potreby svojho brata, ktorý mu posiela finančné prostriedky na splátky tohto úveru, preto sú tento výdavok neakceptoval ako výdavok otca. Výdavok na zdravotné odvody už súd zohľadnil pri určení čistého príjmu otca. Inak sú u otca len bežné výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, poistenie a pod.
24. Súd zamietol návrh navrhovateľky na výsluch otca, nakoľko otec svoje príjmy zdokladoval, na základe výzvy súdu doložil daňové priznanie za r. 2021, svoje výdavky uviedol vo svojom vyjadrení, z ktorých súd bude vychádzať. Je možné vo veci samej rozhodnúť aj bez toho, aby bolo pojednávanie odročené len za účelom výsluchu otca. Naviac, otec sa zúčastnil pojednávania konaného dňa 25.04.2022, kde sa k svojim príjmom a výdavkom čiastočne vyjadroval.
25. Príjem matky dieťaťa t.j. navrhovateľky po pôrode sa oproti predchádzajúcemu obdobiu znížil o sumu cca 700 € mesačne v roku 2019, keď bola na materskej dovolenke [1.425 € mínus 725 € (175 € príjem z podnikania + 550 € materská)] a o sumu 1.030 €, keď bola na rodičovskej dovolenke, t. j. od 12/2019 [1.425 € mínus 395 € (175 € príjem z podnikania + 220 rodičovský príspevok)], v r. 2020 dosahovala príjem cca 1872 €, teda príjem vyšší ako pred tehotenstvo a pôrodom a v r. 2021 došlo zasa k zníženiu jej príjmu a to o sumu cca 356 € mesačne [1.425 € mínus 1.060 € (príjem z podnikania 682 € a rodičovský príspevok 378 €)]. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa preukázané v tomto konaní však nie sú postačujúce na vyrovnanie uvedenej zníženej úrovne navrhovateľky pred a po pôrode dieťaťa.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd za primeranú výšku považoval výživné v r. 2019 v sume 60 € mesačne a v r. 2021 v sume 100 € mesačne, pričom za r. 2020 nedošlo u navrhovateľky k zníženiu príjmu, preto v tejto časti je návrh nedôvodný a súd ho zamietol. Uvedená suma zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca dieťaťa, ktorý nie je schopný úplne vyrovnať zníženú životnú úroveň navrhovateľky a mesačná čiastka výživného tak predstavuje len primeraný príspevok na výživu navrhovateľky. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
27. Keďže súd rozhodoval o nároku navrhovateľky už po uplynutí obdobia dvoch rokov po narodení dieťaťa, výšku príspevku na výživu navrhovateľky určil pevnou sumou. Jedná sa o sumu 427,74 € (alikvotná čiastka za 05/2019 v sume 7,74 € a za 7 mesiacov x 60 € = 420 €), ktorá bola navrhovateľke priznaná za obdobie od 28.05.2019 do 31.12.2019 a za obdobie od 01.01.2021 do 28.05.2021 ide o sumu 490,32 € (4 mesiace x 100 € = 400 € a alikvotná čiastka za 05/2021 v sume 90,32 €), t. j. spolu sumu 918,06 €, ktorú súd otcovi povolil splácať v splátkach po 30 € mesačne, nakoľko aktuálne má 2 vyživovacie povinnosti spolu v sume 300 €, ktoré majú absolútnu prednosť a súd nemohol ohroziť výživu mal. detí uložením povinnosti otcovi zaplatiť výživné v celej sume naraz.
Príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
28. Navrhovateľka okrem príspevku na výživu nevydatej matky sa podaným návrhom domáhala aj úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Prax odlišuje náklady spojené s tehotenstvom napr. náklady súvisiace s obstaraním tehotenských šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia a náklady spojené s pôrodom, t.j. pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia a je nevyhnutné ich vynaložiť.
29. Navrhovateľka špecifikovala náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom (č. l. 103-104), a to náklady na zdravotnú starostlivosť, obuv a oblečenie (položky 1 až 27). Súd môže uznať len odôvodnené náklady t.j. náklady, medzi ktorými a tehotenstvom resp. pôrodom navrhovateľky je bezprostredná vecná súvislosť.
30. Výdavky na zdravotnú starostlivosť si navrhovateľka uplatnila v sume 565 € za ultrazvuk, vyšetrenia, testy, k čomu aj doložila potvrdenie od lekára (č. l. 132) o tom, že bolo nevyhnutné tieto absolvovať, pričom otec tento výdavok nespochybnil. Pokiaľ sa týkalo poplatku 140 € za nadštandardnú izbu, túto položku namietal otec. Výdavok za nadštandardnú izbu súd nepovažuje za primeraný, je to skôr o pohodlí rodičky ako o nevyhnutnosti. Ak by takýto nadštandard nebol voľný, musela by sa matka uspokojiť aj s klasickou izbou. 31. K výdavkom za obuv matka uviedla, že sa jej počas tehotenstva zväčšila noha z veľkosti 39 na 40 a musela si tak zakúpiť/zabezpečiť novú obuv. Pred 10-timi rokmi jej operovali nohu, preto má aj zdravotné problémy a nemôže obuť hocijakú topánku. Otec na jednej strane uvedené položky namietal, na druhej starne uznal, že má vedomosť o tom, že matka má problémy s nohami. Súd je toho názoru, že hoci matka nemá ako relevantným spôsobom preukázať zväčšenie chodidla (informácie o veľkosti chodidla nie je súčasťou bežnej zdravotnej dokumentácie, či už u všeobecného lekára alebo u gynekológa), je však potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že žena sa počas tehotenstva mení, priberá a ak sa jej aj nezväčší chodidlo, opúchajú jej nohy, má väčšie lýtka, takže v zimných mesiacoch nemusí zapnúť čižmy, ktoré nosila, keď nebola tehotná. Navrhovateľka sa vyjadrila, že noha sa jej nevrátila k pôvodnej veľkosti, zostala jej aj po pôrode veľkosť č. 40. Pri prvom tehotenstve takýto problém nemala. Nakoľko otec dieťaťa uznal, že matka má zdravotné problémy s nohami, súd akceptoval matkou uvedené výdavky na obuv v sume 443,38 €. Súd ako výdavok nesúvisiaci s tehotenstvom a pôrodom neuznal výdavok na topánky v sume 71,84 €, kde z bločku (č. l. 69 rub) vyplýva, že ide o veľkosť topánky č. 29 (pri bločku z rovnakej predajne napr. na č. l. 74 je zrejme, že ide o obuv veľkosti 40 a iná obuv je tam č. 27, ktorú si však matka v tomto konaní neuplatnila), takže nejde o obuv, ktorá by bola určená matke. 32. Položky oblečenie boli počas pojednávania za prítomnosti účastníkov konania z dôvodu prehľadnosti očíslované od 1 po 27, pričom súd každú jednu položku vyhodnotil samostatne. Matka uviedla, že otehotnela 10.08.2018, keďže išlo o jednorazovú záležitosť, hneď po 14-tich dňoch vedela, že je tehotná. V tehotenstve pribrala zo 75 kg na 95 kg, tzn. cca 20 kg. Priberala z mesiaca na mesiac, ešte ten prvý
mesiac nosila svoje oblečenie, ale potom už musela nosiť väčšie oblečenie, pretože všetko jej bolo malé. Mal. syn, keď sa narodil, mal skoro 4 kg a meral 54 cm. Začali jej opúchať nohy a priberala a pri tej váhe 95 kg sa už prestala vážiť, nepochválil ju za to ani pán doktor. Ani sa jej nejako chute nezmenili, že by potrebovala jesť viacej sladkého, len jej takto v podstate tele reagovalo na tehotenstvo. Bruško jej vyskočilo už v druhom mesiaci, pri prvom tehotenstve to naopak nebolo hneď tak vidno, tam jej až neskôr začalo byť bruško viditeľné. Za mesiac sa jej v podstate začalo telo meniť, spuchli jej prsia aj nohy. 33. Položka 1 (doklad na č. l. 68 rub) obsahovala tehotenské oblečenie - blúzky, rifle, legíny, nočnú košeľu na kojenie, celkovo v sume 150,72 €. Položka 2 (doklad na č. l. 68 rub) - dámske ponožky v sume 13,20 €, Položka 3 (doklad na č. l. 64 rub) - legíny a tehotenské tričká v celkovej sume 79,80 €, Položka 4 (doklad na č. l. 70) - tehotenské tričká, materská pyžama v celkovej sume 75,96 €, Položka 5 (doklad na č. l. 64) - mama tričká, legíny a šaty v celkovej sume 64,95 € a Položka 6 (doklad na č. l. 63 rub) - mama jeans, tričko a pančuchové nohavice v celkovej sume 57,77 €. Týchto prvých 6 položiek súd akceptoval ako výdavky preukázané dokladmi a súvisiace s tehotenstvom a pôrodom (spolu išlo o sumu 442,40 €). 34. Položka 7 (doklad na č. l. 64) - dámske tričko a flisová termo bunda spolu za 42,94 €, pričom súd ako výdavok, ktorý nesúvisí s tehotenstvom neuznal výdavok na dámsku čiapku v sume 24,95 €. 35. Položka 8 (doklad na č. l. 65 rub) - tričko za 14,99 €, Položka 9 (doklad na č. l. 66) - dámske kimono, vankúš na spanie na boku a obliečka na tento vankúš v celkovej sume 54,93 € a Položka 10 (doklad na č. l. 74) - podprsenka za 19,99 €, pričom súd akceptoval všetky tieto položky (spolu v sume 89,91 €). 36. Položka 11 (doklad na č. l. 70 rub) - dojčiaca podprsenka, materská tunika, tehotenská mikina, tričko a materská mikina v celkovej sume 122,95 €, Položka 12 (doklad na č. l. 115) - tuniky a nočná košeľa na dojčenie, tehotenské šaty a legíny spolu v sume 98,88 € (v takejto sume si to uplatnila matka, na doklade je sume 98,97 €), Položka 13 (doklad na č. l. 66 rub) - nočná košeľa za 11,99 € a Položka 14 (doklad na č. l. 67) - šortky za 12,99 €, pričom súd akceptoval všetky tieto položky (spolu v sume 246,81 €). 37. Položka 15 (doklad na č. l. 117) - mama legíny 3ks a mama športové nohavice spolu v sume 67,96 €, pričom súd ako výdavok, ktorý nesúvisí s tehotenstvom neuznal výdavok na balenie 5 ks. body veľkosť č. 104 v sume 15,99 €. 38. Položka 16 (doklad na č. l. 117 rub) - spodné prádlo za 36,39 € a Položka 17 (doklad na č. l. 117 rub) - podprsenka za 21,10 €, pričom súd akceptoval obe položky (spolu v sume 57,49 €). 39. Položka 18 (doklad na č. l. 118) - matracový chránič za 41,52 €, súd však neuznal vankúš antistres za 25,84 €. Navrhovateľka uviedla, že aj počas prvého tehotenstva sa jej pustila plodová voda a urobilo sa jej to aj pri druhom tehotenstve, takže ona to už preventívne riešila takýmto spôsobom. Pokiaľ sa týka toho vankúša, nechá na zváženie súdu, či túto položku uzná, ale tehotné ženy sa potrebujú takto obklopiť vankúšmi. Súd uznal výdavok na vankúš na spanie na boku v položke 9, ktorý bol zakúpený vo 02/2019, kedy už bola navrhovateľka vo vyššom štádiu tehotenstva a nájsť polohu na spanie sa stávalo určite náročnejšie. Neakceptoval však klasický (síce antistresový) vankúš zakúpený v 10/2018, kedy bola navrhovateľka len 2 mesiace tehotná. 40. Položka 19 (doklad na č l. 166) - antiperspirant za 2,19 €, pričom navrhovateľka uviedla, že sa počas tehotenstva viac potila, preto aj potrebovala viac týchto antiperspirantov. Uvedené tvrdenie navrhovateľky súd neakceptoval, keďže išlo len o tento jeden kus počas celého tehotenstva, čo nevyvoláva dojem, že sa nadmerne potila, ale išlo o výdavok na kozmetiku, ktorý osoby používajú bežne, bez ohľadu na tehotenstvo. 41. Položka 20 (doklad na č. l. 68 rub) - oblečenie v sume 39,98 € bolo zakúpené po pôrode a Položka 21 (doklad na č. l. 72) - oblečenie v sume 45,90 € bolo zakúpené rovnako po pôrode, preto súd tieto náklady neuznal. 42. Položka 22 (doklad na č. l. 119 rub) - lieky v sume 36,09 € zakúpené v lekárni, pričom navrhovateľka uviedla, že všetky tieto položky zakupovala už pre bábätko, pretože ich musela mať dopredu zakúpené. Takúto položku súd nemôže uznať ako výdavok súvisiaci s tehotenstvom a pôrodom. Položka 23 v sume 149,10 € nebola preukázaná dokladom. Navrhovateľka uviedla, že ide o veci pre bábätko, túto položku môže súd vyškrtnúť. 43. Položka 24 (doklad na č. l. 68 rub) - vložky, pančuchy a krém spolu v sume 38,94 €, zakúpené dňa 31.08.2018, t. j. v mesiaci, v ktorom navrhovateľka otehotnela, mohla vedieť o tehotenstve len niekoľko dní, preto ani tieto výdavky súd neuznal. Položka 25 (doklad na č. l. 120) - ide o podprsenky v sume 111,12 € zakúpené 4 dni po otehotnení, takže rovnako takýto výdavok sú nemohol akceptovať, kedy aj sama navrhovateľka uviedla, že až od 2. mesiaca sa jej začalo meniť telo. 44. Položka 26 (doklad na č. l. 167) - sudocrem, sprchový gél, balzam na vlasy, vlhčené utierky, odličovacie tampóny, racio bio s horkou čokoládou, šampón a nákupná taška, spolu za sumu 15,02 €, ide o výdavky, ktoré súvisia síce s navrhovateľkou, ale tieto by mala bez ohľadu na to, či by tehotná bola
alebo nie, preto ich súd neuznal. Navrhovateľka uviedla, že sú to veci, ktoré si už musela nachystať do pôrodnice, avšak boli zakupované na začiatku 02/2019, pričom rodila až koncom 05/2019, čo sa potom súdu nejaví ako výdavok súvisiaci s tehotenstvom a pôrodom, naviac musela by si takéto veci zobrať do nemocnice aj keby bola hospitalizovaná z iných dôvodov ako je tehotenstvo a pôrod. Položka 27 - nákup v DM za 39,43 € nebol preukázaný dokladom, navrhovateľka túto položku žiadala vyškrtnúť. 45. Na pojednávaní si ešte uplatnili položku masáže nôh, nakoľko navrhovateľka zo zdravotných dôvodov potrebovala absolvovať takéto masáže. Doložili potvrdenie o úhrade sumy 370 € za 37 masáži (č. l. 211). Uvedenú položku otec prostredníctvom právne zástupkyne rozporoval, pretože nebola podložená potvrdením od lekára a namietali tiež počet masáží. V danom prípade súd tieto masáže uznal ako oprávnený výdavok súvisiaci s tehotenstvom, nakoľko je všeobecne známa skutočnosť, že ženám v tehotenstve puchnú nohy. Nepovažoval za hospodárne odročiť pojednávanie len za účelom, aby uvedené navrhovateľka podložila lekárskym potvrdením, nakoľko už len z nespornej skutočnosti, že navrhovateľka má vo všeobecnosti problémy s nohami, súd takýto výdavok akceptoval. 46. Zhrnúc náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, uvedené v odsekoch 30 až 45 tohto rozhodnutia, tak súd akceptoval náklady spolu v sume 2.367,41 €, a to náklad na zdravotnú starostlivosť v sume 565 €, na obuv v sume 443,38 €, na oblečenie v sume 989,03 € a masáže v sume 370 €. Na otca pripadá polovica uvedenej sumy, t. j. 1183,71 €, ktoré súd otcovi povolil splácať v splátkach s poukazom na jeho vyživovaciu povinnosť k mal. deťom. V sume, v ktorej súd náklady neuznal/neakceptoval návrh matky zamietol. V danom prípade pri priznaní uvedených nákladov nebolo rozhodujúce, či boli otcom odsúhlasené, ale ich súvislosť s tehotenstvom a pôrodom. 47. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
49. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
50. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Navrhovateľka ako aj otec požiadali o priznanie náhrady trov konania.
52. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nemá nárok na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, okrem prípadu, ak s ohľadom na okolnosti prípadu považuje súd priznanie nároku na náhradu trov konania za spravodlivé. Súd existenciu takýchto okolností nekonštatoval.
53. Súd skúmal, či v predmetnom konaní je spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania náhradu trov konania. Navrhovateľka ani otec dôvod, pre ktorý si uplatnili nárok na náhradu trov konania bližšie nešpecifikovali. Len samotná skutočnosť, že navrhovateľka iniciovala konanie voči otcovi a bola v ňom čiastočne úspešná, nemôže súd považovať za okolnosť hodnú osobitého zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov konania. V končenom dôsledku konanie v tejto veci nevybočilo z rámca ostatných bežných konaní vo veci výživného plnoletých osôb, a to tak z hľadiska hmotného ako i procesného práva, preto nebol dôvod na priznanie náhrady trov konania žiadnemu z jeho účastníkov.
54. Súd tiež dopĺňa, že z príslušných ustanovení CMP upravujúcich konania vo veciach výživného plnoletých osôb nevyplýva účastníkom konania povinnosť dať sa zastupovať zástupcom. Preto vzhľadom na túto skutočnosť bolo slobodnou voľbou navrhovateľky (a rovnako aj otca), jej vlastným rozhodnutím, či si zvolí zástupcu alebo nie.
55. Súd s ohľadom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania v súlade s § 52 CMP nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Čadca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.