Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/165/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, vo veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., X. C. XXX/XX, 2/ R. E. nar. XX.XX.XXXX, bytom X., X. C. XXX/XX, t.č. F. XX, F. XXXX, Rakúsko, obaja zastúpení JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou, so sídlom Žilina, J. Milca 11, IČO: 37 802 810, 3/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., V. XXXX/X, zastúpený JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom X. V. X, o zaplatenie 14.611,32 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 25C/182/2012-397 zo dňa 20.12.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní v rade 1/, 2/, 3/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa domáhal žalobca zaplatenia sumy 8.099,58 Eur s príslušenstvom (pôvodne žalovaná suma 14.611,32 Eur s príslušenstvom) z titulu dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0422608390, ktorú uzatvorili žalovaní s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca GENERAL FACTORING, a.s. nepreukázal platné postúpenie pohľadávky, nakoľko postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. nezachovala zákonný postup uvedený v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 s poukazom na úspech jednotlivých strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu, podal odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že neboli splnené procesné podmienky. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnosť rozhodnutia spočíva najmä v nesprávnom posúdení Zákona o bankách, Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom samotné zdôvodnenie rozhodnutia je nepresvedčivé a nezodpovedalo všetky vznesené otázky, resp. súd sa nevysporiadal s tým, že žalobca poukazoval aj na rozhodnutia iných súdov, ktoré iným spôsobom obdobnú vec posúdili. Odvolateľ poukazoval na to, že pri postúpení práv veriteľa vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Nesprávny bol postup súdu pri aplikácii ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách na spotrebiteľský úver takým spôsobom, že aplikáciou tohto ustanovenia

sa bude určovať neplatnosť postúpenia pohľadávky a prípadný nedostatok aktívnej legitimácie nového veriteľa. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na viaceré nálezy Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach. Prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorá bola obsahom podania zo dňa 10.11.2016, preto jeho odôvodnenie je nedostatočné a boli tak nesprávnym procesným postupom porušené práva žalobcu na spravodlivý proces. V rozhodnutí súdu prvej inštancie bolo nutné vysvetliť, prečo nie je právna argumentácia žalobcu dôvodná, prečo neboli rešpektované rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, čo vykazuje znaky arbitrárnosti v rozhodnutí prvoinštančného súdu. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel, resp. vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcov vyjadrili žalovaní v rade 1/, 2/, 3/. Podľa ich názoru súd prvej inštancie správne rozhodol, keď aplikoval ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. Rozsudok je dostatočne odôvodnený, zrozumiteľný v súlade s ust. § 220 CSP. Pokiaľ odvolateľ aj citoval rozhodnutia ústavného súdu, najvyššieho súdu, prípadne ďalšie súdne rozhodnutia, nestačí tieto iba citovať, ale je potrebné sa vyjadriť, ktoré konkrétne ustanovenia toho-ktorého rozhodnutia chce odvolateľ aplikovať na konkrétny napadnutý rozsudok. Podľa žalovaných kogentné ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nemožno obísť a práve v tom bol zo strany žalobcu, resp. jeho predchodcu porušený zákon. Pokiaľ teda predchodca žalobcu postúpil pohľadávku contra legem, takáto zmluva je absolútne neplatná a žalobca nemá v konaní vecnú legitimáciu, presne tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žiadali preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec na základe odvolania v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. §§ 379 a 380 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania zo spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky od účastníka úverovej zmluvy, a to Slovenskej sporiteľne, a.s. a či je pritom potrebné prihliadať na ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, resp. či nedodržanie postupu tam uvedeného pri postúpení pohľadávky robí tento úkon neplatným. Prvoinštančný súd tak posudzoval, či žalobca je oprávnenou osobou na vymáhanie povinností, ktoré podľa neho riadnym spôsobom neplnili žalovaní v rade 1/, 2/, 3/ ako účastníci zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj záverov prvoinštančného súdu dospel k tomu, že tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 a vo veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 zdôvodnil. Prvoinštančný súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie majúc za to, že postúpenie pohľadávky na žalobcu je neplatné s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V zmysle tohto ustanovenia účinného ku dňu postúpenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Citované ustanovenie je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia upravenej v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zásady prednosti špeciálneho predpisu pred predpisom všeobecným je prednostne aplikovateľné na právny vzťah týkajúci sa bankovej pohľadávky. Účelom daného ustanovenia bolo upraviť špeciálny režim pri postupovaní pohľadávok banky, ktorá má v zmysle citovaného zákona postavenie subjektu sui generis vzhľadom na jej špecifické oprávnenie a povinnosti vyplývajúce zo Zákona o bankách. Takýmto špecifikom je aj úprava bankového tajomstva, na úpravu ktorého citované ustanovenie nepochybne nadväzuje. Práve bankové tajomstvo je dôvodom osobitného režimu pri postupovaní pohľadávok banky. Citované ustanovenie je ustanovením špeciálnym aj vo vzťahu k ustanoveniu § 525 Občianskeho zákonníka a upravuje špeciálne prípady pohľadávok, ktoré sú vylúčené z postúpenia, teda sú nespôsobilým predmetom postúpenia.

Postúpenie pohľadávky nespôsobilé na postúpenie v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto postúpenia, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Pokiaľ teda odvolateľ v odvolaní poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003 sp. zn. 4Obo/210/2001, ide o odlišnú vec a toto rozhodnutie nie je v danej veci aplikovateľné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko č. 46 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2009. NS v citovanom stanovisku konštatoval, že z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že by súd nemohol skúmať platnosť zmluvy o postúpení, ak toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. V spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na iné rozhodnutia, či už okresných alebo krajských súdov, tieto nie sú pre odvolací súd záväzné. Žalobca v podstatnej časti svojej argumentácie poukazoval na nálezy Ústavného súdu SR (sp. zn. IV.ÚS 15/2014, I.ÚS 640/2014, ako aj nález Ústavného súdu ČR), ktoré sa dotýkajú požiadavky právnej istoty a preferencie platnosti právnych úkonov, preferencie výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti. Uvedená judikatúra je aplikovateľná na prípady, keby súd vyslovoval neplatnosť právneho úkonu pre neurčitosť právneho úkonu (§ 37 , kedy súd mal preferovať výklad právneho úkonu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, nedotýkajú sa však dôsledkov absolútnej neplatnosti pre rozpor so zákonom, ktorá bola vyslovená v súdenej veci. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nepochybne vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi, pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na obsah spisu a vykonané dôkazy je nepochybné, že postúpená pohľadávka nebola v čase jej postúpenia pohľadávkou spôsobilou a možno tak súhlasiť so záverom prvostupňového súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nároku. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval aj na znenie všeobecných obchodných podmienok ku zmluve uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými (bod 18.14), z ktorej vyplýval súhlas klienta s postúpením akejkoľvek pohľadávky banky bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasne podmienené alebo nepodmienené, táto zmluvná podmienka už bola viacerými rozhodnutiami prvoinštančných súdov vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok OS Žilina č.k. 6C/96/2014-82 zo dňa 13.10.2015).

6. Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti v odvolaní, s ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, odvolací súd potom neuznajúc dôvodnosť právnej argumentácie žalobcu, konštatujúc vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a žalovaným, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .