Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/318/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobkyne: H. R., bytom Q. XXX, zastúpená G. kanceláriou Adriana Sojková - ADVOKAT DCA, s.r.o., so sídlom v Dubnici nad Váhom, Námestie Matice Slovenskej 4262/23, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 10 654,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. februára 2016, č. k. 6C/326/2015-100, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 10 654,92 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 06.10.2014 do zaplatenia a do rúk právnej zástupkyne žalobkyne náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 1 772,13 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 788 ods. 1, 2, § 790 písm. b), § 791 ods. 11, § 796 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, § 800 ods. 1, 3, § 801 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 35 ods. 2, § 37 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, 4, § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia uvedenej sumy na tom skutkovom základe, že dňa 10.08.1999 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného poistnú zmluvu UDP-K na produkt životné poistenie, s konkrétne dohodnutou dobou poistenia od 10.08.1999 do 10.08.2014, s ročnou splatnosťou poistného, plateného po dobu 10 rokov. Pre prípad smrti bola dojednaná poistná suma vo výške 200 000,-Sk (6 638,78 eur), dodatkom k poistnej zmluve zo dňa 05.08.2003 navýšená na sumu 214 000,-Sk (7 103,50 eur), pre prípad dožitia bola zmluvnými stranami dojednaná poistná suma vo výške 302 110,-Sk (10 028,21 eur), dodatkom zo dňa 05.08.2003 navýšená na sumu 320 990,-Sk (10 654,92 eur). Súčasťou poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie (VšPP). Po uplynutí doby poistenia vyzvala žalobkyňa žalovaného listom zo dňa 29.09.2014, ktorý si žalovaný prevzal dňa 30.09.2014, o vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy do 5 dní od doručenia žiadosti, na čo žalovaný nereagoval. Ďalej súd uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.12.2010, č.k.7C/36/2009-264 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 26.11.2013, č.k. 5Co/36/2011-339 bolo určené, že poistný vzťah, uzatvorený medzi stranami sporu predmetnou poistnou zmluvou trvá. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému v zmysle uzavretej poistnej zmluvy a dodatku poistné za obdobie od 10.08.1999 do 10.08.2014. Pri uzatváraní poistnej zmluvy žalobkyňa bola v postavení spotrebiteľa v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže užívala službu poistenia poskytnutú jej žalovaným v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti pre svoju vlastnú

