Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa:

X. H., nar. XX. 6. XXXX,

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: L. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., I. XX, právne zastúpená JUDr. Evou Káčerovou, advokátkou so sídlom Žilina, P. O. Hviezdoslava 5, a otca: F. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., 1. mája XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou, Advokátska kancelária, 1. mája 18, Žilina, o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto

rozhodol:

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X. sumou 200 € mesačne od 1.10.2016 do 31.5.2017 a sumou 100 € mesačne od 1.6.2017, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

II. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.10.2016 do 30.9.2017 v sume 1 160€, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 40 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

III. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/297/14 - 268 zo dňa 5.10.2015 v časti úpravy výživného na mal dieťa.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu dňa 10. 1. 2017 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 70 € na sumu 200 € počnúc 1. 12. 2016 s poukazom na to, že sa zvýšili výdavky na stravu a lieky ako aj mimoškolské aktivity maloletého, matka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom pracuje len na dohodu za 100 € mesačne a otec sa zamestnal za dohodnutú mzdu 600 € s miestom výkonu práce Francúzsko. Ďalej vyčíslila jednotlivé náklady maloletého.

2) Otec so zvýšením výživného súhlasil len čiastočne na sumu 90 € mesačne od právoplatnosti rozsudku s odôvodnením, že síce pracuje vo Francúzsku, ale ako nekvalifikovaný odborník s mesačnou čistou mzdou 481 €, z ktorej mzdy sú ešte vykonávané zrážky v rámci desiatich exekučných konaní. Poukázal tiež na to, že maloletému prispel na telefón, bicykel a futbalovú prípravku. Namietal tiež nesprávne vyčíslenie výdavkov maloletého, poukázal na vlastné výdavky.

3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

4) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

5) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

7) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

8) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 5. 10. 2015 pod č. k. 21P/297/2014-268. Výživné bolo určené v sume 70 € mesačne počnúc mesiacom november 2014. Maloletý v tom čase navštevoval 2. ročník základnej školy (výživné sa zvyšovalo od obdobia 1. ročníka ZŠ), trpel alergiou na mliečne výrobky a prach, bolesťami hlavy, nosil okuliare pre zhoršenie zraku. Matka bola zamestnaná na desať hodín týždenne s mesačným príjmom 35 €. Otec bol nezamestnaný, striedavo pracoval a bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi a súdom bol vyhodnotený ako spôsobilý nájsť si prácu, ktorá by mu umožnila platiť uvedené zvýšené výživné. Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorému sa čiastočne zhoršil zdravotný stav i prirodzene vyrástol, je žiakom 4. ročníka základnej školy, čím sa zvýšili jeho bežné výdavky. Zároveň na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu na sumu 1.645 € mesačne v období od októbra 2016 do mája 2017 (vrátane cestovných náhrad vo výške 1.160 € mesačne).

10) V prvom rade súd konštatuje, že dôvodom, prečo mení výšku výživného, je podstatné zvýšenie príjmu otca v už uvedenom období, nakoľko otec vykonával práce v zahraničí - vo Francúzsku. V 10/2016

- 05/2017 mu boli vyplácané cestovné náhrady v priemernej výške 1.160 € mesačne, (v 10/2016 - v 04/2017 v sume 8 775 € a v 05/2017 vo výške 500 €, nakoľko neodpracoval celý mesiac, od 13.5. bol doma a následne s ním bol skončený pracovný pomer 21.5.2017). Nakoľko otec cestoval na územie Slovenska len jedenkrát za tri mesiace, priemerné cestovné výdavky mesačne mu tak tvorili 70 € (200 € na cestu). Z vlastnej praxe vie súd vyhodnotiť, že ďalšie náklady mal otec na stravovanie v reštauráciách počas pracovných dní, čo predstavuje približne sumu 360 € mesačne (22 dní x 15-20 € / jedno menu).

Z uvedeného vyplýva, že zo sumy cestovných náhrad otcovi ostávali finančné prostriedky vo výške 730 € na ostatné výdavky vrátane bežnej stravy mimo reštaurácií. Aj keď je nutné konštatovať, že cestovné náhrady slúžia na kompenzáciu výdavkov ktoré má zamestnanec spojené s výkonom práce mimo územia Slovenskej republiky, teda mimo svojho bydliska, súd musel k uvedeným cestovným náhradám prihliadať ako k príjmu, ktorým sa zlepšuje jeho sociálna situácia, pretože sa z nich hradia aj také potreby, ktoré by otcovi vznikli aj keby pracoval doma, napríklad na stravu; tieto potreby sú už teda z cestovných náhrad naplnené. Okrem toho otec mal v zahraničí poskytnuté ubytovanie zdarma prostredníctvom zamestnávateľa. K uvedeným cestovným náhradám poberal navyše čistú mesačnú mzdu 485 €.

11) Spolu teda mal otec uvedenom období príjem 1.215 €, na bežnú stravu, hygienu, ošatenie či bývanie a ďalšie potreby. Aj keď otcovi sú z uvedeného príjmu vykonávané zrážky cca 200 € mesačne, k tomu súd prihliadať nemohol, nakoľko ide o exekučné konania, ktoré existovali ešte v čase ostatného rozhodovania súdu a súčasne zodpovednosť za nesplnenie predchádzajúcich záväzkov nemôže ísť na vrub mal. dieťaťa. Uvedenému príjmu pri jednej vyživovacej povinnosti zodpovedá primerané výživné vo výške 15 percent z jeho výšky, teda zaokrúhlene 200 € mesačne. Súd prihliadol k tomu, že otec nevlastní žiaden majetok. Bývanie na Slovensku si zabezpečuje v sociálnom byte, kde náklady dosahujú 90 € mesačne. Rovnako súd prihliadol k tomu, že v uvedenom období otec poskytoval maloletému aj príspevky mimo výživného. Prispel mu na futbalový krúžok (2 x 50 €/polrok), kopačky, bicykel, telefón (2 223 Kč). Za primerané zvýšenie to súd považuje aj z dôvodu, že v danom období mal maloletý mimoriadne výdavky najmä čo sa týkajú prvého svätého prijímania v mesiaci máj 2017 (250 €). Súd nemohol prihliadnuť k tomu, že proti otcovi sa vedú exekučné konania, pretože tieto existovali ešte v čase ostatného rozhodovania a sú dôsledkom nezodpovedného prístupu otca k životu.

12) Aj v následnom období stále existovali skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie výživného súvisiace so zvýšením potrieb maloletého, avšak súd mal preukázané, že otec uvedené zamestnanie ukončil dohodou z dôvodu straty zákazky jeho zamestnávateľa, teda tieto dôvody existovali na strane zamestnávateľa a k ukončeniu pracovnej zmluvy nedošlo zavinením otca. Napriek tomu je nutné poukázať aj na to, že otec nebol povinný ukončiť pracovný pomer dohodou bez vyplatenia odstupného, keďže išlo o organizačné dôvody, v rámci ktorých by mal právo na odstupné. Uvedený spôsob skončenia pracovného pomeru (dohodou bez odstupného) teda ide na jeho vrub. Minimálne odstupné by pravdepodobne predstavovalo len jeho jednu priemernú mesačnú mzda (bez cestovných náhrad), teda 485 €, avšak napriek tomu táto suma mohla byť dočasnou rezervou na plnenie potrieb otca, ako aj na plnenie výživného. Rovnako jeho dovtedajší príjem bol dostatočný na vytvorenie určitej rezervy do budúcna, keďže vedel, že sa vedie konanie o zvýšenie výživného. Preto súd neprihliadol k tomu, že otec následne nemal žiaden príjem, od ukončenia pracovného pomeru bol evidovaný nezamestnaný, nakoľko už v júni 2017 si našiel prácu na dohodu, aj keď podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni príjem z nej nemal; súd nezisťoval dôvody, postačovalo, že sa tým preukázala spôsobilosť otca pracovať aj jeho aktívny prístup k hľadaniu zamestnania. Aktuálne od 4. 9. 2017 je otec zamestnaný na dohodu o vykonaní práce s miestom výkonu práce v zahraničí, avšak v rámci mesiaca september odpracoval iba jeden týždeň.

13) Napriek tomu, že otec nemá riadnu pracovnú zmluvu, súd musí konštatovať to isté čo v ostatnom rozhodnutí, že otec je pracovne schopný, je aktívny pri hľadaní práce aj napriek zvýšenej fluktuácii, a preto názoru súdu by mohol dosahovať príjem aspoň o 20 % nižší ako je priemer v národnom hospodárstve (912 € brutto), čo je cca 550 € netto mesačne. Pokiaľ by otec vyvinul uvedené zvýšené úsilie, určite by bol schopný prácu si nájsť, najmä ak je všeobecne známe, že aktuálne zamestnávatelia vo výrobe majú zvýšený dopyt po zamestnancoch, s čím je spojené aj zvyšovanie miezd. Potenciálnemu príjmu s poukazom na potreby maloletého zodpovedá výživné vo výške 100 € mesačne, ktoré súd určil počnúc mesiacom jún 2017, teda po ukončení práce v zahraničí. Súd má za to, že takéto výživné je primerané pomerom otca, ktorý je inak nemajetný, ako aj potrebám dieťaťa.

14) Zvýšené výživné je odôvodnené tiež zhoršujúcim sa zdravotným stavom maloletého, keď jeho doterajšie ťažkosti spojené s bolesťami hlavy a točením pravdepodobne vyústia do potvrdenia diagnózy neurogénna tetánia; problematický je u neho aj rast trvalého chrupu. Matka tiež musí pravidelne absolvovať s maloletým cvičenia s očami, pravidelne mu zakupovať okuliare a upravovať dioptrie, pričom naďalej u maloletého pretrvávajú zvýšené nároky na stravovanie spojené s laktózovou intoleranciou. Zároveň maloletý sa začal venovať futbalu. Maloletý je pod dohľadom špeciálneho psychológa pre

predmety slovenský jazyk a matematiky, od septembra 2017 je doučovaný z anglického jazyka (poplatok 70 €/rok).

15) Matka vyčíslila náklady maloletého v priemernej mesačnej výške 360 € v období od septembra 2015; súd síce nemohol konštatovať, že by išlo o neúčelné náklady, aj keď niektoré výdavky vyčíslené ako mesačné sa vzťahovali k dlhšiemu obdobiu. Uvedená výška nákladov však nezodpovedá sociálnej úrovni rodičov, ani ich životnej úrovni, pričom dieťa túto úroveň musí kopírovať. V danej veci súd konštatuje, že úroveň mal. dieťaťa nedosahuje bežný štandard, keďže obaja jeho rodičia nie sú riadne zamestnaní, matka od 1.6.2016 do 30.4.2017 bola evidovaná nezamestnaná a pracovala iba na dohodu, od 1.5.2017 do 30.6.2017 bola zamestnaná za dohodnutú mzdu 120 €. Otec je fluktuant, ktorého doterajší spôsob života vedie k častému striedaniu zamestnaní a neschopnosti udržať si prácu. Jeho rodičia nevlastnia žiaden majetok, preto aj nároky maloletého môžu byť uspokojované len v nevyhnutnej miere a kvalite, ktorá životnej úrovni jeho rodičov zodpovedá. Je však chvályhodné, pokiaľ sú potreby dieťaťa napriek tomu plnené vo vyššej miere, pravdepodobne za pomoci manžela matky a ďalšej rodiny. Nie je možné však ísť nad možnosti otca, tak ako ich súd opísal vyššie, aj keby to bolo v záujme dieťaťa a v jeho prospech. Určenie neprimeraného výživného by viedlo ku kriminalizácii povinnej osoby, a teda i k faktickému neplneniu vyživovacej povinnosti.

16) Výživné súd zvýšil spätne od októbra 2016 z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletého, ako aj z dôvodu, že v tom čase došlo k výraznému zvýšeniu príjmu otca, čo sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd je totiž oprávnený podľa ust. § 40 prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Preto bolo v moci súdu zvýšiť výživné aj za dlhšie obdobie, než matka v návrhu požadovala. Pre úplnosť súd dodáva, že výživné zvýšil za celý mesiac október 2016 i máj 2017, v ktorých otec neodpracoval celý mesiac, ale súd pri určovaní priemerného príjmu za uvedené obdobie už k tomu prihliadol. Nedoplatok na zvýšenom výživnom

17) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

19) Za zročné obdobie od 1. 10. 2016 do 30. 9. 2017 otcovi vznikol nedoplatok v sume 1.160 €, čo predstavuje rozdiel medzi doterajším výživným 70 € a zvýšeným výživným na sumu 200 € za osem mesiacov (8x130 = 1.040) a na sumu 100 € počas štyroch mesiacov (4x30 = 120). Tento nedoplatok súd za podmienok stanovených vo výroku rozsudku povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 €, ktoré vzhľadom na jeho pomery opísané vyššie považuje za primerané. 20) Nakoľko súd nezistil osobitné okolnosti, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 21) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.