Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_7C-46-2016.pdf
PDF · 94.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/46/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: A. A.. Á..P..L.., A. A. X P. V. L., L. L.-XXXX, L. Z., v konaní zastúpený JUDr. Jiřím Šmídom,usadeným euroadvokátom, Šmída advokátní kancelář s.r.o., IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava 821 09, proti žalovanému: M. J., G.. X.X.XXXX, L. XXX/XX, XXX XX E. L., U. J. X XXX,XX N. s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu X XXX,XX N. spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy X XXX,XX N. od 27.2.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu, Všeobecnou úverovou bankou a.s., a žalovaným bola dňa uzatvorená zmluva Č..XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške X XXX,XX N.. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalobca nadobudol pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 23.10.2012. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 4.3.2013 právny dokument „Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu“, ktorou žalovaný uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky a kde je uvedená výška dlhu žalovaného a jeho špecifikácia. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške X XXX,XX N. spolu s dohodnutými úrokmi 7 % ročne z dlžnej čiastky a to všetko v pravidelných 40 mesačných splátkach. V bode 7, vyššie uvedenej dohody sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa dlh bez ďalšieho splatný v celku. Žalovaný sa do omeškania dostal s úhradou splátky splatnej dňa 26.2.2014, v ktorý deň sa celý dlh stal splatným. Žalovaný po dátume splatnosti neuhradil nič. Bol predžalobnou výzvou zo dňa 11.1.2016 vyzvaný k úhrade celého dlhu avšak bezvýsledne. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje A. X XXX,XX N..
2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 11.5.2016 pod č. k. 7C/46/2016-19. Platobný rozkaz bol uznesením zo dňa 24.3.2017 pod č. k. 7C/46/2016-31 zrušený v zmysle § 266 ods. 3 CSP, keďže sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.
3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných právach a povinnostiach. Doručil mu žalobu s prílohami ako i ho vyzval, aby sa k nej vyjadril.
4. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje XXXX N., skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v ktorom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.9.2017, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:
5. Podaním zo dňa 19.11.2012 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila žalovanému, že ako postupca postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 svoju pohľadávku, ktorá jej vyplýva zo J. Č.. XXXXXXX zo dňa 20.1.2009 na žalobcu ako postupníka. Žalobca splnomocnil spoločnosť KRUK International s.r.o. so sídlom Šafránkova 1, Praha 5, 15 500, IČO: 24785199 k vymáhaniu dlhu žalovaného.
6. V danom prípade prejednávaný spor je vecou s medzinárodným prvkom, nakoľko žalobca je právnickou osobou so sídlom v Luxemburskom Veľkovojvodstve, žalovaný je fyzickou osobou, štátnym občanom Slovenskej republiky, žijúcim na území Slovenskej republiky, kde bola uzavretá úverová zmluva, uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu z plnenia ktorých si po postúpení pohľadávky žalobca uplatňuje svoj nárok. Ide o občianskoprávnu vec, konanie bolo začaté podaním žaloby na tunajší súd t.j. 2.2.2016, preto sa právomoc súdu spravuje Nariadením rady (ES) Č.. XXXX/XXXX, pričom v zmysle čl. 17 ods. 1 písm. b), čl. 18 ods. 2 spotrebiteľa možno žalovať na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Z toho je nesporné, že je daná právomoc súdov Slovenskej republiky a vec sa spravuje slovenským právnym poriadkom, pričom k dohode o voľbe práva nedošlo, žalobca použitie slovenského právneho poriadku nenamietal.
7. Dňa 15.1.2009 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela so žalovaným písomnú zmluvu označenú ako Žiadosť a Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky, predmetom ktorej bolo schválenie výšky pôžičky vo výške X XXX,XX N. (XXXXX,XX,- A.) s pevnou mesačnou splátkou XX,XX N. (XXXX,- A.), O. splátok 30, celková suma pôžičky X XXX,XX N. (X XXXX,- A.), konečná splatnosť 30 mesiacov, RPMN: XX,XX %., P.Č. úroková sadzba: XX,XX %, priemerná hodnota RPMN: -%.
8. Spoločnosť KRUK Česká a slovenská republika s.r.o. zaslala žalovanému dokument nazvaný „ Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu“, ktorého obsahom je uznanie dlhu zo strany žalovaného vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. XXXXXXX podpísanej medzi dlžníkom - žalovaným s VÚB, a.s. s tým, že dlh predstavuje X XXX,XX N. a pozostáva zo základnej istiny X XXX,XX N. a úrokov z omeškania X,XX N.. Podľa tohto dokladu žalovaný prehlasuje, že svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky uznáva a zaväzuje sa ho uhradiť formou mesačných splátok podľa dohody a zároveň sa zmluvné strany dohodli na úročení splátok pri úrokovej sadzbe 7 % ročne. Obsahom dohody je ďalej rozpis 39 splátok po 50 Eur a posledná 40. splátka vo výške XX,XX Eur s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol 26.3.2013 a poslednej má byť dňa 27.6.2016. V bode 12 dohody je uvedené, že dlžník prehlasuje veriteľovi, že v zmysle § 401 obchodného zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho záväzku zaplatiť uvedený dlh na 10 rokov. Uvedený dokument je celý vopred predtlačený, pričom v tomto už bol predtlačený aj dátum podpísania dňa 4.3.2013, žalovaný rukou dopísal svoje meno a priezvisko, rodné číslo, telefónne číslo a podpis. V tomto dokumente už bol predtlačený dátum 4.3.2013, avšak z pečiatky na prvej strane dokumentu vyplýva, že spoločnosti ktorá zastupovala žalobcu, bol tento doklad vrátený dňa 18.3.2013.
9. Podaním zo dňa 11.1.2016 spoločnosť KRUK informoval žalovaného, že jeho dlh vo výške X XXX,XX N. bol zosplatnený, nakoľko sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 26.2.2014. Vyzvali ho k úhrade X XXX,XX N. spolu s úrokom z omeškania zo sumy X XXX,XX N. odo dňa 27.2.2014 najneskôr do 18.1.2016.
10. Podľa § 52 (v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) Obč. zák. (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ do spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzatvárania úverovej zmluvy) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľských úveroch zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (l) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytnutí spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.
13. Podľa § 4 cit. zákona (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnené podľa § 7 a ods. 2 na príslušný kalendárny štvrťrok. (3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
14. Z obsahu žaloby a listín mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobu a žalovaným existoval záväzkový vzťah, titulom zmluvy o úvere, pretože poskytovanie úverov je predmetom obchodnej činnosti právneho predchodcu žalobcu a vstúpil do právneho vzťahu ako dodávateľ a žalovaný vstúpil do právneho vzťahu ako spotrebiteľ. Uzatvorená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka. Okrem toho, keďže predmetom zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov pre občana- spotrebiteľa, poskytnutie úveru, ide o vzťah podliehajúci aj právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch a samozrejme aj právnej úprave podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonané zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.), že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Po preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahovala viaceré zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (písm. g) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. i), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (písm. k). Z uvedeného dôvodu je potrebné v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. z dôvodu absencie uvedených náležitostí poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
15. Žalobca v žalobe sa k úverovému vzťahu svojho právneho predchodcu so žalovaným bližšie nevyjadril. Netvrdil kedy žalovaný dlžnú sumu vyčerpal, či a koľko z vyčerpanej sumy vrátil, kedy sa tak stalo (aj vzhľadom na ustanovenie § 5 b zákona o ochrane spotrebiteľa a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie záväzku, čo predpokladá určenie začiatku aj konca plynutia premlčacej doby). Žalobca ani netvrdil, či žalovaný úver len postupne čerpal, alebo aj splácal, kedy akú čiastku uhradil. Žalobca odôvodňuje svoj návrh iba z Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu. Súd však zastáva stanovisko, že Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu upravuje právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu je akcesoricky právnym úkonom vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Je potrebné sa zaoberať aj pôvodným úverovým vzťahom a aj históriou úverového účtu, aby bolo možné posúdiť, že Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu je
spôsobilým podkladom na prisúdenie tvrdeného nároku žalobcu. Súd sa v ďalšej časti tohto odôvodnenia zaoberal samotným Uznaním dlhu a dohody o zaplatení dlhu.
16. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
17. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
19. Podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní, (1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané. (4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
20. Podľa § 8 cit. zákona (3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby robil rozhodnutie v obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. (4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ príjme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
21. Tak ako bolo uvedené k Uznaniu dlhu a dohode o zaplatení dlhu, táto upravuje právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o formulárovú dohodu pripravenú mandátarom žalobcu, kde návrh vopred pripravil veriteľ pre dlžníka. Vzhľadom k predformulovanému obsahu uznania možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jeho obsahu. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádza nikdy od spotrebiteľa. Dohoda a uznanie dlhu je podpisovaná spotrebiteľom len na podmet osôb konajúcich v mene mandatára žalobcu. Pre dlžníka môže odstrašujúco pôsobiť zastúpenie veriteľa „vymáhačskou“ spoločnosťou a uvedenie vysokej pohľadávky s prísľubom splácania v relatívne nízkych splátkach. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu so splátkovým kalendárom, ktorú žalovaný podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu a zároveň obsahuje aj ďalšie sankcie za porušenie splácania dlhu. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom. Taktiež z tohto dôvodu je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uzavrieť uznanie dlhu a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom, aby si tak dohodol zaplatenie dlhu v splátkach, aby nemusel dlh uhradiť jednorázovo. Zo samotného znenia uznania dlhu so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok dlhu. Takéto konanie žalobcu napĺňa znaky klamlivého konania a klamlivého opomenutia v zmysle § 8 ods. 3 a 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
22. V danom prípade súd má za to, že uzavretím dohody sa žalobca snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej úverovej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalobcu je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa tak ako je to vyššie uvedené a preto nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 Obč. zákonníka) zo strany súdu pretože žalobca sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich, a to či má všetky zákonom požadované náležitosti, prípadne či nedošlo k premlčaniu jednotlivých nárokov z predmetnej zmluvy. Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len zdanlivo výhodnejšia, v skutočnosti ide o
zhoršenie postavenia spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Takúto dohodu s uznaním dlhu súd považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom a celý postup žalobcu za jeho obchádzanie.
23. Žalobca tak konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou podstatne narušil správanie sa žalovaného ako spotrebiteľa, ktorého pohol k urobeniu právneho úkonu, ktorým zásadne zhoršil svoje postavenie. Žalobcom uplatnená obchodná praktika bola klamlivá, keď žalovanému nesprístupnil podstatné informácie o pohľadávke a o právnych dôsledkoch uznania dlhu. Žalobca navyše úplne opomenul objasniť žalovanému význam uznania dlhu, keď rovnako u priemerného spotrebiteľa nemožno očakávať, že bude chápať závažné právne následky, aké uznanie dlhu má.
24. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu použitia nekalej obchodnej praktiky.
25. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci mal žalovaný plný úspech, v súvislosti s konaním mu trovy nevznikli, tieto ani zo spisu nevyplývajú, preto súd rozhodol, že sa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.