potrebu. Žalovaný vystupoval v postavení predávajúceho, podnikateľa, nakoľko poisťovacia činnosť bola v čase uzatvorenia zmluvy predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný napriek tomu, že spochybňoval platnosť uzatvorenej zmluvy od začiatku, žiadal prihliadať na čl. 9 ods. 2 VšPP, kde je upravená redukcia poistného. Súd bol toho názoru, že toto ustanovenie nie je možné použiť, keďže ho považuje za neplatné pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ toto ustanovenie rieši objektívne a bez ďalšieho úkonu otázku neskorej platby poistného za ďalšie poistné obdobie, musí presne stanoviť, k akej skutočnosti dôjde, teda čo bude následkom nezaplateného poistného. Pokiaľ ustanovenie je upravené alternatívne, teda buď dôjde k redukcii poistnej sumu alebo k redukcii poistnej doby, nemožno hovoriť o jeho určitosti a zrozumiteľnosti vzhľadom na to, že má nastať objektívne za splnenia podmienky, teda neplatenia poistného a nie je zrejmé, ku ktorej okolnosti dôjde, t.j. k redukcii poistnej sumy alebo doby. Takýmto spôsobom sa spotrebiteľ dostáva aj do nerovnovážneho a nevýhodnejšieho postavenia oproti k podnikateľovi. Povinnosťou žalovaného bolo v zmysle ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať tieto ustanovenia do súladu s ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a keďže tak nevykonal, tieto ust. sa stali v zmysle ust. § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatnými. Súd na základe týchto skutočností mal za to, že v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy a dodatku, čl. 12,16 VšPP, § 797 Občianskeho zákonníka, bolo povinnosťou žalovaného vyplatiť žalobkyni v prípade jej dožitia sa dňa 10.08.2014 dohodnutú poistnú sumu pre prípad dožitia vo výške 10 654,92 eur. Keďže žalovaný túto sumu žalobkyni ani po výzve nevyplatil, súd zaviazal žalovaného na jej zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobkyni k istine aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 06.10.2014, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí 5 dňovej lehoty na zaplatenie poistnej sumy, ktorú žalobkyňa poskytla žalovanému v žiadosti na zaplatenie zo dňa 29.09.2014, ktorú žalovaný prevzal dňa 30.09.2014. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 1 772,13 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. uviedol, že súd sa v rozsudku opomenul vyrovnať prioritne s otázkou platnosti samotnej pôvodnej poistnej zmluvy. K tomu uviedol, že protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v produkte UDP-K vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu na takéto protiprávne sadzby (§ 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 bod e/ zák. 24/91 Zb. v znení jeho dodatkov) a pokračovala aj za pôsobnosti zák. 95/2002 Z. z., resp. i zák. 8/2008 Z. z.. Je totiž nesporné, že trvalú splniteľnosť záväzkov z poistenia UDP-K nemohol štátny orgán, v tej dobe poverený reguláciou činnosti poisťovní na území SR zaistiť inak, než schválením správnych sadzieb poistného, ktoré to jediné umožňujú. Tu štát pochybil a dôsledkom jeho pochybenia bolo vydanie povolenia s nielenže poistno -matematicky nesprávnymi, ale logicky aj s nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného. Je teda nesprávny právny záver súdu, že protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného vznikla až za pôsobenia novely zák. 95/2002 Z. z., v podobe § 31a. Uvedený nesprávny skutkový a právny záver súdu o čase vzniku protiprávnosti sadzieb je dôsledkom neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže súd ignoroval Protokol o kontrole NBS z r. 2007, stanovisko zodpovedného aktuára spoločnosti, znalecký posudok č. 4/2008, ktorý jeho tvrdenie o protiprávnosti použitých sadzieb v poistnej zmluve jednoznačne konštatovali, ako dôsledok nesprávneho právneho posúdenia uvedeného zo strany súdu. Uviedol, že použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu a to navyše v podobe jej podstatnej náležitosti, robí celý úkon neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na dikciu § 40 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že v danej veci sa jedná nie o relatívnu neplatnosť, ale o absolútne neplatný právny úkon. Súd flagrantne opomenul vo svojich úvahách právne významnú skutočnosť, že orgán dohľadu, ktorý zistil autoritatívnym spôsobom nesprávnosť použitých (avšak štátom schválených) sadzieb, nezisťuje o dohliadaných subjektoch akékoľvek nedostatky v činnosti, a to azda podľa ľubovoľných kritérií, ale len nedostatky podľa zákonných kritérií. Preto aj vytknutie nesprávnych sadzieb poistného a kalkulácií produktu UDP-K vcelku, bolo zo strany dohliadajúceho orgánu vytknutím nielen akejsi matematickej chyby, ale vytknutím ich zrejmej protiprávnosti z hľadiska zákonov o poisťovníctve od doby ich schválenia štátnym orgánom a v dôsledku toho aj protiprávnosti ich doterajšej ako i ďalšej aplikácie zo strany dohliadaného subjektu v poistných zmluvách, i keď ich aplikácia v uzatvorených poistných zmluvách zo strany dohliadaného subjektu bola robená v dobrej viere v prezumpciu správnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Vzhľadom na negatívne vymedzenie toho, ktoré neplatné právne úkony sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, je zjavné, že aj v tomto prípade ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadnuť ex offo. Súd si túto povinnosť zjavne nesplnil, čím porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Namietal tiež, že súd procesne opomenul splniť

svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p., keď ho neusmernil pri jeho procesnom postupe, na aké otázky súdu má dôkazne reagovať. Ďalej uviedol, že sa snažil riešiť ním nezavinenú situáciu vzniknutú nesprávnym postupom štátu s minimálnymi ekonomickými dôsledkami pre klienta, avšak uvedené kroky nenašli adekvátnu odozvu u klienta. Preto bolo nutné oznámiť ukončenie zmluvného vzťahu, ktorý však nebol ukončený jednostranne z jeho strany, ako sa chybne domnieva súd. Poistná zmluva totiž ako absolútne neplatný právny úkon nikdy ani nevznikla. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Za žiadnych okolností nemožno považovať prípadnú chybu v rozhodnutí štátu za súčasť jeho podnikateľského rizika. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť poistného schváleného v r. 1995 vtedajším ministrom financií, konštatovali napokon samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska, z čoho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 279,12 eur. Uviedla, že žalovaný v odvolaní zhodne so svojou argumentáciou pred súdom prvej inštancie namieta, že poistná zmluva uzavretá medzi stranami sporu je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého jej nepatrí nijaké plnenie. Argumentácia žalovaného je v príkrom rozpore s jeho doterajšími úkonmi. Žalovaný na podklade poistnej zmluvy prijímal od nej riadne platené poistné, v roku 2003 s ňou uzavrel dodatok k poistnej zmluve, v roku 2008 sa snažil o modifikáciu uzavretej poistnej zmluvy. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že sa vzniknutú situáciu snažil riešiť s minimálnymi ekonomickými dôsledkami pre klienta. Ako vyplýva z listiny pripojenej k tomuto podaniu, listom zo dňa 10.06.2008 jej žalovaný oznámil zánik poistenia a ponúkol jej odbytné vo výške 103 538,-Sk (3 436,83 eur), čo nepredstavuje ani sumu ňou dovtedy uhradeného poistného. Naviac žalovaný sa v konaní pred súdom vyjadril, že nie je ochotný jej vrátiť uhradené poistné napriek tomu, že tvrdí, že uzavretá poistná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a na platenie poistného neexistoval od počiatku právny titul. Tvrdenia žalovaného sú účelové, rozporné s doterajšou súdnou praxou v obdobných veciach a ničím nepreukázané. Ani z jednej zo žalovaným opakovane predložených listín nevyplýva, že by poistná zmluva mala byť absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.09.2014, z ktorého okrem iného vyplýva, že nie je právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom. Akékoľvek rozhodnutia iných všeobecných súdov prvej inštancie predložené žalovaným k podanému odvolaniu nie sú spôsobilé prelomiť uvedený právny názor dovolacieho súdu.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

5. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalovaného bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z.

- Civilný sporový poriadok ( , ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.).

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd v danej veci posudzoval žalovaným uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky týkajúce sa preskúmavanej veci, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval správne citované zákonné ustanovenia a vo veci aj vecne správne rozhodol. Odvolací súd si preto osvojil dôvody napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie a na tieto v celom rozsahu poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, pričom na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

8. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ (§ 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p., účinného a platného v čase podania odvolania).

9. V prejednávanej veci žalovaný v podanom odvolaní uplatnil všetky odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 O.s.p., teda odvolacie dôvody uvedené pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia. Opodstatnenosť všetkých uplatnených dôvodov vo svojom odvolaní bližšie nekonkretizuje, vo svojom odvolaní iba namieta, že súd sa v danej veci mal prioritne zaoberať aj otázkou platnosti pôvodnej poistnej zmluvy, a to ex offo a ďalej namieta, že súd porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie, keď opomenul splniť svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p.. Ďalej v odvolaní vyslovuje názor, že poistná zmluva ako absolútne neplatný právny úkon nikdy nevznikla a preto žalobkyni nevzniklo právo na akékoľvek poistné plnenie. 10. V danej veci je potrebné uviesť, že otázkou platnosti uzatvorenej poistnej zmluvy medzi sporovými stranami dňa 10.08.1999, s dobou poistenia od 10.08.1999 do 10.08.2014, v znení jej dodatku zo dňa 05.08.2003, sa zaoberal súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 7C/36/2009, kde rozsudkom zo dňa 13.12.2010, č.k. 7C/36/2009-264 (v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 26.11.2013, č.k. 5Co/36/2011-339) určil, že poistný vzťah, založený touto poistnou zmluvou trvá. V čase, keď žalovaný ako poisťovňa uzatváral so žalobkyňou predmetnú poistnú zmluvu neexistovalo žiadne zákonné ustanovenie a ani rozhodnutie orgánu dozoru, ktoré by vylučovalo uzavretie takejto poistnej zmluvy. Ani neskoršie prijaté ustanovenie § 31a zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve nemôže mať za následok zánik právneho vzťahu vzniknutého uvedenou poistnou zmluvou, a to jednak z dôvodu, že toto ustanovenie bolo prijaté až po vzniku predmetného právneho vzťahu, a jednak aj preto, že toto ustanovenie ukladá povinnosť poisťovni (povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno- matematických metód tak, aby zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv). Určenie poistného, resp. poistného plnenia v poistnej zmluvy, ktoré je v rozpore s týmto ustanovením, predstavuje porušenie zákonnej povinnosti zo strany poisťovne. Žiadne zákonné ustanovenie však nepovažuje takéto porušenie zákonnej povinnosti za dôvod neplatnosti poistnej zmluvy. Nejde ani o nemožnosť plnenia (a to ani dodatočnú, keďže plnenie v peniazoch je vždy možné), ani o právnu nedovolenosť, a ani o rozpor s dobrými mravmi, keďže žalobkyňa požaduje len poistné plnenie, ktoré bolo riadne dohodnuté poistnou zmluvou v znení jej dodatku. Žalobkyňa v čase uzatvárania zmluvy konala ako spotrebiteľ, ktorý disponuje len obmedzenými odbornými znalosťami o výpočte poistného plnenia na rozdiel od dodávateľa, v tomto prípade poisťovne, od ktorého sa očakáva konanie s náležitou odbornosťou. Na tom, že určenie poistného, resp. poistného plnenia v rozpore s poistno-matematickými metódami, zabezpečujúcimi trvalú splniteľnosť záväzkov poisťovne, nemôže mať vplyv na platnosť poistnej zmluvy, nič nemení ani skutočnosť, že tieto poistno-matematické metódy schvaľuje orgán dozoru. V každom prípade metóda výpočtu poistného plnenia, použitá v danom prípade v predmetnej poistnej zmluve nepochádzala od žalobkyne (ako spotrebiteľa), ale od poisťovne (ako dodávateľa), preto nesprávnosť tejto metódy (teda v podstate jej nevýhodnosť pre poisťovňu) nemôže byť na ťarchu žalobkyne.

11. V konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nebol zistený žiaden dôvod neplatnosti poistnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným a ani platné odstúpenie od zmluvy, jej vypovedanie alebo iné platné zrušenie, či zánik, preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný bol a je predmetnou poistnou zmluvou viazaný, a teda mal povinnosť vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie (pre prípad dožitia) vo výške 10 654,92 eur (320 990,- Sk) vrátane úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne od 06.10.2014 do zaplatenia. Preto odvolací súd považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny.

12. Z odvolania žalovaného sa naviac javí, že žalovaný v odvolaní omylom použil právnu argumentáciu z iného súdneho konania, s posudzovanou vecou vôbec nesúvisiacou, keď žalovaný vo svojom odvolaní uvádza také skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli, napr. tvrdenie žalovaného, že súd odignoroval protokol o kontrole NBS z r. 2007, stanovisko zodpovedného aktuára spoločnosti a znalecký posudok č. 4/2008 nekorešponduje s dôkazmi vykonanými pred súdom prvej inštancie a všetka táto argumentácia žalovaného nasvedčuje tomu, že časť argumentácie použitá v odvolaní smerovala proti inému ako napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

13. Uplatnené odvolacie námietky žalovaného tak neboli dôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .